Part

 1 3 |   okamihu prebehol mysľou, či ozaj nespravil niečo zlé. Ale
 2 3 |    otázky na myseľ. Či som ja ozaj podstlal kravám? Ale hej…
 3 5 |   zabavím… Veď pohyby moje sú ozaj panské. Vidieť, že som sa
 4 10|  striasla a spýtala sa: „Komu ozaj kuviká?”~Z kuvika prešla
 5 11|     Ale čo len deň! Večer bol ozaj už inakší ako ostatné večery.
 6 13|      vie všetko, o mne menej. Ozaj, príď. Ja večeriam s ňou,
 7 13|  ľahučko štrngla o naše. Bola ozaj pôvabná vo svojej noblese.~„
 8 14| hodinky. Bolo pol dvanástej.~„Ozaj, braček, poďme. Zapijeme
 9 15|       si. Tak vravela Anička. Ozaj, veď ma tam čakajú, a prečo
10 17|  odchádzal, zavolal za mnou: „Ozaj, do Matúšov nič nebrali
11 18|   Elenka, a tie pekné nedele? Ozaj, nedeľa, jedinká vychádzka
12 18|      veď ma tituloval slečna. Ozaj, a ani meno som mu nepovedala.
13 18| fúzikmi. Je tenký, štíhlučký. Ozaj, a aké má oči? Elenka kukla.
14 18|      takú dobrú postieľku! Ba ozaj, v ktorej bude ich koncipient
15 24|          Pravda.”~„A láska?”~„Ozaj?”~„Ozaj, láska! Ó, láska,
16 24|  Pravda.”~„A láska?”~„Ozaj?”~„Ozaj, láska! Ó, láska, ty cit
17 27|  nepozrie, myslel som si. Kto ozaj z nás prvý prerečie? Ja
18 28|      napravila účes a sadla. „Ozaj, počuli ste o Malinovej?”
19 28|     Malinovej. Tá sa zasmeje. Ozaj, musím ísť k tej Malinovej.