Part

 1 1 |   zatrúbil do šatky, sťaby si nos čistil. Prešiel zasa ku
 2 4 |   hrdzavými fľakmi a utrel si nos.~„Večera nemožná. Pytač
 3 5 |  nieto dámy. Každá by ovesila nos a povedala: „Netancujem.”
 4 7 |    poškrabúc si veľký a ostrý nos, postúpil pár krokov ku
 5 9 |     smrť. Nie, to mi nikto na nos nezavesí.~O Zuzke Bírešovie
 6 9 |     táfli a mrmlajúc si popod nos. Uľa sa mu prizerala, mihajúc
 7 14| namyslel, že si pán, a dvíhaš nos. Chladne, dôstojne rozkážeš
 8 17|  Cítil som vôňu jej šiat. Jej nos sa skoro dotýkal mojej tváre.
 9 17|      cez rukavičky a topánky. Nos, brada, škrane ziabli. Hmla
10 18|      Žofke riadením božím ide nos akosi do šírky a je akýsi
11 18|    Elenka kukla. Hľa, belasé. Nos by mohol byť troška rovnejší,
12 22|      si musel prstami zapchať nos.~Až keď som zložil bundu
13 22|     druhou som si pridržiaval nos.~Ledva som vytiahol notes
14 22|  pričom som bol nútený pustiť nos a upotrebiť obidve ruky,
15 22|       strčil mi bradu pod môj nos. Málo chýbalo, že som mu
16 22|     rozzúril a podniesol svoj nos k jeho, vyhrnúc záclonu.~„
17 23| okrúhle líca a úzke sivé oči. Nos ani trochu nie pekný, ale
18 26|       kvoká,” hundrala si pod nos, „len čo odchovala kurence
19 26|      trčal mu špicatý červený nos. Ale úder dvier bol taký