Part

  1 1 |         vezmú akúsi knihu, pozerá do nej ten bruchatý s fúzmi,
  2 1 |           žíranta…” Nepohľadia ti do očí, či ich máš poctivé,
  3 1 |     nerobili by toľké komédie. Aj do remennej stolice by ťa posadili…~
  4 1 |      posadili…~Vyšiel z predsiene do podbránia rozhorčený, ale
  5 1 |     zelená koperda zo židovskej — do pece hodím, príde biela
  6 1 |      stovku mať, všetko by prišlo do koľaje… Potom by stačil
  7 1 |          naopak. Oje ho už búšilo do boka a spadol, zaryjúc nosom
  8 1 |           a spadol, zaryjúc nosom do rozvodneného blata. Klobúk
  9 1 |         všetkom zamazaný od hlavy do päty a nijako sa z blata
 10 1 |          na bričku. Cvalom prešli do najbližšej dediny. Prvý
 11 1 |          vidiac pánov, pustil ich do svojej izbičky so zatiahnutými
 12 1 |        Posteľ odokryli a položili do nej Ďura, ktorý sa ešte
 13 1 |        Doktora pošlem, ako prídem do mesta.”~„Nie, nie, načo
 14 1 |       nastrčil okuliare a pozeral do nich. Potriasol hlavou,
 15 1 |         zvuky, podobné zavýjaniu. Do tohto zavýjania plietol
 16 1 |       potlačiť pohnutie, zatrúbil do šatky, sťaby si nos čistil.
 17 1 |      nestačilo, len príďte ku mne do mesta… Ja už pomôžem… Nohu
 18 1 |    postaral o prevezenie sedliaka do Horných Luhov.~Koštiaľ sa
 19 1 |            Ďuro na druhý deň šiel do mesta aj s dvesto korunami,
 20 1 |       kľučku a potichu sa vtiahol do kancelárie. Pozrel a od
 21 2 |         tak nehniezdil a nebúchal do boku susedov, čo sedávali
 22 2 |          zahrial? Zohrial sa veru do červena a do potu. Pritom
 23 2 |      Zohrial sa veru do červena a do potu. Pritom ho veľmi pálili
 24 2 |           ako bol Jakub, od krstu do smrti nekúpu, vyjmúc tých
 25 2 |      Jakub a odstúpil od richtára do pozadia.~„Choď ty,” rozkázal
 26 2 |             choď a daj zapriahnuť do mestskej príležitosti, príďte
 27 2 |     nenosieval, richtár si pľasol do dlaní a vykríkol v najväčšom
 28 2 |    stojacemu Jakubovi dosť nahlas do očí, že je mamľas, zišiel
 29 3 |       odmeria, ako sa patrí. Vody do vína neprileje. Bojí sa
 30 3 |           ich famíliami navalí sa do mesta ľudí a peňazí. To
 31 3 |            Neraz mu revali kanóny do uší pri manévroch a nebál
 32 3 |     pokorne vbíjal drevené klince do podošiev. Ako stával pred
 33 3 |        rodenou Kiš. Keď vchádzala do chyže, už sa mu kladivko
 34 3 |      každý pád by ma bola poslala do sklepu po ocot.~Ale pán
 35 3 |           Nemáš ty druhej roboty? Do polnoci bude tu kálať… Nepomyslí
 36 3 |          Ďakujem.”~„Kdeže, kde?”~„Do zasadnutia.”~A vypäl sa
 37 3 |           výborníkovi nadáva žena do trubirohov, takú úctu vzbudzoval
 38 3 |           aj rád svetlo, nešlo mu do hlavy osvetlenie. Osvetlenie?
 39 3 |    všelijakí opití lumpi nepadali do Jalovky, keď idú v noci
 40 3 |       dvíhal a nadával richtárovi do panskej lásky na zajačom
 41 3 |        Zobrali sa jeden za druhým do brány, potom hore schodmi
 42 3 |         brány, potom hore schodmi do poradnej siene.~Tu už sedeli
 43 3 |         dokorán a buchli o stenu. Do siene vbehla veľká, bruchatá
 44 3 |       doma a ty, chumaj, ideš sem do búrlivého zasadnutia. Ja
 45 3 |         Len sa mi ešte raz opováž do búrlivého zasadnutia!”~Notár
 46 3 |           ich zastavil:~„Nech idú do čerta!” povedal.~Mnohí šli
 47 3 |           strachu, že ešte niekto do smiechu vypukne a on sa
 48 3 |          predsa. ~Vzal zasa písma do ruky a začal: „Svetlo, páni
 49 4 |         sa dvere naozaj otvorili.~Do kancelárie vošiel bruchatý,
 50 4 |       mäsitým nosom. Oblečený bol do obšúchaného kávového zimníka,
 51 4 |        zelenkavým klobúkom zložil do kúta a prešiel rozvážne
 52 4 |         totižto…”~Škereň sa udrel do pŕs.~„A stačí nám na všetko…
 53 4 |         je napred o konskú hlavu… Do zúfania mi je. Na obed demikát,
 54 4 |           sa zamračil.~„Nie je to do smiechu. Do plaču, pán doktor,
 55 4 |             Nie je to do smiechu. Do plaču, pán doktor, do plaču.
 56 4 |    smiechu. Do plaču, pán doktor, do plaču. Ľudia by povedali,
 57 4 |      nieto čiernych cverán. Hybaj do mesta po cverny. Je aj ihla,
 58 4 |   podotkol doktor.~„Teraz mi bije do očí, keď sa má dcéra vydávať.
 59 4 |       obed. Vychodím z mojej izby do stolovej. Musím sa ukázať,
 60 4 |       beriem akordy. Idem konečne do kuchyne, reku, čo je s obedom?
 61 4 |    spytovať nemusel a idem naspäť do stolovej… Zasa chodím, čítam,
 62 4 |          chce nazrieť hlbšie. Ide do hniezda, odkiaľ vylietol
 63 4 |          zašvitorí: ,Nech sa páči do jedálne.‘ Prechádzame do
 64 4 |          do jedálne.‘ Prechádzame do jedálne… Jedáleň ako jedáleň.
 65 4 |         Knôt sa nakláňa a papier, do ktorého je ovinutá, vzbĺka…
 66 4 |        večeru. To by bol systém.‘ Do izby vchodí Malvínka. Prichádza
 67 4 |   nehorela. Strčil ju so vzdychom do vrecka.~„Toto je môj kríž,”
 68 4 |   naháňajú strach… Pár paragrafov do listu… Číslice, punkty…
 69 5 |   vystrčil čosi také ako hodiny a do miestnych novín dal, že
 70 5 |       škatuľku. Ako sa tá dostala do výkladu, nevedno, ale fakt
 71 5 |          vychádzal, vždy sa hodil do dlhého salónového kabáta
 72 5 |       dvíhal hlavu dohora, pozrel do ďaleka a znovu ju spúšťal,
 73 5 |   nerozumeli. Zriedkakedy zabŕdol do slovenčiny. Aj to len vtedy,
 74 5 |       Pritom prechádzal sa z kúta do kúta a pozeral von oknom.
 75 5 |       vŕzgali, bili.~Sásik pozrel do zrkadla. Videl svoju tvár
 76 5 |           ďalej šomral. Pozerajúc do zrkadla celkom zblízka a
 77 5 |        troška vodové, ale veľké a do dĺžky zastrihnuté… Musím
 78 5 |           sám gróf pustil so mnou do reči, alebo osvietená pani.
 79 5 |      Natiahol rukavičku a vžil sa do postavenia, ako sa šepce
 80 5 |           ruke.~Proboval hodiť sa do fotela, ako to robievajú
 81 5 |           v očiach. Hmla padla mu do hlavy. Slečna Pavlínka na
 82 5 |            rozhodol hneď a vbehol do bočnej izby, kde si pred
 83 5 |           vážnym krokom vracal sa do dvorany.~Krása, krása, táto
 84 5 |            hľadajúc príhodný vpád do taktu. Ale darmo si pomáhal
 85 5 |           Po tanci sa chcel hodiť do fotela vedľa Viery, tak
 86 5 |        začali vychádzať za ním aj do foyeru. Šuchol frak pod
 87 5 |          frak.~„Radšej ich vložím do obchodu,” zamrmlal pán doktor,
 88 5 |      doktor, zatvárajúc asignáciu do stolíka.~
 89 6 |          sa všetci. Pustil som sa do tanca. Nevyberám ako ostatní.
 90 6 |     ramená. Pán boh nepošle špatu do sveta. Je pôvab v každom
 91 6 |          a nevidia ostatných. Idú do hory k opustenej studničke
 92 6 |           aj akýsi prúd, čo vniká do duší a otvára ich. Ako prekrásne
 93 6 |           som sa zrovna nevmestil do kože. Zato, že som len jednoduchý
 94 6 |         Nazdala sa, že ju vyzývam do tanca.~„Nie, slečna, netancujem,”
 95 6 |          cícerkom, šatka akoby ju do vody zamočil, žmýkať a nie
 96 6 |          za druhou prichádzali mi do hlavy. Všetky boli jasné,
 97 6 |       moju žiadosť nepúšťali ráno do dvora, zasa vypustili so
 98 6 |      susedstve a vo dvore dostalo do daru rapkáč a trúby. Asi
 99 6 |   dvojnásobnou silou. Odišiel som do kaviarne.~Večer zmizol diván.
100 6 |        myslel som si, aby skapala do rána.~Zuzka neprišla.~Zacengal
101 6 |             Elegantnú izbu dostať do prenájmu pre mladého človeka,
102 7 |    neďaleko dvier, a zamočil pero do fľaštičky s atramentom.~„
103 7 |          pohodil halenou a začrel do zviazaného rukáva, akoby
104 7 |          aby mohol hlbšie načrieť do rukáva. Po chvíli vytiahol
105 7 |           korún,” a zamočiac pero do atramentu, zasa sa ním rozkrútil
106 7 |         cigaru v ústach a fúkajúc do nej, či bude dobre dýchať.~„
107 7 |           ktorýsi sedliak nadával do rapavých opíc. Drmal exekútora
108 7 |            ja tú kravu budem hnať do mesta?”~„Poženieme,” odvetil
109 7 |         je.~Keď sa Lovásik vrátil do Malobrežia a rozprávali
110 8 |     červená papuča. Bol vyzlečený do košele. Rukávy na nej si
111 8 |          vyhrnul a prsia obnažil. Do spustených žalúzií opieralo
112 8 |          odfúkol si a zahľadel sa do otvorených dverí, akoby
113 8 |      nastrčil na nohu a chcel ísť do dvora, aby utíšil rehotajúce
114 8 | rehotajúce sa detváky, keď prišla do pracovne jeho žena Katka,
115 8 |           si len poraď. Ja zájdem do Extravurštu a tam si zajem.”~
116 8 |           A odbehol.~Uháňal rovno do Extravurštu, sčiastky pre
117 8 |        schytí za rameno a nadá mu do hlúpych a nepozorných.~Ten
118 8 |           ste boli na niečo súci, do novín by vás dal… Ale vás
119 8 |          atď.~„Aký prípad? Choďte do pekla,” rozhorlil sa redaktor.~
120 8 |           nič nechápal. Rozmýšľal do večera. Najmä obsluha v
121 8 |      naľakaná.~„Čítaj od začiatku do konca,” rozkázal, „ani jednu
122 8 |    prečítala číslo verne od slova do slova s punktami a čiarkami.
123 8 |      kartárov…”~Redaktor sa udrel do čela a zvolal, pretrhnúc
124 9 |          Prečo varia? Od Lucie až do Vianoc každý deň ráno na
125 9 |       ráno na lačný žalúdok hryzú do jablka. Na kieho helementa
126 9 |          helementa im je to? Berú do náručia drevo a odčitujú,
127 9 |      náručia drevo a odčitujú, či do páru nabrali, či nie? Nuž?
128 9 |       tých všelijakých mašličiek. Do kostola vyháňajú každú nedeľu
129 9 |          aspoň dva, len aby padli do oka. A tie zábavy! Doma
130 9 |         štepenej len minulej jari do ohybného mladého tŕňového
131 9 |           v kuchyni. Načrie rukou do pánovej čižmy a v tom momente
132 9 |     zastala pri okne, zadívala sa do sadu. Keď kuchyňu zametala,
133 9 |        chcelo lopotiť sa od svitu do noci… Kravy, role a na tých
134 9 |           len tak niekedy skákali do reči.~„Dá ti prepísať Krídlatú,”
135 9 |       Akoby ti pečený holub padol do huby. S deťmi nebudeš mať
136 9 |     zoschnuté blato na sárach.~„A do daru, pre nič, za nič,”
137 9 |           ktoré si hneď môžeš dať do šparkasy, ak sľúbiš… Šťastie
138 9 |           mysľou a zas sa jej len do hlavy vrátila. Tam aj zostala
139 9 |        sto”, stále ešte nehľadiac do očí mladoženíchovi, podala
140 9 |    mladoženíchovi, podala mu ruku do jeho natiahnutej ruky a
141 10|        dáždnikom, vracal sa domov do Rozkaloviec z Búrneho, kam
142 10|           sa obyčajne preťahovalo do desiatej večer. O tom čase
143 10|      Nevracal sa a mladí zabŕdali do filozofie. Sedeli po prvý
144 10|        hodinky, či je ešte ďaleko do polnoci a či o dvanástej
145 10|           začalo byť zima. Prešli do izby. Kaplán sa ani tu dlho
146 10|          je nepríjemne a že bokom do hory by sa neosmelil pozrieť.
147 10|          a menší. Cesta sa vinula do diaľky ako šnúra. Kaplán
148 10|           smerom. Prebehol horu a do rána sa túlal okolo Búrneho.~
149 11|           Epizóda z malého mesta)~Do nášho mesta prišli vojaci.
150 11|      Pozri, pozri, veď on nechodí do krčmy, a teraz rovno ta
151 11|  zamatovým golierom. A všetky šli do kostola o pol desiatej.
152 11|          už o deviatej ráno… Tiež do kostola. Slečna Meluzínka
153 11|  topánočky. Slečna Zuzka si vzala do kostola vejár s perami na
154 11|           jedna druhú poohlasovať do kostolíka. Bol to utešený
155 11|          dámu. Vždy. Šiel si ráno do úradu, na ulici samé páriky.
156 11|           sa dívali jeden druhému do očí tými dlhými pohľadmi
157 11|          a pisárov. Všetko vhrnie do seba rieka, čo tečie pri
158 11|       odročí. Poradu treba zvolať do kaviarne, na kedy?~O tom
159 11|         šija, všetko akoby uliate do najkrajšej formy. Krása!
160 11|          už mnohí ľudia dostať sa do jej srdiečka, ale nadarmo.
161 11|           jeden.”~Taká bola milá. Do takého dievčaťa sa musel
162 11|        Branecký vyšiel na lavičku do sadu. Tak ticho a milo bolo
163 11|           pred večerou na hodinku do záhrady, on tiež — teda
164 11|           ostatný čardáš a čardáš do rána.~Nuž jemu ľahko bolo
165 11|            zarevem. Kompánia padá do blata. Auf! Nieder! A ešte
166 11|        ukloní sa a pojme so sebou do tanca.~Prišiel deň bálu.
167 11|     zobudíš včaššie, ideš včaššie do úradu. V úrade ti je fádne,
168 11|          pero sa ti nechce chytiť do ruky. Veď je dnes bál. O
169 11|          Po obede len čo nakukneš do kancelárie. Treba sa obliekať —
170 11|           si ukrátiť čas? Prejdeš do kaviarne a zahráš preferans.
171 11|      prizerať a náš duch zalietne do minulosti a bude tancovať
172 11|          naľavo. Vidieť bolo chuť do tanca. Rad aranžérov sa
173 11|           dá sa hovoriť a pozerať do očí a zavzdychnúť. Pomocník
174 11|         iných, nie o nich.~Naozaj do sály prišli ôsmi nejednoduchí
175 11|       spotené hlavy. Každý zašiel do susednej miestnosti občerstviť
176 11|   ľubozvučné tóny, ktoré udierali do vašich okien, osvetlených
177 11|        jej hlas a niesol sa sálou do každého ucha. Cigáni prestali
178 11|     miesta.~Osem tanečníc sedelo.~Do rána.~
179 12|       OTROCI (novela)~Elena vošla do svojej izby. Tam bola tma,
180 12|         budovy.~Elena sa posadila do okna a pozrela si na prsty.
181 12|         sladko. Vidieť, rád vidí. Do nevystátia rád vidí. Vo
182 12|      vysoké opätky vábili nazrieť do bielych tvári s tuhočervenými
183 12|        bledol a pripomenul smrť. ,Do hrobu ma privedieš, Elena,‘
184 12|             Ale, vy ste! Vy mi aj do úst pozeráte,” zasmiala
185 12|         vravel, že item ďaleko je do tej starej slečny. No predsa.
186 12|     neprišiel. Nehodila sa prvému do náručia — lebo nebola otrokyňa.
187 12|  spravodlivý, čestný a zaľúbený — do nej, do nej.~„Vy tiež počkáte
188 12|       čestný a zaľúbený — do nej, do nej.~„Vy tiež počkáte na
189 12|          obzrela. Keď vystupovala do koča — ešte raz.~Čudrák
190 12|         deň sa lialo. Nemohla ísť do parku. Čudrák to vedel.
191 12|       Drali sa cez dlhé mihalnice do kútikov a tiekli dolu lícami,
192 12|         Zrovna povedala, aby šiel do bočnej neosvetlenej izby.~„
193 12|         jej vlasy. Vezme jej ruku do svojej. Ju rozčuľovala myšlienka
194 12|        vstala od neho a rovno šla do izby.~Čudrák nešiel hneď.~
195 12|          aj vtedy. Dívať sa budem do života s roztreštenými očami,
196 12|       roztreštenými očami, hotový do práce. A ak práca nepríde?
197 12|       Sadnite si, prosím vás. Sem do fotela. Do tohto.”~V izbe
198 12|        prosím vás. Sem do fotela. Do tohto.”~V izbe bola polotma.
199 12|       opanovať. Schytil jej hlavu do náručia. Nešikovne, hrubo
200 12|         nerád…? Vždy… Od začiatku do konca… Neplačte… Iba vás.”~
201 12|        slabol. Celá sila vrhla sa do ramien. Vziať toto nešťastné
202 12|       Vziať toto nešťastné dievča do náručia a nikdy ho nepustiť,
203 13|  prázdniny a potom sa mi nechcelo do veľkého mesta. Sadla na
204 13|          červený koberec vinul sa do foyeru. Vrátny s veľkou
205 13|        víre. Mne sa ešte nechcelo do sály. Chcel som ísť na chvíľu
206 13|           Chcel som ísť na chvíľu do bočnej kaviarne. Ledva som
207 13|          a pozrel som jej zblízka do očí.~„Máš belasé oči.”~Kto
208 13|          ruku… „O pol hodiny príď do bufetu a mysli.”~Odbehla.~
209 13|         schytila moju dušu niekam do výšin.~„Aká si krásna,”
210 13|        sálou, hodila hrsť konfiet do mojej tváre a spýtala sa,
211 13|     zahanbil a odišiel. Išiel som do foyeru trochu sa ochladiť.
212 13|           môže byť? Vrátil som sa do sály. Hľa, hľa, môj brat
213 13|       zunoval a prevliekol som sa do fraku. V predpolnočnej štvorylke
214 13|       premerala ma zrakom od päty do hlavy a podotkla: „Máte
215 13|       objednal mažiarik s ľadom a do neho dve fľašky. Šampanské!
216 13|          Teda, teda! Chce vniknúť do jej srdiečka pomocou sladkého
217 14|      čiapočka s kyckami, posotená do tyla. Veľká, okrúhla červená
218 14|        vám je ľúto…? Už ten vchod do lokálu. Široké, vysoké dvere.
219 14|           nebol — tam boli všetci do jedného u Javora. Skrátka,
220 14|          Jeho žena chce presídliť do nášho mesta. Hľadá príležitostný
221 14|          si neoblečieš dlhý kabát do divadla? Prichodíte na vizity
222 14|        bezúhonné. Ale prichádzate do spoločnosti, hovoríte, hýbete
223 14|           ty drozd? Vidieť, že si do salónov nechodil.‘ Položím
224 14|         sú naši,” doložil a búšil do dverí, že sa rozleteli.~
225 14|        seba rozloženými, kričal: „Do neba vyletím, do neba vyletím!”
226 14|         kričal: „Do neba vyletím, do neba vyletím!” Druhý držal
227 14|    narovnali sa, založili si ruky do pása a začali oproti sebe
228 14|        pod ním slúžiť… Šli sme…”~„Do neba vyletím, vyletím! Chytajte!”
229 14|         nás…!”~Pušného prachu hoď do plamienka, ako zablčí! Zábava
230 14|           fúkali si jeden druhému do tváre. Čierny mládenec ešte
231 14|           si sadol, položil hlavu do dlaní, akoby mu bolo do
232 14|           do dlaní, akoby mu bolo do plaču. Ešte raz začal refrén:~„
233 14|        nôtu. Ani čo by bol vletel do izby elektrický prúd a naplnil
234 14|        každý atóm vzduchu, vnikol do krvi… Razom sa zasa všetko
235 14|        stôl. Fraňo vyhodil klobúk do povaly. Druhá buteľka, tretia,
236 14|         hop! Nielen to víno leješ do seba, ale s ním i zlato
237 14|           sa ti otvára a ty letíš do nich so svojou dušou a srdcom.
238 14|        oddychovali. Fraňo si vzal do ruky palicu, naklonil sa
239 14|        vážneho žitia. Zasa vhupli do myšlienok nervózni šéfovia
240 14|       pivo neprišiel. Poslali sme do hostinca, kde býval, a dostali
241 14|          predpoludním od desiatej do jednej sedel tu a pil. Dnes
242 14|           šiel na víno a sedel tu do pol štvrtej… Neviem, kto
243 14|            A keď ten mohol vystať do tretej, prečože by som,
244 14|           tiež sa začalo hromžiť. Do jednej vyspevovala. Poznali
245 14|        Vytrčili sa krásne ceduľky do okien, ale veru neprivábili
246 14|        tento svet z blata a hnusu do výšin medzi hviezdy. Dvoje
247 14|      kamarát!” zahručalo mi niečo do ucha.~Pozriem — Táravý.~„
248 14|      chodíte?” spýtal sa Táravý.~„Do akejsi hnusnej krčmy. Ani
249 15|           narodeniny, a to trvalo do tretej po polnoci. Bola
250 15|           brán bolo vidieť ďaleko do tichého nemého poľa. Strácalo
251 15|         rozhodne prestanem chodiť do krčiem. Ale celkom iste.
252 15|           bol zabavil. A tu hybaj do krčmy. Nijako sa nezabavíš.
253 15|         on a ona. Znova mu vhupla do srdca dávna jeho túžba. —
254 15|            Ale pomyslel si, čo ma do neho. Veď mi je cudzí. Možno,
255 15|        som už spať, dumal Čuprík. Do deviatej sa už nijako nevyspím.
256 15|          na pleci. Skok a pozeral do hlbokej doliny. Športy,
257 15|          potrebuje nejaké koberce do izby. Kúpil koberce, potom
258 15|     Stuhlých by tiež bola. Pôjdem do ich skliepka tak očistom.
259 15|           Ani sa nepustia s tebou do reči. Celá ženská duševná
260 15|         ti páči. Si smädný — ideš do krčmy. Ak ti je dobre —
261 15|            ohlasuj. Dušička, idem do kasína; moja milá, musím
262 15|      zahrať si v karty — presedíš do rána. Akože sa ukážeš? Lepšie
263 15|           príjemná vec.~Raz vošli do skliepka dve elegantné,
264 15|         vám, pane. Prosím.”~Vošli do salónu.~Elegantné dámičky,
265 15|           týždeň sa Čuprík pustil do tuhého zaliečania. Počul,
266 15|      kúpia automobil. Zavolajú ho do susednej dediny. Prebehne
267 15|   Vyobliekal sa. Zastokol klinček do kabátovej dierky a sadol
268 15|          kabátovej dierky a sadol do fiakra. Treba elegantne.~„
269 15|         fiakra. Treba elegantne.~„Do Kulínov,” ľahostajne povedal
270 15|      povedal kočišovi, vystupujúc do koča. Rozložil sa pohodlne
271 15|       klinček, nezastrčený celkom do dierky, triasol sa a zaváňal.
272 15|          u Kulínov?~Koč sa zvŕtal do druhej ulice. Kulínovský
273 15|           zakričal kočišovi.~„Nie do Kulínov?”~„Najprv celkom
274 15|          povedať. A ak by nemohol do Kulínov, a ta rozkáže ísť,
275 16|         tri dni, pätnásteho si dá do záložne čistiť zlatú retiazku,
276 16|           Časy miznú ako bankovky do kasy kelnerov. Prázdniny,
277 16|     mračnou tvárou sedí a díva sa do prázdnoty na akýsi neviditeľný
278 16|         by sa chcel zaúdiť. Je mu do zúfania: treba ísť domov,
279 16|         by sa vymotal, ale márne. Do Dunaja nechce sa mu hodiť,
280 16|         pomykova!” Zhrnul briadku do dlane a zdvihnúc vysoko
281 16|       Julo šiel na stanicu, sadol do vagóna a letel domov. Rodičia
282 17|   pokrčeného človeka, zakutraného do zimníka so spustenou bradou
283 17|          tvár, ktorá sa zafarbila do červena, vyštípaná od vetra.~„
284 17|        Oľga.”~„Čo sa vy rozumiete do kruhov!”~„Ako by som nerozumel!”~„
285 17|        Taká ste vy… Nerozumiem sa do kruhov! A čo by som vám
286 17|           Že ste taká.”~Vošli sme do mesta. Vietor prestal fúkať.
287 17|           dlho nepreriekli slova. Do domu blízko, dumal som.
288 17|        pekných úst.~„Pôjdete dnes do divadla?” spýtal som sa.~„
289 17|     malého prsta. Vohnala som ich do najnežnejších situácií.
290 17|           o to, aby ste im klesli do náručia, a potom sa chvália
291 17|          mi v srdci a vystupovala do hrdla, úst a reči… — Aká
292 17|         cez cestu na druhú stranu do ich uličky. Ešte dvesto
293 17|    Zasmiala sa: „Ani pozrieť dáme do očí?”~„Sotva.”~„A vidíte,
294 17|        myslel som si, teraz mi to do očí hovorí. Aká je mrzká,
295 17|         teda boj, dumal som, idúc do kaviarne. Pretvoriť sa a
296 17|       cítiť, počuť. Vykynožím cit do najmenšej iskierky. Beztak
297 17|    rukavičkami, špendlíčkami šiel do ich domu. Chyžná Anča… Nik…
298 17|        cez zavlhnuté sklené dvere do obchodu, či nezazriem starého
299 17|         púdlí. Druhý ukladal čosi do malej bielej škatuľky. Starého
300 17|     Starého nebolo. Vošiel som aj do brány, či neuvidím niekde
301 17|    vyrezávaných dverách, vedúcich do ich bytu. Okrúhla lampa
302 17|       brány a opätovne som pozrel do obchodu. Ten istý obraz,
303 17|        ruku na srdce. Smial sa mi do očí. Zasmial som sa aj ja
304 17|          len o to, či niečo brali do Matúšov. Kus hodvábu, rukavičky,
305 17|           zavolal za mnou: „Ozaj, do Matúšov nič nebrali pre
306 17|          som sa domov. Pozrel som do brány, do obchodu a do okna.
307 17|       domov. Pozrel som do brány, do obchodu a do okna. Nič.
308 17|        som do brány, do obchodu a do okna. Nič. Ticho… Hmla celkom
309 17|            plecia, rukávy, brnkal do tváre a mrazil. Chlad som
310 17|          Potom sa jej zasmejem ja do očí… Hlúpe kupčisko a ten
311 17|         sa, že keď má deväť okien do ulice z obchodu, že môže
312 17|       odtrhnúc sa odo mňa, vbehla do brány.~„Do videnia na koncerte,”
313 17|        odo mňa, vbehla do brány.~„Do videnia na koncerte,” začul
314 17|         sa mi ženie pri spomienke do líc. Hanbím sa sám pred
315 18|      riadením božím ide nos akosi do šírky a je akýsi veľmi mäsitý,
316 18|            tučný, slečne Máli ide do výšky. Elenke ani do šírky,
317 18|          ide do výšky. Elenke ani do šírky, ani do výšky. Jej
318 18|          Elenke ani do šírky, ani do výšky. Jej noštek je taký
319 18|        čistú, bielučkú. V ušiach, do polovice zakrytých vlasmi,
320 18|   Vajanského, tri razy sa pustila do Proti prúdu, a otec jej
321 18|           páči. Nedávno sa pýtala do spevokolu — ale tu máš!
322 18|         ustavične mladosť. Naozaj do rozpuku s tou mladosťou.
323 18|           Elenke je skutočne vždy do plaču, keď si pomyslí na
324 18|          Najlepšie by bolo umrieť do roka.~Nuž ale Elenka, a
325 18|           tej hodinke, keď má ísť do kostola. Každú nedeľu berie
326 18|         Kuká iba na pána farára a do spevníka. Kde treba modliť
327 18|          fúziky. Krv vstúpila jej do tváre a srdce zatrepotalo.
328 18|      vôbec niečo povedať. Hľadela do zeme a cítila, ako sa červená.
329 18|           tvár a zadívala sa opäť do zeme. Zrýchlila krok bez
330 18|           vidieť tomuto dievčatku do duše, myslel si. Nevie ešte
331 18|         behom pustila cez koridor do izby, akoby jej bol ten
332 18|      kráča, otvára dvere a vchodí do izby. V izbe si vydýchla.
333 18|        chcelo čítať. Tak sa vžila do Aninho smútku. Keby začiatok,
334 18|      Elenka zavrela knihu a vyšla do záhrady. Večer bol pekný.
335 18|         na neho a kreslí srdiečko do trávy. Prečo nechodí?~„Elena,
336 18|    Neznamená nič. Nikdy nechodila do šiestej triedy gymnázia.
337 18|       zasa červenať. Najprv pôjde do kuchyne. Krajšia bude, keď
338 18|         na ňu Vlado, keď bočila.~„Do kuchyne.”~„Večera je na
339 18|       Keby nie Vlada, bola by šla do izby a probovala. Len ukázať,
340 18|        nemohla vytrhnúť. Bolo jej do plaču a možno, že by bola
341 18|  zemiačiky.~„Ešte jeden zemiačik. Do tretice.”~„Ďakujem.”~„Jeden.”~„
342 18|    ukazovať apetít. Inokedy rovno do ruky brala koštiaľ a mĺzla
343 18|     pozrieť, ak chcete, napríklad do kasína,” riekol starý Ježík
344 18|        Pri lampe nebudem. A vošla do tmavej izby a sadla si na
345 18|       dobre padne. Dívať sa z tmy do svetlej mesačnej noci. Hľa,
346 18|         sa každý večer díva takto do noci na neho, keď leží vo
347 18|        jej to nebolo dosť. Prešla do belasej, aby sa presvedčila.
348 18|          otvorila okná a sadla si do jedného. Tak dobre padlo
349 18|            Nič, celkom nič. Chodí do tej triedy čo i Vlado, a
350 18|          nás! dumala. Keby sa tak do mňa zaľúbil. Ja by som bola
351 18|         čo ja myslím. Nezaľúbi sa do mňa. Bol vo veľkých mestách,
352 18|          Nie, nie! Akože by sa on do mňa zamiloval…? Vošla do
353 18|          do mňa zamiloval…? Vošla do salóna. Okná boli pootvárané.
354 18|     Pristúpila ku klavíru, drnkla do klávesov, najprv jedným
355 18|         nite. Akože ti pôjde veda do hlavy? Pomohli ruže. Elenka
356 19|            rechtor iste sekol ňou do povetria. Farár si pomyslel:
357 19|         robil pán Červeň tri razy do týždňa. Pán farár sa aj
358 19|        sobotu šošovica.”~A načrúc do nej veľkou lyžicou, zdvihol
359 19|         pomiešal a nazrel zblízka do misy, prehodiac nevrlo: „
360 19|         stole… Môže byť od nedele do piatku večera, ale v sobotu
361 19|        rechtorka sa už aj vybrala do sadu.~Muž ju zastavil: „
362 19|            Len—len že ho nevylial do potoka, ale sa spamätal
363 19|           sa spamätal a stočil ho do fľašiek. Pre domácu potrebu
364 19|           potrebu objednal druhé.~Do takýchto krajností prešla
365 19|           mu čosi hrnúť k hrtanu, do úst a do hlavy… Zobudil
366 19|          hrnúť k hrtanu, do úst a do hlavy… Zobudil sa.~Skrúcalo
367 19|        vrtela a tisla sa k hrdlu, do úst a do hlavy. Divná mrákava
368 19|        tisla sa k hrdlu, do úst a do hlavy. Divná mrákava prebiehala
369 19|      chcejúc, aby ho ona odviedla do postele.~Ale Mída sa neukazovala.
370 19|   neukazovala. Až o siedmej vošla do izby a vidiac farára na
371 19|         volala a chytila mu hlavu do dlaní, pozrúc mu zblízka
372 19|          dlaní, pozrúc mu zblízka do tváre. Počula, ako sťažka
373 19|           pomocou gazdinej naspäť do postele a zdvihol kolená
374 19|       nemohol pochopiť, že upadol do tej istej choroby čo rechtor.~„
375 19|   rozlúštiť. Najmä farárovi nešlo do hlavy, veď kúpil všetky
376 19|       hríbov niet, zozbierali ich do jedného.~Až doma vysvetlila
377 19|      červenajúc sa a kriviac tvár do plaču, že hríbov bolo veľa.
378 20|           si ústa neutrel. Utekal do maštale. V pitvore mu vliezol
379 20|         poza väzy, že nosom zaryl do prahu a vysoký klobúčik
380 20|           dierkou na samom vrchu, do ktorej bolo zabodnuté kohútie
381 20|       veľkým bruchom, zastanúc si do dverí, volala do pitvora
382 20|      zastanúc si do dverí, volala do pitvora na staršiu dcéru
383 20|   medicínu,” kričal, „z tejto jej do papule naliať… Pán Bartuš!
384 20|       naliať… Pán Bartuš! Z tejto do papule… Počkajte… Neutekajte…”~
385 20|         všetko treba vyliať krave do papule a bude po chorobe.
386 20|          Lenčík pozrel ponad plot do Bartušovho dvora čo sa robí,
387 20|         Za chvíľu si bodol prstom do čela. Znak, že si pomohol.~
388 20|       pomohol.~Nacedil z tekutiny do hrnčeka a zavolal na ženu,
389 20|           pichol zdutej krave nôž do boka a bolo. Vodičky nepomôžu…
390 21|        zimného mrku sa už vkradlo do chyže a kúty stemneli. Cez
391 21|           túto fotografiu kladiem do zásuvky chladne,” mrmlal
392 21|       myslel si. Hodil fotografiu do zásuvky a zatisol kolenom.~„
393 21|     fotografiu zo stolíka a hodil do koša. Popálil listy. Strhol
394 21|     odpustenie. Dobre sa mu zaryl do pamäti obrázok v malej izbičke.
395 21|           Zbledol. Prestal chodiť do kasína, do hostincov, aby
396 21|         Prestal chodiť do kasína, do hostincov, aby ho niekde
397 21|            Nie. Nesmie hodiť tieň do jej bezstarostných myšlienok.~
398 21|    slnečníkom.”~Zatlačil cigaretu do popolníka a pozeral na jej
399 21|          Spustila ruky z klávesov do lona a pozrela na neho.~„
400 21|    potrebu. Napríklad. Potrebujem do mojich, povedzme, troch
401 21|     vedieť, prečo má rád.”~Drnkla do klavíra. Chcela ešte čosi
402 21|           Čurín, „strkajúc papier do vrecka i s ceruzkou, keby
403 21|           srdcom. Díval, díval sa do tých okien skrytý v tieňoch
404 21|    nevydržal. Skoro behom prešiel do bočnej malej uličky a odtiaľto
405 21|       ruku podať, podvihnúť Elenu do vozňa, cítiť zasa jej rameno
406 21|           Ľudia mimoidúci strkali do neho. Mrmlali, že stojí
407 21|        keď Elena s matkou vysadli do vozňa, sponáhľal sa, aby
408 21|     zišiel na dlažbu. Chcel zájsť do najbližšieho hostinca, a
409 21|      predsa šiel na druhú stranu, do ich ulice.~Treba sa mi rozlúčiť,
410 21|       šiel. Severný vietor mu dul do boka, štípal líca, až mu
411 21|          sadol na diván, díval sa do okien na konáre stromov,
412 21|           svetlo padajúce z ulice do izby na koberce.~Koniec.
413 21|      kľučku. Všetka krv mu udrela do líc. Silné tušenie ho zachvátilo,
414 21|    obliali horúcou vodou a búšili do pŕs. Vytiahol šatku z vrecka
415 22|     rukavicami bez prstov vopchal do vreciek kabáta, koberec
416 22|          Horko—ťažko vystúpil som do vozňa. Kožené, zajacom futrované
417 22|         pŕs.~Akosi som sa vpratal do oddielu a zdvihol tienidlo
418 22|       treba ešte výdavky poznačiť do notesa. Kočišovi štyridsať
419 22|         vytiahol notes a zaznačil do neho výdavok, pričom som
420 22|         bradou, obstrihanou akosi do štvorca. Na vrchu hlavy
421 22|    Neodtiahol tvár, ale mi prskol do očí: „Vy ste sedliak!”~„
422 22|        fujavice vniesli za chvíľu do oddielu hromadu snehu. Remenný
423 22|          a odopäl manžetu, nazrúc do nej.~„Akurát, Morgenstern,
424 22|       okno i dvere. Strekol čímsi do povetria, čo voňalo ako
425 23|         štátna búda bola už skoro do polovice v ňom. Na červených
426 23|           bolo smutno. Vošiel som do nizučkej izby, zapálil lampu
427 23|         kvetov. Idú na ples alebo do divadla… Kaviarne s pariacimi
428 23|         by som chcel radšej niečo do izby: pekný kalamár, koberce.
429 23|          zo mňa hnev, odišiel som do hory. To je už veľa. Celá
430 23|        necítená horkosť vnikla mi do srdca. Hlúpa, pre mačku
431 23|      plače. Drobný dážď prskal mi do tváre. Popolavé oblaky gúľali
432 23|         leje ti akúsi melanchóliu do duše. Tak smutno ti je,
433 23|         je, smutno.~Šiel som zasa do hory. Hmla ma objala, takže
434 23|          Pokrčil som list a hodil do kúta.~Teda vzdor. Kto by
435 23|         Rozhodnutý pribral som sa do práce. Pri večeri, musím
436 23|           kto chce. Vrátil som sa do izby. Pozerám, kde sú moje
437 23|     šechtár a stolec a vošiel som do stajne.~„Líza, Lízočka,
438 23|         kopala nohami, hlavou šla do mňa. Desať ráz som sa prichytil
439 23|           hlavu, znovu som vošiel do stajne a prisadnem k Líze.~
440 23|        sukňa a šatka…~Odviezli ma do blázinca. Žena predsa bude
441 24|  nedajbože pochopiť…~Priložil som do pece niekoľko polien a pritiahol
442 24|   iskierku? Pozriem nejako zvrchu do jej tváre a možno sa mi
443 24|     jednako pri Elene a šepol jej do ucha pri hre:~„Ja z mojej
444 24|          i tak sa hanbí, až príde do svetla. Hotový ,katzenjammer‘.”~„
445 24|      povedali by ste mi: no poďte do bočnej chyže a vysvetlíte.
446 24|          a díval sa na jej ruky a do blýskavej politúry klavíra.
447 24|          postál a nebadane zašiel do tretej izbičky.~Tma sa pomaly
448 24|            Tma sa pomaly spúšťala do dvora, do okien, do izby.
449 24|         pomaly spúšťala do dvora, do okien, do izby. Vo veľkých
450 24|      spúšťala do dvora, do okien, do izby. Vo veľkých črepových
451 24|        ich, akoby sa bála pozrieť do svetla, že ju popáli. To
452 24|     popáli. To ma vábilo. Pozrieť do duše nevinného decka, ktoré
453 24|         nás každý nedíva… Pôjdeme do spevokolu, alebo na próbu.
454 24|          alebo na próbu. Šuchnete do vrecka.”~„No, tak ju donesiem,
455 24|           sa jednako nesvedčí ísť do vrecka.”~„Dáte mi ju do
456 24|           do vrecka.”~„Dáte mi ju do ruky. Alebo najlepšie, vezmite
457 24|       neprišlo. Bolo treba prejsť do nejakého obchodu. Pred nosom
458 24|           jej podám ruku, pozriem do očí a počujem jej hlas.~
459 24|          som na schodoch vedúcich do garderóby. Ona pri mne na
460 24|      Svetlo z dosák ledva siahalo do nášho kúta. Osvecovalo slabučko
461 24|        áno.”~„Poďme, slečna Žela, do toho kútika. Možno nám bude
462 24|           ju nevidel… Iste odišla do druhej izby. Chce, aby šiel
463 24|       bola už úplná tma. — Pôjdem do salónu k nej. Možno sa mýlim,
464 24|      díval popri jej hlave niekam do kúta, chladno, bez rozochvenia.~„
465 24|       vták na jasnom nebi letiaci do diaľky, vždy menší a menší…
466 25|            Ja som myslel, zabratý do seba, na Maru Žabicovú.
467 25|        začal veriť, dlho mi nešlo do hlavy, prečo sa práve ona
468 25|      prechádza, zohýna sa, pozrie do zrkadla a napráva si vlasy,
469 25|           stolíku, pohrúžil hlavu do dlaní a primáš, prestanúc
470 25|          Cigán mu hral potichučky do uší… „Tancoval s Marou a
471 25|   posmechom. „Všetci ste zaľúbení do Mary a myslíte si, že aj
472 25|           a myslíte si, že aj ona do vás.”~Hodil rukou.~„Myslí
473 25|           rukou.~„Myslí si, že je do neho,” pošepol mi Milanovič.
474 25|          premenil. Vlasy mu padli do čela.~„Čo ty myslíš o Mare?”
475 25|      desiaty raz iste strčia ruky do vreciek a vyhovoria sa na
476 25|        raz smelo nás môžu zavrieť do blázinca. Namyslíme si,
477 25|     Dievčatko, pekné dievčatko je do nás po krk, vyše krku, po
478 25|      nenatiahne a my nezahryzneme do zeme… Marka je pekné dievča,
479 25|      iných dievčat… Čo jej nadáva do koketiek… Zbadal niečo?
480 25|             V tejto chvíli vrazil do izby neznámy mladý človek,
481 25|          ho niekto posotil. Drgol do dverí a zastavil sa. Na
482 25|         razy ruku stisla na bále… Do mňa je zaľúbená… Zajtra
483 25|        potom,” šepol mi tajnostne do ucha, „veď sa Mara so mnou
484 25|       pohundrával.~Pustili sme sa do podrobností. Komu ako a
485 25|     Pomohli sme mu a odpratali ho do druhej izby. Tam si ľahol
486 25|         marca tohto roku zapísala do svojho denníka aj tieto
487 25|          pozajtre Milanovič, a to do obeda, lebo večer mi iste
488 26|            Na dvore naozaj ďobala do zeme veľká červená kvočka
489 26|        obozretne, zahnala kurence do drevárne. Privrela vráta
490 26|        svedomitá! Neďobe, neskáče do tváre. Dá sa chytiť, ale
491 26|       opíjať, aby sedela. Netreba do vody máčať, aby prestala
492 26|          sa zahanbila. Vošla ešte do sadu za domom. Pochodila
493 26|          Edita Žibrienková.~Odetá do červeného šlafroku s bielou
494 26|          kistihand”. Mala prístup do spoločnosti. Apatekárovci,
495 26|            s poriskom vykývaným a do polovičky hnilým…~Všetko
496 26|          stredu.”~„Choď sa spýtať do susedov,” zakričala odrazu
497 26|        polesná.~Dievča sa pustilo do plaču.~„Negavč!” okríkla
498 26|    naprechádzala, prešla k mužovi do spálne ponosovať sa. Praskla
499 26|      Chladnokrvne zamočil si ruky do vody v umyváku, nahol sa
500 26|          okríkli a nedovolili ani do kurína, ani do drevárne