Part

 1 3 |        ty trubiroh…! Veď ti ja dám… Počkaj! Ty ozembuch! Máš
 2 3 |    búrlivého zasadnutia. Ja ti dám búrlivého zasadnutia! Marš!”~
 3 3 |        majstra a len kričala: „Dám ti ja búrlivého zasadnutia!
 4 5 | dvoranou a chytal sa okolitých dám a pánov. Konečne smialo
 5 8 |    novín by vás dal… Ale vás i dám. Otroci akísi. Chvosty panské.
 6 11|   okupovali najkrajšie skupiny dám. Bolo šťastie prechádzať
 7 12| Blýskali sa cylindre a toalety dám, šuštiacich hodvábom, nechávajúc
 8 14|      proti princípu, keď si ho dám doniesť domov. To je celkom
 9 14|       poznamenal.~„To si aj ja dám.”~„Aj ja.”~„Ale prečo nie?
10 14|    privábiť,” rozhodol Javor. „Dám doniesť plzenčiny. Iste
11 15|        Ach, máte mnoho pekných dám.”~„Pekného je nikdy nie
12 15| ohlásila sa tá vyššia.~„Veď je dám mnoho —”~„Viete, moje ctené
13 22|      veď som nie z hmly… Ja ti dám!~Flegmaticky som zdvihol
14 22|         čo má takéhoto agenta, dám utŕžiť ročne aj tisíc zlatých…
15 24|      sa body rukávov. Niekoľko dám prišlo bližšie, medzi nimi
16 24|       ju aj vezmem, ako vám ju dám?”~„Ó, bože, ako! Veď sa
17 26|     môj drahý, za prasacinu si dám aj oko vyklať.”~Zdvihol
18 26|          Jeden krk mám, aj ten dám,” povedala žena.~„Dobre.”~„