Part

 1 12|       celkom inakší človek, ten Čudrák. Nedávno sa prechádzali
 2 12|       študent, chudobný študent Čudrák.~Stratili sa rodičom. Odrazu
 3 12|   rameno,” podotkla, „strkajú.”~Čudrák chytil ju pod ruku a pritiahol
 4 12|        naspäť. Tú peknú hlavu…”~Čudrák zabudol, že filozofuje,
 5 12|         ani vráska,” pokračoval Čudrák, „a ani okolo očí. A keby
 6 12|       toto červené vám svedčí.”~Čudrák ukázal na červený golierik
 7 12| nenahnevala, strúhate poklony.”~Čudrák protestoval a vravel, že
 8 12|      Tak aj nad láskou,” končil Čudrák akosi nepokojne a rozochvene. „
 9 12|         chcela protestovať, ale Čudrák hovorí ďalej. Cítila, že
10 12|  dohovor na kontakt, ako jej to Čudrák už raz povedal a čo si zapamätala.~„
11 12|  Prechádzajúcich sa ani nebolo.~Čudrák neodpovedal na Eleninu otázku.
12 12|      šli domov skoro bez slova. Čudrák jej podal ruku a odišiel.~
13 12|        Konečne rok, pol roka, a Čudrák príde. Čudná vec. Čudrák
14 12|        Čudrák príde. Čudná vec. Čudrák ju prenasledoval od toho
15 12| vystupovala do koča — ešte raz.~Čudrák stál pri východe a dlho
16 12|    lialo. Nemohla ísť do parku. Čudrák to vedel. Ani sa nešiel
17 12|       neho a rovno šla do izby.~Čudrák nešiel hneď.~Nemožno, myslel
18 12|        nedovolili viac povedať.~Čudrák sa nemohol opanovať. Schytil