Part

 1 1 |    povedali, že mu veru ani sto zlatých nemôžu požičať.~Teraz je
 2 1 |       keď ho exekvoval… Len sto zlatých keby bolo. Všetky diery
 3 1 |       ich aj odšacoval na tisíc zlatých… Keď môžu mať také kone,
 4 7 |       aby nepochybovali… Dvesto zlatých je hodna… Nie, richtárko?”~
 5 9 |       detí a má hotových päťsto zlatých nagazdovaných.”~Suseda nevravela
 6 9 |   Vdovci… A potom takých päťsto zlatých v hotovosti, to aj vdovu
 7 9 |         ale ti dá pán Becko sto zlatých, ktoré si hneď môžeš dať
 8 11|       kožka. Pravda, stála osem zlatých, ale si ju obzrite. Pritisnite
 9 12|         pozostávajúce z veľkých zlatých ohnív, ktoré tam ďalej sa
10 13|   predvečer bálu mal dvadsaťpäť zlatých a ja len sedem. Veľký rozdiel.
11 13|        večerať?” — „Aha.” Sedem zlatých a večerať? Nemožno. Choďte,
12 13|  Vysloboďte ma! Šli — a pätnásť zlatých prišlo.~Srdce sa mi rozveselilo.~
13 13|        Vysoké podpútky. Za osem zlatých. To sú od Janika.”~Čertovské
14 16| retiazku, za čo dostáva dvadsať zlatých. Z tohto päť zlatých požičia,
15 16|    dvadsať zlatých. Z tohto päť zlatých požičia, znamenite poobeduje
16 22| štyridsať grajciarov. Cesta päť zlatých. Ináč by som mohol zabudnúť.
17 22|       dám utŕžiť ročne aj tisíc zlatých… Tu prestáva všetko… Hneď