Part

 1 9 |      Dá ti prepísať Krídlatú,” vravela Uľa, rozkladajúc suchými,
 2 10|        Ale u nás sú skutočné,” vravela. „Najistejšia je tá, čo
 3 11|        obed a večer. Spočiatku vravela na všetko: „ale choďte,
 4 12| chytila za ruku.~„Prosím vás,” vravela mäkko, „máte vy ma rád?”~„
 5 13|    Vidím tvoju špicatú bradu.”~Vravela fistulou. Ja som sa nahol
 6 15| Kulínov bývajú, myslel si. Tak vravela Anička. Ozaj, veď ma tam
 7 17|       radosť… Koľko ich bolo!” vravela s úsmeškom a pomenovala
 8 17|     najnežnejšej situácii, ako vravela.~Od toho večera, nie že
 9 19|     bol by ich zjedol všetky,” vravela už s plačom, „a kúra by
10 24|       Červený túz bude láska,” vravela a pozrela pritom na mňa.~„
11 26|         Vedela písať aj čítať, vravela i po nemecky i po maďarsky,
12 28|       To som kúpila pre Máľu,” vravela. „O týždeň má mena. Chcem
13 28|      šaty.~„Celkom to. To isté vravela,” povedala nahlas, „ja som
14 28|        kravatu a braun kabát,” vravela pani zverolekárka.~„Ja som
15 28|        Nože ponúkni, Miluška,” vravela pani Rafiková.~Po päťminútovom
16 28|      písmo, lenže preinačené,” vravela, „pozrite.”~Zasa sa schýlili
17 28|     Poslal si ju niekde, či ti vravela, že ide preč?”~Rafiková