Part

501 26|     nedovolili ani do kurína, ani do drevárne pozrieť.~Nedovolila
502 26|      drevárne pozrieť.~Nedovolila do kurína pozrieť, ani do drevárne.
503 26| Nedovolila do kurína pozrieť, ani do drevárne. Prvý dôkaz, myslela
504 26|         po stromoch. Dívala sa aj do drevárne škulinami, šškala,
505 26|           Až sám polesný vzal vec do ruky.~Mal narodeniny a kúpil
506 26|         hlas a strmo hľadiac žene do tváre.~„Náhodou vybehlo
507 26|        sadol k stolu. Nalial vína do Tuliakovho pohára a ponúkal
508 26|         Tuliak, pichnúc vidličkou do stehna na mise, opäť zanôtil
509 26|      odprevadil hostí a vrátil sa do jedálne.~„Jeden krk mám,
510 26|          bubnovanie, proste vojde do dvora pána inžiniera a vezme
511 26|         vidieť cez mriežkový plot do Sihoňovho dvora a do tých
512 26|         plot do Sihoňovho dvora a do tých okien domu, čo hľadeli
513 26|     zachrípnutá, „čo sa ty staráš do mojich kšeftov… Dáš mi ty
514 26|            Ty starý brav… Čo teba do môjho prasaťa… Ja mám čušať?
515 26|      čibuk. Spravil kruh a čľupol do mláčky. Zasipel. Akiste
516 27|           dvíhala tvár a pozerala do záhrady, prižmurovala oči,
517 27|      tabuľa z mramoru. Pozeral si do jej očí a videl si, že sú
518 27|          sa so mnou nechce púšťať do rozhovoru? Či je to len
519 27|        som vás, keď ste vchádzali do izieb, kde bolo mnoho ľudí.
520 27|       hľadelo na vás, zaľúbilo sa do vás. A svojimi očami zvábite.
521 27|         zvábite. Ľudia idú a búši do nich chladná vlna, až sa
522 27|           štetec, namočila koniec do pohára s vodou poznovu sa
523 27|         stole a dívala sa ponadeň do kúta letníka.~Naozaj, veď
524 27|     necháva v mojej? Čudné.~Vzala do ruky obrážtek, čo maľovala.
525 27|          srdce, len hlava nemohla do odpovede zobrať. Nie som
526 28|       sladkú, hodí si tri cukríky do šálky a hľa, pani sudcovej
527 28|        predsa s chuťou je, tu ona do neho:~„Rada som, že ti chutí,
528 28|           vysype ich na dlaň a dá do úst. Vie, čo robí. Keby
529 28|        veľkolepej pasie prachovku do ruky, milosťpani jej nedovolila
530 28|      biele rukavičky, vzala vejár do ruky a už ako sa prechádza,
531 28|            ako pozerá, tak pozerá do zrkadla.~Tu vošla pani Rafiková.
532 28|       Okrúhlasté s pásikmi. To je do rozpuku. Celkom tie isté
533 28|        nech hovorí Rafiková.~„Mňa do toho síce nič, ale čo je
534 28|         som na ňom sedela. Chytím do ruky. Reku, hodvábny plyš
535 28|         človek by z povaly skočil do nich. Sama rúbe drevo —
536 28|            Ja by som bola pozrela do omnibusu, čo tam robia tí
537 28|           ju von dostala. Tá by i do rána mala čo hovoriť.”~Pani
538 28|         Rafiková zasa sa zahalila do zamatovej bundy a šomrala: „
539 28|    poseďte si.‘ Teraz musím čakať do zajtrajška. Strašná osoba!”~
540 28|    ševkyni vybrala.~Zaželajme jej do zajtrajška dobrý odpočinok.
541 28|           v omnibuse. Ledva sadla do neho, už tu akýsi mladý
542 28|          Malinovej.~Ona sa pomkla do kúta omnibusu. Malou rukou
543 28|         si, trápne bude sedieť až do S. Viac ako dve hodiny.
544 28|       rukách škatuľku a šmariť ju do blata. Dáma ho zdržovala.
545 28|           hneď sa spamätal.~„Tiež do S. ráčite?” spýtal sa s
546 28|          Mladý človek sa zahľadel do jej veľkých belasých očí.~„
547 28|         bakfiša, padnutého niekam do hlbín duše. Vynoril sa znova
548 28|        chytro preniesla železnica do Ľanového.~Čo je pravda,
549 28|     Malinová zasa len pokojne šla do druhej izby a doniesla šaty.
550 28|  určitejšie: Rafiková ho privrzne do dverí, keď jej príde vizitu
551 28|           nebol taký. Obliekol sa do čierneho a chodil po izbe,
552 28|      Otvoril prvé dvere a vstúpil do pitvora. Tu postál na chvíľu
553 28|            Budete s nami.”~Prešli do druhej izby, veľkej, s parketami.
554 28|       šiel po cigary a sebe nabiť do čibuka. V izbe zostal len
555 28|      nekoketka. Hodila kus poézie do študentského života, za
556 28|            Akýsi smútok vodral sa do jeho duše, ktorý aj bolí,
557 28|        díval. Dokončila a pozrela do ohňa. Jej oči sa pritom
558 28|          pán Brveník veľmi vtiera do ich domu a tak sa vidí,
559 28|    Rafiková.~Rozvinula sa debata. Do pol dvanástej trvala. Okolo
560 28|      práca.~Prišla domov. Pozrela do Miluškinej izby. Tu bola
561 28|       prihodilo nešťastie. Spadla do vody, železnica ju zadlávila!”~
562 28|         železničnú trať, odtiaľto do Veľkého hotela a zas na
563 28|      Rafiková neriekla ani slovo. Do hlavy jej padlo mračno.
564 28|       pohýbalo. Slzy jej vstúpili do očí. Oprela sa o múr a hlasne