Part

 1 6 |     idete…”~„Ale nevravte,” a zasmiala sa.~Porovnanie sa mi podarilo,
 2 11|  šeptal čosi.~Pani sudcová sa zasmiala.~Zasa šepot.~Zasa smiech
 3 12| vydávať. Neobišlo ju šťastie… Zasmiala sa. Šťastie! S ním! Aký
 4 12|   Strach,” zopätovala Elena a zasmiala sa.~„Teraz sa smejete, lebo
 5 12|       mi aj do úst pozeráte,” zasmiala sa zasa Elena, „chcete ma
 6 13| šeptal som a tisol ju k sebe.~Zasmiala sa.~„Prečo sa smeješ?”~„
 7 17|      ako hrdinovia! Smiešne.” Zasmiala sa a zívla pritom pár ráz
 8 17|     Vie vyznať lásku?”~„Nie.”~Zasmiala sa: „Ani pozrieť dáme do
 9 17|  vypovedaný boj, ona by sa mi zasmiala v najnežnejšej situácii,
10 23| pozrela bokom a akoby sa bola zasmiala.~Sadol som si na stolec,
11 24|   kruhu a obracajúc sa k nej. Zasmiala sa.~„Prečo práve mne?”~„
12 24|       nejde,” a Elena sa zasa zasmiala.~Vstal som zo stoličky,
13 25|     že pozrela, či nie? Či sa zasmiala potom, či ostala smutná?~„
14 28|    teda románová grófka X. sa zasmiala nejakým zvláštnym spôsobom,
15 28|     Malinová sa odrazu nahlas zasmiala.~Nevrlo na ňu pozrel, no
16 28|    klebety.~„Kto to povedal,” zasmiala sa, „to sú klebety. Brveník