Part

 1 9 |         Beckom.~Zuzka, pokorná a tichá, usadila ich a zdvihla svoje
 2 12|           Vždy a všade poslušná, tichá, ľúbiaca… Vždy, všade…”~
 3 18|         Sadla tiež k stolu veľmi tichá.~„Čože to mám?” spýtal sa
 4 23| prisadnem k Líze.~A hľa! Líza je tichá.~Potiahnem raz, dva — Líza
 5 23|        Potiahnem raz, dva — Líza tichá.~Dojím — Líza tichá.~„Predsa
 6 23|         Líza tichá.~Dojím — Líza tichá.~„Predsa len nebudeš triumfovať
 7 24|       nikdy nebola. Predtým taká tichá a hanblivá. Len áno a nie,
 8 24|      mýlim, že je ona i teraz tá tichá, nežná Elena s bojazlivými
 9 24|    prázdny, bez radosti… Kde si, tichá, bojazlivá Elena so svetlými
10 26|       Sihoň, bola ešte prázdna a tichá. Veľká záhrada naproti cez
11 27|    LETNÍKU SÁM. DOOKOLA ZÁHRAda, tichá, nehybná, obliata slnečným
12 27|           ani držanie. Sama bola tichá, ale oči jej pozerali, pozerali
13 27|       Tak nevie hovoriť, taká je tichá a pocit, že ju ja nemôžem
14 27|          nepokoj… Čaká niečo. Je tichá. Zas pozrela. Čaká. Čože
15 27|      líca. Aj pery. Ako inokedy. Tichá, nerozcítená. Keby len troška