Part

 1 3 |     mestskému domu. Hodil kedy—tedy hlavou, akoby ho golier
 2 3 |  kabátik a mrdal plecami. Kedy—tedy zdvihol ukazovák ku strieške
 3 8 |         lebo sa usmieval. Kedy—tedy zdvihol hlavu, odfúkol si
 4 12|    prestala premávka, len kedy—tedy prebehol koč. Zdola zďaleka
 5 13|        každých päť minút. Kedy—tedy bolo počuť vržďanie kolies,
 6 13|       hudby. Pretŕhal ich kedy—tedy krik nejakého zúrivého klauna
 7 17|    svetle lampy zablyskli kedy—tedy a pozdávali sa mi vážne,
 8 18|   napravo ani naľavo. Len kedy—tedy očistom pozrie spod klobúka
 9 18|  stromov boli osvetlené a kedy—tedy sa zaknísali vo večernom
10 21|  čvirikanie zatíchlo, len kedy—tedy ohlásil sa jeden—druhý akoby
11 21|      tenké prsty, ktorými kedy—tedy vzala akord.~„A čo vám teda
12 22| nehybne sedel predo mnou. Kedy—tedy zakašľal, nahlas zasmrkol
13 23|   slabšie, v koľajniciach kedy—tedy prasklo. Stromy zapadnuté
14 24|      alebo hlas svedomia. Kedy—tedy prázdne slovko.~Zostal som
15 25|       na lakeť; oči sa mu kedy—tedy privreli, zdalo sa, že spí,