Part

 1 6 |        letí protivným smerom. Kam vás človek chce potiahnuť,
 2 9 |   Anna a otec. Ani ich nemala kam usadiť, toľko ich bolo.
 3 10|     do Rozkaloviec z Búrneho, kam skoro každý deň chodieval
 4 11|  slečna?” spýtal sa.~„Ja.”~„A kam?”~„Prejsť sa.”~„Dovolíte?”~„
 5 12|       zdĺhavým krokom smerom, kam odbehol koč.~Na druhý deň
 6 14| obsluha. Stopuje ti na tvári, kam si chceš sadnúť, a zaiste
 7 14|     na nás. „Posiaľ nevedela, kam chodím, a tu ti odrazu začne
 8 14|       javorovského hostinca.~„Kam teraz chodíte?” spýtal sa
 9 15|      zvrtol. Kočiš sa spýtal, kam ísť.~Čuprík nevedel, čo
10 18|   večeru. Bude rozohriata.~„A kam ty ideš?” zvolal na ňu Vlado,
11 20|    Annu, dívajúc sa za otcom, kam uteká:~„Hybaj po doktora…
12 21|    Čurín, vstávajúc z divána, kam si po tanci sadol. Zavzdychol
13 23|       vysoké snehové čiapky a kam si len pozrel, všade sneh.
14 24|    proti mne.~„Ach, vy úbohý! Kam ste to prišli?” privítala
15 24|     mi na um jedna za druhou. Kam sa podela ich vrúcnosť.