Part

  1 1 |      Hrmotne pribuchol dvere a len čo sa zohol za končitým klobúkom,
  2 1 |            si príde k vám požičať, čo má osemdesiat meríc…! Bohatým
  3 1 |             Toto rozhodnutie bolo, čo ho trošku rozveselilo. Bol
  4 1 |            by vyplatil tým špatám, čo mu pred týždňom kravu a
  5 1 |            mokla. Červenkastý šál, čo mal obviazaný okolo hrdla,
  6 1 |          lúku Záhumenicu, chalupu. Čo by robil? Načo by bol potom
  7 1 |            by bol potom na svete…? Čo sa na tých roliach natrápil,
  8 1 |         koní by nebolo, ani kravy… Čo napojiť, komu dať žrať,
  9 1 |           dať žrať, komu podstlať, čo čistiť? Ľúto by bolo…~„Ach,
 10 1 |         Bohatí sú práve takí tupí, čo sa srdca týka, ako tí po
 11 1 |      bruchu v úžase, kým pochopil, čo sa s ním robí. Keď zvedel,
 12 1 |         nič. Celkom zdravý je… Len čo ho strhalo a strachu mu
 13 1 |         ktorá zastala, a na pánov, čo z nej zoskočili. Stačil
 14 1 |            sa z blata nedvíhal. Ba čo viac, počal na ratu kričať.
 15 1 |        trapiech, „nohu mi zlomilo. Čo si teraz počnem? Ktože vás
 16 1 |         moje drobné…? Verona moja, čo si ty teraz počneš samotná?”~
 17 1 |           Bolo mi treba poháňať…”~„Čo robiť?” pýtal sa mladý potichu,
 18 1 |            nakloniac sa nad Ďura.~„Čo vás bolí?” spýtal sa.~„Všetko,”
 19 1 |        mesta aj s dvesto korunami, čo dostal za zlomenú nohu.
 20 2 |         Filozofia alebo poézia je, čo vravíš.”~„Čoby. Zdravoveda…
 21 2 |             Čoby. Zdravoveda… Vieš čo? V júni začneme spolu slnečné
 22 2 |            a dedinčiankami niet sa čo hanbiť.~Kúpali sa teda páni
 23 2 |          nebúchal do boku susedov, čo sedávali s ním v kiosku
 24 2 |           nebo klenulo sa nad ním. Čo tí vrtia toľko hlavami?
 25 2 |          lýtkam. Plieskalo to, ani čo by piestom prali.~Jakub
 26 2 |          to rozkazuje richtár… No, čo sa nehýbeš? Rozkazujem ti,
 27 2 |     nehýbal. Pomyslel si na dieťa, čo sa mu pred mesiacom narodilo.
 28 3 |     richtár mu je tiež vždy dobrý. Čo jeden mestský oldomáš, vždy
 29 3 |           oldomáš, vždy ho zavolá. Čo by sa ťahal s ním za prsty?
 30 3 |         vyparatil alebo nespravil, čo mal. Hneď a zaraz mu prišli
 31 3 |             ty trubiroh!”~Ježo len čo zavrel dvercia a pošiel
 32 3 |            pridáme aj večnú lampu, čo je na kríži, ani Pešť nie
 33 3 |         dosť. Múdri ľudia to boli, čo tie lampy porozostavovali…~
 34 3 |          šli spolu na zasadnutie.~„Čo to zasa chcú?” spýtal sa
 35 3 |         Jančík.~„Na kieho čerta?”~„Čo ja viem?”~„Ale veď to netreba.”~„
 36 3 |       krčmy.”~Jalovka bola riečka, čo tiekla cez rínok.~„Tých
 37 3 | kostolníkova žena a zastavila sa.~„Čo to bude?” spýtala sa Ježu,
 38 3 |            zachytila kostolníkova, čo je to? To je niečo strašné…
 39 3 |           žena zbláznila.~„Tu som. Čo chceš? Čo sa ti robí?” zvolal.~
 40 3 |      zbláznila.~„Tu som. Čo chceš? Čo sa ti robí?” zvolal.~Pani
 41 3 |        hlasno zasmial. Pochopil, o čo ide. Povedal čosi slúžnemu.
 42 4 |           pred obedom a rozmýšľal, čo by bolo príjemné. Príjemné
 43 4 |            mi vysmial, že sa nemám čo ponosovať na dražobu.”~„
 44 4 |          konečne do kuchyne, reku, čo je s obedom? Stavajú vodu…
 45 4 |            s obedom? Stavajú vodu… Čo chystáte? Demikát.~No, reku,
 46 4 |       zvedavý, ako to vyzerá doma, čo sa na ulici, divadle, bále
 47 4 |             žena sa háda s dcérou, čo majú dať ku šunke, či vajíčka,
 48 4 |    vysokoctený pán doktor! Hľa, na čo som ja od pondelka v mojich
 49 5 |             Musím na ten bál… Áno. Čo na tom? Vydám sa za doktora
 50 5 |            Spustil hlavu na prsia, čo znamenalo poklonu, mäkko
 51 5 |        radom a s každou poplietol.~Čo je to, že mi nejde tanec?
 52 5 |            mládencom. „Aký doktor? Čo za doktor? Ale ten? Veď
 53 5 |            škriekal kvôli škreku.~„Čo, čo je to?” jachtal pán
 54 5 |        škriekal kvôli škreku.~„Čo, čo je to?” jachtal pán doktor,
 55 6 |            Mne je jedno, od kraja, čo vidím. Všetko to malo dlhé
 56 6 |      krútiť sa, ale aj akýsi prúd, čo vniká do duší a otvára ich.
 57 6 |       postavil som novú: „A viete, čo myslíte, ktorá dáma je najmocnejšia
 58 6 |        predo mnou?”~„To ja neviem. Čo ja môžem vedieť?”~„Poviem
 59 6 |       jasné, príjemné. Ukázal som, čo môžem. Videli, že som nie
 60 6 |            som nohy z divána.~„No, čo nové, Zuzka?” spýtal som
 61 6 |         rožtek a tri cukríky.~„Ale čo sa vám robí?” vykríkol som
 62 6 |         Kde je vankúšik?”~„Pani…”~„Čo si mi topánky neočistila?
 63 6 |          nastrojila. Ale, preboha, čo som jej len urobil? Čo ma
 64 6 |             čo som jej len urobil? Čo ma prenasleduje? Riadne
 65 6 |      platím a riadne chodím domov. Čo chce?~Deti rapkali s dvojnásobnou
 66 6 |       Zuzka, prosím ťa, povedz mi, čo sa to tu robí?”~„Pani sa
 67 7 |           cez cviker na sedliakov, čo stáli neďaleko dvier, a
 68 7 |       nebola a ľudia sa nevyznali, čo treba a čo nie. Tak sa dostala
 69 7 |           sa nevyznali, čo treba a čo nie. Tak sa dostala aj cirkevná
 70 7 |    licitácia. Nik nevedel nič, len čo dnes ráno zabubnovali… Aj
 71 7 |     zabubnovali… Aj by sa splnilo, čo Lovásikovi predpovedal,
 72 7 |            vtedy na zuboch ukázal, čo bude orať. A teraz ľa… Nepustím,
 73 7 |       Dufek stál a neskladal.~„No, čo je? Zložte,” súril.~„Tam
 74 7 |         súril.~„Tam sú na dvore.”~„Čo?”~„Krava.”~„Aká krava?”~„
 75 7 |          oknu, aby sa presvedčili, čo je asi tá švajčiarka hodna.
 76 7 |   neprijali, ctení páni… Vieme my, čo je zákon… Veď za tú kravu
 77 7 |            akosi srdito zakričal: „Čo, ja tú kravu budem hnať
 78 7 |      potešením len toľko povedal: „Čo po nej! Dufek ju nepoorie.”~
 79 8 |           sa decko rovno nespýta: „Čo si?” Ale celkom nerozumne
 80 8 |          jej veľmi dobre pristal.~„Čo je, Kata?” privítal ju muž,
 81 8 |       vtedy by si sa prišla radiť, čo máš robiť — ha?”~„Netáraj,”
 82 8 |            upozornil. Sklepník ani čo by bol hluchý… A hľa! Slúžny
 83 8 |           i ten len čosi zamrmlal, čo sa ani zďaleka pozdravu
 84 8 |             Košeľa premoknutá, ani čo by zmokol. Vypil zo desať
 85 8 |             rozmýšľajúc o všetkom, čo sa mu prihodilo, a nič nechápal.
 86 8 |     potichu, odchýliac dvere.~„Tu. Čo je?”~Podala mu akési písmo
 87 8 |     doniesli od súdu.”~„Od súdu?”~„Čo si zas neplatil?”~Redaktor
 88 8 |       Horšie,” povedal a zbledol.~„Čo, preboha? Hovor!”~„Volajú
 89 8 |          si. „Ukáž posledné číslo… Čo tam mohlo byť napísané…
 90 8 |           od ľaku a pár ráz glgol, čo mu vyschli ústa.~„Chytro,
 91 8 |          ho teda volajú k sudcovi? Čo vykonal? Aký hriech spáchal?
 92 8 |        spýtal sa ticho.~„Toto.”~„A čo z toho bude?”~„Všeličo.
 93 9 |           ako muchy za cukrom. Len čo začnú okrúhlieť, už sú zvedavé
 94 9 |         dievčaťu ako neveste.” Ale čo vidíme? Na Ondreja lejú
 95 9 |         izbu v hostinci U mesiaca, čo je na rínku.~Nie preto píšem,
 96 9 |        veru nevyzerala ani tá, ako čo by z mŕtvych vstala, ani
 97 9 |       mŕtvych vstala, ani tak, ako čo by ju boli z már zniesli.
 98 9 |       hádže na brucho, aby videla, čo je pod posteľou, a nepotrebné
 99 9 |         dobre. Ale ak sa mi vydáš, čo si ja počnem.”~Zuzka sa
100 9 |       Odrazu náhlo umrela mu žena. Čo bolo robiť? Pánboh dal,
101 9 |            to nie taká nemožnosť.~„Čo, vdovec…? Len roľa Koncom
102 9 |        zasa mládenci veľmi neberú. Čo vdoviciam pozostáva? Vdovci…
103 9 |       hocijaký,” dodala Marina.~„A čo je kto, ja sa nevydám.”~„
104 9 |            detí. Choďte mi,” a ako čo by sa o vec celkom nič nezaujímala,
105 9 |          zarobí, aj vyslúži, aj má čo jesť. Pani dobrá. Nie skúpa.
106 9 |    kredenci. Keď chce, odkrojí si… Čo jarmok, jarmočné ju neminie.
107 9 |           celé šaty a hostia takí, čo odmenia za poslúženie… čo
108 9 |          čo odmenia za poslúženie… čo by sa ona vydávala.~Na druhú
109 9 |            Zuzka stála na svojom.~„Čo budeš vždy druhému slúžiť?
110 9 |            ujde.”~Nič nepomáhalo.~„Čo ma po ňom, čo ma po ňom,”
111 9 |         nepomáhalo.~„Čo ma po ňom, čo ma po ňom,” odvrkla za každou
112 9 |        hrubými perami.~„Ja neviem, čo sa ty, Zuza, toľko onačíš,”
113 9 |         nemožno pozobať. A tu máš! Čo sa stalo asi o mesiac nato?
114 10|         večný. Neprestane pri tom, čo smrťou menujeme. Svoju podobu
115 10|       vravela. „Najistejšia je tá, čo sa ukazuje pri Skalke.”~„
116 10|           Pri Skalke? Ale pri tej, čo je neďaleko nás?”~„Tam.”~„
117 10|          Tam.”~„O tej som nepočul. Čo je to?”~„Ukazuje sa o polnoci
118 10|        Ukazuje sa o polnoci farár, čo akési decko zamordoval.
119 10|           jedného sa zakývala, ani čo by ju nejaká tajná ruka
120 10|          chrápal dekan Veselý, ako čo by drevo pílili… Ľahol si
121 10|             Naľakal sa vám farára, čo máta pri Skalke. Neskoro
122 11|              Pán sudca na to: „Eh, čo Bosna, ale keď sme my ležali
123 11|     Taliansku…”~„Taliansko je nič. Čo Taliansko,” pokračoval Ježný, „
124 11|         pigľajzne” alebo kefy. Tá, čo u doktorov slúžila, sedem
125 11|           byť. Vrútia sa vojaci, i čo ich nepozveš. Pomútia hlavy
126 11|       Všetko vhrnie do seba rieka, čo tečie pri meste.~„Bál treba
127 11|      dopočula pani doktorka.~„Ešte čo!” podotkla celkom nahnevane.
128 11|       mladých ľudí. Vôbec nevedia, čo sa patrí. U nás sú mladí
129 11|       Manželky povedali mužom, ako čo. Pán sudca advokátom, advokáti
130 11|          porade bol podsudca prvý, čo povstal proti odročeniu.~„
131 11|         objednal nejakú extra. Len čo videl, že niekto nosí tenkú
132 11|           Uvidel ťa v ňom, a prvé, čo bolo?~„Ktože vám šil tento
133 11|     perlmutky. Kto to slýchal? Ale čo idete k Čuraymu? Pozrite,
134 11|           Tu bola vždy na pomoci.~„Čo hovoríte?” spytuje sa starý
135 11|          pán.~„Tatinko sa spytuje, čo ráčite hovoriť.”~„Ako sa
136 11|         nie protivné. Musia gágať. Čo sa na ne hnevá…? Len kedy
137 11|            zmyslu, nechápajúc sám, čo vraví. Nahol sa a bozkal
138 11|           pred sebou mizne človek. Čo more vied, umenia, čo sláva
139 11|      človek. Čo more vied, umenia, čo sláva a sila! Všetko je
140 11|           by mal k vám prosbu.”~„A čo?”~„Prvý čardáš, keby ste
141 11|         mám ešte jednu prosbu.”~„A čo?”~O pol deviatej sa už dva
142 11|       kilometrov. Ľudia sa krčili, čo nevládali. Zrovna štvornožky
143 11|           nemilovať. Ako odoprieť, čo si zažiada. Ach, oficier?
144 11|          si nezašiel? Po obede len čo nakukneš do kancelárie.
145 11|           ale veď je dnes bál.~Ale čo len deň! Večer bol ozaj
146 11|         Teda neďaleko fotelov.”~„A čo, oficieri prídu?”~„Iste.”~
147 11|      dovolia! Mladí ľudia nevedia, čo sa patrí! Mladí ľudia nevedia,
148 11|        patrí! Mladí ľudia nevedia, čo je dobrý tón!” A potom takto.
149 11|         dobrý tón!” A potom takto. Čo ony vravia o dobrom tóne.
150 11|     fialkového parfumu a ružičiek, čo mala na prsiach a kytke.
151 11|         som nebola.”~„Vy… vy…”~„No čo?”~„Viete, čo ste?”~„Čo?”~„
152 11|          Vy… vy…”~„No čo?”~„Viete, čo ste?”~„Čo?”~„Šelmička,”
153 11|          No čo?”~„Viete, čo ste?”~„Čo?”~„Šelmička,” a zvrtli sa
154 11|            nôh a nôtu, peknú nôtu, čo rozprúdi krv, roznieti cit,
155 11|     roznieti cit, že musíš cítiť i čo si nikdy necítil.~„Teraz
156 11|         Hľa, i tu sa hneď ukázalo, čo je oficier. Teplo ti je
157 11|        Bolo treba kričať.~„No a ty čo netancuješ?” spýtal sa hneď
158 11|         všetkom.”~„Prečo?”~„Ale…”~„Čo sa ti stalo?”~No nečakajúc
159 11|          banky.~„Čížik?” zavolal.~„Čo je?”~„Tancovať!”~„Tancujte
160 11|         ste mne…”~„Odpusťte, ale…”~Čo to má znamenať? Košík? Opovrhnutie?
161 12|            izby. Tam bola tma, len čo sa niekoľko svetlých pásikov
162 12|            ružičky na znak lásky…” Čo vraví ustavične o Elenke?
163 12|  prechádzali v mestskom parku. Len čo zmrklo. Ten večer jej nevymizne
164 12|      rodičom. Odrazu čosi povedal, čo bola pravda a čo dávno cítila,
165 12|          povedal, čo bola pravda a čo dávno cítila, ale nevyjadrila
166 12|        dosť drobné. Tých niekoľko, čo ste si dali plombovať, nevadí.
167 12|           takom zúbku… Tretí. Ten, čo je za mliečnym. Napravo.”~„
168 12|    tajnosti. A nevidí. Tie široké, čo sedia, už len štvorylky
169 12|        dievčatkám a nepatrí sa ti. Čo z toho, že sa každá stará
170 12|          Sprosták. Treba sa vydať, čo ako. Hoci za nenávideného.
171 12|            Čudrák už raz povedal a čo si zapamätala.~„Prečo darmo?”~
172 12|             Nemohla sa rozpamätať, čo povedala ona. Len toľko
173 12|    nevidela.”~„Čože ja. Máte sa na čo dívať.”~„Nie je pravda.
174 12|         nie. Času dosť.”~„Nuž ale, čo chceš?” spýtal sa otec.~„
175 12|       zastavovali a tiekli ďalej.~„Čo ti je, dievča?”~„Čo je,
176 12|        ďalej.~„Čo ti je, dievča?”~„Čo je, Elenka?”~„Dajte mi pokoj.
177 12|           môžeš čakať s tým venom, čo máš.”~Tresol dvermi a vyšiel.~„
178 12|          človek. Postavenie, rang. Čo sa ti robí?”~„Nechcem,”
179 12|         niečo ako strach pred tým, čo sa má stať. Vpravde nevedela
180 12|             Vpravde nevedela ešte, čo urobí. Chcelo sa jej byť
181 12|         proti zdvorilosti a taktu. Čo len jej prsty stisnúť. Čo
182 12|          Čo len jej prsty stisnúť. Čo len nahnúť sa k jej lícam
183 12|         Elena, urobí naozaj niečo, čo hodí na ňu tieň. A ja sa
184 12|         ako mnohé nebojujú.~Lenže, čo má bojovať, keď môže rovno
185 12|        dvermi sa vrátil.~Nepôjdem. Čo chcem? Mám odoberať, keď
186 12|       bielym ohobľovaným stolíkom. Čo ja chcem? A čo ona? Veď
187 12|           stolíkom. Čo ja chcem? A čo ona? Veď je práve taká biedna
188 12|          Ona bola už netrpezlivá.~„Čo tak oneskorene?” spýtala
189 12|         Akože môže mať svoju vôľu? Čo chce ten pekný predmet v
190 12|           je mrzký, poriadok zlý a čo by dobrým chcelo byť, vykorbáčujú
191 13|           začal s novinou: „Viete, čo nové?”~„Čo?”~„Bude maškarný
192 13|        novinou: „Viete, čo nové?”~„Čo?”~„Bude maškarný ples.”~„
193 13|      Kostým už by som bol mal, ale čo ma veľmi trápilo, bola peňažná
194 13|          krajčíra?”~„Rozumie sa.”~„Čo si si požičal?”~Ona vie,
195 13|         nízky charakter.~„Prečo?”~„Čo ty máš vravieť také veci?”~„
196 13|       zvedavosť je zrovna napnutá. Čo myslíš, dá sa od zvedavosti
197 13|            krásna bukréta. Úžasné! Čo som mal robiť ja? Cigáni
198 14|            prstom na stolík, a ani čo by si nejakú tajnú gombičku
199 14|        zarazí vôňa gulášteka. Ech, čo, jeden guláštek nepokazí
200 14|          iného aj na Javora. „Ech, čo, Javor! Aj tak je jeho víno
201 14|           prehovoril. „Nepoznávaš, čo? To je dobré; nože sa pozri!”~
202 14|           nič nie dosť vkusné. Ani čo by sa grófkou bola narodila.~„
203 14|         vravel a povýšil hlas. „‚A čo si nepozapínaš vestu, ty
204 14|            ku mne sa obrátiac. ,“A čo si nepozapínaš vestu? Nekaľavník.
205 14|            si, už som neslušný. ,A čo si ty drozd? Vidieť, že
206 14|             A ako hovorí o babách, čo klebetia ,Hľa, nemajú čo
207 14|           čo klebetia ,Hľa, nemajú čo robiť, klebetia, znášajú
208 14|              Ale si dnes zapijeme, čo? Pozajtre príde. Braček,
209 14|           potichučky čosi dunelo.~„Čo to duní?” spýtal sa Táravý.~
210 14|      zachytil, ostatní ťahali. Tí, čo tancovali, prestali v tanci
211 14|          moja žena zvedela…”~„Ech, čo, ženy!” zakričal Fraňo. „
212 14|     zahrali peknú ohnivú nôtu. Ani čo by bol vletel do izby elektrický
213 14|  filozofoval: „Bláznivým je dobre. Čo? Nie? Ba bláznivým. Čo máš
214 14|             Čo? Nie? Ba bláznivým. Čo máš z rozumu? Ako vážky
215 14|         len tá pieseň je skvostná. Čo je na zemi čierne, tratí
216 14|               Komu?”~„Žene.”~„Ale, čo sa ti robí?!”~„No a kto?
217 14|               Osočovateľ!”~„Ty si! Čo ty máš o tom mojej žene
218 14|    Otvorili všetky okná u Javora a čo raz vypili fľašku, vyhodili
219 14|      neprestajne fajčili cigarety. Čo sa stalo? mysleli si a čakali.~
220 14|      Najlepšie vypovedať pánovi.”~„Čo si počneš? Najlepšie, keď
221 14|         pôjdeme. Niet hostí, nemáš čo robiť.”~„Musím ich nejakým
222 14|          si ty?”~„Obyčajne doma.”~„Čo robievaš?”~„Mlčím a poslúcham.
223 15|        Cesta zapadnutá snehom, len čo koľaje a chodníky sa po
224 15|            a predsa sedíš a sedíš. Čo ten Štipák hovoril, je len
225 15|             mohol som byť už doma. Čo sa táram?~Financ prestal
226 15|     Čupríkovi sa chcelo povedať: A čo vy, pane, nespievate ďalej?
227 15|            ďalej? Ale pomyslel si, čo ma do neho. Veď mi je cudzí.
228 15|        Koňak zaiste bude zlý. A aj čo sa týka zdravia. Čaj s citrónom
229 15|       špatnejší. Vyháňame zo seba, čo je v nás pekné a ľudské,
230 15|            Čert vie, bastardi sme. Čo ja potrebujem teraz koňak?
231 15|       širokým perom. To bola prvá, čo sa mu páčila. I vtedy si
232 15|     priblížil a vyznal lásku.~„No, čo ty myslíš o Aničke Durdíkovie?”
233 15|       predsa len slobodný. Urobíš, čo sa ti páči. Si smädný —
234 15|      zastane. Budú pozerať kto to, čo to? A ja by mal vlastne
235 15|           kam ísť.~Čuprík nevedel, čo povedať. A ak by nemohol
236 15|        posluha!” A kým ho donesie, čo by si zapálil ešte cigaru.
237 16|          čistiť zlatú retiazku, za čo dostáva dvadsať zlatých.
238 16|           rozsýpa ich po kaviarni, čo kelnerov a jeho neobyčajne
239 16|            vari len ísť na skúšku, čo?” hovoril v jedno júnové
240 16|        medikovi.~Medik, vážne, ani čo by šlo o život, sa zamyslel
241 16|       prípade!”~„Nuž tak pôjdem. A čo myslíš, budem vedieť voľačo?”~
242 16|          piva vypil cez tento rok, čo má založené a u koho si
243 16|  prehodenou na koleno a fajčí, ani čo by sa chcel zaúdiť. Je mu
244 16|           je veselo kamarátom, ani čo by sa nebolo nič stalo.
245 16|       Hvízda si, veselo mu je, ani čo by celý svet bol jeho. Stal
246 17|      záclonách ani siluetičky, len čo na jednu z nich padal tieň
247 17|            voči nej mäkký a nežný. Čo raz ju stretnem, vždy sa
248 17|       robíte kruhy, slečna Oľga.”~„Čo sa vy rozumiete do kruhov!”~„
249 17|          ide… Kým vám ide dorovna, čo ako sa usilujete. Pritom
250 17|         Nerozumiem sa do kruhov! A čo by som vám desiatimi ľuďmi
251 17|      dokázal, že áno, rozumiem sa, čo je aj pravda — vy poviete:
252 17|        nerozumiete.”~„No vidíte.”~„Čo?”~„Že ste taká.”~Vošli sme
253 17|        divadla?” spýtal som sa.~„A čo dávajú?”~„Akúsi tragédiu.”~„
254 17|         Každý mužský, milý pane.”~„Čo?”~„Je slabý… A viete, ja
255 17|           hérosi!”~„To sú figúrky, čo sa okolo nás tmolia. Im
256 17|            Vy vravíte o figúrkach. Čo je vo vašich očiach Mišo
257 17|    podmaním… zunelo mi v ušiach. A čo raz ukázala sa mi v myšlienkach
258 17|            myšlienkach taká pyšná, čo raz som počul tú krátku,
259 17|         silu k boju, ktorý vyhrám. Čo raz sa mi predstavila jej
260 17|       šelmovské oči a detské ústa, čo raz zazrel som v myšlienkach,
261 17|           môcť priblížiť. Vyjaviť, čo cítim? Aj keby nebol vypovedaný
262 17|              A utekal po stoličku, čo je v kúte.~„Čože, máš cigaretu?”
263 17|        Fajčíme obidvaja a nevieme, čo vravieť.~„Je to von zima,”
264 17|            Nebolo.”~A zas mlčíme.~„Čo, chystáte sa na koncert?”
265 17|          konečne, kolega. Ale ten! Čo sa má smiať? Nezdá sa, že
266 17|        vzrušenie. A veď sa vydáva, čo ešte chce odo mňa? Keby
267 18|          alebo vietor odniesol, či čo?~Ustavične aby doma sedela
268 18|      neuľavia rozbolenej duši. Veď čo je chvíľa v roku? Toľko
269 18|         Toľko ako kvapka v mori. A čo je kvapka v mori, čo zrnko
270 18|             A čo je kvapka v mori, čo zrnko piesku na Sahare a
271 18|           zrnko piesku na Sahare a čo chvíľa pokoja pri večnom
272 18|            jej bolo. Raz nevedela, čo povedať, a či vôbec niečo
273 18|          zišlo niečo povedať — ale čo, čo? Aká som hlúpa!~„Slečna
274 18|            niečo povedať — ale čo, čo? Aká som hlúpa!~„Slečna
275 18|          som, ak chcete vedieť, už čo sa môjho mena týka, Becko.
276 18|          túžilo. Túžilo za niečím, čo sa nedá chytiť, oblapiť,
277 18|          odrazu nad samou hlavou. „Čo sa neohlásiš? Večerať! Kričím
278 18|           ju podráždiť.~„Ale choď. Čo sa ty staráš o mňa?” povedala
279 18|     Nepustím.”~„Prosím ťa!”~„Nie.”~Čo bolo robiť Elenke? Musela
280 18|        chcem, myslel si pritom.~„A čo mi ty vlastne rozkazuješ?
281 18|      chcela si vymôcť ruku. „Nemáš čo rozkazovať!”~Ale ruku si
282 18|         ešte.~„Nepýtala som sa ťa. Čo ustavične zapáraš?” riekla
283 18|          odchode bolo veľmi fádne. Čo robiť? hútala. Čítať? Keby
284 18|          položiť ten starý medveď, čo ona má pred posteľou. Svieca
285 18|       dobre cítil. Elenka urobila, čo mohla, a aby to Marke nebolo
286 18|             Žiga Šaršún napríklad. Čo je Žiga Šaršún? Nula. Pravda,
287 18|        lebo jej doniesol ružu. Ale čo, keď nikdy nevie pohovoriť.
288 18|   pohovoriť. Červená sa a smrká. A čo Julko Mraček? Nič, celkom
289 18|           nič. Chodí do tej triedy čo i Vlado, a vždy o akýchsi
290 18|        Sínus alfa, kotangens beta. Čo je to? No a Nemila. Tomu
291 18|          by povedal… Ale, bože, na čo ja myslím. Nezaľúbi sa do
292 18|            ju svetlý bod na stene. Čo je to? Pozrela dovôkola.
293 18|            sa ti myseľ, myšlienky, čo máš v klbku, rozťahujú sa
294 19|           ti, že len to spomíname, čo máme radi. Nie je pravda.
295 19|          máme radi. Nie je pravda. Čo nenávidíme, to nám je ustavične
296 19|          keď môžeme hovoriť o tom, čo nás jedom plní. Takýto hnev
297 19|           farára šošovicu na obed. Čo má šošovica s rechtorom?
298 19|        brava,” zastavil ju farár.~„Čo vám teda, čo?” zažialila
299 19|            ju farár.~„Čo vám teda, čo?” zažialila a odvrátila
300 19|         Náhodou prišiel nato muž.~„Čo to kupuješ?” opýtal sa jej
301 19|         toho istého vína objednal, čo má farár.~„Ešte povie,”
302 19|              že mne to isté chutí, čo jemu.”~Len—len že ho nevylial
303 19|        schádzali, aby sa poradili, čo by pána rechtora s pánom
304 19|           Pán farár zjedol všetko, čo doniesli na stôl! Jej sa
305 19|          žalúdok. To bola tá guľa, čo sa vrtela a tisla sa k hrdlu,
306 19|          mozog. To bola tá stužka, čo viala. Pokľakol k posteli
307 19|           že pred mŕtvicou nemá sa čo dvíhať žalúdok… Len od čoho,
308 19|        farár umrel.~„Ježišukriste! Čo vám je?” volala a chytila
309 19|         doktora volali…”~Farár len čo prešiel s pomocou gazdinej
310 19|      slabým hlasom: „I rechtora? A čo mu je?”~„Voľačo so žalúdkom,”
311 19|        žalúdkom?” začudoval sa, „a čo?”~„Akési skrúcanie… Mdloba,”
312 19|            umrieť… Pani rechtorka, čo mala robiť, sama pribehla
313 19|            Čvrká v ňom, čvrká, ani čo by ste kapustu tlačili,
314 19|   vypovedať. Rád by sa bol spýtal, čo jedol rechtor, od čoho je
315 19|        upadol do tej istej choroby čo rechtor.~„A keď ten doktor
316 19|           aj mne ulepší.”~Mída len čo stačila odbehnúť k Zuzanke,
317 19|           pánko…~„A on, ako sa má? Čo bude obedovať?”~„Zuzanka
318 19|          že sa pán farár spytoval, čo budú mať na obed. „Aby som
319 19|            je vlastne chorý farár. Čo poškodilo tomu a čo tomu.~
320 19|         farár. Čo poškodilo tomu a čo tomu.~Po týždni pri prvej
321 19|      všetky a zjedol všetky. Ženy, čo ich doniesli, samy vraveli,
322 20|            vyletel mu až na dvor.~„Čo sa pletieš? Ty papľuh!”
323 20|       Brucho sa jej vše potriaslo, čo zahovorila, vydávajúc tieto
324 20|            príčine, „a ty, roucha, čo sa dívaš,” zakričal na starú, „
325 20|          sa trhla, ale nerozumela, čo gazda chce. Pozrela dookola,
326 20|           plot do Bartušovho dvora čo sa robí, aký je to krik,
327 20|             podávajúc jej hrnček.~„Čo je to?” spýtala sa ho.~„
328 20|    Zavolali Rypáka a pomohol. Vieš čo urobil? Vošiel ta ruku a
329 20|          sa umoria. Lenčík je, ani čo by ho z vody boli vytiahli,”
330 20|             Odrazu ich vytreštila, čo sa gazdovi porobilo.~Skočil
331 21|            ktoré by si zapamätala, čo by jej vždy na srdci ležalo,
332 21|             až sa mu zlomila. Kus, čo mu zostal v hrsti, ďaleko
333 21|     provokoval toho hlúpeho Nemca, čo ho urazil.~„Ty ma urážaš!”
334 21|          myšlienočku musí odohnať, čo ju obvíja. Treba zmôcť seba
335 21|           alebo ramena sa dotknúť, čo len na minútu. I vtedy,
336 21|          kedy—tedy vzala akord.~„A čo vám teda zahrať?”~„Nehrajte.”~„
337 21|           Áno. Áno. Nie je pravda, čo vravíte. Ja viem, že je
338 21|        hlavu. Jej ruka v jeho, ani čo by sa bola chcela zachytiť
339 21|      oknami zavrzol krídlo kabáta, čo vietor odfukoval, a pozeral
340 21|          domu. Cestou šeptal Elene čo najnežnejšie slová. Ticho
341 21|     odpúšťam. Ja jej vlastne nemám čo odpúšťať. Čože mi urobila?~
342 22|        koníkov šli sme pomaly. Len čo sme došli na stanicu, došiel
343 22|           ripostoval som ja.~„A vy čo ste? Vy nula.”~„Tisíc jutár
344 22|       peňazí ako pliev.~„Žobrák!”~„Čo ste to povedali?”~„Že ste
345 22|       zvolal som, „a ja tej firme, čo má takéhoto agenta, dám
346 22|          ako skamenený. Agent, len čo sa obul, sám vytiahol tienidlo
347 22|         Strekol čímsi do povetria, čo voňalo ako jedľa. Predošlý
348 23|         dedinská. Hladký účes. Ani čo by som ju pred sebou videl.
349 23|             ale ma to znepokojilo. Čo to tá žena ešte nazháňa?
350 23|           A tu máš — samá hus. Len čo gagoce daromne a znepokojuje
351 23|          Nie, radšej psíka.”~„Ech, čo len pes.”~Hodila rukou,
352 23|            pes.”~Hodila rukou, ani čo by pes bol najmizernejšie
353 23|            ako sa zblížim k žene a čo jej poviem? Hnev pominul
354 23|          Hnev pominul a mrzelo ma, čo sa stalo. Prišlo mi na um,
355 23|   kikiríkanie bolo počuť zo dvora. Čo ma po vás! Nech vás opatruje,
356 23|       zoskočil a ide rovno ku mne. Čo sa stalo? Pozriem nazad,
357 24|           Tam mi bolo ešte ťažšie. Čo ma ustavične prenasleduje
358 24|        všetkému koniec. Tretí žúr, čo sa stránim, a ona nedajbože
359 24|        strany. Nemal som si sadať. Čo, tuším ešte nejakú iskierku?
360 24|          mi zapáči. Uvidím na nej, čo som posiaľ nevidel? Sotva.
361 24|           som sa začervenal aj ja. Čo si tí teraz pomyslia? bleslo
362 24|    pomyslia? bleslo mi hlavou. Ani čo by čítal v ich myšlienkach:
363 24|           Akú si rozkážete?”~„Ach, čo! Zaspievajme vašu.”~„No
364 24|           hlas…~Sloha odznela. Tí, čo sa v prostriedku krútili,
365 24|        Stál som v prostriedku. No, čo zaspievať, čo? Chytro, chytro!
366 24|     prostriedku. No, čo zaspievať, čo? Chytro, chytro! Len smutnú
367 24|           Hotový ,katzenjammer‘.”~„Čo chcete vlastne povedať?”~„
368 24|         rád s ňou hovoril.~Slečna, čo rozdávala mená, zastala
369 24|        Podpálite a necháte horieť. Čo, pekné svetielko? Páči sa
370 24|         zaradoval. Zavolám slečnu, čo medzi nami sedí, a dostanem
371 24|           Rozhodne,” potvrdil som.~Čo je len s ňou a čo je so
372 24|    potvrdil som.~Čo je len s ňou a čo je so mnou? myslel som si
373 24|        istého času tak zvrtlo? Ani čo by bol niekto chytil moje
374 24|          chcejúc si nanútiť niečo, čo sa nedá nanútiť: lásku k
375 24|       bodkami, brnavý kabátik. Ani čo by som ju videl. Stretám
376 24|        znova som sa skormútil, ani čo by som ju videl posledný
377 24|            Videli by ju u vás iní. Čo by si pomysleli?”~„Neuvidí
378 24|        nimi je izba. Tam býva ona. Čo robí? — Idem tak neraz ulicou
379 24|            Rýchlo vstala a odišla. Čo, ešte vždy sa ma bojí? pomyslel
380 24|         lebo som sa sklonil k nej. Čo tají, čo sa bojí? Vidím
381 24|            sklonil k nej. Čo tají, čo sa bojí? Vidím ti na očiach,
382 24|            si, že na ňu nepozriem. Čo má predo mnou utekať? Je
383 24|            rečnícke gesto.~„Pssst! Čo sa smejete? Ste v nej, že
384 24|           ňu nepozriem, nech robí, čo chce. Nepozriem, nepozriem,
385 24|         soprán, soprán!” volal.~„A čo sa bude spievať?” spýtala
386 24|          pece.~„Tu,” povedal som.~„Čo sa ma tak stránite?”~„Čo
387 24|           Čo sa ma tak stránite?”~„Čo by sa stránil?”~Povstal
388 24|            vždy pri nej. To je to, čo mi ju sprotivilo… Nie, ja
389 24|             že sa ma tak stránite. Čo som vám urobila?”~„Čo ste
390 24|    stránite. Čo som vám urobila?”~„Čo ste mi urobili? Nič.”~Ako
391 24|     urobili? Nič.”~Ako hovorí, ani čo by ja musel vždy stáť pri
392 24|            Smutne i tam, i tu… Ani čo by nič nezaujímalo dušu.
393 25|          jej hrebenček. To je ona, čo mi ruku stisla. Rozháňa
394 25|            nich. Hral potichučky.~„Čo ty myslíš o Mare?” spýtal
395 25|       Chcem vedieť tvoju mienku.”~„Čo myslím…? Nič,” prehodil
396 25|         Mare, prelietlo mi mysľou. Čo len chcú s ňou?~„Všetci
397 25|           Vlasy mu padli do čela.~„Čo ty myslíš o Mare?” spýtal
398 25|       Rakytu. Ten pohľad hovoril: „Čo ty, chudák, chceš s Marou?
399 25|        lebo veď mne stískala ruku. Čo sa bude zaujímať o týchto?
400 25| rozplešťuje oči… Ale ten apatekár, čo ten chce? Čo hovorí o nás
401 25|         ten apatekár, čo ten chce? Čo hovorí o nás ako o zaľúbených?
402 25|            najsmiešnejší sú ľudia, čo sa dievok a srdca týka.
403 25|          si a akosi smutne dodal: „Čo je prirodzené, nie je bláznivé.
404 25|           nej vyrastá namyslenosť, čo nás vedie za nosom, kým
405 25|            Má tisíc iných dievčat… Čo jej nadáva do koketiek…
406 25|         zahundral pre seba Slávik.~Čo títo vykrikujú, myslel som
407 25|           mnou zabávala, zakaždým, čo sa so mnou stretla, sme
408 26|          hundrala si pod nos, „len čo odchovala kurence susede,
409 26|      latkových vrátkach a pozrela, čo sa robí.~Na dvore naozaj
410 26|           nesedí… Keď sedí, to ani čo by bola zakliata. Nezvábiš
411 26|      záhrada naproti cez cestu len čo začala ožívať vtáčími hlasmi.
412 26|            Gazdiná vyšla k bránke, čo viedla na uličku. Odchýlila
413 26|     roztrhnutý reklík, aj vrkôčik.~Čo tá kuce tak zavčasu? Že
414 26|           Všetko dobrá spoločnosť… Čo je pravda, pravda je, ale
415 26|            desiatich klátov dreva, čo boli večer na dvore, na
416 26|           ten kotál na pranie… Ani čo by sa bol pod zem prepadol…
417 26|     prepadol… A minulú stredu, len čo kúpila hus a vyšla na ulicu,
418 26|      vyvalil ich na pani polesnú.~„Čo sa robí,” zavolal nahnevaný, „
419 26|     posteľou, zadívala sa na neho, čo povie.~„Naše?” spýtal sa.~„
420 26|         vari ja budem rajtovať, či čo?”~„Ty si na príčine, že
421 26|         novučičká nová štetka. Len čo ju oprela o múr — už aj
422 26|            prišla na myseľ všetko, čo jej pokapalo, päť klátov
423 26|           vykutať zlodeja. Musí, a čo by bol pod zemou. Ale prišlo
424 26|            ktorým jedlo mizlo, ani čo by horelo, a stále mal prázdny
425 26|           povedala žena.~„Dobre.”~„Čo chceš urobiť?”~„Ešte neviem…
426 26|            aby sa prišiel podívať, čo sa u susedov robí. Vyšiel
427 26|        dvora a do tých okien domu, čo hľadeli k záhradám. Okná
428 26|       Darinka celkom zachrípnutá, „čo sa ty staráš do mojich kšeftov…
429 26|          to kázal…? Ty starý brav… Čo teba do môjho prasaťa… Ja
430 27|          niekedy sa niečo spýtala, čo nijako nesúviselo s mojou
431 27|         nahol som sa nad obrážtek, čo maľovala.~„Na čo to bude?”
432 27|         obrážtek, čo maľovala.~„Na čo to bude?” spýtal som sa,
433 27|         veľmi krásny na origináli, čo ho zhľadúvate tam niekde
434 27|          Zas nedávate odpoveď.”~„A čo vám povedať?”~Nepozrela
435 27|           sa triaslo ako v prizme, čo lomí a farbí lúče, ale nemožno
436 27|          Nevidím vo vašich očiach, čo by som chcel vidieť, a to
437 27|             a to dušu. Povedzteže, čo vás vlastne zaujíma na tomto
438 27|          týka… Aká som, aká budem, čo mi pristane, taký driek,
439 27|           to nebola pravda. „A vás čo privádza ku mne?” spýtala
440 27|          odísť, myslel som si. Ale čo si ruku necháva v mojej?
441 27|            Vzala do ruky obrážtek, čo maľovala. Vstal som i ja,
442 27|            šteklili ma po sluche.~„Čo myslíte, aký je ten obrázok?”
443 27|          mne a zadívala sa na mňa. Čo sa tak díva na mňa? Čaká
444 27|            akoby sa stalo kameňom. Čo nebúcha, čo nebúcha? A líca
445 27|         stalo kameňom. Čo nebúcha, čo nebúcha? A líca sú mi chladné.
446 27|     nebúcha? A líca sú mi chladné. Čo je to? Vždy sa mi zdalo,
447 27|          citu… Ale veď ona necíti. Čo to robí? Je i teraz chladná
448 27|          sa jej bola ta skotúľala… Čo jej povedať? Veď necíti,
449 27|            na stolec ako inokedy.~„Čo to šramotilo?” spýtal som
450 27|              preriekla po chvíli.~„Čo neverím?” spýtal som sa,
451 27|       spýtal som sa, ani nevediac, čo sa spytujem.~Chcelo sa mi
452 27|          nevrátiť.~„Neveríte mi.”~„Čo, čo?”~„Že vás rada…”~„Veď
453 27|      nevrátiť.~„Neveríte mi.”~„Čo, čo?”~„Že vás rada…”~„Veď vy
454 28|          Nemôžete nijako pochopiť, čo robí tá kopa ďateliny pred
455 28|            pani Rafiková láska: „A čo ti nechutí, že tak ticho
456 28|      pozbieram to ja, aby som mala čo robiť. Aj tak nemám nijakú
457 28|           nemám nijakú robotu, len čo sa povaľujem.”~Pravda, pán
458 28|          na dlaň a dá do úst. Vie, čo robí. Keby tak nepočúval,
459 28|            bál osloviť, že povieš, čo sa nepatrí. Tvárička počerná,
460 28|            a všetci krajčíri vedia čo.~„Len či to vyjde, či to
461 28|      francúzsku lekciu. Rozumieš?”~Čo mala robiť? Vzala román
462 28|            korunku. Alebo ak nebol čo len ministeriálny tajomník,
463 28|             keď nie zo života.~Len čo teda románová grófka X.
464 28|           ševkyni. Ja jej vyčítam! Čo mi to hneď nepovedala?”~
465 28|             rozhodené papuče alebo čo. „No, akože sa máte? Kúrite,
466 28|        odstránila páper zo sukne.~„Čo, čo?”~„Neviete?”~„Nie. Povedzte,”
467 28|    odstránila páper zo sukne.~„Čo, čo?”~„Neviete?”~„Nie. Povedzte,”
468 28|          Mňa do toho síce nič, ale čo je mnoho, to je mnoho. Len
469 28|         ligoce sa, a toto? Bohvie, čo je to! Kdeže by aj vzala
470 28|            A tie kvietočky na ňom. Čo sú to? Ľalie? Veľmi šumné
471 28|          bola pozrela do omnibusu, čo tam robia tí mladí… Ozembuch,
472 28|          tá je už len… Cigáni, ako čo by čítala… I nedávno s tou
473 28|           z horúceho pekla vie, na čo by bola prešla ešte, keby
474 28|      dostala. Tá by i do rána mala čo hovoriť.”~Pani Rafiková
475 28|          ho. Tak. A teraz pozrime, čo sa s tou Malinovou stalo.~
476 28|          Stavme sa, že už neviete, čo je to ‚legis actio per sacramentum‘,”
477 28|         ešte nič neviete. Neviete, čo je hlavné. Čo chýba k úplnému
478 28|             Neviete, čo je hlavné. Čo chýba k úplnému zneniu môjho
479 28|            vám stisol ruku. Viete, čo mi prišlo na um?”~„Viem.
480 28|   preniesla železnica do Ľanového.~Čo je pravda, to je pravda.
481 28|           na vás. Keby ste vedeli, čo tá na vás nahovorila! Nikdy
482 28|           nepozreli v tú stranu.”~„Čo?” dychtivo spýtala sa Malinová.~„
483 28|           a nepredstavil sa, alebo čo. Nedala si povedať.”~Pani
484 28|           Ani nespomenie, kto bol, čo bol, a či bol voľakto. Hneď
485 28|             A vyrozprávala všetko, čo mohla vymyslieť. Rozprávala,
486 28|         príde. Polesná sama nevie, čo mu urobí; zverolekárka by
487 28|            namojpravdu, nik nevie, čo mu nevykonajú a čo by mu
488 28|          nevie, čo mu nevykonajú a čo by mu nepovykonávali.~Musím
489 28|         Jaroslav Brveník medzitým, čo sa takto o neho starali,
490 28|       kompliment.~Brveník nevedel, čo robiť. Stál za chvíľu neďaleko
491 28|            graciózne vyšla z izby.~Čo to bolo? myslel si Brveník
492 28|             máme. Alebo cvikličky. Čo rozkážete…”~Brveník nestačil
493 28|            začal zadúšať. Nevedel, čo si počať s touto peknou
494 28|             Čítavam.”~Raz nevedel, čo so slečinkou hovoriť. Odbavovala
495 28|          blyslo mu mysľou… Kde sú? Čo neprídu? Stará drkoce ako
496 28|           že sa mu už nedá pomôcť… Čo im len vykonala, — myslel
497 28|         všetky jedna na druhú tak… Čo mne už o vás nahovorili!
498 28|           vás a vraveli, bože!”~„A čo? Ukážte.”~Ukázala list,
499 28|            už bozkávali…”~„Viem.”~„Čo?”~„Neviem. Predsa by som
500 28|       starému hovoril a starý mne… Čo tí ľudia natárajú. Dnes