Part

 1 2 |   nohami.~Doktor sa uštipačne zasmial: „Neveríš vzduchu, ani slncu.
 2 2 |    nepočúvnu. Mrvenčík sa len zasmial a povedal: „Ja? Dobre by
 3 3 |     sa Jančíka.~„Osvetlenie,” zasmial sa Jančík.~„Na kieho čerta?”~„
 4 3 |  zasadnutia!”~Notár sa hlasno zasmial. Pochopil, o čo ide. Povedal
 5 7 |     rapavý.~„Že nie peniaze?” zasmial sa richtár posmešne. Zdalo
 6 7 |       dievky.”~„Fero podojí,” zasmial sa ktosi.~Nič nepomáha,
 7 11|     skaly, bralá! Taliansko!” zasmial sa. „Slnce sa ti smeje,
 8 12|          A ja som vás videl,” zasmial sa, „v prvom akte ste sa
 9 17|       vážite šesťdesiat kíl,” zasmial som sa. „A vo vode bolo
10 17|    srdce. Smial sa mi do očí. Zasmial som sa aj ja celkom hlúpo,
11 21|      zastal naprostred izby a zasmial sa. Dunajčík, kamarát, myslí
12 23|       ešte väčšmi podráždilo. Zasmial som sa zlostne a tresnúc
13 25| dievča.”~„Ľaľa, aký obranca,” zasmial sa pomocník, potom ako naprotiveň
14 25|        Aj vám stískala ruky?” zasmial sa oproti nám apatekársky