Part

 1 3 |       že je dlažba potrebná ako kus chleba preto, aby sme sa
 2 9 |        dopĺňala Marina.~„Krásny kus zeme,” zamrmlal otec, zakývajúc
 3 15|        začal. „Nejaký divadelný kus, a prišiel som, či by slečny
 4 15|       ctené dámy, veľký, široký kus by sme radi. A preto či
 5 17|         niečo brali do Matúšov. Kus hodvábu, rukavičky, stužtičku.~„
 6 21|      akoby oblak čierny a v ňom kus jasného neba: biela malá
 7 21|       dlažby, až sa mu zlomila. Kus, čo mu zostal v hrsti, ďaleko
 8 21| Čurínovi, ktorý babrúc ceruzkou kus papiera, pokračoval:~„Nie.
 9 21|       Vytiahol z bočného vrecka kus papiera a začal na ňom maľovať.~„
10 21|         cez sklo líca dievčaťa, kus jej klobúka, jej šiat. Potom
11 24|    snehu. Smutný pohľad na malý kus popolavého neba, holú stenu
12 25| zaclonených oblokov bolo vidieť kus tmavosivého neba s tromi—
13 26|  skrochmel celý kufor, odrypnúc kus vakovky z výklenku pod oblokom.~„
14 28|   koketka, či nekoketka. Hodila kus poézie do študentského života,