Part

 1 28|     nie je to impertinencia! Malinová má tie isté hodvábne šaty.
 2 28|  večer o pol deviatej prišla Malinová z Dúbravy a s ňou v jednom
 3 28|      Chodí sa na omnibusoch. Malinová nemala ani vraného, ani
 4 28|   druhú — vietor ju zahasil.~Malinová sa odrazu nahlas zasmiala.~
 5 28|   Milosťpani Elena… Elena…”~„Malinová. Rodená… no ako?”~„A—damová,”
 6 28|     Čo?” dychtivo spýtala sa Malinová.~„Nuž,” začala tíško Rafiková, „
 7 28|      reči Vrabcovej vysokým.~Malinová si nerobila mnoho z týchto
 8 28|    si dali ušiť jemu kvôli.”~Malinová zasa len pokojne šla do
 9 28| zastavil. Prišla mu na pamäť Malinová, ako vyhrnula závoj. Ako
10 28|       Sadli si obďaleč pece. Malinová chcela zasvietiť. Nedovolil~„
11 28|     Nie, nemožno, že by bola Malinová taká, ako hovoria. Poviem
12 28|    Kde treba, s citom vraví… Malinová recitovala. Oheň, ktorý
13 28|     ich možno prekabátiť… Že Malinová a Brveník… To nedovolím.