Part

  1 1 |          numero domu!” Poviem. To je nie dosť. „Kto je vaším susedom?”
  2 1 |            po tvári a pozeral, či je nie zakrvavený — nič, nič. Celkom
  3 1 |               ako prídem do mesta.”~„Nie, nie, načo doktora platiť.
  4 1 |              prídem do mesta.”~„Nie, nie, načo doktora platiť. Žena
  5 1 |        nejednému napravila… Ak by tá nie, potom.”~„Odkiaľ ste?” spýtal
  6 2 |          Müllerovou gymnastikou.~Ale nie preto žijeme v malom meste,
  7 2 |             tu veselé frašky, keď aj nie chýrni umelci, ale teraz
  8 3 |            budú sa lepšie míňať, keď nie iné, aspoň čižmy. Peňazí
  9 3 |              čižmy po hrdlo a lacno. Nie sú na to čižmy, aby sa nenosili.
 10 3 |             kedy v čižmách. Čižmy, a nie trotoár. Dosiaľ sme boli
 11 3 |            ho pýtali. A aj teraz. Či nie on jediný je smelý vo verejných
 12 3 |          povedal: „To sa mi páči. To nie!” Kto ho videl pri verejnom
 13 3 |             mal pokojné svedomie, či nie, vždy si myslel, že niečo
 14 3 |           Dal… Dobre je… Pil som, či nie…? Nepil… Tak je všetko v
 15 3 |          toho, žeby sa bol zastavil. Nie veru, nikto by neuveril,
 16 3 |            netrvá večne. Najmä sláva nie. Ako keď sa chlapec zrúti
 17 3 |             čo je na kríži, ani Pešť nie je lepšie osvetlená… Len
 18 3 |           tiekla cez rínok.~„Tých je nie škoda.”~„Tak je. Nech sa
 19 4 |         usmial. Klient sa zamračil.~„Nie je to do smiechu. Do plaču,
 20 4 |         povedali, že to zo skúposti. Nie. Len preto, že pani učiteľka
 21 4 |      probujte pozrieť za ňou. Nič je nie v poriadku. Celé dni sa
 22 4 |             vydávať. Ale počujte ma. Nie som na konci. Prídeme aj
 23 4 |             vydaj. A šlo by to. Keby nie keby. Keby žena vedela poriadnu
 24 4 |              hladný… Myslíte, možno? Nie. Žena varí, ako sa hovorí,
 25 4 |        poriadku, okrem toho, že stôl nie je prikrytý a v peci sa
 26 4 |         poznámku nebola počula.~,Keď nie demikát, bielu kávu,' dráždim
 27 4 |            že ten pán dočkal večeru? Nie, pán doktor. Odišiel bez
 28 5 |            dosť múdry, a predsa musí nie rozumom, ale rukami pracovať.
 29 5 |              a zahundral: „Áno, áno. Nie som taký špatný. Zrkadlo
 30 5 |            nepoznajú, najmä slečinky nie.~Tak sa rozhodol a v duchu
 31 5 |   tanečníkovi. Konečne, každý doktor nie je hneď aj výtečným tanečníkom,
 32 6 |             keď by mali tancovať. Ja nie. Všeobecný záujem. Keď treba —
 33 6 |              v Paríži! A hľa, ona je nie ani pyšná.~Ani som nezaprosil,
 34 6 |             Ale slečna Ela — skvost. Nie. Nie. Na mne musí byť akási
 35 6 |            slečna Ela — skvost. Nie. Nie. Na mne musí byť akási zvláštna
 36 6 |       Povedala by som, že slon.”~„Ó, nie.”~„Teda lev.”~„Zle meriate
 37 6 |         zaujímať sa budem o ňu vždy, nie na chvíľku, ale aj zajtra,
 38 6 |             že ju vyzývam do tanca.~„Nie, slečna, netancujem,” povedal
 39 6 |            do vody zamočil, žmýkať a nie utierať sa ňou, hlboko som
 40 6 |             čo môžem. Videli, že som nie človek jednoduchý…~Privrel
 41 6 |               že je to dosť.”~„To je nie dosť, Zuzka moja. Zajtra
 42 6 |         nemáš dosť sladkú kávu!”~„Ja nie, ale pani…”~„Čuš! Kde je
 43 6 |            si ty len v kuchyni urob, nie tu.”~„Ale pani povedali,
 44 6 |              nijako vysvetliť. To je nie preto, že by napríklad mali
 45 6 |           Ženská zloba. Rozhodne nič nie inšie… Zvrelo vo mne. V
 46 7 |            čas míňa.~„Licitujete, či nie?” spýtal sa exekútor Dufeka.~„
 47 7 |             nevyznali, čo treba a čo nie. Tak sa dostala aj cirkevná
 48 7 |             Dvesto zlatých je hodna… Nie, richtárko?”~Richtár pokýval
 49 7 |          duplikoval Dufek.~„Krava je nie peniaz,” strmo ho zahriakol
 50 7 |            Poďme!” súril rapavý.~„Že nie peniaze?” zasmial sa richtár
 51 7 |            smiešno nad tým, že krava nie je peniaz, dupol nohou ako
 52 7 |             otočiac sa, zavolal: „Že nie!” Druhý, bledý s nakriveným
 53 7 |             k lícu a povedal: „Bože, nie peniaze?”~„No už odpustíte,”
 54 7 |             mu ktorýsi.~„Štajrant je nie maštaľ,” volal.~„Sú tam
 55 8 |           mali smiať, na Maďara však nie, a ktoré sa smialo na Maďara,
 56 8 |      maličkosťami unúva.~„Ale veď sú nie sviatky,” povedal po chvíli, „
 57 8 |           hneď na krk. Ja som predsa nie pekár a rožky nepredávam.
 58 8 |              a rožky nepredávam. Keď nie u žida, nuž u Rumesa, keď
 59 8 |              žida, nuž u Rumesa, keď nie u Rumesa, tak u Tuchlíka…
 60 8 |             mám… Chápem… Dobre je…”~„Nie je dobre,” preriekol sudca. „
 61 9 |               či do páru nabrali, či nie? Nuž? Horký tam smrť. Každej
 62 9 |             mesiaca, čo je na rínku.~Nie preto píšem, že by im vari
 63 9 |         vravia o smrti. Krásna smrť. Nie, to mi nikto na nos nezavesí.~
 64 9 |        narádza oženiť sa. Teda je to nie taká nemožnosť.~„Čo, vdovec…?
 65 9 |        nevydala,” začala Uľa rovno.~„Nie hocijaký,” dodala Marina.~„
 66 9 |              má čo jesť. Pani dobrá. Nie skúpa. Nevydelí na tanier
 67 9 |               ale ostatný raz. Ty si nie ľahkomyseľnica…” Zakašlala
 68 10|            prechádzke aj sem zájde…? Nie. Nemožno, že by sa farár
 69 11|              nohaviciach a čiapkach. Nie jednoduchí, so zlatými hviezdičkami
 70 11|             v pantalónoch, bez koní, nie jednoduchí s koňmi a jeden
 71 11|              pol desiatej. Ako by aj nie. Môže ich stretnúť ten celkom
 72 11|            Pozrie niektorá na takého nie jednoduchého s hviezdičkami
 73 11|         vlasy? myslela si.~„Pravdaže nie!” potvrdila advokátka. „
 74 11|        spýtal sa opätovne podsudca.~„Nie,” zahrmelo kaviarňou.~„Ďakujem.”~
 75 11|        človek by neuveril, červené a nie mäkké, mdlé, ale takmer
 76 11|           gagocú, a veď je to celkom nie protivné. Musia gágať. Čo
 77 11|             ešte raz.~„Áno.”~„A kedy nie!”~Pán podsudca pritiahol
 78 11|              dali.”~„No, bože, prečo nie.”~Znova zatíchli, chytiac
 79 11|       počúvať vždy oficier, oficier. Nie? No pravda. A najmä dámam
 80 11|         Nespytujem sa, ale čakám. No nie? Pravdaže. Pomaranče. Nevedia,
 81 11|            niektorí hlboko, niektorí nie hlboko. Niektorí pošeptali
 82 11|           Dámy sa zaujímali o iných, nie o nich.~Naozaj do sály prišli
 83 11|              idú, a tak šikovne! Keď nie inde, ale na bále naozaj
 84 12|      rozprávať?”~„Starí známi. Prečo nie?”~„Nenahneváte sa?”~„Nie.”~„
 85 12|             nie?”~„Nenahneváte sa?”~„Nie.”~„Ostatne, prečo by ste
 86 12|              Asi tak to bolo, keď aj nie celkom. Mamička až kričala
 87 12|            sa vám povydávali. Len vy nie. Veď máte už dvadsaťdva
 88 12|           pre mňa neexistuje. Kde je nie ona, nemôžem zostať. A tak
 89 12|           len preto znenávidieť. Keď nie iní, ale rodina rozhodne.
 90 12|              bez príčiny vysmievajú. Nie je pravda, že by otročila.
 91 12|           otročila. Či sa svedčí, či nie. Vymyká sa spod snúbencovej
 92 12|              sa veľmi, veľmi smiali. Nie pravda?”~„Svätá. A ja som
 93 12|               Máte sa na čo dívať.”~„Nie je pravda. Ja vás…” Zasekla
 94 12|           súril. Elena sa vzoprela.~„Nie, ešte nie. Času dosť.”~„
 95 12|              sa vzoprela.~„Nie, ešte nie. Času dosť.”~„Nuž ale, čo
 96 12|          vari aj tu mohli povedať.”~„Nie, nie. Ja chcem niečo urobiť.
 97 12|             tu mohli povedať.”~„Nie, nie. Ja chcem niečo urobiť.
 98 12|            by. Pre ten hlúpy prsteň? Nie je toľký hriech zrušiť sľub
 99 12|          sľub ako luhať kvôli sľubu. Nie, nie. Robí to kvôli rodičom.
100 12|              luhať kvôli sľubu. Nie, nie. Robí to kvôli rodičom.
101 13|           vidieť, ona mňa vyznačuje, nie brata. Hodila konfety na
102 13|             Hodila konfety na mňa, a nie na brata. Odkiaľ môže vedieť,
103 13|         Čertovské dievča! Aj to vie! Nie je pani obuvníková? Ale
104 13|           pravda, ten ma zrádza. Ani nie inak. Vie, že som si požičal
105 13|              zvedavosti zblaznieť?”~„Nie.”~„A ja myslím, že základom
106 13|             tú larvu,” vravel brat.~„Nie, nie.”~„Prosím vás, slečna,
107 13|           larvu,” vravel brat.~„Nie, nie.”~„Prosím vás, slečna, celkom
108 13|              ukážeš, kto si.”~„A keď nie?”~„Zdrapím ti masku.”~„To
109 14|             páni! Vy ste na príčine. Nie vám je ľúto…? Už ten vchod
110 14|              nejaký múdry sudca. Ale nie. Idú rovno k tebe. Stŕhajú
111 14|         vezmú paličku, klobúk. Lenže nie ako v hore, ale celkom uhladene,
112 14|           dupľovaná retiazka na nej. Nie, nie. To je už taká obsluha.
113 14|      dupľovaná retiazka na nej. Nie, nie. To je už taká obsluha.
114 14|              môžeš sliepňať, lebo si nie asesor. V noci, v noci!
115 14|             Kto by chodil k nemu, ak nie my? Nikto. To je škandál!
116 14|           Javor! Aj tak je jeho víno nie pravé. Čert vie, kde ho
117 14|                 Ale veď…”~„Veď je to nie proti princípu, keď si ho
118 14|            dám.”~„Aj ja.”~„Ale prečo nie? Veď je to taká maličkosť.”~
119 14|              keby našiel. Jej je nič nie dosť vkusné. Ani čo by sa
120 14|              tiež pijete!”~„Akože by nie,” povedal Táravý.~„Človek
121 14|              Bláznivým je dobre. Čo? Nie? Ba bláznivým. Čo máš z
122 14|           Ako vážky váži. Toľkoto, a nie viac. Viac je proti reguli.
123 14|              pár dní.”~„Zaiste je to nie príjemné, keď žena alebo
124 14|       všetkom.”~„Konečne, že pijeme, nie je hriech. Piť sa žiada,”
125 14|          musí to vedieť každý? To je nie poriadna krčma, z ktorej
126 14|           úrady, pošta, tak i krčma. Nie je tak?”~Každý prisvedčil
127 14|         zrádzali, to je vylúčené. To nie je možné.~„Však sa vynájde,”
128 14|       Živeckých bola nočná muzika. A nie že by sa ticho držala, keď
129 14|             Aspoň mládež zvábim, keď nie tých starých hlupákov!”
130 14|             tu môj priateľ Prútik?”~„Nie, pane.”~„Kde ten môže byť?
131 14|            tu náš priateľ Zárožný?”~„Nie, pane.”~„Kde ten môže byť?
132 14|                A šiel by si?”~„Teraz nie.”~„Prečo?”~„Pozri hore.”~
133 15|              márniť, zdravie márniť. Nie je dosť, že sa človek sám
134 15|            čajom?” spýtal sa tento.~„Nie, len koňaku.”~„Prosím.”~
135 15|             noc a noc na deň. Nikdy, nie že by aj vo dne aj v noci.
136 15|             oženiť… Tridsaťpäť rokov nie je tak veľa. Mám aj postavenie.~
137 15|              aj temperament. Pekná a nie hlúpa. Ja na vašom mieste
138 15|             dlhým krokom?”~„Tototo.”~Nie špatné dievča, myslel si
139 15|             jej raz.~„Oj, vám, prečo nie?”~„Aká ste vy dobrá!”~Zaľúbený
140 15|        celkom zaľúbený. Aj ona. Keby nie, nepridala by mi, aspoň
141 15|           tak hľaď na príslušnosti a nie na ženu. Vravím, tam ťa
142 15|         jedného ako druhého. I žena. Nie, nie, ona je celkom dobré
143 15|            ako druhého. I žena. Nie, nie, ona je celkom dobré dievča.
144 15|              dám.”~„Pekného je nikdy nie mnoho.”~— Tá mladšia by
145 15|           dolu!” zakričal kočišovi.~„Nie do Kulínov?”~„Najprv celkom
146 15|             hovoril. Napokon, keď aj nie — sú elegantné a driečne.~„
147 15|              a on sa tiež ustanovil. Nie ustanovil, ale dovalil sa
148 15|   malodušnosť. Alebo sa žením, alebo nie, filozofoval. A ak áno,
149 15|         Jasná vec. Pozrieť si dievča nie je hanba. Mariška sa nedá
150 16|        dokázal svojim kolegom, že je nie balek, neplatí účty a hoci
151 16|             má človek plnú tobolku a nie je pritom zlodej, veľmi
152 16|              mu hodiť, pod vlak tiež nie. Bože! Bože!~A ako je veselo
153 16|             toľko ráz hovoril, že je nie viazaný na štúdium, na roky
154 17|             by som sa prezradil… Len nie prezradiť sa. Už pol roka
155 17|        červena, vyštípaná od vetra.~„Nie je vám zima na ruky?” spýtal
156 17|           muf k tvári.~„Počkajte. Vy nie ste ešte kompetentná súdiť,
157 17|            súdiť, či sa rozumiem, či nie. Kruh má byť okrúhly, ľahko
158 17|         Olinka…”~„Jój, len tak nežne nie.”~„Vidíte, aká ste čudná.
159 17|          dávajú?”~„Akúsi tragédiu.”~„Nie. Nemôžem vystáť tragédie.
160 17|             tých, ktorých vídate vy, nie?” pretrhol som ju, „hrdinov
161 17|           sebe a povedať, že ju rád. Nie ako tí panáci, ale naozaj…
162 17|           vie.”~„Vie vyznať lásku?”~„Nie.”~Zasmiala sa: „Ani pozrieť
163 17|         Neveríte? Ukážem vám list.”~„Nie, nie. Ja vám verím.”~„Pomenujte
164 17|              Ukážem vám list.”~„Nie, nie. Ja vám verím.”~„Pomenujte
165 17|             zmysel? To sa mýlite. Vy nie ste stvorená pre celý svet,
166 17|       miliónteho. Ja mám zmysel, ale nie pre vás. Aj citu mám dosť
167 17|              mám dosť v srdci, lenže nie pre vás — slečna! Tak.”~„
168 17|              slečna! Tak.”~„Nikdy?”~„Nie.”~„A pamätáte minulej jesene:
169 17|         šepol som.~„A ak áno?”~„A ak nie?”~„Tak som vás schopná milovať.”~
170 17|              láska. Pre pozor ľudský nie je nikdy dosť jeden objekt,
171 17|             vravela.~Od toho večera, nie že by som sa jej bol stránil,
172 17|           navonok darilo, ale zdnuky nie. Dnu som cítil stonásobnú
173 17|       palmové listy a dookola ticho…~Nie, nerobím dobre, tanulo mi
174 17|            koncert?” spýtal som sa.~„Nie,” povedala sucho, „navečer
175 17|             a pozdávali sa mi vážne, nie falošné. Akýsi posiaľ nikdy
176 18|              ju poľutovali. Ako by i nie! Má na šestnásty rok, nosí
177 18|              šutrujú — na galériu, a nie dolu, medzi tancujúcich. „
178 18|             Zabudne všetko. A veď je nie taká mladá. Pred pár dňami
179 18|              považovať za decko. Ale nie, veď ma tituloval slečna.
180 18|        smelšia, nebudem sa červenať. Nie, nie! To je hlúpe. Musíme
181 18|            nebudem sa červenať. Nie, nie! To je hlúpe. Musíme sa
182 18|              preskúmala knihu, či sú nie strany prehodené, alebo
183 18|        strany prehodené, alebo či je nie kniha zle zaviazaná. Desať
184 18|              lavičke, v záhrade. Ale nie. Sedí v hore na tráve. Večerný
185 18|              strmé slová. Teda je to nie pravda, myslela. Všetko
186 18|      obidvoma rukami.~„A upískaná si nie? Ukáž!”~Chytil ju za bradu,
187 18|             ukazuje na neporiadok.”~„Nie, Vlado, pusť!”~„Nepustím.”~„
188 18|             Nepustím.”~„Prosím ťa!”~„Nie.”~Čo bolo robiť Elenke?
189 18|         spraví? A ak nešikovne? Keby nie Vlada, bola by šla do izby
190 18|         probovala. Len ukázať, že je nie decko, lebo to neimponuje.
191 18|        naozaj spraví zlý kompliment! Nie, nejde rovno, musí najprv
192 18|       tretice.”~„Ďakujem.”~„Jeden.”~„Nie, nie.”~„Pol.”~„Ale…”~A potisla
193 18|             Ďakujem.”~„Jeden.”~„Nie, nie.”~„Pol.”~„Ale…”~A potisla
194 18|              pomocník je vlastne ani nie špatný. Blond, biela okrúhla
195 18|            perou by nemal mať. To je nie pekné.~Mladý človek cítil,
196 18|             ten Konečne samotní. Ale nie, tam ten si nechá, to je
197 18|             mestách, vonia parfumom… Nie, nie! Akože by sa on do
198 18|        mestách, vonia parfumom… Nie, nie! Akože by sa on do mňa zamiloval…?
199 18|         Pôjdem si papier pýtať — ale nie, neskoršie. Keby som teraz
200 19|               novela)~Ako je to, ako nie, ale je tak, že sa kapusta
201 19|             dávno v plešine. Ale keď nie podľa figúr, mohli sa radi
202 19|           Prečo sa nenávideli, prečo nie, na to sa len toľko dá odpovedať,
203 19|             spomíname, čo máme radi. Nie je pravda. Čo nenávidíme,
204 19|           ako farárov — nepopustil.~„Nie, Zuzana,” povedal chladne, „
205 19|              práve tak ako aj láska. Nie dosť na tom, že sa oni hnevali,
206 19|            jesť smažené hríby. To je nie rechtorský pokrm.”~Mída
207 19|            jedlo… Pokazený žalúdok a nie mŕtvica… Alebo včerajšie
208 19|        studené, potom teplé obklady… Nie lepšieho od obkladu… Varíme
209 20|            akési,” poznamenala, „ale nie nanič… Ty, Bartuš, treba
210 21|              tri túry po kancelárii. Nie. Nie. Rozhodne ma nedojíma
211 21|             túry po kancelárii. Nie. Nie. Rozhodne ma nedojíma zvesť.
212 21|         neurobil pre ňu. Teraz najmä nie. Aby triumfovala! Aby ju
213 21|            ktoré sa nik nezastrelil. Nie. Nie. Ona mu je nulou. Áno,
214 21|             sa nik nezastrelil. Nie. Nie. Ona mu je nulou. Áno, nulou
215 21|              sa teraz dívam na ňu? — Nie. Ja sa neprezradím ničím.
216 21|               či ona prezradí niečo. Nie. Nesmie hodiť tieň do jej
217 21|               musí sa zrodiť v duši, nie vo vrecku, nie pre potrebu.
218 21|        zrodiť v duši, nie vo vrecku, nie pre potrebu. Napríklad.
219 21|            kus papiera, pokračoval:~„Nie. Pravá láska je nikdy nie
220 21|            Nie. Pravá láska je nikdy nie z potreby, nemá príčinu
221 21|         človeka. Nesmie mať príčinu. Nie. Rád ťa mám preto, lebo
222 21|             mi to srdce tak diktuje. Nie preto, že si pekná, že máš
223 21|            povetrí,” prerušila Elena nie celkom smelo a trochu sa
224 21|            To je márnenie času.”~„Oj nie. Ja vás rada počúvam.”~Rada
225 21|         Elena zaprotestovala.~„To je nie tak. Nie, nie!” A pokrútila
226 21|      zaprotestovala.~„To je nie tak. Nie, nie!” A pokrútila rukami
227 21| zaprotestovala.~„To je nie tak. Nie, nie!” A pokrútila rukami v povetrí.~
228 21|            je reč. Vy, Elenka…”~„Ale nie so Šuvikom.”~„Nuž teda s
229 21|            Ba s iným, áno. Áno. Áno. Nie je pravda, čo vravíte. Ja
230 21|           vravíte. Ja viem, že je to nie pravda.”~Bystro zahovorila
231 21|      neotvorila oči a neodpovedala: „Nie toho — vás, vás!”~Hej. Hej.
232 21|            Neverím nikomu. Ich láska nie je láska. Nikdy.~Obliekol
233 21|             hovoriť, myslel si. Ešte nie. Ani teraz ešte nie, pomyslel
234 21|             Ešte nie. Ani teraz ešte nie, pomyslel si po chvíli.
235 21|       nehýbal, akoby čakal, či je to nie vízia a kedy sa stratí pohľadu.~„
236 21|             dlaň.~„Iba odpustenie?”~„Nie. Vašu lásku.”~„Ako predtým?”~„
237 22|           Pravdaže ma videl, veď som nie z hmly… Ja ti dám!~Flegmaticky
238 22|             by lampa svietila, alebo nie. Toto stále svetlo, alebo
239 22|             Neobujem.”~„Neobujete?”~„Nie.”~„Nedovolíte ani okno otvoriť?”~„
240 22|       Nedovolíte ani okno otvoriť?”~„Nie.”~„Ani lampa aby svietila?”~„
241 23|          Žofku. Dobré dievča. Nijako nie salónna krása, tenká, kostnatá.
242 23|             sivé oči. Nos ani trochu nie pekný, ale v dedine najkrajší.
243 23|           čarovný kút. Všetko ožilo. Nie preto, že bol máj, ale že
244 23|            ako sa volá na sliepky?”~„Nie.”~Poučila ma.~Na tretí mesiac
245 23|        Škriabe.”~„Teda ty nechceš?”~„Nie, radšej psíka.”~„Ech, čo
246 23|             A ostatne, veď mačka ani nie je taká hlúpa. Chytá myši.
247 23|         triumfovať. Mačku nedovolím, nie a nie. Nech sedí doma. Rozhodnutý
248 23|               Mačku nedovolím, nie a nie. Nech sedí doma. Rozhodnutý
249 23|              chcem jesť. No, a prečo nie? Vzal som šechtár a stolec
250 24|       Bradného. A či iného chcete?”~„Nie, nie! Ja vám dávam seba.
251 24|              či iného chcete?”~„Nie, nie! Ja vám dávam seba. Dobre?”~„
252 24|         Vidieť bolo na ňom, že mu je nie pohodlne, ale chcel ukázať,
253 24|              akú zaspievam? Len keby nie s Elenou. S inou ktoroukoľvek,
254 24|          inou ktoroukoľvek, len keby nie s ňou. Ona zaspieva vysoko,
255 24|           Chytro, chytro! Len smutnú nie! Hneď by hútali, čert vie
256 24|           povedať?”~„Hneď… Kult žien nie je viacej v móde. Emancipácia,
257 24|              dumal som, videl som ju nie raz, nie dva, a dnes ma
258 24|           som, videl som ju nie raz, nie dva, a dnes ma zrovna očarila.
259 24|              Dajte mi radšej Oľga.”~„Nie, nie, vy budete Elena!”
260 24|         Dajte mi radšej Oľga.”~„Nie, nie, vy budete Elena!” a odišla.~
261 24|        bočnej chyže a vysvetlíte. No nie, slečna?” obrátil som sa
262 24|          chcem sa s vami pozhovárať. Nie? Máme také drevené spôsoby.
263 24|          tichá a hanblivá. Len áno a nie, a teraz sa neprestáva smiať.
264 24|             s albami a pohľadnicami… Nie je gustiózna, keď sa smeje.
265 24|              dvadsať krokov teraz.”~„Nie. Zbohom!”~Podal som jej
266 24|          zajtra iste.”~„Zabudnete.”~„Nie.”~A nepriniesla ju. ~Napokon
267 24|           Pätnásť krokov, už si tam. Nie, nešiel som rovno, ale dookola
268 24|           nozdrách sú veľmi veselé a nie rovnaké. Kľučka veľká, mosadzná.
269 24|        sedenia v kútiku?”~„Ale prečo nie? Veď je to príjemne.”~„So
270 24|              nej presvedčená?”~„Ešte nie, ale vidím ju.”~„Kde?”~„
271 24|           slečnami, slečna. Krv, ale nie duša…”~„Ale tak by sme potom
272 24|           každého radi videli. To je nie tak.”~„V tom nehrá duša
273 24|             to, čo mi ju sprotivilo… Nie, ja ju nerád… Aká je dlhá!
274 25|               lakomí, a to je všetko nie pravda, lebo keď ide povedzme
275 25|             päť ráz, ak na piaty raz nie, nuž na desiaty raz iste
276 25|            dodal: „Čo je prirodzené, nie je bláznivé. A predsa je
277 25|              hanbila, že pozrela, či nie? Či sa zasmiala potom, či
278 26|              zavďačiť? Horkýže! Keby nie tých osem kureniec, bolo
279 26|         pocítila, že sa niečo stalo. Nie div — s rybami sa jej snívalo.
280 26|            Budú mať iní prasacinu, a nie ty žráč… Veď som to ja len
281 27|              mi prišla myšlienka, že nie je schopná zaujímať sa nielen
282 27|          Čosi zlé bolo v jej lícach. Nie dobrá, ale pekná tvár. Nemohol
283 27|             si, že sú čierne, veľké. Nie tak ako tvár, ony ustavične
284 27|        presvedčiť seba samého, že je nie bezcitná, ale že sa skrýva
285 27|           stopovala bzučiacu muchu.~„Nie je nebezpečná,” prehovoril
286 27|             mňa.~„Toto tu je lopúch, nie…? Pravdaže, lopúch a veď
287 27|            som, „hra na klavíri tiež nie. Všetko robíte z nudy, aby
288 27|            Všetkých áno, ale jedného nie, a tých všetkých len kvôli
289 27|         chceli byť všeobecná a nikdy nie špeciálne pre jedného. Všetko
290 27|             sa naklonila k obrázku.~„Nie je tak?” spýtal som sa.~„
291 27|              je tak. Povedzte, že je nie tak. Ukážte sa iná.”~„Ako
292 27|             že sa zaujímam, chodím…~„Nie, slečna,” začal som celkom
293 27|         zradiť a pritom chladná byť. Nie, nie! Mne samému sa srdce
294 27|             pritom chladná byť. Nie, nie! Mne samému sa srdce nehýbe.
295 27|          nemohla do odpovede zobrať. Nie som ani prvý, ani posledný.
296 27|          Dala sa bozkať ako aj iným. Nie som sám. Pritom už necíti.
297 28|              ste už v meste Ľanovom? Nie? Nuž tak nepoznáte pani
298 28|              sa majú veľmi radi. Ale nie tak ako iní. Iní sa cmúľajú.
299 28|             sa dostane, bozká ju. Ak nie, zďaleka sa spytuje: „Kde
300 28|             zbavil by aj umelec. Len nie človek jednoduchý. Ona musí
301 28|             to všetko z románov, keď nie zo života.~Len čo teda románová
302 28|       rozkladať a rozhodila rukami, „nie je to impertinencia! Malinová
303 28|         sukne.~„Čo, čo?”~„Neviete?”~„Nie. Povedzte,” a pritom sa
304 28|            je žlté ako vosk. Ale ona nie. Má štyridsať rokov, ale
305 28|        vyšívané papučky a román, ale nie zásterka. Celý deň nič nerobí,
306 28|           Zdá sa ako plyš, ale je to nie plyš. Nedávno som na ňom
307 28|          driečny.”~„Videte ste ho?”~„Nie. Doktorka hovorila.”~Rafiková
308 28|            by bola prešla ešte, keby nie deviata. Tu sa spamätala
309 28|              hudba v inštitúte… Ešte nie…? Pedel s červenými vlasmi?”~
310 28|     subtílnejšia, plecia užšie, ruky nie také plné. Kde to mohlo
311 28|              naďfaluši, kišfaluši?”~„Nie.”~„Máte diplom?”~„Nie.”~„
312 28|                Nie.”~„Máte diplom?”~„Nie.”~„Po druhý raz zasnúbená?”~„
313 28|            Po druhý raz zasnúbená?”~„Nie.”~„Rozsobášená?”~„Nie.”~„
314 28|                Nie.”~„Rozsobášená?”~„Nie.”~„Vdova.”~„Dovtípili ste
315 28|        povedať, všetko sa môže stať. Nie sú to zas také prázdne reči.
316 28|       chcejúc napodobniť Vrabcovú.~„,Nie, nie. To nebolo tak. Veď
317 28|          napodobniť Vrabcovú.~„,Nie, nie. To nebolo tak. Veď som
318 28|          rukami od radosti. Ako by i nie! Natrafila na škandál, mohla
319 28|             pokračovala polesná.~„Oj nie,” povie zverolekárka. „Ten
320 28|             sudcu, že je s Malinovou nie zasnúbený, že ju pozná len
321 28|             aj radosťou ju naplňuje. Nie, nemožno, že by bola Malinová
322 28|             by som sa mohla mýliť.”~„Nie, nie, nemýlite sa.”~„Že
323 28|           som sa mohla mýliť.”~„Nie, nie, nemýlite sa.”~„Že sa zhodneme,
324 28|       nemýlite sa.”~„Že sa zhodneme, nie?”~„Áno, a tým skôr, že sme
325 28|              Dvanásť hodín a ešte je nie tu.” Bežala k mužovi.~„Starý,