Part

 1 4 |     Každému uteká čas, ale mojej žene tak, ani čoby ho z
 2 4 | hlavou na obed. Vychodím z mojej izby do stolovej. Musím
 3 13|     hodila hrsť konfiet do mojej tváre a spýtala sa, ako
 4 13|   a nepustil. Nechala ju v mojej.~„Sklepník! Dajte ešte dve
 5 14|     Ty si! Čo ty máš o tom mojej žene hovoriť…?”~Samé aféry
 6 17|  vyznávali lásku. Snúbenec mojej sestry! Žofka plakala. Len—
 7 17|   Jej nos sa skoro dotýkal mojej tváre. Odrazu bolo počuť
 8 17| žiaľne. Zraky nespúšťala z mojej tváre. Priblížila sa celkom
 9 24| jej do ucha pri hre:~„Ja z mojej strany vám dávam Bradného.
10 27|   Ale čo si ruku necháva v mojej? Čudné.~Vzala do ruky obrážtek,
11 27|    líca boli celkom blízko mojej tváre. Počul som, ako dýcha.