Part
1 1 | tisíc písem, neobzriem sa o nič. Nech chodia… Príde
2 1 | vypisujú, myslel ďalej vždy o tom istom. Neobzriem sa
3 1 | tom istom. Neobzriem sa o nič… Keď na to príde, nech
4 1 | už rozhodol nestarať sa o nič, tak teraz odrazu zasa
5 1 | s tým by si nepomohol, a o krave ani nehovoriť. Bez
6 1 | ryba na suchu, oprel sa o lakeť a zas o druhý, akoby
7 1 | oprel sa o lakeť a zas o druhý, akoby chcel vstať,
8 1 | hľadiac zúfanlivo na pánov.~O chvíľku mu počal hlas slabnúť
9 1 | mladý, „musíme sa najprv o neho postarať.” Ukázal na
10 1 | trasľavo a plačlivo.~„Ja sa už o vás postarám,” upokojoval
11 1 | častejšie. Vzdychanie sa o chvíľu premenilo na fňukanie.
12 1 | aby sa krčmár postaral o prevezenie sedliaka do Horných
13 2 | zakrúti, nebude sa môcť o nič podoprieť a odpadne.
14 2 | oprieť, navidomoči mnohých, o stĺp lampy, a tak stáť za
15 2 | neletí nejaký balón. Ale o balóne ani chýru. Siné hlboké,
16 2 | budú iste tí traja blázni, o ktorých čítal v novinách,
17 2 | ktože sa bude potom starať o môjho Ďurka?”~Ani starší
18 3 | len maličkosť. Povedzme o gazdovaní s petrolejom.
19 3 | voľne a vážne sa opieral o palicu, kráčajúc k mestskému
20 3 | nepríjemnej pare. Tma bola už o druhej. Žlté bahno čvŕkalo
21 3 | treba prejsť cez ulicu.~Išlo o osvetlenie mestečka. Nedá
22 3 | rozleteli sa dokorán a buchli o stenu. Do siene vbehla veľká,
23 3 | a tak pritlačil ceruzku o koncept protokolu, že sa
24 3 | hlasno zasmial. Pochopil, o čo ide. Povedal čosi slúžnemu.
25 3 | zarehotal a buchol rukou o stolík. Apatekár sa už tiež
26 3 | záchvate smiechu búchať o stolík… a kým si notár zastrúhal
27 4 | demikát, raz káva je napred o konskú hlavu… Do zúfania
28 4 | boli za rána. Dcéru učeše o dvanástej, ale nestačí,
29 4 | bol ako posiaľ, keby išlo o môj žalúdok a o moju osobu…
30 4 | keby išlo o môj žalúdok a o moju osobu… Lenže tu ide
31 4 | moju osobu… Lenže tu ide o významnejšie osoby a veci.
32 4 | významnejšie osoby a veci. Ide o Malvínku a o jej vydaj.
33 4 | a veci. Ide o Malvínku a o jej vydaj. A šlo by to.
34 4 | stratíš…‘ Tu to máte. Dcéra o pol štvrtej poobede neučesaná.
35 4 | hosťovi… Sedí pokorne a čaká… O pol piatej prichádza Malvínka: ,
36 4 | večerať…‘ Hosť sa teší. O siedmej večer Malvínka zašvitorí: ,
37 4 | Odbilo osem. Odbilo deväť. O večeri ani chýru. O pol
38 4 | deväť. O večeri ani chýru. O pol deviatej sa prišla spýtať
39 4 | či rozkážeme praženicu…? O deviatej sa spýtala, či
40 4 | masle, či na slaninke…? O pol desiatej prišla, či
41 4 | lebo slaninky niet doma… O desiatej zvestuje: ,Nemáme
42 4 | hovorím s mladým pánom. Vravím o športoch a myslím si, za
43 4 | si myslí, že preto vravím o športoch, aby nám nebola
44 4 | vojnu Talianov a vravím o systéme bojovania. Pritom
45 4 | chvíli smutne. „Prosím vás o radu. V sobotu má prísť
46 4 | človek… Tiež sa zaujíma o Malvínku… Sám som ho zavolal.
47 4 | už v nedeľu začať žalobu o rozsobáš… Advokátsky list
48 5 | ale začali sa aj zaujímať o pána majstra.~Pán Sásik
49 5 | hodinár, myslel si, ani pes sa o mňa neobzrie, nieto dámy.
50 5 | svoje meno, prosiac hneď o túru.~Lenže, beda! Tanec
51 5 | doktor nemal ani poňatie o takomto tanci.~„A viedenský
52 5 | Slečny medzitým hovorili o novom doktorovi ako strašnom
53 6 | najvzácnejšia. Že zaujímať sa budem o ňu vždy, nie na chvíľku,
54 6 | chvíľku, ale aj zajtra, i o týždeň…~„Áno, vy,” hovoril
55 6 | som si chcel sem sadnúť… O minútku. Teraz mi srdce
56 6 | Melanka napríklad zaujíma sa — o mňa. Kamaráti ma iste spomínajú.
57 6 | paplón, nemohol som spať.~O siedmej ráno našiel som
58 6 | ale som sa utíšil. Asi o dve hodiny, keď som si líhal,
59 7 | povedal vážne richtár, opretý o sud s kapustou a poškrabúc
60 7 | nesvietilo slnce.”~Rozprávali o úrode vína a o rozdielnych
61 7 | Rozprávali o úrode vína a o rozdielnych fajtách tohto.
62 7 | padať sneh s dažďom.~Dufek o štvrťhodinu pribehol spotený
63 7 | švajčiarku. Priviazal ju o hrušku pred domom.~Exekútor,
64 7 | chcú, aj sem ju dovediem. O stôl priviažem, aby nepochybovali…
65 7 | totižto… Ide predsa len o to, či je Dufek dobrý na
66 7 | Svätosväte chcú tu človeka obrať o práva, mysleli si. Krik
67 7 | Malobrežia a rozprávali mu o licitácii, smutne a zároveň
68 8 | Oprel si lakťami hlavu o písací stolík a krútiac
69 8 | pokochal. Na chvíľu rozmýšľal o tom, prečo sa decko rovno
70 8 | nemu neuteká, ale letí. O chvíľu donáša pivo.~Povstal
71 8 | sa na diván, rozmýšľajúc o všetkom, čo sa mu prihodilo,
72 8 | spať. Strhávalo ho. Ráno už o pol piatej sa zobudil a
73 8 | slovensky. Tunajší kaplán vravel o sile náboženstva po slovensky.
74 9 | Ale sa jedujem, keď vravia o smrti. Krásna smrť. Nie,
75 9 | mi nikto na nos nezavesí.~O Zuzke Bírešovie som sa nazdal,
76 9 | Choďte mi,” a ako čo by sa o vec celkom nič nezaujímala,
77 9 | len aby nezačali ešte raz o Beckovi.~Uľa s Marinou nafúkané
78 9 | Pani Mirzáková, keď sa o týchto pytačkách dozvedela,
79 9 | povýšila Zuzke služobné o celú zlatku, len aby jej
80 9 | tu máš! Čo sa stalo asi o mesiac nato? Zuzka sa predsa
81 10| preťahovalo do desiatej večer. O tom čase chodil pán dekan
82 10| je neďaleko nás?”~„Tam.”~„O tej som nepočul. Čo je to?”~„
83 10| Čo je to?”~„Ukazuje sa o polnoci farár, čo akési
84 10| strašidlá.”~„Ja neverím. Ale o polnoci by som tadiaľ nešla.”~
85 10| ešte ďaleko do polnoci a či o dvanástej môže byť doma,
86 10| za Skalku. Vychodilo, že o dvanástej bude práve pri
87 10| videl farára, a prosil ma o nocľah.”~Pohrozil mastným
88 10| a dodal: „Ale ani slovka o tom!”~Kaplán sa začervenal
89 11| advokát Ježný a diškurujú o vojne:~„… viete, to nebolo
90 11| A všetky šli do kostola o pol desiatej. Ako by aj
91 11| ukázať.~Slečny, tie vyšli už o deviatej ráno… Tiež do kostola.
92 11| utešený rad. Srdce ti pišťalo.~O slúžkach ani nehovoriac.
93 11| zvolať do kaviarne, na kedy?~O tom sa dopočula pani doktorka.~„
94 11| Obzrite!”~To isté hovoril i o nohaviciach a znosil všetko.
95 11| sa blížila. Čas plynul. O štvrť na deviatu sa bozkali
96 11| ešte jednu prosbu.”~„A čo?”~O pol deviatej sa už dva razy
97 11| bozkali. Pán podsudca poprosil o druhú štvorylku a ju aj
98 11| štvorylku a ju aj dostal. O tri štvrte na deväť bozkali
99 11| supéčardáš, tretiu štvorylku. O deviatej vstali a šli na
100 11| takého oficiera. Začnete o fatamorgáne, a on hneď o
101 11| o fatamorgáne, a on hneď o koňovi alebo regrútoch…
102 11| do ruky. Veď je dnes bál. O jedenástej ideš na pivo,
103 11| i na starých pánoch. Už o šiestej sedeli v kasíne.
104 11| pre kanárikov. Dal by boh! O mladých ani nehovoriť. Tam
105 11| netešil?~A predsa, predsa?~Už o ôsmej sa jagali okná sály
106 11| Tá istá otázka a odpoveď o oficieroch. A mladí ľudia
107 11| jeden druhému, že každá len o oficieroch. Prídu — nevieš?
108 11| ale potom nech nehovoria o dobrom tóne: „Mladí ľudia
109 11| potom takto. Čo ony vravia o dobrom tóne. No, nemám pravdu?~
110 11| tóne. No, nemám pravdu?~O deviatej večer sa zjavila
111 11| Tak sa vidí, je animo.”~„O áno. A vy sa ako cítite?
112 11| gavalierov. Dámy sa zaujímali o iných, nie o nich.~Naozaj
113 11| sa zaujímali o iných, nie o nich.~Naozaj do sály prišli
114 11| potupením. Všetci poučení o nestálosti žien. Ó, žena,
115 12| lásky…” Čo vraví ustavične o Elenke? Prečo nepovie Elena?
116 12| Jedna druhú zapaľovali. O pol hodiny žiarili všetky.
117 12| nešpatí. Básne by mohli písať o takom zúbku… Tretí. Ten,
118 12| Keby ste tak zajtra v parku o desiatej predpoludním. Zbohom!”~
119 12| Ju rozčuľovala myšlienka o tomto. Rýchlo vstala od
120 12| sú na svete…~Hútal ešte o mnohom a šiel za ňou. Pred
121 13| nudne. Bol by som rád počul o nejakej udalosti, ktorá
122 13| stolíc sa odrazu rozhovorilo o našom plese a samým mestom
123 13| Utíchli „politici” v krčmách o turecko—gréckej vojne. Starí
124 13| obyčajne, ale diškurovali o maškarnom plese. Hromžili
125 13| Tu i tu hovorili nahlas o vlastných skúsenostiach.
126 13| vážne som sa začal starať o toaletu. So mnou bolo zle.
127 13| vieš…” Stisla mi ruku… „O pol hodiny príď do bufetu
128 13| krásne vlasy a oči belasé.~O pol hodiny bol som v bufete.
129 13| Luxa kupoval včera košeľu. O tebe vie všetko, o mne menej.
130 13| košeľu. O tebe vie všetko, o mne menej. Ozaj, príď. Ja
131 13| srdiečka pomocou sladkého moku. O chvíľu sa zjavila krásna
132 13| pohár a ľahučko štrngla o naše. Bola ozaj pôvabná
133 13| Zdrapím ti masku.”~„To o tebe neverím.”~„Tak povedz!”~„
134 14| Javor negazduje, keď je reč o citoch hostí. Druhí áno.
135 14| posmech.”~„Posmech!”~„Bojí sa o krčmu…”~„Ale je to predsa
136 14| mne mladý človek. Ona hneď o nevkuse. ,Vidíte, akí ste
137 14| Odpusť, že takto hovorím o žene, ale som vždy ani na
138 14| nedobre. Fuj… A ako hovorí o babách, čo klebetia ,Hľa,
139 14| Človek sa zakaždým potkýna o ľudí so špeciálnymi princípmi.
140 14| plecia, a vrtel sa so mnou.~O chvíľu boli už traja na
141 14| uchu, akoby tiež vravel o láske. Pokyvkával si hlavou
142 14| ulici.~Fraňo zas rečnil o hviezdach.~„Padajú hviezdy,
143 14| stranou, a zakričal: „Ale o jedenástej hodine iste na
144 14| keď žena alebo sestra vie o všetkom.”~„Konečne, že pijeme,
145 14| Osočovateľ!”~„Ty si! Čo ty máš o tom mojej žene hovoriť…?”~
146 14| utierali poháre, opierali sa o steny, hrali biliard a neprestajne
147 14| hľadať.”~A už boli von.~I o týchto sa dozvedeli, že
148 15| lásku.~„No, čo ty myslíš o Aničke Durdíkovie?” spýtal
149 15| radostné dievča.~A div divúci: o týždeň sa Čuprík pustil
150 15| domom.”~Kočiš kývol hlavou. O chvíľu zastali pred veľkou
151 16| záložne, v kaviarňach opretý o malý mramorový stolík robí
152 16| istá veta: kolegovia tiež o učení hovoria — hlupáci.
153 16| Medik, vážne, ani čo by šlo o život, sa zamyslel a povedal: „
154 16| Vrátnický naozaj zadal prosbu o skúšku, dostal termín, ale
155 16| videli krásne svedectvo o zloženej skúške. Že ich
156 17| lásku.”~Ako to hovorila o priateľovi Miškovi…! Odprevádzal
157 17| čudná. Človek vám povie o nejakom hercovi, pochváli
158 17| mizerný herec. Poviem vám o slečne X.: krásna dáma.
159 17| Vojde a zas celý večer budem o nej myslieť. Nože, zachyť
160 17| okolo nás tmolia. Im ide len o pekné háby, o dojmy na dámy,
161 17| Im ide len o pekné háby, o dojmy na dámy, ako ste vy.
162 17| Oľga, len váš driek. Ide im o to, aby ste im klesli do
163 17| ruku.~„Prosím.”~„Vy vravíte o figúrkach. Čo je vo vašich
164 17| pohľadom a dotkla sa plecom o moje.~„No, to je jeden z
165 17| dostala od neho dlhý list.”~„O láske?”~„Vyznal mi lásku.”~„
166 17| život jedna večná myšlienka o jedinom inom ľudskom živote.
167 17| nemyslíš vážne a všetci hovoria o veci ako o vážnej.”~Naozaj,
168 17| všetci hovoria o veci ako o vážnej.”~Naozaj, k Aničke
169 17| Akýkoľvek.”~Nešlo mi o golierik, len o to, či niečo
170 17| Nešlo mi o golierik, len o to, či niečo brali do Matúšov.
171 17| Ale prosím vás ešte mlčať o tom. A vy?”~„Vy sa chcete
172 18| túlalo samotné po nociach! O dva roky dosť času myslieť
173 18| dolu, medzi tancujúcich. „O dva roky budeš chodiť dolu,”
174 18| dnes?”~„Text?”~„No, áno. O čom kázal pán farár?”~Dievča
175 18| že sa on nemôže zaujímať o také veci.~„Prečo?” spýtala
176 18| Vladom. Kráčal pred ňou. Bol o pol druha roka mladší ako
177 18| šiestej triedy gymnázia. O trigonometrii nemá ani pochop.
178 18| Ale choď. Čo sa ty staráš o mňa?” povedala spurne a
179 18| hlúposť!”~Udrel vidličkou o stôl a zatíchol. Mladý pán
180 18| živo a rýchlo.~Kde bola reč o ťahaní ucha, potiahol sa
181 18| priniesli večeru…~Elenka, opretá o zábradlie, sa strhla. Práve
182 18| triedy čo i Vlado, a vždy o akýchsi sínusoch hovorí.
183 18| deti. Oni ešte ani netušia o láske, o tej ozajstnej láske.~
184 18| ešte ani netušia o láske, o tej ozajstnej láske.~Na
185 18| Kto to tam môže byť? Otec o takomto čase je v meste.
186 19| paličkou blato, alebo udrel ňou o kameň, rechtor iste sekol
187 19| nás, keď môžeme hovoriť o tom, čo nás jedom plní.
188 19| u farára bola vždy reč o rechtorovi, u rechtora o
189 19| o rechtorovi, u rechtora o farárovi.~Pani rechtorka
190 19| Zuzankou rozmýšľali práve o nejakom novom spôsobe, ktorý
191 19| Guľa ho ťažila. Rád by bol o inom sníval, ale stále len
192 19| a oprúc si bradu lakťami o kolená, melancholicky sa
193 19| fľašu, začal ňou búchať o podlahu.~„Mída, Mída!” volal
194 19| Mída sa neukazovala. Až o siedmej vošla do izby a
195 19| Ako u mňa,” šeptal chorý.~„O polnoci sa to začalo. Kričí,
196 19| Potrite mi trošku,” volal o chvíľu.~Gazdiná ho potrela.~„
197 19| rozpovedala pánu farárovi. Ako sa o neho zaujíma pán Bielik.
198 19| každý deň. Farár stále len o tom, ako sa má pán rechtor,
199 19| pán rechtor, rechtor zas o tom, ako sa má pán farár.
200 19| sa pán rechtor zaujímal o jeho zdravie cez chorobu.
201 19| chýbalo, že sa neobjali. O chvíľu šli spolu po hradskej,
202 19| hradskej, rozprávajúc si o priebehu choroby.~„Huncútske
203 20| sa neprestajne po bahne a o rozhodené klady. Prehodil
204 20| potriasalo, ako rozprávala o Citrónii, ktorá toľko a
205 20| s medicínou, praštil ju o zem. Roztrepala sa na tisíc
206 21| bláznivý.~A oprúc si hlavu o mäkké podušky vysokého divána,
207 21| na maľbu povaly, myslel o predošlom, zahynutom, mŕtvom.
208 21| Videl ju pololežiačky opretú o lakeť na diváne, s vystretým
209 21| list, v ktorých ho prosila o odpustenie. Dobre sa mu
210 21| ústam. Daromná výhovorka o násilenstve. Mužskí sú prichabí
211 21| Sedávali v okne a hovorili o láske. A vtedy, keď bola
212 21| duševným, hlbokým záujmom o tú druhú osobu. Musí byť
213 21| milovať? Mužský by mohol. Ale o vás je reč. Vy, Elenka…”~„
214 21| sa iný človek so slovami o láske a ona postavila na
215 21| sa na ňu, možno hovoria o láske, bozkávajú sa. Keby
216 21| ju oslovoval. Usvedčoval o láske a zasa hodil rukou,
217 22| pripevniac jeden jeho koniec o kľučku dverí a krútiac sa
218 22| zobujem kapce a len potom ho o to požiadam. Keď som si
219 23| si tlieskať.~„I šunku.”~O čom to ona sníva? Jaterničky,
220 23| som chytil a praštil ňou o múr. Buchlo veľmi a jedna
221 23| Potuľkáš ju, zapradie. Trie sa o teba, umýva sa labkou. A
222 23| koniec.~Zrýchlil som kroky a o pol hodiny som čítal list,
223 24| Hneď by hútali, čert vie o čom.~Nejakú veselú, veľmi
224 24| vravieť nikomu, že som vás o ňu pýtal… Prosím, povedzte
225 24| Len ako? Celé mesto hovorí o vážnom pomere, o tajných
226 24| hovorí o vážnom pomere, o tajných sľuboch, a teraz
227 24| ísť s ňou. Ani nehovorím o ničom, len som rád. Čudné
228 24| najlepšie, vezmite ju zajtra. O pol siedmej pôjdem i ja
229 24| vysmievať.”~„No a vy ste o nej presvedčená?”~„Ešte
230 24| Vidíte, ako sa mýlite. O láske vravieť je vec smiešna,
231 24| ale skrývate, pokým možno. O láske hovoriť a ukazovať
232 24| je práve tak, ako hovoriť o špatnej veci a ukázať sa
233 24| nech sa páči! Nemáme čas!”~„O tom sa môžeme ešte pozhovárať,”
234 25| si pivo a rozhovorili sa o tanečnej zábave a slečnách.
235 25| privreli, zdalo sa, že spí, ale o chvíľu ich naširoko otváral
236 25| zimníkom na ľavom pleci. Opretý o biliard dirigoval primáša.
237 25| oči a Cigáni hrali piano. O chvíľu si sadol k malému
238 25| potichučky.~„Čo ty myslíš o Mare?” spýtal sa ma neočakávane,
239 25| Tuctová dáma,” riešil som o chvíľu. „Páči sa ti?”~„Mne
240 25| zošpúlil ústa.~Aj ten vraví o Mare, prelietlo mi mysľou.
241 25| padli do čela.~„Čo ty myslíš o Mare?” spýtal sa Rakyta
242 25| ruku. Čo sa bude zaujímať o týchto? Jednému ustavične
243 25| čo ten chce? Čo hovorí o nás ako o zaľúbených? Vari
244 25| chce? Čo hovorí o nás ako o zaľúbených? Vari by aj on
245 25| Smiešni sú, keď je reč o majetku. Hovoria, že sú
246 25| pravda, lebo keď ide povedzme o podporu svojho blížneho,
247 25| alebo, aby požičali takému, o ktorom vedia, že im nikdy
248 25| Smiešni sú, keď je reč o ich alebo cudzej kožke.
249 25| Oplan,” zahučal Jedľovič.~„O bezbrannom dievčati nefilozofuj,”
250 25| na kríž, bľabotal: „Vy tu o slečne Márii… Urážate ju…
251 25| Urážate ju… Neopovažujte sa o nej špatne… Mne ona tri
252 25| stoličku.~Opitý pán oprel sa o dvere a hľadel na padnutý
253 25| básnikovi sa neposmievala. O mne myslela vážne, mne stískala
254 26| po papuču, že udrie ňou o peľasť postele a zakričí,
255 26| štetka. Len čo ju oprela o múr — už aj odišla na vandrovku.
256 26| ponúkal jedením, štrngal o poháriky. Nálada bola znamenitá.~„
257 26| kde pán inžinier býva, o minútu dlhšie bubnovalo
258 26| minútu dlhšie bubnovalo a o škálu vyššie dávalo na známosť.~„
259 26| akoby pokrovec prášili.~O chvíľu vyletel veľký žltý
260 26| prevrátil v povetrí a drnknúc sa o konár jablone, rozkýval
261 27| bielych šatách, opretá lakťom o malý jedľový, na bielo farbený
262 27| schopná zaujímať sa nielen o mňa, ale o nikoho na svete,
263 27| zaujímať sa nielen o mňa, ale o nikoho na svete, najviac
264 27| nikoho na svete, najviac o seba samú. Kedykoľvek som
265 27| rečou, akoby vždy premýšľala o čomsi osobitnom, výlučne
266 27| nikdy nadchnutú, oduševnenú. O ničom nehovorila s láskou,
267 27| chce?~„Akú mienku máte vy o mne?” spýtala sa ma odrazu.~
268 27| riadok prečítať…”~Oprela sa o operadlo stoličky, založila
269 27| zaujíma. Zaujímate sa jedine o seba. Náramne ste márnomyseľná.
270 27| jeden — už je koniec.”~„Máte o mne pekný obrázok. Ďakujem.
271 27| Veď vy to sama neveríte…”~O štvrťhodinku som odišiel
272 28| Rafiková nestará sa len o svojho muža. Má i dcérku.
273 28| kreslia na všetky knihy o láske. Bál by si sa jej
274 28| počerné a všetko pekné.~I o túto najvrelšie milovanú
275 28| mala robiť? Vzala román o samých barónoch a grófoch
276 28| jej nijako neimponovala. O koho sa zaujímala, ten nemohol
277 28| románoch, kde niet reči o prostých ľuďoch. Ona si
278 28| sadla. „Ozaj, počuli ste o Malinovej?” spýtala sa,
279 28| Doktorka hovorila. Včera večer o pol deviatej prišla Malinová
280 28| kúpila pre Máľu,” vravela. „O týždeň má mena. Chcem ju
281 28| rekapitulovala. Konečne o desiatej zavrela sa brána.
282 28| sú rukavičky primalé… Ale o tvár sa bojí. Vždy napráva
283 28| že si nevedel pripáliť.~O chvíľu znova potriasol škatuľkou
284 28| pravda. Pravda je, že prišli o pol deviatej večer. Lenže
285 28| nemyslieť na to? Musela vedieť o všetkom. Musela ísť ku mladej
286 28| pravdu. Len ako začne. Hej, o Vrabcovej, že si kúpila
287 28| raz pichnúť.~„A že ste vy o tom vedeli, že príde. I
288 28| a pani Rafiková rozpráva o Malinovej.~„Cukrovými praclíkmi
289 28| a škandalizovali sa.~„A o tom advokátovi ste jej nehovorili?”
290 28| bozkávali. Ako on prišiel k nej o desiatej a vyšiel o dvanástej —
291 28| nej o desiatej a vyšiel o dvanástej — v noci. Strach!
292 28| Brveník medzitým, čo sa takto o neho starali, kúpil fľašu
293 28| Chýbalo mu teda len oprieť sa o lakeť a dívať sa na mosadznú
294 28| A dr. Jaroslav Brveník o chvíľu sedel na koči.~„K
295 28| Rafiková, „celé mesto si len o vás povráva. Nech sa vám
296 28| mesto… Všetci hovoria len o vás a o Malinovej… Gratulujem
297 28| Všetci hovoria len o vás a o Malinovej… Gratulujem vám.
298 28| volali. Dobre padne rozprávať o pekných chvíľach. Či koketka,
299 28| nesvietilo, len v peci blčalo.~„O čom ste rozmýšľali, milosťpani
300 28| na druhú tak… Čo mne už o vás nahovorili! Ešte mi
301 28| Ešte mi aj list písali o vás a vraveli, bože!”~„A
302 28| cimbale… Ale, ináč nechce o ňom ani počuť… Jej snahy
303 28| mašinálne kráčala, opierajúc sa o muža… Odrazu veľmi blízko
304 28| vstúpili do očí. Oprela sa o múr a hlasne zakvílila:~„
|