Part

  1 1 |    NEŠŤASTIE V ŠŤASTÍ~Ďuro Koštiaľ z Hornych Luhov, veľký kostnatý
  2 1 |         neoholenými lícami, vyšiel z banky. Hrmotne pribuchol
  3 1 |            klobúk na hlavu, šuchol z brucha na bok kapsou, ktorá
  4 1 |     stolice by ťa posadili…~Vyšiel z predsiene do podbránia rozhorčený,
  5 1 |       podriapem, príde červenkastá z tejto — na fajku si s ňou
  6 1 |    Popritláčal palcom tabak, vyňal z vesty zápalku, nadvihol
  7 1 |        boli bývali oslobodené… Ani z voza, ani na voz. Ani predať,
  8 1 |       päsťou, kráčajúc po hradskej z nohy na nohu, akoby sa mu
  9 1 |            zastala, a na pánov, čo z nej zoskočili. Stačil kuknúť
 10 1 |           chrbát. Blato stekalo mu z tváre, kým si ju rukávom
 11 1 |          hlavy do päty a nijako sa z blata nedvíhal. Ba čo viac,
 12 1 |        veľkými fúzmi prvý zoskočil z bričky a utekal k povalenému
 13 1 |            keď sa zobudím a skočím z postele… Alebo, keď sa aj
 14 1 |        Alebo, keď sa aj zobudím, a z postele jednako nezoskočím…
 15 1 |          spýtal sa so sústrasťou.~„Z Horných Luhov.”~„A ako sa
 16 1 |             Ďuro Koštiaľ?”~„Áno.”~„Z Horných Luhov?”~„Odtiaľ,
 17 1 |         prosím.”~Pán v bunde vstal z peľasti a pošiel ku mladému.
 18 1 |      mladému. Vytiahol akési písma z vrecka, nastrčil okuliare
 19 2 |            oziminu a striasal kvet z kvitnúcich čerešní. Cesta
 20 2 |          minút. Miesto bolo pekné. Z jednej strany vŕšok celý
 21 2 |           úpätí bujná mäkká pažiť. Z druhej strany husté nepriehľadné
 22 2 |         Hodil kosu a už sa spúšťal z vŕšku k úpustu, keď sa odrazu
 23 2 |         vrtia toľko hlavami? Jeden z naháčov vykríkol, a tu,
 24 2 |          čítal v novinách, že ušli z blázinca a ponevierajú sa
 25 2 |            sa s Mrvenčíkom, gazdom z Dolnej ulice, ktorý tiež
 26 2 |         Akísi blázni sa kúpu… Ušli z mesta. Pomysleli si, že
 27 2 |            Janom Holubom, mešťanom z Horného konca. Obidvaja
 28 2 |          sa potom osmelili pozrieť z vŕšku na kúpajúcich sa.
 29 2 |           traja čižmári, ktorí šli z jarmoku a niesli na žrdiach
 30 2 |           Jakub, majúc klobúk dolu z hlavy od teploty. Obďaleč
 31 3 |           zametať všade. Napríklad z mestského hostinca vyteká
 32 3 |           Ako keď sa chlapec zrúti z lipy, kde vtáčence vyberal.
 33 3 |            je druhá lampa. Osvieti z dolného konca práve pol
 34 3 |            Jalovky, keď idú v noci z krčmy.”~Jalovka bola riečka,
 35 3 |            podáva plán, ako by sme z tej fabriky mohli túto elektrinu,
 36 4 |          vreckom na pravej strane. Z tohto vrecka mu trčal dlhý
 37 4 |       Chcem všetko povedať od a po z. Prosím vás, pán doktor,
 38 4 |        lebo niet doma ihly; donesú z mesta, tu vysvitne, že nieto
 39 4 |            vám páči.”~Učiteľ vyňal z kabáta fajku a druhou rukou
 40 4 |        mojej žene tak, ani čoby ho z misy vyšustla. Bol, už ho
 41 4 |           hlavou na obed. Vychodím z mojej izby do stolovej.
 42 4 |            zlosťou, lebo vychádzam z trpezlivosti a chcem ju
 43 4 |           má prísť k nám kontrolór z berného úradu Činčovič.
 44 4 |    nepiekol.”~„Teda dcéra.”~„Matke z oka vypadla. Nestačí.”~„
 45 4 |            Dajte si večeru doniesť z hostinca.”~„To by bola hanba.
 46 5 |            spôsobov, a každý jeden z nich bol podľa pána majstra
 47 5 |               Pritom prechádzal sa z kúta do kúta a pozeral von
 48 5 |        úsmev radosti neschádzal mu z tváre.~Je po zábave. Celé
 49 5 |        doktorom Sásikom, hodinárom z Hornej hrubej ulice. Prečo?~
 50 5 |     napravil mašľu a utrúc krídlom z fraku topánky, vážnym krokom
 51 5 |          sa všetko. Ešte aj pikolo z kasína vošiel a škriekal
 52 5 |          vysvetliť.~Doktor vybehol z dvorany. Vo foyeri si zvliekol
 53 6 |           rokom. Prišiel som domov z úradu. Boleli ma nohy, ruky
 54 6 |            králiky. Niektorí lovia z výšiny utešený obraz dolinky
 55 6 |          spúšťal, akoby prichádzal z hôr. Jedle a krovia sa spájali
 56 6 |           ich nevidel?~Povstal som z miesta, a hoci mi srdce
 57 6 |       olovrantom.~Spustil som nohy z divána.~„No, čo nové, Zuzka?”
 58 6 |           len rapkajte!” začul som z kuchyne.~To zasa domáca
 59 7 |          ku stolu, kde sedeli páni z komisie a dodal: „Prosím
 60 7 |            Po chvíli vytiahol ruku z neho a pozrel na richtára,
 61 7 |            prstom cigaru, otriasol z nej popol a vyfúkol dym
 62 7 |          pec na lavicu a ktorémusi z nich sa nahlas začkalo.
 63 8 |          vnikalo otvorenými dvermi z dvora, na ktorom vrieskali
 64 8 |          Rumesovi,” hodil redaktor z pleca, akoby urazený a namyslený,
 65 8 |           vyhrnuté rukávy košele. „Z teba by bola moderná žena,
 66 8 |            i to, či je to kalendár z tohto roku, lebo, aká je
 67 8 |            vypátranie štrajku, ale z väčšej čiastky preto, aby
 68 8 |        chvíľu donáša pivo.~Povstal z miesta a pošiel k sklepníkovi,
 69 8 |      dlážke, demonštratívne vyšiel z kiosku. Zdalo sa mu, že
 70 8 |            Pot sa mu cícerkom lial z čela. Košeľa premoknutá,
 71 8 |         článok. ~Znel takto: „List z Lužian. Dvadsaťpäťročné
 72 8 |            spolku po jednom metáli z bronzu s kráľovou hlavou
 73 8 |     maďarskej reči. Ktosi mu za to z klobúka po maďarsky ďakoval.
 74 8 |        Hosť Eduard Valentín, notár z Lendašoviec, vysvetlil po
 75 8 |            sa ticho.~„Toto.”~„A čo z toho bude?”~„Všeličo. Poburovanie
 76 9 |     hodnému, poriadnemu, zdravému, z dobrej famílie pochádzajúcemu
 77 9 |            mala dosť a nechce viac z tej sladkosti. A veru nevyzerala
 78 9 |       nevyzerala ani tá, ako čo by z mŕtvych vstala, ani tak,
 79 9 |         ani tak, ako čo by ju boli z már zniesli. Skôr sa podobala
 80 9 |          že tak v nedeľu, keď išla z kostola, nejeden mešťan
 81 9 |         deťmi. Bol to Becko, gazda z Rubinovej, tej istej dediny,
 82 9 |     zamrdal fúzmi, akoby bol glgol z hriateho. Nahol sa k Uli
 83 9 |           pomôžeš,” na to Marina, „z takého gazdovstva sa aj
 84 9 |       pohrozil sa zas otec a vstal z lavice, aby šli. Aj sa pobrali,
 85 10|            sa domov do Rozkaloviec z Búrneho, kam skoro každý
 86 10|            sa: „Komu ozaj kuviká?”~Z kuvika prešla na mátohy.~„
 87 10|       vyvážené pätami, kotúľali sa z vŕšku dolu. To pukanie,
 88 10|          Na chvíľu sa mu zdalo, že z pravej strany rovno s ním
 89 10|            a utekal ďalej. Vybehol z hory celý upachtený a spotený.
 90 11|        ŠTVORYLKA (novela)~(Epizóda z malého mesta)~Do nášho mesta
 91 11|            páriky. Šiel si na obed z úradu, zasa. Šiel si sa
 92 11|         krikom. „Ináč sa poďakúvam z hlavného aranžérstva,” a
 93 11|           doma znamenité. Keby tak z toho. Ale aj bol mok! Niečo
 94 11|            nestojí. Je ako lavína. Z hrudky povstane, tá hrudka
 95 11|          nej ďaleko. Vytiahol ruku z vrecka a nežne chytil jej
 96 11|           túru, keď príde niektorý z nich, ukloní sa a pojme
 97 11|           aranžér mal bielu. Dvaja z nich ponúkali na tácničkách
 98 11|            urážajú nás. Ja si síce z toho nerobím nič, ale potom
 99 11|          kniha so svojou, úradníci z banky so svojimi. Pokladník
100 11|             ako robieval Napoleon. Z každého môže byť Napoleon.
101 11|             už ti ho oficier berie z ruky a sám chladí a tak
102 11|      pobral sa za jedným úradníkom z banky.~„Čížik?” zavolal.~„
103 11|       svojej dáme, behom sa pustil z dvorany.~„Alarma! Alarma!”~
104 12|         dralo cez spustené žalúzie z osvetlenej ulice. Podišla
105 12|          dlhé reťaze pozostávajúce z veľkých zlatých ohnív, ktoré
106 12|            Ten večer jej nevymizne z pamäti. Akoby včera bola
107 12|       vetvami kvitnúcich gaštanov, z ktorých viala vôňa a napĺňala
108 12|     dievčatkám a nepatrí sa ti. Čo z toho, že sa každá stará
109 12|         vôbec vydávajú alebo ženia z lásky? Je to stará téma,
110 12|         odvrátiť. Často vychádzala z domu v nádeji, že ho postretne.
111 12|          je to tak.~Raz vychádzala z divadla aj so snúbencom.
112 12|          mi pokoj. Pokoj!” vyhŕklo z nej. „Ja sa nevydám, nevydám.
113 12|           a ten trošku osvetľoval. Z dvora cez okno mdlým svetlom
114 13|        februári. Prišiel som domov z univerzity na vianočné prázdniny
115 13|          len sedem. Veľký rozdiel. Z toho ešte rukavičky, vstupné
116 13|            Ja som španielsky grand z vidieka, kde pramení Guadalquivir,”
117 14| ministeriálny úradník, alebo aspoň z okresného súdu nejaký múdry
118 14|            zriedka chodí, ale pije z jemnejšieho pohárika. Ty
119 14|      poznávajúc svojho kolegu ešte z univerzity.~Zhodil kabát
120 14|            som ho počúval. Prišiel z malého mestečka, Mielnic.
121 14|     zanecháte. Starosti, svedomie. Z Álp môžete spadnúť a aj
122 14|         rozgurážení, veselí. Jeden z nich, tučný, rapavý, s malými
123 14|        ozvalo sa komando.~Niektorí z mládencov pozhadzovali kabáty,
124 14|          Nie? Ba bláznivým. Čo máš z rozumu? Ako vážky váži.
125 14|           sa za ním ostatní.~Vstal z miesta a vysoko zdvihol
126 14|       Všetko vychádza na verejnosť z tohto lokálu. Včera mi žena
127 14|           bráne. Ona len tak vyšla z kuchyne so zásterkou. Driečna,
128 14|          To je nie poriadna krčma, z ktorej sa všetko vynesie,”
129 14|     prázdny. Nevidel si tam nikoho z lepších. Sám Fraňo nešiel,
130 14|        slabých rúk celý tento svet z blata a hnusu do výšin medzi
131 15|       doktor medicíny, išiel domov z krčmy. Svätil narodeniny,
132 15|         Odkiaľže?” spýtala by sa. „Z kasína, dušička,” povedal
133 15|            červeným obrusom. Jeden z nich bol starší, šedivý,
134 15|        krásne, skromné. Dobrá bude z nej žena. A začal sa chystať,
135 15|           Je to dievča pekné. Bude z nej dobrá žena. Pôjdem.
136 16|           počítať: mám dve zlatky, z toho vstupné jedna zlatka,
137 16|           dostáva dvadsať zlatých. Z tohto päť zlatých požičia,
138 16|         teraz… Napokon vytrháva ho z tejto letargie rečník mládeže,
139 16|         fliaš tomu, kto ho vytrhne z pomykova!” Zhrnul briadku
140 16|            profesorský zbor. Každý z nás bude reprezentovať profesora
141 16|       ráčili ešte odpočívať, medik Z., profesor verejného práva,
142 16|          Julo ho ponúkol cigarou a Z., pomýliac zástoj, ju prijal.
143 17|        siluetičky, len čo na jednu z nich padal tieň palmových
144 17|      myslel som si. Tri týždne som z ich domu nikoho nevidel.
145 17|           Odprevádzal som ju domov z korčuľovačky. Mama ďaleko
146 17|             zachyť ešte pár slabík z jej úst… Z jej pekných úst.~„
147 17|         ešte pár slabík z jej úst… Z jej pekných úst.~„Pôjdete
148 17|          Je slabý… A viete, ja mám z toho ukrutnú radosť… Koľko
149 17|           o moje.~„No, to je jeden z vážnejších, študuje a veľa
150 17|           povrchu nesmie zasvietiť z tej lásky ani len najmenší
151 17|          pri prechádzkach na ľad a z ľadu. Potom aj na dlažbe.
152 17|          Oči, tvár, pery zvážneli. Z pyšných rečí nepočul som
153 17|          ticho. Potichu vyšiel som z brány a opätovne som pozrel
154 17|        slovo, ale vyšiel som ticho z obchodu. Dozvedieť sa niečo
155 17|       kytku. Malú, krásnu, náprsnú z rôznofarebných klincov.
156 17|            má deväť okien do ulice z obchodu, že môže všetko…
157 17|           žiaľne. Zraky nespúšťala z mojej tváre. Priblížila
158 18|            predpoludnie práve išla z kostola a zápäť za ňou mladý
159 18|         Aká som hlúpa!~„Slečna ide z kostola?” spýtal sa.~„Áno.”~„
160 18|          ešte zakrývať city. Čítaš z jej tváre ako z knihy. Ako
161 18|        city. Čítaš z jej tváre ako z knihy. Ako mädlí ten svoj
162 18|           a chcel ju chytiť. A len z očí sa stratiť, aby ju nevidel,
163 18|     rozhodla, že to musí vyskúmať. Z bozku prešla jej myseľ na
164 18|            Krajšia bude, keď príde z kuchyne. Bude sa zdať, akoby
165 18|          Tak dobre padne. Dívať sa z tmy do svetlej mesačnej
166 18|       mesiaca nepozorovane vykĺzlo z chyže, len na okienkach
167 18|           len na okienkach zostalo z neho ešte… Dve ruže jedna
168 18|         vzduchu stáli sťa vytesané z čierneho mramoru a ďalej
169 19|             alebo od prírody, čiže z tej istej príčiny, z ktorej
170 19|          čiže z tej istej príčiny, z ktorej sa kapusta s kyslým
171 19|             keď sa dozvedel, že si z toho istého vína objednal,
172 19|          Prask! Rovno na brucho… A z brucha začalo sa mu čosi
173 19|       sviecu. Potom zadkom zliezol z postele a zhrbený prešiel
174 19|        cítil, že si netrúfal vstať z fotela. Jednako vstal, ale
175 20|           dookola, ale sa nehýbala z miesta.~Prišiel aj doktor.
176 20|      gazdom, vyťahujúc veľkú fľašu z kabáta.~„Tu máte medicínu,”
177 20|           máte medicínu,” kričal, „z tejto jej do papule naliať…
178 20|         papule naliať… Pán Bartuš! Z tejto do papule… Počkajte…
179 20|             že si pomohol.~Nacedil z tekutiny do hrnčeka a zavolal
180 20|            Lenčík je, ani čo by ho z vody boli vytiahli,” pokračovala,
181 20|           gazdovi porobilo.~Skočil z lavice a chytiac fľašu s
182 21|           snehu. Vrabce utiahli sa z nich pod strechy. Ich čvirikanie
183 21|         Čurín na podpätku a vyšiel z izbičky. Obliekol kabát
184 21|            listy. Strhol prstienok z malého prsta a zahodil.
185 21|           navrhuješ.”~„Násilenstvo z jeho strany.”~„Násilenstva
186 21|            a čím skôr oslobodiť ju z pút, ktoré ju ešte zvierajú
187 21|             Prižmuruje mihalnice a z čiernych veľkých očí zostáva
188 21|      Chopin krásny.”~Spustila ruky z klávesov do lona a pozrela
189 21|           Pravá láska je nikdy nie z potreby, nemá príčinu a
190 21|          svoju filozofiu. Vytiahol z bočného vrecka kus papiera
191 21|           k nemu, akoby sa skĺzalo z kanapy dolu na zelený, hrubý
192 21|           vo foyeri, vyšiel rýchlo z podlubia divadla a stal
193 21|        povedal si Čurín, vstávajúc z divána, kam si po tanci
194 21|        stromov, na svetlo padajúce z ulice do izby na koberce.~
195 21|      búšili do pŕs. Vytiahol šatku z vrecka a zotrel si pot z
196 21|           z vrecka a zotrel si pot z čela a z hrdla. Sprvu na
197 21|           a zotrel si pot z čela a z hrdla. Sprvu na ňu nepozrel.
198 21|      nepozrel. Bál sa podívať, ale z jej tichého, zachytávaného
199 22|     Pravdaže ma videl, veď som nie z hmly… Ja ti dám!~Flegmaticky
200 22|             alebo pološero nechcel z nás ani jeden dovoliť. Chúďa
201 22|         spať. Nadávky sypali sa aj z jednej, aj z druhej strany.
202 22|          sypali sa aj z jednej, aj z druhej strany. Navzájom
203 22|           sme videli, že ani jeden z nás neodstúpi. Ja nebudem
204 22|            agent firmy Morgenstern z Viedne.”~„Fuj, smrdí ako
205 22|            ste agent Morgensternov z Viedne?”~„Som.”~„Teda vy
206 22|       topánky vyhodím. Neurobil to z ľaku. Díval som sa ako skamenený.
207 23|        Vzal som si učiteľskú dcéru z dediny Jána Žofku. Dobré
208 23|            a utiera si šatkou oči. Z Jána neprišli sánky, ako
209 23|            spievajú. Niekedy príde z fary Anička, niekedy ona
210 23|         skromné dievčatko. Bola by z nej dobrá gazdinka. Boh
211 23|           ako ponúknuť, hanbíš sa. Z fľaše len nemožno piť. A
212 23|            s kozou bude dosť. Máme z každej zveri, príde rad
213 23|            žltého opadaného lístia z agátov… A to bude znamenité,
214 24|          polien a pritiahol fotel. Z tretej izby sa ozýval spev
215 24|            smiech a blahosklonnosť z jej strany. Nemal som si
216 24|         oči. Akési zvädnuté, akoby z jemnučkej, priehľadnej hmly.
217 24|           jej do ucha pri hre:~„Ja z mojej strany vám dávam Bradného.
218 24|           slečnu pojal mladý notár z blízkej dediny. Nízky, tučný
219 24|          som jej prsty, ťahajúc ju z kruhu a obracajúc sa k nej.
220 24|        srdce a prevrátil ho, že sa z neho všetko muselo vysypať.
221 24|          slová a ona predsa musela z nich vycítiť, že budem veľmi
222 24|       odovzdala. Ťažko ju vynímala z vrecka kabátika. Papier
223 24|           teraz viem, aký je každý z nich. Jeden je vyšúchaný,
224 24|          nich. Jeden je vyšúchaný, z jedného chýba polovička,
225 24|           Taký pekný psík… Dymí sa z komína. To je ich komín.
226 24|            Nik nás nevidel. Svetlo z dosák ledva siahalo do nášho
227 24|         veď mi vidí nohu vo svetle z pece.~„Tu,” povedal som.~„
228 24|           sa stránil?”~Povstal som z miesta a Elena podišla ku
229 25|         trepocú, akoby nemohli von z toho tkaniva.~Nemýlil nás
230 25|           svět,~jest krásnější jak z růže květ…”~Milanovič, bankový
231 25|       zabavila…” A ja sa pripájam.~Z myšlienok sa vytrhli Cigáni,
232 25|         Nič,” prehodil som len tak z pleca, akoby ma dievča ani
233 25|          ktorý sa volá samoľúbosť. Z nej vyrastá namyslenosť,
234 25|            ruku úprimne, pravdivo, z lásky…~Tak som si myslel
235 26|    Privrela vráta a spokojne vyšla z dvora.~Srdce sa jej naplnilo
236 26|           mzdu, neslúžila, ale len z rodinnej lásky k svojmu
237 26|            stala sa jeho gazdinou. Z dobrej rodiny pochádzala.
238 26|          sa mohlo stať, že nedávno z desiatich klátov dreva,
239 26|           hnusná. Ak ich nenájdeš, z platu ti stiahnem.”~Pani
240 26|       ponosovať sa. Praskla dvermi z celej sily, až sa okná zatriasli.
241 26|      nedáte pozor.” A spustil nohy z postele.~„Vari budem rajtovať
242 26|          to staré strašidlo.~Vyšla z izby pripraviť raňajky.~
243 26|            Michala Kontu, richtára z Militíc, tučné malé biele
244 26|            Tuliaka a zemského pána z Obnecoviec Ožikoviča.~Priatelia
245 26|          sľúbili.~„Na prasacinu aj z Ameriky prídem,” povedal
246 26|        večerou, „nechže sa ti páči z tohto kapúna, ale ťa upozorňujem,
247 26|           ho… Nebude… Ráčte si len z toho kapúna.”~Žibrienka
248 26|      miesto päťdesiat grajciarov.~„Z poverenia pána Sihoňa,”
249 26|            ale hneď sa rozveselil. Z ich dvora bolo celkom dobre
250 26|      Zasipel. Akiste mu ho Darinka z úst vytrhla a tak vyhodila.~„
251 26|        kufor, odrypnúc kus vakovky z výklenku pod oblokom.~„Óh,
252 27|         nezbledli. Boli ako tabuľa z mramoru. Pozeral si do jej
253 27|          hlboký cit a raz vybuchne z nej dlho tajená náruživosť
254 27|            myslel som si. Kto ozaj z nás prvý prerečie? Ja budem
255 27|            tiež nie. Všetko robíte z nudy, aby vám prešiel čas.
256 27|       toalete ste odfotografovaná, z tváre, zboku, polobraz,
257 28|         kúpim ti — chvalabohu, máš z jedno dvanástoro šiat —,
258 28|             Preto, keď Milka vzala z veľkolepej pasie prachovku
259 28|       maniere. Naučiť sa to všetko z románov, keď nie zo života.~
260 28|        vojvodca!” A Milka vstávala z fotela celá rozbúrená hnevom,
261 28|             Chvatom zhodila bundu. Z astrachánovej čiapky s guľkami
262 28|           deviatej prišla Malinová z Dúbravy a s ňou v jednom
263 28|          od muža. Veľké, človek by z povaly skočil do nich. Sama
264 28|           drevo — no, neporiadna…”~Z Janíčkovej prešla na doktorovú…
265 28|        mladí… Ozembuch, ozembuch…” Z doktorovej čudným spôsobom
266 28|      Ukrutná cigánka.”~Sám Lucifer z horúceho pekla vie, na čo
267 28|          sa celkom prostá udalosť. Z Dúbravy od stanice je ďaleko.
268 28|         úsmevom, vytrhnúc cigaretu z úst.~„Vy ma ani nepoznáte…
269 28|       hlbín duše. Vynoril sa znova z jej hlbín.~„Slečna Elenka!”
270 28|      zakryté jedným sivým oblakom, z ktorého sa cedil chladný
271 28|         vetre osamelý žltý lístok. Z kolies fŕkalo blato. Ako
272 28|            Potom očistom vyskočila z divána a skríkla:~„To vám
273 28|         Malinová si nerobila mnoho z týchto rečí. Pokojne si
274 28|            likér na stôl. Rafiková z neho chlipla a nebolo lepšieho
275 28|       naozaj výborné. Odkrojila si z torty, torta nemala páru.
276 28|          veľmi elegantný pán vstal z fotela, uklonil sa domácej
277 28|         dvier a až sa pán vytratil z izby, priblížil sa ku slečne,
278 28|            pomaly, graciózne vyšla z izby.~Čo to bolo? myslel
279 28|    Prestreté bolo pre štyri osoby. Z položenej misy parila sa
280 28|           Najradšej by bol vybehol z izby a stratil sa, alebo
281 28|           poslušné decko.~„A teraz z tej polievočky. Nože ponúkni,
282 28|           sa vám páči. Tak, tak. A z tých makarónčekov. A či
283 28|              zaznel Malinovej hlas z kúta izby.~Podišla k nemu.~„
284 28|          Ten veršík mi zasa vyšiel z pamäti. Ako je to?”~Pritiahol
285 28|         Ukázala list, ktorý vyňala z vrecka. Bol celkom pokrčený.
286 28|           vypleštil oči a vyskočil z postele na rovné nohy.~„
287 28|        Odrazu veľmi blízko zaznelo z cigánskych husieľ:~~Dobrú