Part

  1 1 |        znel trasľavo a plačlivo.~„Ja sa už o vás postarám,” upokojoval
  2 1 |       posteli a sadol na peľasť.~„Ja sa postarám, Ďurko. Nebanujte.
  3 1 |          Ďurovi.~„Tu máte, Ďurko. Ja som vina… Ak by nestačilo,
  4 1 |           príďte ku mne do mesta… Ja už pomôžem… Nohu vám napravia.
  5 2 |           sa poškrabal za ušami.~„Ja? Prečo ja?”~„Vy ste boženíkom,”
  6 2 |    poškrabal za ušami.~„Ja? Prečo ja?”~„Vy ste boženíkom,” opätoval
  7 2 |           len zasmial a povedal: „Ja? Dobre by bolo.”~Akože ich
  8 3 |           otázky na myseľ. Či som ja ozaj podstlal kravám? Ale
  9 3 |     Jančík.~„Na kieho čerta?”~„Čo ja viem?”~„Ale veď to netreba.”~„
 10 3 |           môj muž…? Ježo, kde si? Ja si ho nedám zabiť!” kričala,
 11 3 |       Hybaj, ty trubiroh…! Veď ti ja dám… Počkaj! Ty ozembuch!
 12 3 |          do búrlivého zasadnutia. Ja ti dám búrlivého zasadnutia!
 13 3 |    majstra a len kričala: „Dám ti ja búrlivého zasadnutia! Len
 14 4 |     Slovom, stačil som na všetko. Ja totižto…”~Škereň sa udrel
 15 4 |       boli pokorní a trpezliví… I ja by zdržal tento kríž, pokorný
 16 4 |          Ľahko som sa vyhovoril.~'Ja už olovrantujem,' hovorím.~,
 17 4 |          čierny klavír, na ktorom ja akordy beriem. Orechový
 18 4 |          na tvrdo, či na mäkko… A ja prechádzam v reči, že je
 19 4 |        pán doktor! Hľa, na čo som ja od pondelka v mojich bezsenných
 20 4 |       nespraví gaštanové pyré, sa ja, Škereň, s ňou rozsobášim.
 21 6 |          majáles. Zobral som sa i ja za nimi. Konečne, som mladý
 22 6 |   Spievalo sa, zaspieval som si i ja. Cigán zahral. Roztancovali
 23 6 |     hubami, keď by mali tancovať. Ja nie. Všeobecný záujem. Keď
 24 6 |          ale čardáš! Slečna Ela a ja. Čardáš! Nezabudnem nikdy.
 25 6 |            Musel som to povedať i ja. Krása je krása. Dojíma.
 26 6 |           rád vypovie svoj dojem. Ja som vám to povedal ako druhí…”~„
 27 6 |        dáma. Rozhodne musím byť i ja pekný. Ináč by nešepkala.~
 28 6 |          je podvečer na majálese!~Ja som sa zrovna nevmestil
 29 6 |      Prečo by som si nerozkázal i ja? Rozkázal som si. Ťahal
 30 6 |         by som jej nevyznal lásku ja? Vyznal som. A ako krásne.
 31 6 |     najmocnejšia predo mnou?”~„To ja neviem. Čo ja môžem vedieť?”~„
 32 6 |          mnou?”~„To ja neviem. Čo ja môžem vedieť?”~„Poviem vám.
 33 6 |          Vy musíte vedieť, že vás ja rád, už dávno rád.”~Skutočne,
 34 6 |       trápiť a číhať za mnou, ale ja nedokončím. Láska ťa bude
 35 6 |          bude moriť. Obledneš — a ja nedokončím. Nepoviem ti
 36 6 |       Cigán zasa spustil čardáš a ja som zastal. Kde si sadnem?
 37 6 |       bije.”~Sadla si bez slova a ja neďaleko nej. Ja hľadím
 38 6 |          slova a ja neďaleko nej. Ja hľadím na všeobecný záujem,
 39 6 |   všeobecný záujem, pravda, ale i ja ustanem a spotím sa.~Pozrel
 40 6 |           človek ich otrokom. Ale ja hľadím na všeobecný záujem.
 41 6 |        ukázal, kto vie tancovať — ja. Na každý pád jej bude ľúto —
 42 6 |         len tri cukríky? Vieš, že ja rád mám sladkú. Nože dones.”~„
 43 6 |         nemáš dosť sladkú kávu!”~„Ja nie, ale pani…”~„Čuš! Kde
 44 6 |              Čuš! Kde je lampa?”~„Ja…”~„Kde je vankúšik?”~„Pani…”~„
 45 6 |         si mi topánky neočistila? Ja ťa naučím poriadok! Hneď
 46 6 |       ešte jeden cukrík a rožtek! Ja budem pre teba horkú kávu
 47 6 |       slovom ešte väčšmi uraziť a ja by som jej prípadne nemohol
 48 6 |           domácu slečnu.”~Len kde ja nájdem byt bez domácich
 49 7 |    dostanete peniaze… Ako vravím, ja sám by odčítal tristo korún
 50 7 |       akosi srdito zakričal: „Čo, ja tú kravu budem hnať do mesta?”~„
 51 7 |         tam obecné,” odvrkli mu.~„Ja ju budem kŕmiť a dojiť?”~„
 52 8 |  hlúposťou mi prídeš hneď na krk. Ja som predsa nie pekár a rožky
 53 8 |        Čert ma po vás,” zavolal, „ja vám ich nenapečiem. Ty si
 54 8 |      nenapečiem. Ty si len poraď. Ja zájdem do Extravurštu a
 55 8 |           mala v ruke.~„Pozri ty. Ja nenachádzam.”~Redaktor pozrel.
 56 8 |          ste písali ten článok?”~„Ja.”~„Dajte si pozor. A najmä
 57 9 |      Počujeme síce od nich: „Ach, ja sa nevydám. Ach, čože by
 58 9 |         Ale ak sa mi vydáš, čo si ja počnem.”~Zuzka sa zachichotala: „
 59 9 |      dodala Marina.~„A čo je kto, ja sa nevydám.”~„Štyri osminy
 60 9 |         sinavými hrubými perami.~„Ja neviem, čo sa ty, Zuza,
 61 9 |         ploche.~Taká bola Zuzka a ja som sa nazdal, ako som už
 62 10|    nesmiete veriť na strašidlá.”~„Ja neverím. Ale o polnoci by
 63 11|        ani perly.”~„Ale choďte!”~„Ja vás milujem.”~„Ale choďte!”~
 64 11|          vy, slečna?” spýtal sa.~„Ja.”~„A kam?”~„Prejsť sa.”~„
 65 11|        Stisk. Elektrina.~„Ako som ja predsa ďaleko od vás.”~„
 66 11|           hľadela nabok.~„Ako vás ja rád. Vy to viete a spytujete
 67 11|         Olinka,” začal podsudca, „ja by mal k vám prosbu.”~„A
 68 11|           keby neprišli. Ostatne, ja mám tance zabezpečené, a
 69 11|       tance zabezpečené, a ty? Aj ja… Ty tiež? Tiež. Tiež? Tiež.
 70 11|    Nevedia, že s tým urážajú nás. Ja si síce z toho nerobím nič,
 71 11|       slečna Oľa, s vami, vidíte, ja najradšej,” prehovoril a
 72 11|         čudná.”~„Prečo čudná?”~„A ja viem?”~„Ani som nebola.”~„
 73 11|    Odpusťte,” zahovorila rýchlo, „ja som túto štvorylku sľúbila
 74 11|     Marienke.~Poklona.~„Odpusťte, ja som túto štvorylku vlastne…”~„
 75 12|          mašličky, maľovanie. — A ja, tak ste si pomysleli, iste
 76 12|         rozochvene. „Povedzme, že ja žijem láske. Ja jej aj žijem,”
 77 12|      Povedzme, že ja žijem láske. Ja jej aj žijem,” zopätoval
 78 12|       rozhodne. Tá ma prekľaje. A ja počúvam a som otrok. Nuž
 79 12|    divadle som vás nezazrela.”~„A ja som vás videl,” zasmial
 80 12|            Nie pravda?”~„Svätá. A ja som vás nevidela.”~„Čože
 81 12|          som vás nevidela.”~„Čože ja. Máte sa na čo dívať.”~„
 82 12|           dívať.”~„Nie je pravda. Ja vás…” Zasekla sa a rýchlo,
 83 12|           sa otec.~„Nechcem ešte. Ja nechcem,” povedala skoro
 84 12|           Pokoj!” vyhŕklo z nej. „Ja sa nevydám, nevydám. Nenávidím
 85 12|          ste.”~„Vrátim mu prsteň. Ja nechcem.”~„Aká myšlienka!”~„
 86 12|        mohli povedať.”~„Nie, nie. Ja chcem niečo urobiť. Chcem
 87 12|      niečo, čo hodí na ňu tieň. A ja sa viazať nemôžem, aby ju
 88 12|          ohobľovaným stolíkom. Čo ja chcem? A čo ona? Veď je
 89 12|          je práve taká biedna ako ja. Potom budem ešte biednejšia…~„
 90 12|       ženu?” pokračovala rýchlo, „ja by vás rada videla. Dobrou
 91 13|   problémy. Vždy tvrdil hlúposť a ja som všetko hlúpo vyvracal,
 92 13|        Aká bola vtedy a vtedy. „A ja som mala takú špatu vo štvorylke.
 93 13|             uznávam svoju vinu —, ja som bol trochu márnomyseľný
 94 13|         ten, že on mal byť čert a ja španielsky grand.~Kostým
 95 13|          mal dvadsaťpäť zlatých a ja len sedem. Veľký rozdiel.
 96 13|         bielu šiju.~„Aký Jonatan? Ja som španielsky grand z vidieka,
 97 13|         bradu.”~Vravela fistulou. Ja som sa nahol a pozrel som
 98 13|        mám topánky nevyplatené.”~„Ja?”~„Ty.”~„Poštárke? Ale veď
 99 13|          o mne menej. Ozaj, príď. Ja večeriam s ňou, ale len
100 13|  zvedavosti zblaznieť?”~„Nie.”~„A ja myslím, že základom každej
101 13|        ale Cigáni zahrali polnoc. Ja a poštárka sme zasadli k
102 13|          krk. Bol na ňu pyšný a i ja som mu ju závidel. Sedela
103 13|          Úžasné! Čo som mal robiť ja? Cigáni hrali a mihol som
104 13|      hrali a mihol som na nich. I ja som chcel niečím zaimponovať.~„
105 13|   Vyhľadala pod stolom moju ruku, ja som ju chytil a nepustil.
106 13|         Brat šiel po plášť a koč. Ja som ju odprevádzal k šatnici.~„
107 14|    hostinského? Vy sa nepamätáte. Ja naň nikdy nezabudnem. Vidím
108 14|             poznamenal.~„To si aj ja dám.”~„Aj ja.”~„Ale prečo
109 14|             To si aj ja dám.”~„Aj ja.”~„Ale prečo nie? Veď je
110 14|           Vlastne len on hovoril, ja som ho počúval. Prišiel
111 14|         so špeciálnymi princípmi. Ja som takto dosť pravidelný
112 14|       začal preberať nohami…~„Ech ja som mal kapitána,” kričal
113 14|       Fraňo.~„Iste!” zakričal som ja.~Táravý na pivo neprišiel.
114 14|    zabudol,” ozval sa raz Fraňo.~„Ja veru tiež prestanem chodiť,”
115 14|          k nim?”~„Kto teda?”~„No, ja prestanem chodiť,” potvrdil
116 14|        usmial.~„Ale, páni, zaiste ja sám nevynášam! Obsluha je
117 14|          prečože by som, ženička, ja nevystal?” To sa stane.
118 14|         zarmútil sa pikolo.~„Čože ja tu mám robiť, kde niet pánov?”
119 14|       poslúcham. Ani sa nespytuj. Ja som vlastne mních a môj
120 15|         tiež. A to je ťuťmák. Len ja som tu sám. Načo mám ísť
121 15|        Čert vie, bastardi sme. Čo ja potrebujem teraz koňak?
122 15|           koho by ste mi takto?”~„Ja na vašom mieste, viete,
123 15|   temperament. Pekná a nie hlúpa. Ja na vašom mieste len tú.
124 15|           sa ho raz starší brat.~„Ja sa nezaliečam. Ja len tak.”~„
125 15|          brat.~„Ja sa nezaliečam. Ja len tak.”~„A tam ťa už na
126 15|           je znamenité decko, ale ja by som si radšej Elu mešťanostovu.
127 15|         vyhodiť — mrzieť ťa bude. Ja by nikdy nehľadel na ženu,
128 15|        Nože choď k nej a povedz: ,Ja vás rád, ale si vás nevezmem
129 15|          si vás nevezmem za ženu. Ja vám chcem ručičku bozkať
130 15|           ťa očakávajú.”~„Ale veď ja… Ja som bol pár ráz v sklepe
131 15|          očakávajú.”~„Ale veď ja… Ja som bol pár ráz v sklepe
132 15|          človek rozumný.”~„Čožeby ja —”~Pritom si myslel: Ľa,
133 15|         to krok predsa len vážny. Ja napríklad veľmi nerád cestujem
134 15|        veď ma tam čakajú, a prečo ja robím návštevu u Kulínov?~
135 15|          pozerať kto to, čo to? A ja by mal vlastne zastať pred
136 15|          otoman a nadával si. Som ja hlupák, hlupák, hlupák!
137 16|     myšlienok a vysúkajme rukávy! Ja som taký smelý navrhnúť
138 17|           mufom kývala v povetrí. Ja som veselo štrkal korčuľami.
139 17|          Čo?”~„Je slabý… A viete, ja mám z toho ukrutnú radosť…
140 17|      Ukážem vám list.”~„Nie, nie. Ja vám verím.”~„Pomenujte mi
141 17|           pre každého miliónteho. Ja mám zmysel, ale nie pre
142 17|         Volala na šálku čaju, ale ja som odoprel. Rozlúčili sme
143 17|          a odvrátiť celkom. Lenže ja budem víťazom. Musím byť.
144 17|         Ostatne, veď má pravdu. I ja ju rád. Bohvie, je taká
145 17|           spoločné hry na žúroch, ja držal som sa vlastne vždy
146 17|          vydaj. Bývali koncerty a ja som nikdy nezabudol nejakú
147 17|          vraví.~„Zima,” odpovedám ja.~„Takej ešte nebolo,” zas
148 17|          Cítim, že habkám.~„To ti ja neviem.”~„A tvoja slečna
149 17|         do očí. Zasmial som sa aj ja celkom hlúpo, ale chcelo
150 17|          sa rozširujú. Smeje sa a ja sa červenám… Stratil by
151 17|        ona… Potom sa jej zasmejem ja do očí… Hlúpe kupčisko a
152 17|       figúra. Oľga.~„Vy ste to?”~„Ja, vráťte sa. Poďte ma odprevadiť,
153 18|         prelietlo jej mysľou, — a ja sa budem červenať. — A skutočne,
154 18|       býva, s príjemným úsmevom. „Ja piadim k vám, vlastne k
155 18|         tu ide jeho slečna dcéra. Ja, reku, slečna ma zavedie.
156 18|           cítila, ako sa červená. Ja sa červenám, dumala, a prečo
157 18|         načo sa vlastne pripojil? Ja ho vôbec nepoznám. To sa
158 18|     vidíte, ani vaše meno neviem. Ja som, ak chcete vedieť, už
159 18|       Keby sa tak do mňa zaľúbil. Ja by som bola spočiatku chladná,
160 18|         povedal… Ale, bože, na čo ja myslím. Nezaľúbi sa do mňa.
161 18|      tebou,~jak rybka za vodou,~a ja za tebou tak,~ako za horou 
162 19|         obed. „Aby som mu vraj aj ja to isté dala… Veľmi sa zaujíma.”~„
163 20|           sa ho.~„Trochu pálenky. Ja som si už vypil.”~Žena vydúchla.
164 20|          sa jej len nič nestalo.~„Ja by sa zmárnila,” skončila
165 20|        vodička, aby sa prepadla a ja s ňou, ak ju zaplatím… Utekaj
166 21|           Čurín, prechádzajúc sa. Ja si hvízdam. A zahvízdal
167 21|     jašterička, zmijka radostná a ja som ťa nemohol rozmliaždiť.~
168 21|       stojac nad stolíkom. „Ľaľa, ja tancujem nad tvojou konečnou
169 21|         či tak túži, tak cíti ako ja? Či ju volá tak všetko ku
170 21|         teraz dívam na ňu? — Nie. Ja sa neprezradím ničím. Počkám,
171 21|         Naozaj, myslel si pritom, ja jej nemôžem povedať, že
172 21|        Potom oduševnenie zmizne a ja nič necítim voči tej dáme.
173 21|        pohanil, nenávidíš ma, ale ja ťa milujem. Milujem, milujem
174 21|          márnenie času.”~„Oj nie. Ja vás rada počúvam.”~Rada
175 21|           mne narodí. A ak mlčíš, ja žena možno cítim voľačo
176 21|      nevyvinie sa.” Ale prečo jej ja teraz nemôžem povedať, že
177 21|        Nie je pravda, čo vravíte. Ja viem, že je to nie pravda.”~
178 21|         ticho za ňou. „A keby vás ja rád videl. Keby vás ja tak…”
179 21|        vás ja rád videl. Keby vás ja tak…” vravel skoro šeptom. „
180 21|     vravel skoro šeptom. „Veď vás ja rád. Veľmi. Elenka, dievčatko…”~
181 21|        doložil pre seba tichšie: „Ja som predsa zostal víťazom.
182 21|         ne novú budovu lásky. — A ja budem mlčať, mlčať, mlčať,
183 21|        pred nami. Dívali ste sa a ja som bola dolu, pri bráne. —
184 21|       spytuje, či jej neodpustím? Ja jej odpúšťam. Ja jej vlastne
185 21|      neodpustím? Ja jej odpúšťam. Ja jej vlastne nemám čo odpúšťať.
186 21|          si ma. Nenávidíš ma… Ale ja ťa milujem… Milujem. Vždy
187 22|        videl, veď som nie z hmly… Ja ti dám!~Flegmaticky som
188 22|           zasa stiahol tienidlo.~„Ja chcem spať,” prehovoril
189 22|        basom a zagánil na mňa.~„A ja čítať,” odvrkol som mu a
190 22|           mu a odhrnul tienidlo.~„Ja chcem spať,” opätoval povýšeným
191 22|      hlasom a stiahol záclonu.~„A ja čítať,” duplikoval som tiež
192 22| Prezrádzal cestujúceho žida.~„Ale ja chcem spať,” zareval odrazu
193 22|     odrazu a stiahol záclonku.~„A ja čítať,” zakričal som aj
194 22|           čítať,” zakričal som aj ja a vytiahol ju.~„Aká je to
195 22|       omnoho väčší a silnejší ako ja. Keby nebol stiahol tienidlo,
196 22|       vyhrnúc záclonu.~„To sa vás ja môžem spýtať, vy surovec.”~
197 22|        tienidlo. On ho sťahoval a ja dvíhal. Keby sme sa boli
198 22|    povedal, že nebudem čítať, raz ja jemu, že nebude spať. Nadávky
199 22|        ani jeden z nás neodstúpi. Ja nebudem čítať, ale ani on
200 22|        svietiť, — pomyslel som si ja. Ja nebudem spať, ale ani
201 22|    svietiť, — pomyslel som si ja. Ja nebudem spať, ale ani on
202 22|            že je väčším pánom ako ja.~„A viete, kto som ja?”
203 22|         ako ja.~„A viete, kto som ja?” volal, sťahujúc záclonku.~„
204 22|          ako pes,” ripostoval som ja.~„A vy čo ste? Vy nula.”~„
205 22|        Nedali sme sa. Jednako som ja mal prednosť. Bol som obutý
206 22|         zavrel okno. Medzitým som ja odhrnul tienidlo na lampe.
207 22|         lampe a stiahol záclonku. Ja som otvoril okno. On ho
208 22|         okno. On ho zavrel. Lenže ja som za ten čas zdvihol tienidlo.~
209 22|         bielizni?”~„V tom.”~„Och, ja blázon,” zvolal som, „a
210 22|           blázon,” zvolal som, „a ja tej firme, čo má takéhoto
211 23|          Vy neveríte, ale je tak. Ja sám neverím, a predsa tu
212 23|       pred sebou som sa zahanbil. Ja mužský, a takáto naivnosť.~„
213 23|         môcť ani po dvore chodiť. Ja by som chcel radšej niečo
214 23|       drahá.”~„To si ty kúpila?”~„Ja.”~Skočil som, že zaženiem
215 23|           dobre. Vzdorovať viem i ja a ukážem, kto bude triumfovať.
216 23|          to? Či len preto, že som ja chlap a stud jej nedovolí,
217 24|       šepol jej do ucha pri hre:~„Ja z mojej strany vám dávam
218 24|         iného chcete?”~„Nie, nie! Ja vám dávam seba. Dobre?”~„
219 24|           že som sa začervenal aj ja. Čo si tí teraz pomyslia?
220 24|             No teda!”~„Začnite!”~„Ja, s mojím hlasom!”~Napokon
221 24|         hlas. Začudujú sa, ako ju ja môžem rád mať s takým hlasom.
222 24|       nepríde na um, hľa! Aký som ja! Eh!~Kameň na kameni, začal
223 24|          vážne. Vy neuveríte, ale ja som rád. Špeciálne vám som
224 24|          a ako som sa jej radoval ja, keď som kytku videl na
225 24|         teraz mi prišlo na um, že ja som mal dvíhať.~„Prosím
226 24|        radu, neviem si poradiť.”~„Ja vám neporadím. Musíte si
227 24|         tichšia, bojazlivejšia… A ja som si ju predstavoval,
228 24|         červená sa. Ideme spolu a ja som rád, že môžem ísť s
229 24|            O pol siedmej pôjdem i ja dolu. Vtedy je už tma. Odovzdáte.
230 24|      uvidím v okne. Otvorí okno a ja jej podám ruku, pozriem
231 24|         Prečo sa spytujete? Mám i ja svoje túžby,” odpovedal
232 24|           a sem ani nepozrie. Ani ja na ňu nepozriem, nech robí,
233 24|          tvárou. Pozrela na mňa a ja som išiel zasa len ku nej.
234 24|      Brieždilo sa… Hudba umĺkla a ja som šiel domov bledý a s
235 24|         čo mi ju sprotivilo… Nie, ja ju nerád… Aká je dlhá! Všetko
236 24|          stužkami… Načo prišla…?~„Ja sa nerada hrám,” povedala, „
237 24|             Ako hovorí, ani čo by ja musel vždy stáť pri jej
238 24|         to urobiť, neušla by.~Ale ja som jej vtedy ani ruku podať
239 24|     odstŕkalo. Stála predo mnou a ja som sa díval popri jej hlave
240 24|         raz v jej stranu. Odišla. Ja som tomu potom neveril.
241 25|          a pohrdlivo sa chechtať.~Ja som myslel, zabratý do seba,
242 25|           by sa rada zabavila…” A ja sa pripájam.~Z myšlienok
243 25|          ona ani nepozrie. Tu som ja.” Mne bolo smiešne na obidvoch,
244 25|         vykrikujú, myslel som si, ja som tu na to, aby sa jej
245 25|          lásky…~Tak som si myslel ja. Ale, ako vysvitlo, aj ostatní
246 25|           jej maľovanú podobizeň. Ja som napísal Ódu na Maru,
247 26|     apatekárka, ako Steinka alebo ja.~Malá služobná sa vrátila.~„
248 26|           každom kurati?”~„A vari ja budem rajtovať, či čo?”~„
249 26|           ty grajciara voľakedy…? Ja ťa vybubnujem, psohlavec.
250 26|         Čo teba do môjho prasaťa… Ja mám čušať? Sedliak akýsi!
251 26|      Lucifer… Luterán… Ancikrist… Ja pôjdem…? Ty vyletíš ako
252 26|          vytrhla a tak vyhodila.~„Ja vyletím? Ty vyletíš ako
253 26|           zúfalo vykrikujúc: „Oj, ja nešťastná, oh, ja nešťastná!”~
254 26|             Oj, ja nešťastná, oh, ja nešťastná!”~Za ňou sa zosypali,
255 26|        výklenku pod oblokom.~„Óh, ja nešťastná,” volala slečna, „
256 26|           nie ty žráč… Veď som to ja len pre teba, lagan nevďačný!”~
257 27|         keby som tým človekom bol ja. Presvedčený som bol, že
258 27|           je tichá a pocit, že ju ja nemôžem zaujímať, vždy mi
259 27|         ozaj z nás prvý prerečie? Ja budem ticho.~Mlčal som dlho,
260 27|           chcete počuť…”~„Ale veď ja očami nepočúvam.”~„Lepšie
261 27|         kúta letníka.~Naozaj, veď ja som jej posiaľ nepovedal,
262 27|      videl, troška citu… Málinko… Ja by som vás mal rád a veril…”~
263 27|      málinko citu,” hovoril som. „Ja by som vás rád videl, slečna…
264 27|          čo maľovala. Vstal som i ja, a zdá sa mi, že celkom
265 27|            Veď necíti, necíti, to ja vidím a cítim. A veď treba
266 27|          urobím? Veď ma nemiluje. Ja by jej to teraz naozaj neveril.
267 28|         nepozbieraš, pozbieram to ja, aby som mala čo robiť.
268 28|         si sa ty len vzala, Mila? Ja som bola vždy taká čistotná.
269 28|      slúžky. Načo ich potom držím ja? Ty si vyšívaj, alebo preber
270 28|           bundu. Idem ku ševkyni. Ja jej vyčítam! Čo mi to hneď
271 28|        nevie povedať. Ani teraz. „Ja by som bola pozrela do omnibusu,
272 28|        úst.~„Vy ma ani nepoznáte… Ja som len čakala.”~Vyhrnula
273 28|       vravela,” povedala nahlas, „ja som to proste neverila.
274 28|      rozumie. Sama sa podchytila. Ja len rozprávam, rozprávam,
275 28|       Odložili album a počúvali.~„Ja, hovorím, nepoznám,” pokračovala
276 28|           Či tučný, či chudý?”~„A ja som videla takého chudého,
277 28|       vravela pani zverolekárka.~„Ja som tiež stretla takého
278 28|          hnevajú. Uverili všetko. Ja si ho nakloním, zavolám
279 28|            A takto potme samotná. Ja som sa už nemohol zdržať.
280 28|         teraz ukážem na svet. Ako ja pôjdem medzi ľudí? Ach,