Part

  1 1 |            na bok kapsou, ktorá sa mu pri zohýnaní zošmykla, a
  2 1 |     stratila sa v tom okamihu, ako mu povedali, že mu veru ani
  3 1 |       okamihu, ako mu povedali, že mu veru ani sto zlatých nemôžu
  4 1 |           bez fruštika. Žiadalo sa mu veľmi posedieť si na chvíľu
  5 1 |          nezborgujú… Myslel si, že mu pomôžu. Bol by vyplatil
  6 1 |            vyplatil tým špatám, čo mu pred týždňom kravu a býčka
  7 1 |           z nohy na nohu, akoby sa mu nechcelo.~Deň bol novembrový.
  8 1 |      obviazaný okolo hrdla, vlažil mu krk, keď pohýbal hlavou.
  9 1 |         zhrnutým krajom, kvapkajúc mu pred samým nosom čím ďalej
 10 1 |           od týchto kvapiek prišla mu na um jeho žena Verona.~
 11 1 | rumádzgania.~A ako pred chvíľou sa mu zazdalo, že sa už rozhodol
 12 1 |        záležitosť usporiadať.~Zasa mu bolo smutno. Premýšľal,
 13 1 |    Premýšľal, ako by to bolo, keby mu predali kone, kravu, býčka,
 14 1 |          nedá sedliakovi… A aj tak mu zakázal predávať ten krivonosý,
 15 1 |        popredať.~Rozmýšľal, kto by mu dobre stál, na čí podpis
 16 1 |           Čierny podpísal… Rozloží mu veci, poprosí ho, preboha…
 17 1 |            bez srdca človek. Ak sa mu nevysmeje, vyhodí ho. Čoby
 18 1 |       človek hotová opica…~Voľakto mu za chrbtom zakričal: „Hohó!”~
 19 1 |        ľahkej žltej bričke, leteli mu rovno na chrbát. Chcel napravo
 20 1 |           pozrúc nazadok, zdalo sa mu, že tadiaľ letí brička.
 21 1 |         rozvodneného blata. Klobúk mu odletel. Kone ho pošliapali
 22 1 |   pošliapali a dvoje kolies prešlo mu čosi vyše kolien. Zostal
 23 1 |            čo ho strhalo a strachu mu nahnali… To by bolo dobre,
 24 1 |          bolo dobre, hútal, ale sa mu predsa len mohlo niečo stať.
 25 1 |        mohlo niečo stať. Ako ľahko mu mohlo napríklad ruku alebo
 26 1 |           na chrbát. Blato stekalo mu z tváre, kým si ju rukávom
 27 1 |      zúfanlivo na pánov.~O chvíľku mu počal hlas slabnúť a zažmúril
 28 1 |          teraz už lysinu, ktorá sa mu v strachu zapotila. Plno
 29 1 |       drobných kropají vystupovalo mu na čelo, záhyby nosa plnili
 30 1 |        čelo, záhyby nosa plnili sa mu neustále potom a celá tvár
 31 1 |           spomenúť doktora a srdce mu zabúchalo.~Veď ak doktor
 32 1 |            Zavezte ma domov.”~Hlas mu znel trasľavo a plačlivo.~„
 33 1 |       veľkomožnému.”~A v očiach sa mu zableskli úprimné slzy vďačnosti.~
 34 1 |       perinách odviezol domov. Žid mu privolal ešte na cestu: „
 35 1 |            s červeným podbradníkom mu oznámil, že je jeho dlžoba
 36 2 |            už zúfal. Zo dňa na deň mu bolo ťažšie prejsť cez veľký
 37 2 |      vydláždený priestor. Zdalo sa mu, že sa v samom prostriedku
 38 2 |        mesto.~„Nervozita,” povedal mu, „šport, kamarát, a ozdravieš.
 39 2 |           Jakub nerozumel. Napadlo mu hneď, že to budú iste tí
 40 2 |           kosou na ďatelinu. Vtedy mu napadlo, že si kosu nechal
 41 2 |        Pomyslel si na dieťa, čo sa mu pred mesiacom narodilo.
 42 3 |    Hostinský to dobre vie, a preto mu je kamarátom. Vždy mu odmeria,
 43 3 |        preto mu je kamarátom. Vždy mu odmeria, ako sa patrí. Vody
 44 3 |     osvetľuje? Hm? Nuž ale richtár mu je tiež vždy dobrý. Čo jeden
 45 3 |         nemu, k pánu majstrovi. Dá mu čižmy po hrdlo a lacno.
 46 3 |     pestoval svoje remeslo. Len to mu nedovolilo. Ináčej mu to
 47 3 |           to mu nedovolilo. Ináčej mu to ani netreba. Ako výborník
 48 3 |            ostrých patrónov. Neraz mu revali kanóny do uší pri
 49 3 |          vchádzala do chyže, už sa mu kladivko kĺzalo a mráz mu
 50 3 |          mu kladivko kĺzalo a mráz mu išiel po chrbte. V okamihu
 51 3 |    nespravil, čo mal. Hneď a zaraz mu prišli všelijaké otázky
 52 3 |          rúbať. ~Rúbal, rúbal, kým mu žena nepovedala: „Ešte stále
 53 3 |       hlavu postavil. Odľahčilo sa mu iba vtedy, keď šiel na mestské
 54 3 |         Neodporovala, len naučenie mu dávala: „Ale aby si niečo
 55 3 |            už sa usmieval, hruď sa mu rozšírila, dýchal voľne
 56 3 |            sváko!” pozdravovali sa mu.~„Ďakujem.”~„Kdeže, kde?”~„
 57 3 |           mal aj rád svetlo, nešlo mu do hlavy osvetlenie. Osvetlenie?
 58 3 |           koncept protokolu, že sa mu zlomila. Mestský pokladník,
 59 3 |           kasne. Sám myslel, že sa mu žena zbláznila.~„Tu som.
 60 4 |      pravej strane. Z tohto vrecka mu trčal dlhý pipasár s obhryzenou
 61 4 |            k advokátovi, podávajúc mu ruku.~„Andrej Škereň,” predstavil
 62 4 |        Vykríkol a hodil rukou. Oči mu zvlhli. Vytiahol veľkú žltú
 63 4 |           a viac sa nevrátil…”~Oči mu zasa zaslzili. Pocmukoval
 64 5 |          Ľudia jemu rovní zdali sa mu, ako sa to u nás hovorí,
 65 5 |            poklona. Á! Vydarilo sa mu znamenite. Spustil sa na
 66 5 |          nohu rukavičkou, ktorá sa mu hompáľala v ruke.~Proboval
 67 5 |           skok. Usmial sa tak, aby mu pritom netrčali veľké žlté
 68 5 |         žlté zuby. Prešiel sa, aby mu ruky neviseli. Vydal zo
 69 5 |           úsmev radosti neschádzal mu z tváre.~Je po zábave. Celé
 70 5 |      ziskrilo v očiach. Hmla padla mu do hlavy. Slečna Pavlínka
 71 5 |           s guľkou retiazky, ktorá mu visela spod fraku.~Nemohol
 72 5 |          seba samého.~Slečna Viera mu to od smiechu nevedela vysvetliť.~
 73 6 |         ako krásne. Predchytil som mu ju v ostatnom tanci.~„Viete,
 74 7 |       Koľko?”~„Sto korún,” povedal mu richtár.~Hľadal v rukáve
 75 7 |      hlasom. „Na moju zodpovednosť mu môžete zveriť to vádium…
 76 7 |       kravu a donesiem…”~Nijako sa mu nechcelo upustiť od role
 77 7 |        Taký krásny kúsok, prebehlo mu mysľou, najkrajšia roľa…
 78 7 |          orať na tej roli. Lovásik mu vtedy na zuboch ukázal,
 79 7 |         richtár posmešne. Zdalo sa mu, že Dufekovi vlastne nechcú
 80 7 |       krátkymi bokombradami, akoby mu bolo veľmi smiešno nad tým,
 81 7 |         spodnú peru prstami, takže mu bolo vidieť čierne zuby
 82 7 |             aby uvrzol. Začul, ako mu ktorýsi sedliak nadával
 83 7 |       mesta?”~„Poženieme,” odvetil mu ktorýsi.~„Štajrant je nie
 84 7 |            Sú tam obecné,” odvrkli mu.~„Ja ju budem kŕmiť a dojiť?”~„
 85 7 |            Malobrežia a rozprávali mu o licitácii, smutne a zároveň
 86 8 |      druhej, tiež bez pančuchy, sa mu hompáľala červená papuča.
 87 8 |        časopisu. Vidieť, páčilo sa mu, lebo sa usmieval. Kedy—
 88 8 |          tak pozri ešte raz.”~Žena mu podala kalendár, ktorý mala
 89 8 |            lebo, aká je žena, môže mu doniesť aj predlanský.~„
 90 8 |            na stolík. Potom, akoby mu bolo niečo napadlo, zadíval
 91 8 |            schytí za rameno a nadá mu do hlúpych a nepozorných.~
 92 8 |          vyšiel z kiosku. Zdalo sa mu, že sa niekto smeje, ale
 93 8 |        druhej krčme u Kolesníka sa mu vodilo práve tak. Tu sa
 94 8 |       odstávajúcimi ušami. Oznámil mu, že jeho asekurácia vyšla,
 95 8 |           ako sa hovorí. Cestou sa mu ani stolár Medený nepozdravil.
 96 8 |        Mohol sa preobliecť. Pot sa mu cícerkom lial z čela. Košeľa
 97 8 |       rozmýšľajúc o všetkom, čo sa mu prihodilo, a nič nechápal.
 98 8 |         dvere.~„Tu. Čo je?”~Podala mu akési písmo modrej farby.~„
 99 8 |           ľaku a pár ráz glgol, čo mu vyschli ústa.~„Chytro, chytro,”
100 8 |          nose, čibukujúc, prečítal mu inkriminovaný článok. ~Znel
101 8 |    sprievode maďarskej reči. Ktosi mu za to z klobúka po maďarsky
102 9 |         Zuzka. Odrazu náhlo umrela mu žena. Čo bolo robiť? Pánboh
103 9 |      mrmlajúc si popod nos. Uľa sa mu prizerala, mihajúc drobnými
104 9 |         očí mladoženíchovi, podala mu ruku do jeho natiahnutej
105 10|           ukazovať, ale nepríjemné mu bolo, že musí prejsť popri
106 10|           prejsť popri Skalke. Aby mu bolo veselšie, vrtel dáždnikom
107 10|        pred ním krivý a dlhý.~Bolo mu treba prejsť cez horu, ktorá
108 10|            sa kamienkov stávalo sa mu neznesiteľným. Ledva bolo
109 10|     rozoznať pne stromov. Zdalo sa mu, že za každým sa niekto
110 10|       Hanbil sa sám pred sebou, že mu je nepríjemne a že bokom
111 10|           ani na čas. Na chvíľu sa mu zdalo, že z pravej strany
112 10|         upachtený a spotený. Srdce mu búchalo ako kladivo. Mesiac
113 10|       Zastal a užasol. Chladný pot mu vystúpil na čelo. Mráz mu
114 10|          mu vystúpil na čelo. Mráz mu prešiel po chrbte. V bruchu
115 11|        Nový advokát sa pravotí, že mu vypovedali. A tu ti príde
116 11|           si zariadiť veci, k čomu mu dopomáhalo i to, že i telom
117 11|        Oľgine biele ruky, a tak sa mu ich žiadalo dotknúť. Len
118 11|          elektrický prúd. A keď sa mu to pošťastilo, keď nechávala
119 11|         bolo všade okolo. Zdalo sa mu, že všetko dýcha láskou,
120 11|      všetko jemu naklonené. Cit sa mu v prsiach rozšíril a tak
121 11|           v prsiach rozšíril a tak mu bolo, akoby aj on všetko
122 11|        ešte, a viac nemohol. Srdce mu trepalo, zadúšalo dych.~
123 11|       hudbou: „Ejejejej!” Druhý sa mu ozval a zakričal: „Ťu!”
124 11|    Opovrhnutie? pomyslel si a mráz mu prešiel po chrbte. Ako sa
125 11|           nuž už len s ním.”~Srdce mu zhorklo.~Prešiel ku slečne
126 11|            tu?”~„Sláva!” zakričali mu.~Bolo ich osem. Všetci oklamaní
127 12|           i hlava, i bukréta. Hneď mu vystúpi znoj na čelo a utiera
128 12|        ticho. Elene sa zazdalo, že mu to srdce hovorí. „Rozplývam
129 12|       všetko, slečna Elena…” Tu sa mu hlas zatriasol. „Nepatrí
130 12|         nebadá, že ho nenávidí, že mu to nemôže povedať, ale že
131 12|      predpoludním. Zbohom!”~Podala mu ruku. Potom ešte raz sa
132 12|            Zasnúbení ste.”~„Vrátim mu prsteň. Ja nechcem.”~„Aká
133 12|      nepovedali na mňa.”~Dotkla sa mu ruky. Jej ruka sa triasla
134 12|   oneskorene?” spýtala sa a podala mu ruku. Už bola teplá, ale
135 12|          Neplačte… Iba vás.”~Srdce mu zamieralo v radosti nikdy
136 12|           posiaľ necítenej. Oči sa mu privreli. Hlas slabol. Celá
137 13|            všetkej introdukcie som mu povedal, že je nízky charakter.~„
138 13|         Bol na ňu pyšný a i ja som mu ju závidel. Sedela medzi
139 14|           veselý. Akoby nebol! Nik mu nemôže poškodiť. Neraz sa
140 14|            Rapavý, smial sa a slzy mu tiekli.~V nôtu niekto zahvízdol
141 14|      položil hlavu do dlaní, akoby mu bolo do plaču. Ešte raz
142 14|           sa objal a bozkal. Každý mu vyznal lásku a on každému.
143 14|             Pime! Pime!” ozvali sa mu.~„Milujme sa!”~„Milujme
144 15|         sprisahanú ženu. Nenadarmo mu dnes pripíjali, aby sa čím
145 15|          už dvaja, on a ona. Znova mu vhupla do srdca dávna jeho
146 15|             Nechodil — letel. Čože mu bolo na hole s flintou na
147 15|         lumpačky. Potom ona. Vtedy mu prišlo na um ženiť sa. —
148 15|         perom. To bola prvá, čo sa mu páčila. I vtedy si myslel:
149 15|         lebo hneď po prvom raze sa mu zdalo, že všetky svoje myšlienky
150 15|       myšlienkach ďakoval bohu, že mu dal nejakú ideu. Odporúčal
151 15|          tratí pôdu pod nohami. Že mu uniká všetko šťastie. A
152 16|           Ale keď niektorý pohrozí mu advokátom, ticho vyťahuje
153 16|         dnes na krku exekúciu a že mu zapísali nový kabát.~Vo
154 16|            neobyčajne zabáva. Ľúto mu je prefúkaných peňazí, ale
155 16|         otázka, či sa učí. Posiela mu peňažný list, a hľa, v kútiku
156 16|      nevrlý, nervózny, ani to pivo mu už nechutí.~„Kamarát, nemôžem
157 16|          čo by sa chcel zaúdiť. Je mu do zúfania: treba ísť domov,
158 16|         márne. Do Dunaja nechce sa mu hodiť, pod vlak tiež nie.
159 16|       študentom. Hvízda si, veselo mu je, ani čo by celý svet
160 16|          sa práve obúval, ale zato mu napísal: výtečne, znamenite
161 16|    národného hospodárstva, zapísal mu skvelú známku. Keď už i
162 17|           A vy?”~„Neodpovedala som mu. List som odložila medzi
163 18|      budúci koncipient.”~Chcelo sa mu povedať, že až bude treba,
164 18|       slečna. Ozaj, a ani meno som mu nepovedala. Veď mu poviem.
165 18|        meno som mu nepovedala. Veď mu poviem. Ale druhý raz budem
166 18|            Zrovna tratí hlavu, keď mu nepodáte pravdu na lopate.”
167 18|     nahnevane udrel sa po čele, že mu očervenelo. Niekoľko ráz
168 18|            ironicky.~Hneval sa, že mu pomocník nevenoval ani najmenšiu
169 18|     pozornosť. Odporník. Chcelo sa mu niekoho uraziť.~„Tam sa
170 18|      Šaršún? Nula. Pravda, mala by mu byť povďačná, lebo jej doniesol
171 19|            svojej nenávisti, alebo mu hlavu umyť, alebo rovno
172 19|           sa farárovi prisnilo, že mu akási guľa padla na brucho
173 19|          padla na brucho a vrtí sa mu na ňom. Vrtenie zdalo sa
174 19|           na ňom. Vrtenie zdalo sa mu veľmi nepríjemné a čím ďalej,
175 19|         vrtieť a tlačiť ho. Pritom mu hlava šla naopak. Myšlienky
176 19|       brucho… A z brucha začalo sa mu čosi hrnúť k hrtanu, do
177 19|        hlavy… Zobudil sa.~Skrúcalo mu žalúdok. To bola tá guľa,
178 19|           Divná mrákava prebiehala mu hlavou a zatemňovala mu
179 19|            mu hlavou a zatemňovala mu mozog. To bola tá stužka,
180 19|           Tu náhle zoslabol, a kým mu chrbtom prebehla zimnica,
181 19|     potiahol zo slivovice. Ruka sa mu triasla. Hlavu si nemohol
182 19|        nemohol hore udržať. Klesla mu nabok.~Mŕtvica, myslel si.
183 19|       Mŕtvica, myslel si. Ale hneď mu prišlo na um, že pred mŕtvicou
184 19|             Pri myšlienke na hríby mu tak skrútilo žalúdok, že
185 19|          zdravý som bol, preletelo mu mysľou… Bolo mi treba hríby
186 19|       vstal, ale oslabnuté nohy sa mu triasli a podlamovali. Cítil,
187 19|          vám je?” volala a chytila mu hlavu do dlaní, pozrúc mu
188 19|          mu hlavu do dlaní, pozrúc mu zblízka do tváre. Počula,
189 19|          hlasom: „I rechtora? A čo mu je?”~„Voľačo so žalúdkom,”
190 19|         blízko postele, „odrazu sa mu vraj hlava zavrtela, že
191 19|           nohách udržať… A žalúdok mu krúti a krúti.”~„Ako u mňa,”
192 19|           začal sa hniezdiť. Ťažko mu bolo aj toto vypovedať.
193 19|            Prevarila lístky a dala mu ich užiť.~„Potrite mi trošku,”
194 19|       pošlite ho aj ku mne.” Potom mu tak zle prišlo, že vydával
195 19|            sa má rechtor?”~„Lepšie mu je,” povedala.~„No, veď
196 19|         budú mať na obed. „Aby som mu vraj aj ja to isté dala…
197 19|            zdravý a veselý. Prišlo mu na um, ako sa pán rechtor
198 20|       Utekal do maštale. V pitvore mu vliezol pod nohy malý kraviarik
199 20|         malý kraviarik Mišo. Čapil mu poza väzy, že nosom zaryl
200 20|    zabodnuté kohútie pero, vyletel mu až na dvor.~„Čo sa pletieš?
201 20|       revúc hľadel za klobúkom, či mu gazda nepošliapal pierko.~
202 20|       gazdom, raz dolu. Konečne sa mu to zunovalo a odovzdajúc
203 21|            pri akejsi apeláte, keď mu poštár oddal medzi úradnými
204 21|     nemohol rozmliaždiť.~Chcelo sa mu vyplaziť jazyk na obrázok,
205 21|            obrázok, ale zazdalo sa mu to slabosťou. Vôbec, ona
206 21|           celkom prostá. Snúbenicu mu bozkal ktorýsi švihák na
207 21|            a šiel domov. Chcelo sa mu vrátiť. Pokarhať Elenu trpkým,
208 21|        mokré kamenie dlažby, až sa mu zlomila. Kus, čo mu zostal
209 21|          až sa mu zlomila. Kus, čo mu zostal v hrsti, ďaleko odhodil.
210 21|             ďaleko odhodil. Prišlo mu na um, že jeho láska teraz
211 21|              A pred očami zablesol mu biely krk Eleny s dekoltovanou
212 21|         nezastrelil. Nie. Nie. Ona mu je nulou. Áno, nulou a chce
213 21|           podlejšiu, než bola. Ako mu povedala dnes, že je nula
214 21|         nebol. Bude hrdý. Nezáleží mu na nej.~„Choď! Choď!” reval
215 21|    nezahrdúsim. Neutopím…”~A musel mu dať ruku. Len potom odišiel.~
216 21|     prosila o odpustenie. Dobre sa mu zaryl do pamäti obrázok
217 21|        ustavične k nej ťahá, že sa mu žiada ju neprestajne vidieť,
218 21|          tak…” A zamĺkol. Zrazu sa mu zazdalo, že Elena myslela
219 21|      zachytiť inštinktívne, stisla mu prsty. Niekoľko ráz trhla
220 21|      potupili a ponížili. Zdalo sa mu, že pochoval radosť, svoju
221 21|       náramná ľútosť. Zrovna hrdlo mu sťahovalo a po prvom akte
222 21|           tuhým nápojom. Chcelo sa mu utekať za nimi, sňať klobúk,
223 21|         dohoniť. Napokon zostávala mu prechádzka pod oknami…~„
224 21|         posmešne.~Láska! prelietlo mu mysľou. Hady. Ako sa ovíja
225 21|           okolo neho. Na krk by sa mu zavesila. Nenávidím vás,
226 21|        prečo sa ona vydáva? prišlo mu na um. Nemala ma rada. Nikdy.
227 21|             A šiel. Severný vietor mu dul do boka, štípal líca,
228 21|           do boka, štípal líca, až mu slzy padali. Prikladal si
229 21|        stranu, no naprostred ulice mu prišlo na um, že sa to nedá.~
230 21|           nemysliac viacej, ako sa mu videlo na Elenu.~Odrazu
231 21|       ohmatával kľučku. Všetka krv mu udrela do líc. Silné tušenie
232 21|           strmo ich otvoril. Srdce mu búchalo strachom — naozaj.
233 22|           A ja čítať,” odvrkol som mu a odhrnul tienidlo.~„Ja
234 22|            cverna vrások, ktoré sa mu nad obočím zaokrúhľovali.
235 22|         zaokrúhľovali. Čierne fúzy mu viseli dolu s čiernou bradou,
236 22|          nos. Málo chýbalo, že som mu ju nepotiahol, ale som sa
237 22|          smradľavý,” odpovedal som mu, vyťahujúc záclonku.~„Hlavný
238 22|            ako som sa pohrozil, že mu topánky vyhodím. Neurobil
239 24|             Vidieť bolo na ňom, že mu je nie pohodlne, ale chcel
240 25|           na chudom, tenkom hrdle, mu niekedy zakontroval, hádžuc
241 25|     zakontroval, hádžuc hlavou, že mu ohromná frizúra lietala
242 25|          si hlavu na lakeť; oči sa mu kedy—tedy privreli, zdalo
243 25|       mladého človeka, šibrinkujúc mu husľami okolo nich. Hral
244 25|        sklonenú v dlaniach a Cigán mu hral potichučky do uší… „
245 25|      pošepol mi Milanovič. Ohryzok mu poskočil a účes sa premenil.
246 25|            účes sa premenil. Vlasy mu padli do čela.~„Čo ty myslíš
247 25|          zasa hodil hlavou tak, že mu vlasy padli nazad a zvysoka
248 25|           najsmelší sa uchýli, aby mu paprčka zostala čistá. Pri
249 25|          pleci sa zošuchol a padol mu k nohám. Neosmelil sa ho
250 25|        smutne a hodil hlavou. Účes mu padol na ľavé ucho.~„Aj
251 25|            sa. Všetky bradavice sa mu zišli na tvári.~„Každému,
252 25|          stranu dverí. Pomohli sme mu a odpratali ho do druhej
253 26|        znak, že sa zviechal. Treba mu poslať pohár mlieka.~Čertovská
254 26|            spal. Spod periny trčal mu špicatý červený nos. Ale
255 26|     vykríkol nadšene a po tvári sa mu rozlial blažený úsmev, „
256 26|          neho kedykoľvek. Prasa sa mu hneď odovzdá.~Žibrienka
257 26|            mláčky. Zasipel. Akiste mu ho Darinka z úst vytrhla
258 28|            Fatálna vec.”~Chcelo sa mu zakliať, zmrviť v rukách
259 28|            k nej prišiel. Doktorka mu odkáže, že neprijíma, ak
260 28|             Polesná sama nevie, čo mu urobí; zverolekárka by mu —
261 28|          mu urobí; zverolekárka by mu — sanžén — chrbát ukázala
262 28|         namojpravdu, nik nevie, čo mu nevykonajú a čo by mu nepovykonávali.~
263 28|           čo mu nevykonajú a čo by mu nepovykonávali.~Musím ho
264 28|            predbežne dosť. Chýbalo mu teda len oprieť sa o lakeť
265 28|         Ale tu sa zastavil. Prišla mu na pamäť Malinová, ako vyhrnula
266 28|           spýta, neodvrknem. Podám mu ruku, potľapkám ho po pleci
267 28|     potľapkám ho po pleci a poviem mu — báčik. Keď príde ku mne,
268 28|             Nikto nejde. Odrazu sa mu zazdalo, že napravo ktosi
269 28|            nechtíky prstov. Nebolo mu na tom dosť: ešte raz sa
270 28|            za ňou pán Rafika. Išli mu v ústrety a pán doktor podišiel
271 28|          vdovička,” a pohrozila sa mu, akoby vedela nejakú tajnosť. „
272 28|           touto Francúzkou, blyslo mu mysľou… Kde sú? Čo neprídu?
273 28|          von. Pri rozlúčke stačila mu ešte pani Rafiková pošeptať:~„
274 28|        bolo parného kúpeľa. Cestou mu prišli na um Malinovej belasé
275 28|   vykrikovali, že je už tam, že sa mu už nedá pomôcť… Čo im len
276 28|           ste vy? Poďte,” a podala mu ruku.~V izbe sa ešte nesvietilo,
277 28|       písmo ani nepozrel. Srdce sa mu chvelo v akejsi slasti,
278 28|            Takéto povedať. Že vraj mu hrala ten nový valčík na