Part

  1 1 |       Nakoniec ti zvestujú: „Slabé. Ešte jedného žíranta…” Nepohľadia
  2 1 |      položili do nej Ďura, ktorý sa ešte vždy nehýbal a mal skrivenú
  3 1 |     odviezol domov. Žid mu privolal ešte na cestu: „Nedajte sa od
  4 2 |          doktorovi Edutovi, mladému ešte človekovi bez fúzov, s hustými
  5 2 |            chytá za hlavu a tancuje ešte aj vtedy, keď sedí pri pive.”~
  6 2 |               Sluha odbehol.~Naháči ešte za chvíľu otvárali a zatvárali
  7 3 |            je druhým dobrý, jemu je ešte lepší. Ale je pravda, že
  8 3 |        vyvolili za podrichtára, ale ešte si pestoval svoje remeslo.
  9 3 |            kým mu žena nepovedala: „Ešte stále rúbeš? Nemáš ty druhej
 10 3 |           sú len dve lampy. Zvyšujú ešte tri. To je na ostatok mesta
 11 3 |          nohy. Statkárovi sa začala ešte väčšmi triasť hlava. Slúžny
 12 3 |     búrlivého zasadnutia! Len sa mi ešte raz opováž do búrlivého
 13 3 |        znova povstal, v strachu, že ešte niekto do smiechu vypukne
 14 4 |          pri svojom písacom stolíku ešte bez písem, lebo sa len nedávno
 15 4 |         bolo písať žalobu, ale takú ešte nemá. Omnoho príjemnejšie
 16 4 |             zima. V izbe sa totižto ešte vždy nekúri a svieti kuchynská
 17 4 |           Advokátsky list moja žena ešte nikdy nedostala… Firma advokátskej
 18 5 |          výborne zabávať. Poznať ma ešte nepoznajú, najmä slečinky
 19 5 |            ním usmieva, ba i Viera. Ešte hrdšie a prudkejšie ju vykrúcal.
 20 5 |           Konečne smialo sa všetko. Ešte aj pikolo z kasína vošiel
 21 5 |       jachtal pán doktor, vrtiac sa ešte stále okolo seba samého.~
 22 6 |             miesta, a hoci mi srdce ešte tuho bilo, po tvári tiekol
 23 6 |          začal som.~„Preto!” riekla ešte raz, ale tak určite, že
 24 6 |            ju vykrútim a okrem toho ešte desať ráz. Veselosť sa mi
 25 6 |         iste spomínajú. Redaktor je ešte vždy očarený — mnou. Slečne
 26 6 |        poriadok! Hneď a zaraz dones ešte jeden cukrík a rožtek! Ja
 27 6 |      napadlo, že by ma mohla slovom ešte väčšmi uraziť a ja by som
 28 6 |        Zuzka neprišla.~Zacengal som ešte raz.~Zasa nič.~Pritisol
 29 7 |           Hľadal v rukáve a pohodil ešte raz halenou, aby mohol hlbšie
 30 7 |      nestala. Licitácia v Malobreží ešte, tuším, ani nebola a ľudia
 31 7 |             korún.” Po chvíli dodal ešte hlasnejšie: „Spúšťam na
 32 8 |             prečítal, aby sa v nich ešte pokochal. Na chvíľu rozmýšľal
 33 8 |             Pozrela.”~„No tak pozri ešte raz.”~Žena mu podala kalendár,
 34 8 |            opätovne zaklepal. Potom ešte raz zaklepal, potom zaklepal
 35 8 |        Chvosty panské. Budete vy ma ešte rešpektovať…~V druhej krčme
 36 8 |             tam mohlo byť napísané… Ešte to by mi bolo treba…”~Zadýchal
 37 8 |      trestuhodné?”~„Nič.”~„Prečítaj ešte raz.”~Žena ešte raz prečítala.
 38 8 |            Prečítaj ešte raz.”~Žena ešte raz prečítala. Redaktor
 39 8 |            v posteli prečítal číslo ešte dva razy. Ale nič nenašiel.~
 40 8 |            preto bola taká obsluha… Ešte aj slúžka Zuza ma prestala
 41 9 |           šatku. V robotný deň bola ešte krajšia. Keď zavrtela železným
 42 9 |             tak lieta. Sukňa jej je ešte v kuchyni a hlava v sklepe
 43 9 |             umyté taniere. Potom sa ešte spýtala Mariny, ako sa majú
 44 9 |         majú otec, len aby nezačali ešte raz o Beckovi.~Uľa s Marinou
 45 9 |           na tých päť: možno, že by ešte deti prišli… A tu ani roboty
 46 9 |        Konečne bez výsledku odišli, ešte väčšmi nafúkané.~Zuzka cez
 47 9 |            so zníženým hlasom Uľa, „ešte raz sme prišli, ale ostatný
 48 9 |            zaerdžali kone. Popritom ešte aj Uľa zahučala: „Sľúb sa,
 49 9 |          Becko povedal „sto”, stále ešte nehľadiac do očí mladoženíchovi,
 50 10| priezračnými čipkami. Niekedy zadul ešte dosť chladný aprílový vietor
 51 10|            a kvíli. To je to decko. Ešte nevedelo chodiť, keď ho
 52 10|           pozrieť na hodinky, či je ešte ďaleko do polnoci a či o
 53 10|             bola stiahla a pustila. Ešte väčšmi zrýchlil krok, aby
 54 10|         hodinky a rátal v duchu, či ešte pred dvanástou zájde za
 55 11|             čižmách a na koni. A to ešte v sobotu. V nedeľu si rozhodne
 56 11|      nohavice čierne, kabát čierny. Ešte i metál si vylepil, vyčistený,
 57 11|             nepoznal. Samá vojna. A ešte panie! Doktorova žena obliekla
 58 11|          ráz si prepigľovala šaty a ešte sa jej videli pokrčené.
 59 11|           pani podsudcovej parfum a ešte okrem toho povedala, že
 60 11|            dopočula pani doktorka.~„Ešte čo!” podotkla celkom nahnevane.
 61 11|         okrúhle. Slovom, driečny. A ešte jeho duchaplnosť. Pritom
 62 11|   tabatierke, paličke a pančuškách. Ešte i cigarety mávali u neho
 63 11|               Ráčte, prosím, ráčte. Ešte jeden… Ale ešte jeden.”~
 64 11|              ráčte. Ešte jeden… Ale ešte jeden.”~Taká bola milá.
 65 11|      Olinkou.~„I teraz?” spýtala sa ešte raz.~„Áno.”~„A kedy nie!”~
 66 11|             na líca. „Oľa,” povedal ešte, a viac nemohol. Srdce mu
 67 11|             pár minút.~„Olinka, mám ešte jednu prosbu.”~„A čo?”~O
 68 11|            do blata. Auf! Nieder! A ešte raz, kamarát. Ľudia nevládali.
 69 11|             moc a toľké hehehe. — A ešte dáme! Zdvihne si tú šabličku.
 70 11|           Oficier sa hlboko nahne a ešte aj nohou pokýva, aj usmeje
 71 11|         mládencov. A ak sa pritrafí ešte stisnúť niektorú rúčku a
 72 11|            už hudbu pod nohami, ale ešte nebolo možno. Dva plyšové
 73 11|           pre lady patronesu neboli ešte okupované. Znak, že sa ešte
 74 11|         ešte okupované. Znak, že sa ešte nemôže tancovať. Pri vchode,
 75 11|   znechutili sa, znechutili. Čardáš ešte raz zavreskol, potom tíchol,
 76 11|          valčík. Po valčíku nastalo ešte väčšie obájenie. Ako tí
 77 11|         oficier — aranžér a načúval ešte chvíľu.~„Alarma!” opätoval
 78 12|             a otvorila ho. Na ulici ešte svietili lampy v plnom svetle.
 79 12|           máte už dvadsaťdva rokov. Ešte tri, pomysleli ste si vy
 80 12|          presvedčili ste sa, že ste ešte celkom pekná. Ba, môže sa
 81 12|            Kamarátky sa povydávali. Ešte dve—tri, a naozaj sa nájde
 82 12|           Lenže ty si slečna. Ty sa ešte musíš vrtieť, hopkať a vábiť.
 83 12|          Usmiate, veselé. Na ústach ešte hudba počutej operetky.
 84 12|               Podala mu ruku. Potom ešte raz sa obzrela. Keď vystupovala
 85 12|           Keď vystupovala do koča — ešte raz.~Čudrák stál pri východe
 86 12|            Elena sa vzoprela.~„Nie, ešte nie. Času dosť.”~„Nuž ale,
 87 12|            spýtal sa otec.~„Nechcem ešte. Ja nechcem,” povedala skoro
 88 12|             myšlienka!”~„Nevydám sa ešte. Za dva roky.”~„Hlúposti,”
 89 12|           má stať. Vpravde nevedela ešte, čo urobí. Chcelo sa jej
 90 12|            ľudia sú na svete…~Hútal ešte o mnohom a šiel za ňou.
 91 12|          ale práve taký bedár budem ešte aj vtedy. Dívať sa budem
 92 12|          biedna ako ja. Potom budem ešte biednejšia…~„Otroctvo! Otroctvo!”
 93 12|             Elena, ale otrok. Otrok ešte hnusnejší. Otrok strachu
 94 12|           Ťažko pomyslieť. Študent. Ešte pol druha roka. Prísahu
 95 13|            bolo hore nohami.~Mne sa ešte vždy zdalo čudné, že by
 96 13|        sedem. Veľký rozdiel. Z toho ešte rukavičky, vstupné a polnoc.
 97 13|           zmizol v ich víre. Mne sa ešte nechcelo do sály. Chcel
 98 13|          decko. Škoda, že som vtedy ešte nevedel hovoriť.)~Obzrel
 99 13|     poštárka, ona má čierne, a ruky ešte jemnejšie a je ešte strojnejšia.
100 13|            ruky ešte jemnejšie a je ešte strojnejšia. Kým sme prešli
101 13|           dumal som. Tak rád by som ešte jednu túru. Veď vidieť,
102 13|             mojej.~„Sklepník! Dajte ešte dve fľašky!”~„Načo?” protestovala.~„
103 14|      Prichádza zas a pokloní sa, či ešte poháriček. Chce sa ti, povedzme,
104 14|            poznávajúc svojho kolegu ešte z univerzity.~Zhodil kabát
105 14|           moja sloboda. Povečeriame ešte niečo a vypijeme si buteľku,
106 14|       plamienka, ako zablčí! Zábava ešte väčšmi vzplanula.~„Tuš!
107 14|           do tváre. Čierny mládenec ešte vždy počúval basu…~„… že
108 14|             akoby mu bolo do plaču. Ešte raz začal refrén:~„Nech
109 14|            kečkou a tenkou tvárou.~„Ešte buteľku!” rozkázal advokát.~„
110 14|           vypilo sa. Potom doniesli ešte jednu. Tú už nedajbože dopiť.
111 14|       potvrdil Šturec. „Veď uvidím. Ešte pár dní.”~„Zaiste je to
112 14|          Tvoja pani?” spýtal som sa ešte raz.~„Ona.”~V ten večer
113 15|             od seba derie — a tu ty ešte pomáhaš, aby si čím skôr
114 15|          hodiny, ale desať. Žena je ešte hore, číta. „Odkiaľže?”
115 15|           bolo dobre, krásne.~A tam ešte bude zima. Neporiadok. Keby
116 15|              Našiel aj krčmu. Ktosi ešte v nej spieval. Vošiel. Traja
117 15|       chodil ďalej medzi mládencov. Ešte potrebuje nejaké koberce
118 15|           Poobede pôjdem ta, ale sa ešte neprezradím. Musím vyčkať.
119 15|          slobodnému človeku. Počkám ešte trošku so ženbou.~Medzičasom
120 15|    prirovnať ku Dikovským. Musím ta ešte raz ísť.~Ale pokým Čuprík
121 15|              Ale pokým Čuprík išiel ešte raz, slečny odišli. Mariška
122 15|           donesie, čo by si zapálil ešte cigaru. Dobre bude, hundral
123 16|            ako sa viem zabávať. Kto ešte povie, že som balek?”~Pomaly,
124 16|           študentská spoločnosť. Je ešte len jedenásť hodín večer
125 16|        ceduliek, no ale zato ostane ešte na jeden večierok s kamarátmi.~
126 16|         profesor filozofie — ráčili ešte odpočívať, medik Z., profesor
127 17|        tvári.~„Počkajte. Vy nie ste ešte kompetentná súdiť, či sa
128 17|           nej myslieť. Nože, zachyť ešte pár slabík z jej úst… Z
129 17|         druhú stranu do ich uličky. Ešte dvesto krokov, rátal som
130 17|             celkom! Mať ju v náručí ešte raz, ako vtedy v jeseni,
131 17|          jej očkách, tiež čiernych, ešte spal ohník, v správaní a
132 17|         ohník, v správaní a rečiach ešte sa neprebudil život. Nijaká
133 17|         Zima,” odpovedám ja.~„Takej ešte nebolo,” zas on.~„Nebolo.”~
134 17|            mi udrieť ho po tvári… A ešte i ten kupec s okuliarmi
135 17|         veži odbilo sedem… Treba si ešte zavečerať a odieť sa na
136 17|   triumfovala… Ak príde na koncert, ešte obstarám. Druhé budú mať
137 17|          Hlúpe kupčisko a ten Ďuro! Ešte Ďuro, konečne, kolega. Ale
138 17|          zasnúbenie. Ale prosím vás ešte mlčať o tom. A vy?”~„Vy
139 17|           je víťazstvo?” spýtala sa ešte raz. „Ale úprimne, celkom
140 17|      vzrušenie. A veď sa vydáva, čo ešte chce odo mňa? Keby jej i
141 17|             človiečika. Hmla sypala ešte svoj sneh. Obletúval jej
142 17|             na koncerte,” začul som ešte.~Od tých čias minulo päť
143 18|             Proti prúdu, a otec jej ešte vždy hudie, že je mladá.
144 18|           do duše, myslel si. Nevie ešte zakrývať city. Čítaš z jej
145 18|         akoby jej bol ten mladý pán ešte za chrbtom a chcel ju chytiť.
146 18|              Tam sa videla. Aká som ešte červená, myslela, chytajúc
147 18|          najlepšie. Kde by len mali ešte ten román. Hej, požičia
148 18|         niekoľko ružových oblakov a ešte bledý mesiac. Záhrada bola
149 18|         Večera je na stole.”~„Musím ešte.”~„Pôjdeš so mnou. Budeme
150 18|            Musela ísť. Napravila si ešte raz rukou vlasy a šla. Okolo
151 18|              na chvíľku!” zaprosila ešte raz.~„Nepustím,” povedal
152 18|          pečienky a dva zemiačiky.~„Ešte jeden zemiačik. Do tretice.”~„
153 18|             všetkom svojom nešťastí ešte veselšia, ale vtedy nebol
154 18|             bavkajú. Choď!” doložil ešte.~„Nepýtala som sa ťa. Čo
155 18|            vôbec chlapci, deti. Oni ešte ani netušia o láske, o tej
156 18|            okienkach zostalo z neho ešte… Dve ruže jedna za druhou
157 19|           uši. Pánu rechtorovi bolo ešte poznať hviezdu, pána farárova
158 19|            oknu, aby svojimi slzami ešte väčšmi nerozhnevala pána
159 19|        upokojil, zjedol ich desať a ešte uvažoval, či by nebolo dobre
160 19|               Prečo?”~„Ale, Zuzana! Ešte by povedali, že sa podľa
161 19|             objednal, čo má farár.~„Ešte povie,” kričal, „že mne
162 19|       týždeň nič nepožičala od nej, ešte si pomyslí, že sa hnevám…
163 19|          ten doktor príde,” povedal ešte, „pošlite ho aj ku mne.”
164 20|             bude po chorobe. Pozrel ešte raz za gazdom a máchnuc
165 20|           proti svetlu… — A ak bude ešte horšie, myslel si, môže
166 20|             za chvíľu oddychujúc si ešte, spotený a ustarostený.
167 20|             poškrabala, „a ty si si ešte nevydýchol…”~Bartuš skúmal
168 21|           pred oknami, pred chvíľou ešte čierne, suché a smutné,
169 21|          myslí na revolver, otravu. Ešte to! To by veruže neurobil
170 21|        zničenú, biednu, pošliapanú, ešte nižšiu, ešte podlejšiu,
171 21|            pošliapanú, ešte nižšiu, ešte podlejšiu, než bola. Ako
172 21|        oslobodiť ju z pút, ktoré ju ešte zvierajú i po pohanení.
173 21|             silueta v izbe.~Keď tam ešte spolu sedávali, myslel si
174 21|         nabok, aby ju lepšie videl. Ešte sa jej nezdôveril, že ju
175 21|         nezdôveril, že ju rád vidí, ešte len cítil, že ho ustavične
176 21|           Drnkla do klavíra. Chcela ešte čosi povedať, ale Čurín
177 21|             na neho. Začervenala sa ešte väčšmi až po krk a presadla
178 21|             rukami v povetrí.~Čurín ešte lepšie chcel znázorniť svoju
179 21|          Celé rameno ochablo. Hlava ešte hlbšie zvisla. Chrbátik
180 21|       hlbšie zvisla. Chrbátik a krk ešte väčšmi sa zaokrúhlil. Prižmúrené
181 21|             niekto po dlažbe.~Potom ešte prišlo niekoľko listov poštou
182 21|           papirosou a rozmýšľal, či ešte vojsť dnu, či počkať.~„Ak
183 21|            vozňa, sponáhľal sa, aby ešte raz zazrel cez sklo líca
184 21|             sa mi rozlúčiť, myslel. Ešte raz a potom koniec.~A šiel.
185 21|            je rozčúlená… I on by sa ešte väčšmi zmiatol. Nemôžem
186 21|         Nemôžem hovoriť, myslel si. Ešte nie. Ani teraz ešte nie,
187 21|             si. Ešte nie. Ani teraz ešte nie, pomyslel si po chvíli.
188 21|           zlata. Aj mašlička. Stále ešte mašlička. To sa ma ona,
189 22|            Dlhočizný červený šál mi ešte žena bola okrútila okolo
190 22|            som ich mal na čižmách a ešte aj slamou boli napchaté,
191 22|        prišlo mi na um, že mi treba ešte výdavky poznačiť do notesa.
192 22|          vyhrážajúc sa. Otvoril som ešte aj dvere. Mali sme trojnásobnú
193 22|          čítať, pokojne cestovať… A ešte i táto manžeta je možno
194 23|           Prešiel týždeň a mne bolo ešte vždy smutno. Azda by som
195 23|              cip, cipušky…” počujem ešte teraz. Pominulo sa a viac
196 23|          znepokojilo. Čo to tá žena ešte nazháňa? Nebudeme môcť ani
197 23|        šatku a začala fňukať. To ma ešte väčšmi podráždilo. Zasmial
198 23|         nepotrebné zviera. Kanáriky ešte nemáme, ani straky s obstrihanými
199 23|            takže som nevedel, či to ešte drobný dážď a či sama hmla
200 23|            teba, umýva sa labkou. A ešte keď je malá! Odprosím ženu
201 24|   spoločnosti v salóne. Tam mi bolo ešte ťažšie. Čo ma ustavične
202 24|             som si sadať. Čo, tuším ešte nejakú iskierku? Pozriem
203 24|             pieseň: A na tom kameni ešte jeden kameň. Dobrá príležitosť.
204 24|        Potom poradíte!” zavolal som ešte a chytil ruku mladého človeka.
205 24|           odišla.~Nazdáva sa, že ju ešte rád vidím. Ale ku domácej,
206 24|            jej to bolo veľmi kvôli.~Ešte vždy prechováva nejaké nádeje.
207 24|       najkrajších minútkach. Ona sa ešte vždy nazdáva, že ju rád.
208 24|         Sladko mi bolo okolo srdca. Ešte i teraz ho rád vidím. Ach,
209 24|         vyjde.~„Ak neprídete, poďte ešte teraz trošičku.”~„Vyjdem.”~„
210 24|            prešla s mladým človekom ešte dvadsať krokov.~Raz som
211 24|         Rýchlo vstala a odišla. Čo, ešte vždy sa ma bojí? pomyslel
212 24|            ste o nej presvedčená?”~„Ešte nie, ale vidím ju.”~„Kde?”~„
213 24|           vravieť je vec smiešna, a ešte v tom zmysle vznešené, krásne,
214 24|       Nemáme čas!”~„O tom sa môžeme ešte pozhovárať,” povedala mi
215 24|             naozaj komický. A potom ešte… Na vychádzkach, koncertoch
216 24|            oči zakalili. Pozrel som ešte raz v jej stranu. Odišla.
217 25|           najnudnejšou vecou. Hudba ešte zvučala v ušiach, krásavice—
218 25|         ušiach, krásavice—tanečnice ešte sa nám mihali pred očami,
219 25|       príjemné slová a poznámky sme ešte počuli. Čerstvé, horúce
220 25|          pri dvojitej rameno. Potom ešte pozrela za mnou a tak krásne,
221 25|      mladého človeka v druhej izbe. Ešte mal hlavu sklonenú v dlaniach
222 25|           ponad naše hlavy, hovoril ešte hlasnejšie.~„Smiešni sú
223 25|            dať apatekársky pomocník ešte v tú noc rannú muziku pod
224 26|          býval inžinier Sihoň, bola ešte prázdna a tichá. Veľká záhrada
225 26|        ožívať vtáčími hlasmi. Slnce ešte nevyšlo nad strechu humna,
226 26|      železnej rúčky. U susedov mali ešte spustené záclony. Tam spali.~
227 26|            ju niekto vidieť takúto. Ešte by sa zahanbila. Vošla ešte
228 26|         Ešte by sa zahanbila. Vošla ešte do sadu za domom. Pochodila
229 26|           až sa okná zatriasli. Muž ešte spal. Spod periny trčal
230 26|      záhrade.”~„Darinka?” spýtal sa ešte raz, ale už bez hnevu, naťahujúc
231 26|             ťa upozorňujem, že máme ešte prasacinku.”~Tuliak, pred
232 26|       večeri sa pokračovalo. Prišla ešte polenta, syr, ovocie, čierna
233 26|         Dobre.”~„Čo chceš urobiť?”~„Ešte neviem… Ale si istá, že
234 27|       Zamĺkol som. Dívala sa na mňa ešte chvíľku, očakávajúc, že
235 27|             chvíľku, očakávajúc, že ešte niečo poviem.~„Taká sa mi
236 27|       začudovaní som vstal a držiac ešte vždy jej prsty v ruke, pristúpil
237 27|           Vidieť.~Znepokojil som sa ešte väčšmi.~Čože jej povedať?
238 27|            som ju pritiahol za ruku ešte bližšie k sebe.~Povolila.
239 28|             pani Rafiková”, nevieme ešte celkom nič. Môžeme si napríklad
240 28|       sudcovej sa to máli: „Nože si ešte zo päť,” hovorí, „alebo
241 28|            tak ticho ješ. Nezvonili ešte, že ty cengáš. Donesiem
242 28|    nedovolila utierať prach.~„To ti ešte chýba. Najlepšie, dones
243 28|           jednom zrkadle. Priniesla ešte jedno. Pozrela. Výborne
244 28|         štyri malinké, jedna veľká. Ešte povedia, že sa nosíš podľa
245 28|           naozaj strašný bôľ.~„A vy ešte nekúrite, pani Rafiková?”~„
246 28|           je rodina, bratanec alebo ešte bližšia. To by bola škoda.
247 28|        škoda. Musí ju ísť navštíviť ešte dnes večer. Hneď teraz.~
248 28|           vie, na čo by bola prešla ešte, keby nie deviata. Tu sa
249 28|           Len ostaňte, len nechoďte ešte, ale poseďte si.‘ Teraz
250 28|            nočná hudba v inštitúte… Ešte nie…? Pedel s červenými
251 28|     červenými vlasmi?”~Mladý človek ešte vždy hľadel ako vyjašený.
252 28|      ukázala hrubú obrúčku.~„Vy ste ešte bez obrúčky?” spýtala sa.~„
253 28|            mladý človek.~„A jednako ešte nič neviete. Neviete, čo
254 28|         hradskej kde—tu trepotal sa ešte vo vetre osamelý žltý lístok.
255 28|           sa, že sa tie chvíle môžu ešte vrátiť. Míňa sa na tomto
256 28|         rukou.~„No, a opováži sa to ešte špintať na vás. Keby ste
257 28|          Ach, táto koketa. Musím ju ešte raz pichnúť.~„A že ste vy
258 28|           bude taká smelá prosiť si ešte kúsok.~Prišiel večer. Kdeže
259 28|              Nebolo mu na tom dosť: ešte raz sa majestátne poklonil
260 28|    spätkovať ku dverám. Tu postál a ešte raz spravil kompliment.~
261 28|            izby a stratil sa, alebo ešte lepšie by bolo, keby sa
262 28|        nestačil ani protestovať, že ešte nebol všade na vizitách,
263 28|             Pri rozlúčke stačila mu ešte pani Rafiková pošeptať:~„
264 28|        sacramentum… Od tých čias ju ešte nevidel… A ako ju uráža
265 28|           podala mu ruku.~V izbe sa ešte nesvietilo, len v peci blčalo.~„
266 28|             vidím. Viete, prečo som ešte prišiel? Ten veršík mi zasa
267 28|            mne už o vás nahovorili! Ešte mi aj list písali o vás
268 28|         písala,” povedala. „Ale mám ešte jeden.” Prešla k etažériku
269 28|             dievča? Dvanásť hodín a ešte je nie tu.” Bežala k mužovi.~„
270 28|        odišli spolu. — Bohviekam. A ešte po francúzsky hovorili.~