Table of Contents | Words: Alphabetical - Frequency - Inverse - Length - Statistics | Help | IntraText Library
Alphabetical    [«  »]
uštipla 4
uštipnút 1
uštipnutie 1
už 268
úžase 1
úžasne 1
úžasné 2
Frequency    [«  »]
270 ešte
270 k
270 mi
268 už
254 za
241 i
241 po
Janko Jesenký
Malomestské rozprávky

IntraText - Concordances


    Part
1 1 | nemôžu požičať.~Teraz je všetkému koniec, myslel 2 1 | fajku si s ňou pripálim…~A aj vytiahol spoza sáry krátku 3 1 | grajciarov na fruštik. Trápilo ho len to, že musí ísť rovno 4 1 | chvíľou sa mu zazdalo, že sa rozhodol nestarať sa o nič, 5 1 | tvárou. Práve naopak. Oje ho búšilo do boka a spadol, 6 1 | čapicu a utierajúc si teraz lysinu, ktorá sa mu v strachu 7 1 | súril doktora.~Ďura trhlo. zo tretí raz počul spomenúť 8 1 | trasľavo a plačlivo.~„Ja sa o vás postarám,” upokojoval 9 1 | Žena Verona napraví. nejednému napravilaAk 10 1 | príďte ku mne do mestaJa pomôžemNohu vám napravia. 11 1 | oznámil, že je jeho dlžoba žalovaná, aby šiel k advokátovi. 12 2 | kožka len tak visela, si zúfal. Zo dňa na deň mu 13 2 | cestou medzi brehmi, ktoré sa zelenali novou bledozelenou 14 2 | kvitnúcich čerešní. Cesta sa prášila a hrudky zoschnutého 15 2 | hlavy po päty. Notár sa —už zotavoval a bez strachu 16 2 | hlavy po päty. Notár sa už— zotavoval a bez strachu 17 2 | cez rínok. Zverolekár sa tak nehniezdil a nebúchal 18 2 | si omočiť.~Hodil kosu a sa spúšťal z vŕšku k úpustu, 19 2 | aj notár, zverolekár sa tiež začal driapať, a čižmári 20 2 | začal driapať, a čižmári aj brali svoje žrde, plašiac 21 3 | blato, bolo sucho. Toto sa pánu majstrovi nepáčilo. 22 3 | všetci, aj pán majster, že takto áno, to sa rozumie, 23 3 | obecných záležitostiach. by ho aj boli vyvolili za 24 3 | Keď vchádzala do chyže, sa mu kladivko kĺzalo a 25 3 | Hodil topánky a kladivko a sa aj bral drevo rúbať. ~ 26 3 | dvadsať krokov od svojho domu, sa usmieval, hruď sa mu 27 3 | nepríjemnej pare. Tma bola o druhej. Žlté bahno čvŕkalo 28 3 | Pred bránou mestského domu ich stálo zo dvadsať v kope. 29 3 | Žiť sa nedá.” Stolár Žitný aj päste dvíhal a nadával 30 3 | schodmi do poradnej siene.~Tu sedeli páni okolo dlhého, 31 3 | sa za veľkú kasňu. Notár —už chcel zapísať novoprišlého 32 3 | za veľkú kasňu. Notár už— chcel zapísať novoprišlého 33 3 | Ježovú, ktorá svoje porcie dávno zaplatila. Apatekár 34 3 | rukou o stolík. Apatekár sa tiež smial. Hubertovi 35 4 | vás, pán doktor, ako som povedal, som Škereň a ženil 36 4 | ho z misy vyšustla. Bol, ho niet. Odrazu jej zvonia 37 4 | poriadnu večeru spraviť, by bolo po starostiach. 38 4 | sa hnusnou húsenicou. A sme doma. Čímže sa pytačovi 39 4 | nemožná. Pytač nemožný… dvaja pošli kade ľahšie 40 4 | Ľahko som sa vyhovoril.~'Ja olovrantujem,' hovorím.~, 41 4 | Malvínku čaká, a idem. Ale v pitvore počujem: ,Nekváč 42 4 | povedať: ,Kúsok klobásky!‘ by doniesli. ,Lampa nehorí.‘ 43 4 | doniesli. ,Lampa nehorí.‘ by zapálili. ,Piva!‘ Už 44 4 | Už by zapálili. ,Piva!‘ by si ho mal… Šľak by trafil 45 4 | poklonil na znak súhlasu, som vedel, že som urobil 46 4 | budete nútený ako môj advokát v nedeľu začať žalobu o 47 5 | Pomaly sa zmrkalo. Ani sneh nerobil kruhy nad zemou, 48 5 | veľkopanskými náhľadmi.~To mi ide, myslel si pán Sásik, 49 5 | celý skonfundovaný. sa nevedela zdržať a vypukla 50 6 | vás človek chce potiahnuť, to cítite a idete…”~„Ale 51 6 | povedala.~„Viem, že vám to mnohí povedali. Musel som 52 6 | musíte vedieť, že vás ja rád, dávno rád.”~Skutočne, v 53 6 | Nerozumel som. Zuzka vyšla a sa neukázala. Kávu som nechal 54 6 | namiesto štyroch stoličiek len dve. Stôl druhý. Starý 55 6 | sviečka. V posteli som našiel len jeden vankúš.~Nevedel 56 7 | pľuští a zimy. Dva mesiace nesvietilo slnce.”~Rozprávali 57 7 | peniaz,” strmo ho zahriakol namrzený exekútor.~„Poďme!” 58 7 | Bože, nie peniaze?”~„No odpustíte,” začal farár, „ 59 7 | potľapkal ho po pleci, „nechže len licituje ten Dufek. 60 7 | prudké a rýchle. Exekútor si myslel, že zasa bude musieť 61 7 | ploty preskakovať. Rapavý aj hľadal zimný kabát a 62 7 | hlavou. Nazdal sa, že ho bijú. A v tomto okamžení 63 7 | povedal nahlas, „čušte , nekričte, budeme licitovať… 64 8 | poobedňajšie slnce a v izbe bolo dusno od neobyčajnej spary. 65 8 | spať. Strhávalo ho. Ráno o pol piatej sa zobudil 66 8 | jubilantmi a hasičmi dvadsaťpäť rokov. Bola aj 67 8 | čert aby ich vzalTeraz viemTo preto bola taká 68 8 | Iste nejakého hasiča… to mámChápemDobre je…”~„ 69 9 | Len čo začnú okrúhlieť, zvedavé na svojho budúceho. 70 9 | len aby sa popáčili a aby raz dosť bolo tých všelijakých 71 9 | ale keď si putne naplnila, sa aj zohla, chytila ich 72 9 | pánovej čižmy a v tom momente aj spravila raňajky a nesie 73 9 | sadu. Keď kuchyňu zametala, si spievala a myslela si 74 9 | mať oštaru. Najstaršia štrnásť rokov. dopatrí 75 9 | pomôže ti vo všetkom.”~„No Krídlatá je krásny kúštik,” 76 9 | dobre,” uštipla Anna.~„No, sa k nám neukazuj, ak to 77 9 | šli. Aj sa pobrali, teraz celkom rozpaprčení.~Zuzka 78 9 | ja som sa nazdal, ako som povedal, že bude výnimkou 79 10| Videl, že je na hodinách štvrť na dvanásť. Odporúčal 80 10| vŕškom a potom dolu. Nepočul ani pukanie, ani šušťanie, 81 11| nemá kde bývať. Nový doktor pol roka hľadá byt. Nový 82 11| ukázať.~Slečny, tie vyšli o deviatej ránoTiež do 83 11| niekto mal podobnú mašľu, si objednal nejakú extra. 84 11| niekto nosí tenkú palicu, mal takú ani hrubú, ani 85 11| Áno.”~„Vidieť, i tam fušeri. A u ktorého krajčíra?”~„ 86 11| si ju pred podsudcom a on zbadal, že je nová.~„Akú 87 11| nedotknuteľná. ~Probovali mnohí ľudia dostať sa do 88 11| nevypil?”~A slečna Olinka donáša buteľku s hviezdami 89 11| ne hnevá…? Len kedy vyjde Oľa…~Nečakal dlho. Olinka 90 11| A čo?”~O pol deviatej sa dva razy jedno za druhým 91 11| len deň! Večer bol ozaj inakší ako ostatné večery. 92 11| vidieť i na starých pánoch. o šiestej sedeli v kasíne. 93 11| netešil?~A predsa, predsa?~ o ôsmej sa jagali okná sály 94 11| Každý by bol rád počul hudbu pod nohami, ale ešte 95 11| mal červenú ružu v dierke ako aranžér, len hlavný 96 11| zavzdychnúť. Pomocník Ježného šuchal nohami so svojou. 97 11| Olinka nesedela. Taký je cit lásky: volá, volá, privolá.~„ 98 11| pohárikmi a pofajčiť si. Taký je u nás zvyk.~Medzitým oficieri 99 11| chceš sa ochladiť vejárom, ti ho oficier berie z ruky 100 11| Spomenieš, že si smädná, sa oficier rozbehne. Sklepník 101 11| sladké bolo, zavzdychneš. máš mrazené. Takí ľudia. 102 11| pán lajtnant požiadal, nuž len s ním.”~Srdce mu zhorklo.~ 103 11| Prosit!~V dvorane boli pri kolóne.~„Kolón,” zakričal 104 12| povydávali. Len vy nie. Veď máte dvadsaťdva rokov. Ešte tri, 105 12| nevidí. Tie široké, čo sedia, len štvorylky tancujú. Ony 106 12| kontakt, ako jej to Čudrák raz povedal a čo si zapamätala.~„ 107 12| Zašli na bočný chodník dávno. Ani nebadali. Tu 108 12| dávno. Ani nebadali. Tu bolo tmavšie. Len malé lampy 109 12| pomaly za Elenou.~Ona bola netrpezlivá.~„Čo tak oneskorene?” 110 12| spýtala sa a podala mu ruku. bola teplá, ale triasla 111 12| sa pilo a fajčilo.~„Tam tancujú,” podotkla mechanicky 112 13| som mal vyše práva. Ale takzvané lakovky nechal 113 13| Starostí som mal toľko, že —už som sa zriekol bálu, 114 13| Starostí som mal toľko, že už— som sa zriekol bálu, keď 115 13| španielsky grand.~Kostým by som bol mal, ale čo ma 116 13| Akože sa budem baviť? A som si predstavil v duši 117 13| Ó, dobre.”~„Ľúbil som ťa ?”~„Ľúbil.”~„Tak si Viera.”~ 118 13| netrvalo ani desať minút, sa vrátil s bielou vestou 119 13| položiť na ňu plášť, bol tiež oblečený.~„Dovolíš, 120 14| príčine. Nie vám je ľúto…? ten vchod do lokálu. Široké, 121 14| na nej. Nie, nie. To je taká obsluha. Stopuje ti 122 14| blahorodý pane?”~A ty si si namyslel, že si pán, a dvíhaš 123 14| len povieš alebo ukážeš a máš. Taká posluha!~A hostia 124 14| poškodiť. Neraz sa zdalo, že je zle. Nešťastné voľby!~„Javor 125 14| si smútok odháňal. A keď vonkoncom nijaký titul nebol — 126 14| zabrýzga sa. Ty, ty medveď. si zasa drichmal. Napuchnuté 127 14| všetko.‘ Príde nejaká dáma a začína… ,Áno, pekné, vkusné 128 14| spoločnosti, hovoríte, hýbete sa a vidieť samý nevkus, nevhodnosť…‘ 129 14| Pokĺzne sa mi noha na parkete, kričí: ,Ech, ty nešikovník, 130 14| priviedol na pravé miesto, , že tak a tak neslušnosť. 131 14| neslušnosť. Hvízdam si, som neslušný. ,A čo si ty 132 14| Bolo na ňom vidieť, že pil, ale kráčal isto a pomaly.~„ 133 14| sa so mnou.~O chvíľu boli traja na stolíku, potom 134 14| buteľku!” rozkázal advokát.~„ svitá!” zahovoril Rapavý. „ 135 14| doniesli ešte jednu. nedajbože dopiť. Cigáni 136 14| Traja tľapkajúci mládenci sa predtým vytratili. Napokon 137 14| nikohoAle aj miestnosť je akási nečistá. Treba bude 138 14| byť? Idem ho hľadať.”~A vychádzal. Keď prišli dvaja, 139 14| byť? Poďme ho hľadať.”~A boli von.~I o týchto sa 140 15| oženil. Aby na takto rok boli dvaja, on a ona. Znova mu 141 15| pôjdem. Ľa, mohol som byť doma. Čo sa táram?~Financ 142 15| Posluha! Počujteže! Doneste len toho koňaku!”~„S čajom?” 143 15| koňaku.”~„Prosím.”~Mohol som spať, dumal Čuprík. Do deviatej 144 15| dumal Čuprík. Do deviatej sa nijako nevyspím. Aká je 145 15| Gabriela by bola vari lepšia, aj ako žena. Koketky 146 15| myslel si Čuprík. Niektorú musím. Mariška Stuhlých 147 15| Ja len tak.”~„A tam ťa na vizitu čakajú.”~„Nevrav!”~„ 148 15| ho jej pružná postava. A si predstavil, ako si najmú 149 15| hlupák, hlupák! Keď som bol tam, mal som sa držať 150 15| Anička Durdíkovie? Ale ta chodí akýsi veľkoobchodník. 151 16| nervózny, ani to pivo mu nechutí.~„Kamarát, nemôžem 152 16| zapísal mu skvelú známku. Keď i Krkavec podpísal index, 153 17| prezradilLen nie prezradiť sa. pol roka bojujem, aby som 154 17| Pozrela som na vás krajšie a vás mám. Už mi vyznávate 155 17| vás krajšie avás mám. mi vyznávate lásku.”~Ako 156 17| ruky?” spýtal som sa. A som cítil, že sa mi mení 157 17| Vietor prestal fúkať. Lampy svietili a ľudia sa prechádzali. 158 17| neukojíš…~Zima prechádzala mi cez rukavičky a topánky. 159 17| mrazil. Chlad som cítil aj na chrbte. Na veži odbilo 160 17| potešila. Víťazím, myslela by. je môj. A veď klince nedokazujú 161 17| myslel som si, načo teraz nežné city, láska… 162 18| Potrebuje štvrtku kretónu, jej zavesia na krk Marku, 163 18| mladosťou. Príde nejaký bál, a ju šutrujú — na galériu, 164 18| vraví otec. Nuž a prečo sa pred dvoma rokmi učila tancovať? 165 18| Ježíková?” spýtal sa, ako to býva, s príjemným úsmevom. „ 166 18| vami,” opätoval.~„Veď sme doma.”~Prišli k bránke. 167 18| Ja som, ak chcete vedieť, čo sa môjho mena týka, Becko. 168 18| ratolesti veľmi rýchlo prešlo. sa mrkalo, keď tu odrazu 169 18| sa na nebo. Mesiačik sa ligotal pomedzi stromy. 170 18| by bola i zaplakala, ale vychádzali na verandu.~Starý 171 18| večeri, utierajúc si ústa, a sa i zdvihol, aby šli.~Elenke 172 18| svetlej mesačnej noci. Hľa, jej prichádzalo na um, že 173 18| bledými hviezdami. Mesiac sa vysoko vyšibol, zrovna nad 174 19| sa mali stretnúť. Keď sa nijako nemohli vyhnúť, pozdravili 175 19| vidieť. Rechtor si pomyslel: ťa nevidím. Farár pri takomto 176 19| mohli byť najlepší priatelia podľa veku. Farár bol päťdesiatročný, 177 19| pána farára sa spúšťala nad uši. Pánu rechtorovi 178 19| aby ho lepšie bolo počuť: „ som povedal. Preto, lebo 179 19| Alebo boli palacinky. To je panskejšie jedlo a tak často 180 19| oberať. Pani rechtorka sa aj vybrala do sadu.~Muž 181 19| Dávali lacno a pani rechtorka i zjednala putňu za korunu. 182 19| Tak nebudeme my,” povedal bez úsmevu.~„Ale tak lacno,” 183 19| Mídu tiež hnevala. Toto nebolo s kostolným riadom, 184 19| ale si požičiam od Mídy, som si týždeň nič nepožičala 185 19| sa musí zobudiť a že sa aj zobudil, ale guľa neprestávala 186 19| pána rechtora držíTam aj doktora volali…”~Farár 187 19| len ľahučké jedlá.~Farár na druhý deň spýtal sa gazdinej: „ 188 19| hlavou zboka nabok. Cítil sa zdravý a veselý. Prišlo 189 19| zjedol všetky,” vravela s plačom, „a kúra by bola 190 20| Taká je ako tri sudy… Ale ideš? Chytro…”~Brucho sa 191 20| pozerala na svojho muža, ktorý behal s kravou, držiac ju 192 20| rukou, odišiel.~Starý Bartuš nevládal. Fučal väčšmi ako 193 20| Trochu pálenky. Ja som si vypil.”~Žena vydúchla. Zvraštila 194 21| včasného zimného mrku sa vkradlo do chyže a kúty 195 21| slabosťou. Vôbec, ona ma ani nahnevať nemôže, myslel 196 21| aspoň nazdával, že to všetko zahynulo a prestalo žiť.~ 197 21| nedokončil. V izbe bola tma a von tiež nastúpil večer. Lampy 198 21| nastúpil večer. Lampy svietili všetky. Sneh, ktorý predtým 199 21| zapišťal v peci, v ktorej oheň dávno vyhasol. Strechy domov, 200 21| pôjdem? Zbadajú ma. A zima ho drvila. Treba ísť domov. 201 22| niektorom oddiele. Vlak uháňal a raz ma ta, raz 202 22| bol známy. Voľakedy som mal šťastie s ním. Ale nemohol 203 22| Konečne aj zunovalo sa mi jednotvárne vyťahovanie 204 22| nadávky. Zabávalo ma to a prestal som sa hnevať. 205 22| obúval. Jednu topánku mal obutú. Musel si ju teda 206 22| obutú. Musel si ju teda obuť predtým, ako som sa pohrozil, 207 23| prišiel. Malá štátna búda bola skoro do polovice v ňom. 208 23| padať. Pohol sa vietor a to všade hučalo. Hory šumeli, 209 23| minula táto poézia života. začiatkom júna odrazu sa 210 23| myslel som si, lenže potom nebudeme králiky hľadať, 211 23| klobásky, šunka. A to sa viac nebudeme hrať na cipcipcipušky, 212 23| Zakričíš „ašura, mašura!” — ti pribehne. Dobré zvieratko. 213 23| kŕmiť a škrabkať.~V júli, bez opýtania, žena ma prekvapila, 214 23| odišiel som do hory. To je veľa. Celá menažéria. A 215 23| nadobudnime si mačičku.”~„Ach, to radšej psíka,” hovorím celkom 216 23| vlaží tvár. Stromy boli celkom holé a na ich vetviciach 217 24| domácej, tak sa mi vidí, sa nedostanem. Škoda. Najmä 218 24| nevinného decka, ktoré začína aj duševne cítiť. Predstavil 219 24| bohvie proti čomu, keď je doma a dala by sa nahovoriť, 220 24| pôjdem i ja dolu. Vtedy je tma. Odovzdáte. Dobre?”~„ 221 24| rovná cesta. Pätnásť krokov, si tam. Nie, nešiel som 222 24| duševné. Vy ste ma videli aj víno piť alebo karty 223 24| izbe, kde som sedel, bola úplná tma. — Pôjdem do salónu 224 25| naspäť, dielňa na náradie odtrúbila na rannú pol šiestu. 225 26| vrcholce slivák a hrušiek sa jagali v svetle a na 226 26| vysokom múre domu pri záhrade padal tieň železnej rúčky. 227 26| začala byť zima a starý Sihoň otvoril okná na spálni — 228 26| vyjsť, bleslo jej mysľou. A pocítila, že sa niečo stalo. 229 26| milá prívetivá osôbka dávno jej bola podozrivá… 230 26| kúpila hus a vyšla na ulicu, bolo po nej… Požičala novú 231 26| ako straka…”~Žibrienka sa chcel nahnevať, keď počul, 232 26| toho, že skapali kurence. sa aj zohol po papuču, že 233 26| spýtal sa ešte raz, ale bez hnevu, naťahujúc nohavice.~„ 234 26| tam.~Neskoro večer, keď u susedov spali, pani polesná 235 26| Len čo ju oprela o múr aj odišla na vandrovku. 236 26| a spoločnosti.~Ale, ako vieme, človek mieni a pánboh 237 27| prehovoril som. „Nebojte saA odlietla.”~A akoby som bol 238 27| náhle zjaví sa len jeden je koniec.”~„Máte o mne 239 27| odpoveď, ktorú pri bozku dávno pocítilo srdce, len 240 27| iným. Nie som sám. Pritom necíti. Vyžitá, duševne 241 28| RAFIKOVÁ (novela)~Boli ste v meste Ľanovom? Nie? Nuž 242 28| kováčske mechytak ste celkom presvedčení, že to 243 28| ohnivejšia.~Tu máme Rafikovú. sedem strieborných vláskov 244 28| a štrngá pritom lyžicou, ho pani Rafiková láska: „ 245 28| ostré polená. V sypárni tak nocoval pre nepočúvnosť. 246 28| nejakým zvláštnym spôsobom, bola Miluška pri zrkadle. 247 28| Grófke zablysli oči hnevom, Miluška blýskala očami. 248 28| pozrieť, ako jej pristane. bola zasa pred zrkadlom. 249 28| rukavičky, vzala vejár do ruky a ako sa prechádza, tak sa 250 28| dali na puf?”~Pani Vrabcová nepočula otázku. Nahla sa 251 28| advokátovú. „No, , je lenCigáni, ako čo by čítala… 252 28| omnibuse. Ledva sadla do neho, tu akýsi mladý človek. Vysočizný, 253 28| zabúdate. Stavme sa, že neviete, čo je tolegis 254 28| na stanicu. Odtiaľto ich potom veľmi chytro preniesla 255 28| v noci. Strach! Dnes sa na záhumní prechádzali. 256 28| Netrvalo pol minúty a bol pred domom Rafikovej. 257 28| Brveník zhodil zvrchník a sa bral hore schodmi. Otvoril 258 28| veľkej, s parketami. Stôl bol prikrytý. Prestreté bolo 259 28| ostatní.~„A pán doktor zaiste pochodil celé mesto,” rozhovorila 260 28| Vraví: Doktor Brveník. Tu sa bol predstaviť. Ej, ej, 261 28| blýskať, kuk sem, kuk tam a sa hrnúNože toho mäska 262 28| priateľka vám to vravím.”~ ani nepočúval, len sa tratil. 263 28| seba, vykrikovali, že je tam, že sa munedá pomôcť… 264 28| že jetam, že sa mu nedá pomôcťČo im len vykonala, — 265 28| potme samotná. Ja som sa nemohol zdržať. Chcel som 266 28| jedna na druhú takČo mne o vás nahovorili! Ešte mi 267 28| povedal. „Veď sme sa my bozkávali…”~„Viem.”~„Čo?”~„ 268 28| že ide preč?”~Rafiková po tretí raz prekutala izby.


Best viewed with any browser at 800x600 or 768x1024 on Tablet PC
IntraText® (V89) - Some rights reserved by EuloTech SRL - 1996-2007. Content in this page is licensed under a Creative Commons License