Part

  1 1 |             dvere a len čo sa zohol za končitým klobúkom, ktorý
  2 1 |           si pripálil, chytro jedno za druhým pocmukal, prichlopil
  3 1 |             Odhodil zápalku a crkol za ňou cez zuby.~Nemajú aj
  4 1 |             naplače, pomyslel si, a za ňou všetky deti. Bude to
  5 1 |              býčka, roľu pod Tŕním, za Salašom, lúku Záhumenicu,
  6 1 |        treba sú. Býčka? Ten by šiel za facku, s tým by si nepomohol,
  7 1 |            hotová opica…~Voľakto mu za chrbtom zakričal: „Hohó!”~
  8 1 |          keď sú páni, nech zaplatia za prekotenie, uvažoval a obrátil
  9 1 |         zostal ležať, nesiahnuc ani za klobúkom, ktorý čupel hore
 10 1 |          gamašiach, držal staršieho za rameno, aby sa nepokĺzol,
 11 1 |             klobúčik k nosu.~„Bežte za doktorom, bežte za doktorom,”
 12 1 |            Bežte za doktorom, bežte za doktorom,” rozkazoval starší,
 13 1 |             posteli. Starší pobehol za ním a sadol si na peľasť,
 14 1 |              Chudák.”~Takto šepkali za chvíľu. Ďuro medzitým zasa
 15 1 |          dvesto korunami, čo dostal za zlomenú nohu. Hlásil sa
 16 2 |            o stĺp lampy, a tak stáť za chvíľku, kým sa osmelil
 17 2 |        Doktor ho zachytil prejsť sa za mesto.~„Nervozita,” povedal
 18 2 |         nervózny pán. Vždy sa chytá za hlavu a tancuje ešte aj
 19 2 |         kúpať sa k úpustu, neďaleko za mestečkom, tak asi dvadsať
 20 2 |             sa a praženie na slnku. Za vŕškom viedla hradská. Odtiaľto,
 21 2 |            nezbadali a nepustili sa za ním. Ani sa len neobzrel.
 22 2 |            tak napadne všetkým trom za mnou sa pustiť. Krásne by
 23 2 |        vyskočil na breh s pažiťou a za ním šikovným pohybom vyhodil
 24 2 |            pozrel dolu. Zástup šiel za ním.~„Kto sú to?” spýtal
 25 2 |        boženík.”~Jakub sa poškrabal za ušami.~„Ja? Prečo ja?”~„
 26 2 |          Sluha odbehol.~Naháči ešte za chvíľu otvárali a zatvárali
 27 2 |        pomyslel si richtár a hodiac za ním stojacemu Jakubovi dosť
 28 3 |        zavolá. Čo by sa ťahal s ním za prsty? Keď je druhým dobrý,
 29 3 |           Už by ho aj boli vyvolili za podrichtára, ale ešte si
 30 3 |          kostole osvieti pol rínka. Za kostolom by síce aj takto
 31 3 |             ide svetlo, a tak je aj za kostolom svetla dosť. Rínok
 32 3 |             povel. Zobrali sa jeden za druhým do brány, potom hore
 33 3 |      starých, remenných stoliciach. Za vrchstolom sedel pán richtár
 34 3 |            prvý poznal a uchýlil sa za veľkú kasňu. Notár už—už
 35 3 |         skočila k nemu a chytila ho za rukáv.~„Hybaj! Hybaj, ty
 36 3 |       zasadnutia! Marš!”~Chytila ho za pazuchu a tisla ku dverám.
 37 3 |        zasadnutie. Niektorí pobehli za Ježovci, ale inžinier ich
 38 4 |    ponosovať na dražobu.”~„Kúpiš si za štyri bryndze, napiješ sa
 39 4 |             tam, a probujte pozrieť za ňou. Nič je nie v poriadku.
 40 4 |      zostávajú rozhádzané, ako boli za rána. Dcéru učeše o dvanástej,
 41 4 |          doktor, so všetkým!”~Mlčal za chvíľu, škrabúc sa za uchom.~„
 42 4 |         Mlčal za chvíľu, škrabúc sa za uchom.~„Za tridsať rokov
 43 4 |       chvíľu, škrabúc sa za uchom.~„Za tridsať rokov iba teraz
 44 4 |             o športoch a myslím si, za akého asi zvera ma pokladá
 45 4 |                Ak nebude…?”~„Platím za list tiež toľko, aby ste
 46 5 |            ho nepoznali, vydával sa za stoličného pisára alebo
 47 5 |          zle povodilo, že sa hanbil za svoju materčinu a za svoje
 48 5 |         hanbil za svoju materčinu a za svoje remeslo.~Mal byť akýsi
 49 5 |            Áno. Čo na tom? Vydám sa za doktora a dobre sa zabavím…
 50 5 |       spokojný. Celkom akoby sa bol za grófa narodil a spával pod
 51 5 |        hodvábnym paplónom…~Vydám sa za doktora a budem sa výborne
 52 5 |          mládencom. „Aký doktor? Čo za doktor? Ale ten? Veď je
 53 5 |             sa začal vrtieť ako pes za svojím chvostom. Krídla
 54 5 |         zvliekol frak, roztiahol ho za rukávy pred sebou, aby našiel
 55 5 |              Ľudia začali vychádzať za ním aj do foyeru. Šuchol
 56 6 |         majáles. Zobral som sa i ja za nimi. Konečne, som mladý
 57 6 |              Druhí sa vláčia zrovna za hubami, keď by mali tancovať.
 58 6 |    nešikovné ruky. Keď si pomyslím, za akú pyšnú slečnu som považoval
 59 6 |           by nešepkala.~Slnce zašlo za hory. Chlad čoraz príjemnejší.
 60 6 |             ty budeš trápiť a číhať za mnou, ale ja nedokončím.
 61 6 |      nedbala, ale matka ju schytila za rukáv a zlostne riekla: „
 62 6 |           každý pád jej bude ľúto — za mnou. Jedna myšlienka za
 63 6 |            za mnou. Jedna myšlienka za druhou prichádzali mi do
 64 7 |            rozdielne. Jeden povedal za farárom tristo. Druhý tristo
 65 7 |          Vieme my, čo je zákon… Veď za tú kravu kedykoľvek dostanete
 66 7 |      rapavých opíc. Drmal exekútora za rukáv, aby hľadel tiež nejakým
 67 7 |           že žiada licitáciu a dáva za roľu osemsto korún. Exekútor
 68 8 |          ani komandant nezaďakovali za jeho pozdrav. To ho troška
 69 8 |           sklepníkovi, že ho schytí za rameno a nadá mu do hlúpych
 70 8 |            maďarskej reči. Ktosi mu za to z klobúka po maďarsky
 71 9 |      prestreľujú, ale toto nemá ani za necht pravdy. Keby sa vydaj
 72 9 |             nuž by nelipli dievčatá za mužskými ako muchy za cukrom.
 73 9 |      dievčatá za mužskými ako muchy za cukrom. Len čo začnú okrúhlieť,
 74 9 |      kostola, nejeden mešťan pozrel za ňou. Obyčajne nosila čiernu
 75 9 |      čižmami. Ktoráže slúžka pozerá za pec, ktoráže sa škriabe
 76 9 |            ožeňte sa.”~„Ktože pôjde za mňa, za vdovca s piatimi
 77 9 |           sa.”~„Ktože pôjde za mňa, za vdovca s piatimi deťmi,”
 78 9 |         dievčatá sa nerady vydávajú za vdovcov, vdovy zasa mládenci
 79 9 |           ich odprevadila a zavrela za nimi kuchynské dvere, zasa
 80 9 |             hostia takí, čo odmenia za poslúženie… čo by sa ona
 81 9 |              čo ma po ňom,” odvrkla za každou chválou Zuzka.~Konečne
 82 9 |           vyhrážka, že ak sa nevydá za Becku, aby viac domov nechodila.~
 83 9 |          majetku prídeš a nič nedáš za to,” pokračovala Uľa. „Akoby
 84 9 |        sárach.~„A do daru, pre nič, za nič,” duplikovala Marina.~
 85 10|          ochromie úd. Čosi biele sa za ním plazí a kvíli. To je
 86 10|            stromov. Zdalo sa mu, že za každým sa niekto skrýva,
 87 10|             kto ho stopuje a ľstivo za ním číha. Očakával, že každú
 88 10|           ešte pred dvanástou zájde za Skalku. Vychodilo, že o
 89 10|         skorej prejde horou a zájde za Skalku. Nik ho nevidí. Nemá
 90 10|           čosi tmavé ako strom, ale za okamih uspel zbadať, že
 91 11|             gombičky. To sa blyští. Za tým budú lipnúť ako nočné
 92 11|             lipnúť ako nočné komáre za svetlom. Môže sa stať nešťastie.
 93 11|          samými párikmi. Išli jeden za druhým ako sluky. Tak sladko
 94 11|          pán podsudca spočiatku len za tým túžil, aby sa mohol
 95 11|             tým túžil, aby sa mohol za minútku s ňou pozhovárať,
 96 11|           pozhovárať, potom zatúžil za dvoma minútkami, potom za
 97 11|           za dvoma minútkami, potom za tromi. Zbadal Oľgine biele
 98 11|        potom tú dlaň podržať v ruke za minútku, za dve minútky,
 99 11|          podržať v ruke za minútku, za dve minútky, za tri minútky,
100 11|            minútku, za dve minútky, za tri minútky, potom ju nikdy
101 11|         láska. Pán podsudca zatúžil za lícami Olinkinými…~Bol príjemný
102 11|       deviatej sa už dva razy jedno za druhým bozkali. Pán podsudca
103 11|        krásny časy… Prečo som nešla za neho? Láska bola… Ach, keby
104 11|         nebude musieť slaninu držať za oknom v mastnom papieri
105 11|            Olinka.~„Vy ste.”~Niekto za chrbtom zakričal s hudbou: „
106 11|             Psss,” ozval sa ktosi a za ním druhí v takte: „Ct,
107 11|     nečakajúc na odpoveď, pobral sa za jedným úradníkom z banky.~„
108 11|             Riaďte si ju sami. Idem za ostatnými. — V kaviarni
109 11|       menujú.~Dva rady sa pochytali za ruky.~„Dva razy vopred!”~„
110 12|           ojedinelých, pozerajúcich za párikmi a túžiacich po páre.
111 12|           ste otrokyňa. Vydávate sa za človeka, ktorého nemáte
112 12|           matke. Pán otec sa chytil za hlavu, bledol a pripomenul
113 12|            zúbku… Tretí. Ten, čo je za mliečnym. Napravo.”~„Ale,
114 12|        Treba sa vydať, čo ako. Hoci za nenávideného. Svet sa vysmeje!
115 12|            vo svetle lámp a mesiaca za pol hodinky narástla. Inštinktívne
116 12|             východe a dlho sa díval za kočom, ktorý odchádzal.~„
117 12|       myšlienka!”~„Nevydám sa ešte. Za dva roky.”~„Hlúposti,” zahundral
118 12|          Hútal ešte o mnohom a šiel za ňou. Pred samými dvermi
119 12|            sa obrátil a šiel pomaly za Elenou.~Ona bola už netrpezlivá.~„
120 12|        chvíli ho Elena zasa chytila za ruku.~„Prosím vás,” vravela
121 12|                A vzali by ste si ma za ženu?” pokračovala rýchlo, „
122 12|           že má obrúčku, že sa vydá za nenávideného človeka. Ten,
123 13|         rukavice. Ľudia to považujú za luxus a chodia v lete bez
124 13|       Vrátila sa.~„Vysoké podpútky. Za osem zlatých. To sú od Janika.”~
125 14|         Mimovoľne pozrieš, či nejde za tebou ministeriálny úradník,
126 14|          kupuje. Pivo nestálo nikdy za nič. Vždy bolo akési riedke
127 14|           sa ozývali. Ako sme zašli za uhol, odrazu sme počuli,
128 14|            sme počuli, akoby niekde za domami ďaleko v poli potichučky
129 14|             Zastali sme a načúvali. Za nami na druhej strane domov
130 14|            lebo rád pijem. Zaplatím za svoju radosť, ale mi neujde
131 14|         očami stál pri peci a držal za ruku chudého, hustovlasého
132 14|            a založiac si jednu ruku za hlavu, zavýskol a začal
133 14|       Táravý sa nezdržal. Chytil ma za rameno, potom obidvoma rukami
134 14|       rameno, potom obidvoma rukami za plecia, a vrtel sa so mnou.~
135 14|       stovky lepili na čelo.~Táravý za krátky čas si tykal so všetkými.
136 14|            Bozkajme sa!” ozývali sa za ním ostatní.~Vstal z miesta
137 14|    podiškurujeme všetci… A žena, že za kým sa to zháňam vraj v
138 15|             poľa. Strácalo sa sťaby za riedkym bielym organtínom
139 15|         Nemilujú jedného, ale jedno za druhým každého, kto má znesiteľnú
140 15|    nepochopí. Akože jej povieš: poď za mňa. Najprv treba povedať;
141 15|            rád, ale si vás nevezmem za ženu. Ja vám chcem ručičku
142 15|           myslel: Ľa, predsa by šla za mňa, keby tak chcel. Brat
143 15|         život. A ona prečo by nešla za mňa? Som diplomovaný. Tie
144 15|               Dámy jednako nemohli. Za mesiac sa tu chcú pobaviť,
145 16|              ostalo by päť hákov, a za to po polnoci neotvoria
146 16|      záložne čistiť zlatú retiazku, za čo dostáva dvadsať zlatých.
147 16|       navrhnúť nasledujúce: Kúpi sa za šesťdesiat hákov index —
148 17|           korčuľovačky. Mama ďaleko za nami s akousi paňou. Hviezdy
149 17|              že som ju hanil. Srdce za každým slovom protirečilo,
150 17|            Okrúhle líca sa strácali za golierikom. Boli vo svetle
151 17|          Keď som odchádzal, zavolal za mnou: „Ozaj, do Matúšov
152 17|          pozrela; obrátil som hlavu za ňou, ona tiež a zastala.~„
153 17|           Pán Rážnik — a kamže vy?”~Za hlasom hneď i čiapočka bola
154 18|        práve išla z kostola a zápäť za ňou mladý človek. Prešiel
155 18|         červenám? Bude ma považovať za decko. Hlúpe. A načo sa
156 18|       slečna! Ale ak chcete, pôjdem za vami. I tak trafím. Chcete?”~
157 18|          jej zmätok. Chúďa!~„Pôjdem za vami,” opätoval.~„Veď sme
158 18|          jej bol ten mladý pán ešte za chrbtom a chcel ju chytiť.
159 18|             rozhodne bude považovať za decko. Ale nie, veď ma tituloval
160 18|           vrúce. Tak túžilo. Túžilo za niečím, čo sa nedá chytiť,
161 18|             zavzdychla a pobrala sa za Vladom. Kráčal pred ňou.
162 18|            si nie? Ukáž!”~Chytil ju za bradu, chcejúc ju podráždiť.~„
163 18|           pritom ústami a chytil ju za ruku. „To ukazuje na neporiadok.”~„
164 18|            Starý Ježík, ktorý sedel za vrchstolom a rozprával niečo,
165 18|            ťahaní ucha, potiahol sa za ucho. Kde sa zalamovalo
166 18|      prednosť! Nepovažuje ma posiaľ za decko. Ináč by ma ani nebol
167 18|         Salónom zaznelo:~~Tak túžim za tebou,~jak rybka za vodou,~
168 18|           túžim za tebou,~jak rybka za vodou,~a ja za tebou tak,~
169 18|            jak rybka za vodou,~a ja za tebou tak,~ako za horou 
170 18|              a ja za tebou tak,~ako za horou vták…~Elenka cítila
171 18|           neho ešte… Dve ruže jedna za druhou padli práve k rukám
172 19|             ako sa hovorí, pánubohu za chrbtom.~Aspoň tak to bolo
173 19|             šošovice. Ale nezabudol za každou lyžicou pokrútiť
174 19|       rechtorka už i zjednala putňu za korunu. Bola celá vytešená
175 19|          srdcia darmi. Farár dostal za vrece najlepších jabĺk,
176 19|           trafilo, že ženy doniesli za väčší košík hríbov.~„To
177 19|        klobásky… Nejedol by ich ani za desiatku… Striasol sa od
178 19|       Doktor nariadil obidvom ležať za týždeň a po týždni museli
179 19|    statočnosť.~„Hej, amice,” zvolal za ním, „počkajte, pôjdeme
180 20|             zviechal a revúc hľadel za klobúkom, či mu gazda nepošliapal
181 20|      staršiu dcéru Annu, dívajúc sa za otcom, kam uteká:~„Hybaj
182 20|            čižmami. Pustil sa behom za gazdom, vyťahujúc veľkú
183 20|           dovysoka a raz hore bežal za gazdom, raz dolu. Konečne
184 20|            chorobe. Pozrel ešte raz za gazdom a máchnuc rukou,
185 20|            akom čertovi…?~Rozmýšľal za chvíľu oddychujúc si ešte,
186 20|              spotený a ustarostený. Za chvíľu si bodol prstom do
187 21|            s prižmúrenými očami, on za divánom nahnutý k jej bielej
188 21|             priateľa, ktorý prišiel za ním a radil, aby provokoval
189 21|         okne, potom v salóne. Sadla za klavír a hrala. On vo foteli.
190 21|          tej dáme. Ale si ju vezmem za ženu, lebo som jej sľúbil
191 21|          spoločnosť by ma vyhlásila za nečestného…”~„Nuž a?” pretrhla
192 21|             nej a lichotivo vzal ju za ruku.~„Koho, slečna, koho
193 21|           Nemožno.” Zopätoval ticho za ňou. „A keby vás ja rád
194 21|   bezmesačnej noci a bolela ho duša za ňou, Elenou, za stratenou
195 21|             ho duša za ňou, Elenou, za stratenou láskou, v ktorú
196 21|         stromoch domov, utajoval sa za pňami alebo stĺpmi lámp,
197 21|           divadlom. Fajčil papirosu za papirosou a rozmýšľal, či
198 21|             podlubia divadla a stal za stĺp, kde ho nikto nevidel.
199 21|  elektrickej stanici. Čurín pozeral za nimi ako omámený nejakým
200 21|        nápojom. Chcelo sa mu utekať za nimi, sňať klobúk, pozdraviť
201 21|           oknami, vidieť, ako uteká za električkou pre ňu. Bola
202 21|              zvinutý dáždnik a muf.~Za chvíľu stála pri dverách,
203 21|            k obloku, a preto prišla za ním, aby ho aj počula. Ak
204 22|            Keby sme sa boli chytili za pasy, bola by lampa svietila,
205 22|             ho zavrel. Lenže ja som za ten čas zdvihol tienidlo.~
206 22|             prudké fujavice vniesli za chvíľu do oddielu hromadu
207 22|          stratil. Potom sa načiahol za kufríkom v sieti. Otvoril
208 23| predávajúcich čuť mierny trap koní, za nimi tupo hučí krytý ligotavý
209 23|         trochu a či nič?” Držiac sa za ruku, rozkolembali sme si
210 23|        jedenásty raz. Chytil som ju za chvost, pritiahol k sebe,
211 24|          Počkajte!” zakričala Elena za mnou. „To sa práve vás týka
212 24|          Prichádzali mi na um jedna za druhou. Kam sa podela ich
213 24|             fotografiu.~Sľúbila, že za mesiac ju vždy zabudla doma.~„
214 24|           túto kľučku aj ona chytá. Za bránou sú dvere naľavo,
215 24|             bránou sú dvere naľavo, za nimi je izba. Tam býva ona.
216 24|         reči hráčov a tajné smiechy za kulisami. Nahol som sa odrazu
217 24|           hráme, tak milujeme ženy. Za kartami ideme, lebo nám
218 24|            rozprúdia krv. Tak ideme za slečnami, slečna. Krv, ale
219 24|         druhej izby. Chce, aby šiel za ňou… Aha, tam je vidieť
220 24|            Aha, tam je vidieť sukňu za kulisami. Hovorí s kýmsi
221 24|       pravdu.”~A odišla. Vyšiel som za ňou na dosky. Pozrel som
222 25|          rameno. Potom ešte pozrela za mnou a tak krásne, tak krásne,
223 25|           namyslenosť, čo nás vedie za nosom, kým nám ho smrť nenatiahne
224 25|             sa ho zodvihnúť, aby sa za ním neskrochmelil. Červený
225 25|             Nechaj ho,” potiahol ma za frak Rakyta, „vidíš, že
226 26|        myslela si, nedala by ju ani za dva dukáty. Doniesla mi
227 26|            viacej nikomu nepožičia. Za to jej nikto nič nedá, nik
228 26|         sama vezme. I u susedy bola za dva mesiace, a či sa domyslela
229 26|       zahanbila. Vošla ešte do sadu za domom. Pochodila troška
230 26|           ženy také bystré oči. Ani za dva okamihy nebola Darinka
231 26|           že videla starú babu hneď za rána. Veď je to horšie,
232 26|             po dvore, medzi drevom, za chlievmi, dvíhala lampáš
233 26|       počkám na ňu. Brat môj drahý, za prasacinu si dám aj oko
234 26|        hrdlo,” povedal bubeníkovi a za vybubnovanie vysolil zlatku
235 26|         konár jablone, rozkýval ho. Za vlniakom letel klobúk so
236 26|           ako nejaký exotický vták. Za klobúkom letela Darinka.
237 26|       nešťastná, oh, ja nešťastná!”~Za ňou sa zosypali, kabátiky,
238 27|         chce dráždiť? Či ma pokladá za nehodného preriecť so mnou
239 27|  márnomyseľná. Známeho nepovažujete za hodného, aby ste sa pred
240 27|        celkom ticho a chytil som ju za ruku. „Len troška citu keby
241 27|            Ľahučko som ju pritiahol za ruku ešte bližšie k sebe.~
242 28|              že ju budeme považovať za židovku. Aby sa nám to nešťastie
243 28|            podsudcu.~Ako sa dostala za neho, nebolo možno vypátrať.
244 28| ministeriálny tajomník, zasa nestál za nič. Keby sa taký nedostal,
245 28|            Stôl sa kolíše. Je mi to za pani!”~A pani Rafiková hodila
246 28|         duchu Rafiková. Nech má. To za tie šaty.~„Celkom to. To
247 28|               zakričal.~U sudcu bol za päť minút.~„K podsudcovi!”~
248 28|             nevedel, čo robiť. Stál za chvíľu neďaleko dvier a
249 28|           keď vošla pani Rafiková a za ňou pán Rafika. Išli mu
250 28|             nami,” povedal podsudca za svojou polovičkou.~„Budete
251 28|           tu tri razy chlipla jedno za druhým. „Spytujem sa, kto
252 28|             do študentského života, za to večne treba zostať vďačný…~
253 28|         spýtal sa zrazu a chytil ju za ruku… „Robil som návštevy
254 28|       pohliadla na muža, chytila ho za ruku a ťahala. Odišli…~Noc