Part
1 1 | nadvihol nohu, štrajchol po nohavici a priehrštím chrániac
2 1 | zahrozil päsťou, kráčajúc po hradskej z nohy na nohu,
3 1 | čo sa srdca týka, ako tí po bankách. Udri sa po vrecku,
4 1 | ako tí po bankách. Udri sa po vrecku, keď sa chceš s nimi
5 1 | natiahnuť, prešiel dlaňou po tvári a pozeral, či je nie
6 1 | plačlivo, hľadajúc ručník po vreckách, aby si utrel zaslzené
7 1 | Bolo mi to treba… Bežte po doktora… Takéto nešťastie.”
8 1 | Takéto nešťastie.” Škrabal sa po sluche a utieral si ručníkom
9 1 | nehýbal a mal skrivenú nohu.~„Po doktora, po doktora,” kričal
10 1 | skrivenú nohu.~„Po doktora, po doktora,” kričal pán v bunde,
11 1 | zapríčinil smrť, zmätene chodil po izbe a súril doktora.~Ďura
12 1 | ležať, ale sa zobudím… Až po doktora pošlú, času dosť.~
13 1 | chorého a udrel prstami po písmach.~„Ten istý,” pošepol
14 2 | pred tromi týždňami. Blato po kolená, mláky. Pozri, teraz
15 2 | ktože chodí v lete poobede po hradskej? Nevyjde veru ani
16 2 | Müllerovho systému. Chodili po brehu, hádzali rukami raz
17 2 | ktorého bolo poznať iba po hustých bokombradách a nohavičkách
18 2 | nohavičky, ale poznať ho bolo aj po podlhovastej hlave s chumáčom
19 2 | mokrých vlasov v čele a po tenkých ako trieska nohách
20 2 | Ohoreli od slnca od hlavy po päty. Notár sa už—už zotavoval
21 2 | traja začali sa plieskať po stehnách. Dovysoka dvíhali
22 2 | blázinca a ponevierajú sa po okolí. Učupil sa a štvornožky
23 2 | hlavy od teploty. Obďaleč po richtárových bokoch šli
24 2 | potom sa odrazu udreli po stehnách a otrčili ruky
25 3 | mestečka. Všetci sa naučíme po „uhorsky”. To je prvé. A
26 3 | pánu majstrovi. Dá mu čižmy po hrdlo a lacno. Nie sú na
27 3 | pánov. Ako zúril na nich po zasadnutiach. Videli sme,
28 3 | kladivko kĺzalo a mráz mu išiel po chrbte. V okamihu prebehol
29 3 | ma bola poslala do sklepu po ocot.~Ale pán majster ani
30 3 | ho Trupák ovalí, amen, je po ňom… Všetci majú palice
31 4 | obšitého čiernymi šnúrami po krajoch, s bočným vreckom
32 4 | Chcem všetko povedať od a po z. Prosím vás, pán doktor,
33 4 | ani gaštanové pyré. Túžim po nich. Azda by sa pri nich
34 4 | sa ako veverica, a práce po nej nevidíte. Raz je na
35 4 | čiernych cverán. Hybaj do mesta po cverny. Je aj ihla, sú aj
36 4 | večeru spraviť, už by bolo po starostiach. Dávno by sa
37 4 | svieti kuchynská lampa. Po športoch prechádzam na vojnu
38 4 | neprepadol. Ani žena. Nezmúdrela… Po polroku prišiel druhý pytač.
39 4 | Toto je môj kríž,” doložil po chvíli smutne. „Prosím vás
40 5 | tvárou. Fúzy si pristrihoval po anglicky, a keď vychádzal,
41 5 | na druhú stranu. Hovoril po maďarsky, ale tak, že ho
42 5 | akými ľuďmi sa pohyboval…”~Po jeho tvári rozlial sa blažený
43 5 | krokmi začal sa pohybovať po izbe, rozpomínajúc sa na
44 5 | neschádzal mu z tváre.~Je po zábave. Celé mesto sa smeje
45 5 | Teraz povedzte, že neviem…~Po tanci sa chcel hodiť do
46 5 | nevrátil. Kto by sa opovážil po takej hanbe vrátiť sa na
47 6 | nikdy. Tancujem ho, pravda, po peštiansky — pekne. Ničoho
48 6 | ochladiť a prechádzal som po kole. Hľadal som lavičku,
49 6 | mi srdce ešte tuho bilo, po tvári tiekol mi pot cícerkom,
50 6 | aby bolo tak ako inokedy.”~Po olovrante som vyšiel na
51 6 | som vyšiel na prechádzku. Po prechádzke šiel som na večeru
52 6 | prechádzke šiel som na večeru a po večeri domov. Ako som vošiel,
53 6 | nasledujúci deň bol jarmok. Po obede chcel som si pospať.
54 7 | hlbšie načrieť do rukáva. Po chvíli vytiahol ruku z neho
55 7 | či bude dobre dýchať.~„A po licitácii nech sa páči pánom
56 7 | Výkričná cena tisíc korún.” Po chvíli dodal ešte hlasnejšie: „
57 7 | farár ďalej a potľapkal ho po pleci, „nechže už len licituje
58 7 | potešením len toľko povedal: „Čo po nej! Dufek ju nepoorie.”~
59 8 | to odpovedalo: „Turek.” Po tomto sa všetky deti zasmiali.
60 8 | sú nie sviatky,” povedal po chvíli, „dostaneš aj u žida.”~„
61 8 | topánky, vyskočil.~„Čert ma po vás,” zavolal, „ja vám ich
62 8 | schválne búchajúc palicou po dlážke, demonštratívne vyšiel
63 8 | dobrovoľného hasičského spolku po jednom metáli z bronzu s
64 8 | Ktosi mu za to z klobúka po maďarsky ďakoval. Večer
65 8 | Slúžny pripil na kráľa po maďarsky. Ondrej Kalina
66 8 | Kalina na pána slúžneho po slovensky. Tunajší kaplán
67 8 | vravel o sile náboženstva po slovensky. Antal Lalok,
68 8 | Lalok, hasičský komandant, po maďarsky a nemecky pripil
69 8 | z Lendašoviec, vysvetlil po slovensky, načo sme sa na
70 8 | sme sa všetci rozveselili. Po bankete bol aj tanec, spojený
71 9 | pec, ktoráže sa škriabe po rebríkoch na kasne, hádže
72 9 | dá onej, seba neukráti a po chvíli ťa celého roznesie.
73 9 | Zuzka práve umývala riad po obede. Utrela si chytro
74 9 | Nič nepomáhalo.~„Čo ma po ňom, čo ma po ňom,” odvrkla
75 9 | nepomáhalo.~„Čo ma po ňom, čo ma po ňom,” odvrkla za každou
76 9 | mohlo stať?~Nuž prišla aj po štvrtý raz Uľa aj s Beckom.~
77 10| vápno a kvitnúce slivky po obidvoch stranách cesty
78 10| zabŕdali do filozofie. Sedeli po prvý raz v záhradke a pán
79 10| na čelo. Mráz mu prešiel po chrbte. V bruchu pocítil
80 11| úradu, zasa. Šiel si sa po večeri prejsť, zasa si sa
81 11| bez nosovky, on pekne po francúzsky nosom. Popritom
82 11| bál. Prečo by si nezašiel? Po obede len čo nakukneš do
83 11| Obapolná poklona. Šlo sa po druhú vchádzajúcu.~„Akože
84 11| vzájomná poklona a išlo sa po tretiu vchádzajúcu. Tie
85 11| šťastie prechádzať sa s nimi po sále. Hľa, i tu sa hneď
86 11| hriech.~Zahrali valčík. Po valčíku nastalo ešte väčšie
87 11| na štvorylku!” zakričal po valsi hlavný aranžér pán
88 11| pozemkovej knihe, potľapkajúc ju po pleci.~„Čert ma po všetkom.”~„
89 11| potľapkajúc ju po pleci.~„Čert ma po všetkom.”~„Prečo?”~„Ale…”~„
90 11| pomyslel si a mráz mu prešiel po chrbte. Ako sa zadržať?
91 11| zadržať? Cigáni zahrali po štvrtý raz vstup. Hlavný
92 11| oberlajtnantom. Nuž dobre. Čert ma po vás. Riaďte si ju sami.
93 12| rád vidí. Vo všetkom je po vôli. I fúzy by si ostrihal
94 12| šuštiacich hodvábom, nechávajúc po sebe vôňu ťažkého parfumu.
95 12| pozerajúcich za párikmi a túžiacich po páre. I jej, Elene, sa zachcelo
96 12| neodpovedal na Eleninu otázku. Len po chvíli, akoby musel niečo
97 12| že ho postretne. Chodila po asfalte a pozerala. Všetko
98 12| Elena.~„Áno.”~Zamĺkli, ale po chvíli ho Elena zasa chytila
99 13| spýtala sa, ako budem tancovať po polnoci. Povedal som, že
100 13| vrátil s bielou vestou až po krk. Bol na ňu pyšný a i
101 13| zvolal som, tľapkajúc si po vrecku na veste, „doma som
102 13| stála na svojom. Brat šiel po plášť a koč. Ja som ju odprevádzal
103 14| ktorí musia, vytratia sa po jednom. Každému je ľúto,
104 14| V nôtu niekto zahvízdol po valasky. Hneď zatým ktorýsi
105 14| celé popolavým oblakom. Po kútoch zvyšky nočnej tmy.
106 14| plná smetí. Vietor hnal po nej s nepríjemným prachom
107 14| nezhnije…”~Porozchádzali sme sa po jednom.~Táravý sa pár ráz
108 14| začala strániť Javora a po chvíli veľký hostinec bol
109 14| Darmo lepil Javor plagáty po stenách, že prišlo znamenité
110 14| že dáva najlepší pezinok po štyridsať grajciarov. Neprichádzal
111 14| skveli veľké červené plagáty po rohoch, že u Javora spieva
112 14| acetylénové svetlá hasli jedno po druhom. Zjavili sa olejové
113 14| obchod.~Zmizol…~Bol podvečer. Po dlažbe, zatienenej rozvetvenými
114 15| narodeniny, a to trvalo do tretej po polnoci. Bola krásna zimná
115 15| čo koľaje a chodníky sa po nej černeli. Drobné okná
116 15| popolavú stuhu pohoria. Po holých temenách a bokoch
117 15| som sa.” A pohladkal by ju po líci. Aké má horúce líca.
118 15| veselého života. Človek zatúži po tichom rodinnom živote.
119 15| potom chodil, lebo hneď po prvom raze sa mu zdalo,
120 15| Musel by som s ňou — a to po celý život. Alebo napríklad
121 15| Žiarovie. Prípadne bude dediť po strýcovi tisíce, má dom
122 15| pazuchy sa prejsť s ňou po dlažbe. Reprezentoval by.
123 15| vyťahujúc si cigaru. Ale radšej po čaji. Ech, na pľuvanie!
124 15| na pľuvanie! Taký život. Po krčmách. Viac ma nevidia.
125 16| ostalo by päť hákov, a za to po polnoci neotvoria bránu.~
126 16| päťgrajciarniky a rozsýpa ich po kaviarni, čo kelnerov a
127 16| Svitlo ráno, Julo chodí po ulici s bledou vylumpovanou
128 16| oklamal, vyzradil im až po rokoch ako advokát.~
129 17| spustenou bradou a drobčiaceho po klzkej ceste.~Niekoľko ráz
130 17| prišiel, „sadni si.” A utekal po stoličku, čo je v kúte.~„
131 17| ale chcelo sa mi udrieť ho po tvári… A ešte i ten kupec
132 17| smiech triumfu. A aj teraz po piatich rokoch krv sa mi
133 18| na to, aby človek chodil po slobode, ako sa jemu páči.
134 18| také dievča túlalo samotné po nociach! O dva roky dosť
135 18| Hovor prechádzajúcich sa po dlažbe slabo doliehal k
136 18| Pôjdeš so mnou. Budeme po jednom prichádzať a sadať
137 18| pomocník, pán Becko,” doložil po chvíli.~Mladý človek zasa
138 18| celkom nahnevane udrel sa po čele, že mu očervenelo.
139 18| kasína,” riekol starý Ježík po večeri, utierajúc si ústa,
140 18| zdvihol, aby šli.~Elenke po ich odchode bolo veľmi fádne.
141 18| cez kľúčovú dierku. Elenka po prstoch sa prikradla k dverám.~
142 19| šošovica riedka a hlúpa.~Po obede stiahol obrvy, založil
143 19| nebýva. Mída jednako dostala po nose.~„Viete, čomu sa podobajú
144 19| natiahne, raz sa pokrčí. Po živote ho trieme… Niet lepšieho
145 19| rukami a udrela sa nimi po stehnách.~„Nijaký… Poslali
146 19| Nijaký… Poslali potom po doktora.”~Napravila si šatku
147 19| obidvom ležať za týždeň a po týždni museli obidvaja robiť
148 19| poškodilo tomu a čo tomu.~Po týždni pri prvej karlsbadskej
149 19| neobjali. O chvíľu šli spolu po hradskej, rozprávajúc si
150 20| tvárou s červenými škvrnami po bledých lícach, v izbe oznámila,
151 20| gambami, šedivými chumáčmi po bokoch tváre a nad očami,
152 20| otcom, kam uteká:~„Hybaj po doktora… Veď sa nám Citrónia
153 20| vydávajúc tieto rozkazy. Po tom vybehla na dvor a hlasno
154 20| retiazke a skáčuc ako slepý po mlákach, kĺžuc a potkýnajúc
155 20| potkýnajúc sa neprestajne po bahne a o rozhodené klady.
156 20| vyliať krave do papule a bude po chorobe. Pozrel ešte raz
157 20| steny pitvora. Gazda dupol po skle a kričal:~„Pravdaže
158 20| ak ju zaplatím… Utekaj po Rypáka! Ako osoží krave,
159 21| stolíka a začal sa prechádzať po kancelárii.~Šero včasného
160 21| valčík, spravil zo tri túry po kancelárii. Nie. Nie. Rozhodne
161 21| domov. Chodil ako bláznivý po izbe. Päsťou trepal stolíky,
162 21| trepal stolíky, búchal sa po čele a hrešil na seba, na
163 21| ktoré ju ešte zvierajú i po pohanení. Potom znovuzrodenú
164 21| Minulo jej sedemnásť rokov. Po meninách asi štyri dni.
165 21| Nerád, slečna,” povedal len po chvíli. „To je taký mesačník,
166 21| Začervenala sa ešte väčšmi až po krk a presadla si na kanapu
167 21| slov nezmôže sa láska až po nešťastie. Vy ste od prírody
168 21| stával pod jej oknami i po tom strašnom incidente.
169 21| dome, alebo šiel niekto po dlažbe.~Potom ešte prišlo
170 21| Zrovna hrdlo mu sťahovalo a po prvom akte zobral sa preč.
171 21| vstávajúc z divána, kam si po tanci sadol. Zavzdychol
172 21| nech sa vydáva!”~Potom po chvíli doložil pre seba
173 21| mlčať, ako mlčím dva roky, po celý môj zvyšujúci život.
174 21| teraz ešte nie, pomyslel si po chvíli. Ako by ona mohla!
175 21| Neodpustíte mi?” začul po chvíli otázku. „Videla som
176 21| hneď nepokračovala. Len po chvíli opäť zavzdychnúc
177 21| myšlienka. Prišla biedna a drahá po slovko lásky. Chce ho počuť,
178 22| ktorú som si stiahol až po plecia, aby mi neobmrzli
179 22| šál, poklepem ho úctivo po ramene a zdvorilo požiadam,
180 22| chrbtom.~To ma prekvapilo. Po prekvapení urazilo. Po urazení
181 22| Po prekvapení urazilo. Po urazení vzbudilo vo mne
182 22| Obzrel som si ho od hlavy po päty. Bol vysoký a mohutný.
183 22| Tu je,” a udrel som sa po vrecku, na znak toho, že
184 22| Akurát, Morgenstern, Wien…”~Po tomto kvázi monológu akoby
185 23| Poletuje nad širokou ulicou, po ktorej chodia ľudia. Páni
186 23| chytali si ruky a tlieskali si po nich. Zakaždým zvýskla,
187 23| nazháňa? Nebudeme môcť ani po dvore chodiť. Ja by som
188 23| Popolavé oblaky gúľali sa po horách; na čiernych zvlhnutých
189 23| dažďa. Nohy sa mi šmýkali po mokrej pôde. Zle je v hore
190 23| bolo počuť zo dvora. Čo ma po vás! Nech vás opatruje,
191 24| aká bola predtým. Vždy po kútikoch, bez smiechu a
192 24| ich vrúcnosť. Ani uhlíka po nich… Kráča dolu ulicou.
193 25| KOKETKA (novela)~Bolo po tanečnej zábave. Keď sme
194 25| sa nám nechcelo. Spanie po vydarenom plese zdalo sa
195 25| krutí, ale zaškrabni ho po paprčke, raz, dva, tri,
196 25| Namyslíme si, že nám je more po kolená a hlava že nám siaha
197 25| kolená a hlava že nám siaha po guľu na katolíckej veži.
198 25| pekné dievčatko je do nás po krk, vyše krku, po uši,
199 25| do nás po krk, vyše krku, po uši, vyše uší, ba aj vyše
200 25| a či vôbec nepozrela, či po pozretí aj sklonila hlávku,
201 26| šedivými vlasmi a s vrkôčikom po plecia, tak ako bola, v
202 26| lampe, zavolala služobnú.~Po chvíli vošlo malé sedliacke
203 26| pred domom… Potom pôjdeš po mlieko.”~Dievča sa zvrtlo,
204 26| písať aj čítať, vravela i po nemecky i po maďarsky, nosila
205 26| vravela i po nemecky i po maďarsky, nosila veľké klobúky
206 26| vyšla na ulicu, už bolo po nej… Požičala novú novučičkú
207 26| sa. Atrament sa rozlial po zelenom súkne. Dievča zostrašené
208 26| milosťpani začala chodiť od okna po kachle, od kachlí po okno,
209 26| okna po kachle, od kachlí po okno, zúriac:~„Svinstvo,
210 26| kurence. Už sa aj zohol po papuču, že udrie ňou o peľasť
211 26| lampáš. Dlho pozerala slúžka po dvore, medzi drevom, za
212 26| lampáš dohora, či nebudú po stromoch. Dívala sa aj do
213 26| Prrassacina!” vykríkol nadšene a po tvári sa mu rozlial blažený
214 26| prasaťu.~Práve si chcel ľahnúť po obede na diván a podriemať
215 26| nohu, šla k drevárni iste po to ohreblo. Odchýlila dvere
216 27| Robila mokrým štetcom čiary po stole a dívala sa ponadeň
217 27| dotýkali mojich a šteklili ma po sluche.~„Čo myslíte, aký
218 27| že neveríte,” preriekla po chvíli.~„Čo neverím?” spýtal
219 28| sa priblížite, udriete sa po čele a vykríknete: „Ľaľa,
220 28| kupcová, alebo vdovička po úradníkovi. Ba všetci čerti
221 28| päťkonárikových koruniek písali po úradoch.~Preto Miluška žila
222 28| dve hodiny sa prechádzala po izbe. Vyňala bálové topánočky,
223 28| Vo filcovej sukni chodí po dvore. Nič nedá na seba.
224 28| osloviť. Ale ak je… Čert po ňom. Oslovím ju. „Pardon!”
225 28| Máte diplom?”~„Nie.”~„Po druhý raz zasnúbená?”~„Nie.”~„
226 28| známosť.”~„Tak je.”~Podali si po druhý raz ruky. Obidvaja
227 28| dážď. Monotónne čliapkal po rozbahnenej ceste. Na stromoch
228 28| sa do čierneho a chodil po izbe, pospevujúc si pritom.~
229 28| Podám mu ruku, potľapkám ho po pleci a poviem mu — báčik.
230 28| Milka ho premerala od hlavy po päty.~„Mais il — il n’est
231 28| vravela pani Rafiková.~Po päťminútovom boji musel
232 28| prvý nabrať polievky. Až po ňom si vzali ostatní.~„A
233 28| nemala dosť slov pre doktora. Po obede si vydýchol, keď odišla
234 28| čiernu kávu. Pán sudca šiel po cigary a sebe nabiť do čibuka.
235 28| v Paríži,” spýtal sa jej po malej pauze.~„Bola.”~„Musí
236 28| mesto.”~„Pekné.”~„Hovoríte po francúzsky?”~„Hovorím.”~„
237 28| Miluškou, aby nezabudla po francúzsky. Je rodený vikomt,
238 28| aristokratický a hovoril výlučne po francúzsky a len so slečnou.~
239 28| aj roztrhnúť…~Vybrala sa po vizitách. Najbližšie bývala
240 28| že ide preč?”~Rafiková už po tretí raz prekutala izby.
241 28| spolu. — Bohviekam. A ešte po francúzsky hovorili.~Rafiková
|