Part
1 1 | Keď zvedel, že ho aj kone i vozík prešli, skúmal, kde
2 2 | Pozri, rozzelenali sa… I ty si také bahno a mláka,
3 3 | zabiť!” kričala, behajúc sem i tam a hľadajúc svojho muža.~
4 4 | boli pokorní a trpezliví… I ja by zdržal tento kríž,
5 4 | húsenicou a stáva sa pupou. I húsenica, i pupa je nepekná…
6 4 | stáva sa pupou. I húsenica, i pupa je nepekná… Ktože by
7 5 | každý sa nad ním usmieva, ba i Viera. Ešte hrdšie a prudkejšie
8 6 | na majáles. Zobral som sa i ja za nimi. Konečne, som
9 6 | Spievalo sa, zaspieval som si i ja. Cigán zahral. Roztancovali
10 6 | povedali. Musel som to povedať i ja. Krása je krása. Dojíma.
11 6 | dáma. Rozhodne musím byť i ja pekný. Ináč by nešepkala.~
12 6 | Prečo by som si nerozkázal i ja? Rozkázal som si. Ťahal
13 6 | Skutočne, v to okamženie som i pocítil lásku. Videlo sa
14 6 | chvíľku, ale aj zajtra, i o týždeň…~„Áno, vy,” hovoril
15 6 | máte v rukách moje šťastie i nešťastie. Díval som sa
16 6 | všeobecný záujem, pravda, ale i ja ustanem a spotím sa.~
17 6 | dotancoval so slečnou Melankou. I domov som ju odprevadil.
18 6 | Trochu ma to mrzelo, ale i tak sa mi chcelo spať. Ľahol
19 7 | sedliakov okolo neho, ale i tí bez slova pokrútili hlavami
20 7 | musím priložiť ku písmam… I seno i slamu, i dievku…
21 7 | priložiť ku písmam… I seno i slamu, i dievku… To všetko
22 7 | písmam… I seno i slamu, i dievku… To všetko v štajrante
23 7 | jazyky razom poodrezúvala. I farár sklonil hlavu a pozeral
24 8 | nijaký nebol. Preskúmal i to, či je to kalendár z
25 8 | novín by vás dal… Ale vás i dám. Otroci akísi. Chvosty
26 8 | Stretol sa aj s krajčírom, ale i ten len čosi zamrmlal, čo
27 8 | literu nevynechaj. Aj punkty i čiarky spomeň. Chytro.”~
28 11| čierne, kabát čierny. Ešte i metál si vylepil, vyčistený,
29 11| nemôže byť. Vrútia sa vojaci, i čo ich nepozveš. Pomútia
30 11| hviezdičkami a pantalónmi, pozrie i druhá i tretia, a gavalieri
31 11| pantalónmi, pozrie i druhá i tretia, a gavalieri budú
32 11| prisvedčil. Keď pán podsudca tak, i my tak. Nuž, pravda, ako
33 11| Muzika tu.” Kričali s pisármi i advokátski pomocníci.~„Teda
34 11| veci, k čomu mu dopomáhalo i to, že i telom i duchom
35 11| čomu mu dopomáhalo i to, že i telom i duchom svojím veľmi
36 11| dopomáhalo i to, že i telom i duchom svojím veľmi sa rekomendoval.
37 11| paličke a pančuškách. Ešte i cigarety mávali u neho korunky.
38 11| však?”~„Áno.”~„Vidieť, i tam sú už fušeri. A u ktorého
39 11| Obzrite!”~To isté hovoril i o nohaviciach a znosil všetko.
40 11| si sa v kaviarni. Bol tam i podsudca a chcelo sa ti
41 11| znova rozdrobí sa na kúsky. I pán podsudca spočiatku len
42 11| Cítim diaľku medzi nami.”~„I teraz?”~„Áno.”~„I teraz?”~
43 11| nami.”~„I teraz?”~„Áno.”~„I teraz?”~A dotkla sa svojím
44 11| pleciach a všade. Tak bolo i s pánom podsudcom a Olinkou.~„
45 11| pánom podsudcom a Olinkou.~„I teraz?” spýtala sa ešte
46 11| nezabudnuteľná. Ty spravíš cenným i najsmutnejší život a odhodený
47 11| ostatné večery. To bolo vidieť i na starých pánoch. Už o
48 11| raz, veď je bál. Titul. I upiť si môžu viacej, nik
49 11| koľko pili, veď je bál. I prehrať viacej, i smelším
50 11| je bál. I prehrať viacej, i smelším byť v kartách, i
51 11| i smelším byť v kartách, i neskoršie odísť domov, veď
52 11| potrasieš ty srdcami, potrasieš. I staršie dámy sa rozohrejú
53 11| dostane niečo. — Aká radosť i pre starých mládencov. A
54 11| kývali hlávkami napravo i naľavo. Vidieť bolo chuť
55 11| zo sporiteľne so svojou. I pán podsudca zo päť ráz
56 11| roznieti cit, že musíš cítiť i čo si nikdy necítil.~„Teraz
57 11| sa s nimi po sále. Hľa, i tu sa hneď ukázalo, čo je
58 11| podsudca sa rozhľadel. Hľa, i pri jeho Olinke, a rozbehol
59 11| V kaviarni ich našiel.~„I ty si tu?”~„Sláva!” zakričali
60 11| milujú tí ôsmi gavalieri. I oni chcú zabudnúť, a nemôžu.
61 12| Trasie sa na ňom všetko, i plecia, i hlava, i bukréta.
62 12| na ňom všetko, i plecia, i hlava, i bukréta. Hneď mu
63 12| všetko, i plecia, i hlava, i bukréta. Hneď mu vystúpi
64 12| Vo všetkom je po vôli. I fúzy by si ostrihal kvôli
65 12| párikmi a túžiacich po páre. I jej, Elene, sa zachcelo
66 12| nevyjadrila si to zreteľne.~„I vy ste otrokyňa.”~„Ako?”~„
67 12| pravda. Tak ako milión iných, i vy ste otrokyňa. Vydávate
68 12| sa nazdáte, že ste chudá. I malú bradavičku máte pod
69 13| hovorili tíško, potajomne. Tu i tu hovorili nahlas o vlastných
70 13| uskutočnil. Ale bolo to i v novinách. Uveril som a
71 13| Mama ho kúpila, a kúpila i dve krásne košele, pre mňa
72 13| brat je veľmi zdvorilý.”~„I toho poznáš?”~Zahrali valčík.
73 13| ochladiť. Tam som našiel i brata.~„Nevieš, kto je to?”
74 13| večeriam s ňou, ale len tak, ak i ty prídeš. Moja zvedavosť
75 13| po krk. Bol na ňu pyšný a i ja som mu ju závidel. Sedela
76 13| hrali a mihol som na nich. I ja som chcel niečím zaimponovať.~„
77 14| papučou, páni. Darmo tajíte. I vypili by ste si, i podiškurovali.
78 14| tajíte. I vypili by ste si, i podiškurovali. Tak znamenite
79 14| Celkom ťa pomýlia. Pozrieš si i na vestu, či ti nevisí dupľovaná
80 14| úradu. Tam je inteligencia i menej inteligentní. Lebo
81 14| naobed. Tam sú poobede, večer i v noci. Človek sa nemôže
82 14| Popri dunení basy začuli sme i piskot klarinetu, potom
83 14| leješ do seba, ale s ním i zlato lásky, viery, nádeje.
84 14| rodiny…”~A zaspievali sme i my.~Radosťou nám duše plesali.
85 14| sa nad tebou. Ten ťa rád, i ten, i ten, všetci, a ty
86 14| tebou. Ten ťa rád, i ten, i ten, všetci, a ty všetkých.
87 14| pani prišla a že hľadajú i s pánom byt. „No, zbohom!”
88 14| sedel Fraňo, vy, vy, ty i ty…” a ukázal na nás. „Posiaľ
89 14| ako majú úrady, pošta, tak i krčma. Nie je tak?”~Každý
90 14| hľadať.”~A už boli von.~I o týchto sa dozvedeli, že
91 14| vedela povedať. Vystali i oni. Darmo lepil Javor plagáty
92 14| deň sedávala pri okne, ba i v noci, zavčas ráno a značila,
93 15| rozprávaš. Dym. Oči ťa štípu. I nudne ti je, a predsa sedíš
94 15| na štamperlík koňačika. I Čujný má peknú ženičku.
95 15| bola prvá, čo sa mu páčila. I vtedy si myslel: dosť bolo
96 15| je na špatnom egoizme. A i keď sa vydá, či miluje svojho
97 15| svet, lebo sa to patrí. Ale i tá klame v myšlienkach.
98 15| radšej jedného ako druhého. I žena. Nie, nie, ona je celkom
99 15| je predsa len lepšie mať i peknú ženičku i peniaze.
100 15| lepšie mať i peknú ženičku i peniaze. Peniaze sú naozaj
101 15| Nech sa vám páči dnu. I vám, pane. Prosím.”~Vošli
102 15| zaliečania. Počul, že budú i peniažky. Ale nehľadiac
103 15| nimi. Tá vyššia je plnšia a i v spôsoboch mäkšia. Musím
104 15| Ale musia byť aj bohaté. I brat hovoril. Napokon, keď
105 16| sa nebolo nič stalo. Hľa, i Ema pri kase sa usmieva,
106 16| kandidáta smrti. Jeho žiaľ je i naším žiaľom. Navrhujem,
107 16| mu skvelú známku. Keď už i Krkavec podpísal index,
108 17| smiala a iste by povedala: „I vy ste ako ostatní. Pozrela
109 17| chladný van. Mrzlo a ľad i hrudy sa nám mrvili pod
110 17| Vy na to: počula som ho i videla, mizerný herec. Poviem
111 17| Hrozná radosť. A viete i dnes mi vyznávali lásku.
112 17| Ostatne, veď má pravdu. I ja ju rád. Bohvie, je taká
113 17| diaľ, tým ťažšie išiel boj. I Aničku som tak nechal. Láska
114 17| kytôčka nič neprezradí… I Aničke som a nestalo sa
115 17| udrieť ho po tvári… A ešte i ten kupec s okuliarmi opováži
116 17| kamže vy?”~Za hlasom hneď i čiapočka bola mi známa,
117 17| čiapočka bola mi známa, i kožuštek, i tvár, i celá
118 17| bola mi známa, i kožuštek, i tvár, i celá figúra. Oľga.~„
119 17| známa, i kožuštek, i tvár, i celá figúra. Oľga.~„Vy ste
120 17| ešte chce odo mňa? Keby jej i povedal, že ju rád, predsa
121 18| ELENKA (Črta)~I RUŽIČKA, I KLINČEK JE PEKNÝ
122 18| ELENKA (Črta)~I RUŽIČKA, I KLINČEK JE PEKNÝ KVET, ALE
123 18| predsa len pekné dievčatko. I slečna Žofka Kobulíková,
124 18| slečna Žofka Kobulíková, i slečna Máľa Červeňová sú
125 18| ste ju poľutovali. Ako by i nie! Má na šestnásty rok,
126 18| sme mladí, napokon si to i vyprosíme. Tak je to s Elenkou.
127 18| mladá. Pred pár dňami jej i úlohu priniesli, aby zahrala
128 18| pod všetky lampy. Elenka i najradšej vyšíva. Pri vyšívaní
129 18| zabudne na svoje nešťastie. I keď číta novelu alebo hrá
130 18| klavíri, tiež zabudne, lebo i tu treba dať pozor. Nuž
131 18| bez Marky! Elenka sa im i raduje. Raduje sa tej hodinke,
132 18| si ho nepoznávala. Hneď i odvrátila tvár a zadívala
133 18| chcete, pôjdem za vami. I tak trafím. Chcete?”~Badal
134 18| akúsi sústrasť k nej, ale i radosť, že sa pred ním červená.
135 18| až bude treba, skoncipuje i ľúbostný lístok pre slečnu,
136 18| stromy. Kde—tu blýskala sa i hviezda.~Á, mesiačik! privítala
137 18| sen s otvorenými očami. I zbojníci, i on. Škoda.~Ticho
138 18| otvorenými očami. I zbojníci, i on. Škoda.~Ticho sa zdvihla,
139 18| zvysoka? Preto bol voči sestre i veľmi nezdvorilý.~„Elena,
140 18| plaču a možno, že by bola i zaplakala, ale už vychádzali
141 18| utierajúc si ústa, a už sa i zdvihol, aby šli.~Elenke
142 18| sama. Sama preniesla obraz i medveďa. Zapravila sviecu,
143 18| sviecu, prikryla stolík a i pod lampu našla podložku.
144 18| Chodí do tej triedy čo i Vlado, a vždy o akýchsi
145 18| každej sa prihovárala. I teraz podišla k nim, ale
146 18| Pozrela dovôkola. Začula i akýsi šum v susednej izbe,
147 18| spozoroval, aby vedel, že i ona existuje v tejto minúte.
148 19| nielen pred cudzími, ale i pred svojím vlastným manželom,
149 19| lacno a pani rechtorka už i zjednala putňu za korunu.
150 19| cholera,” zavzlykala, „i pána rechtora drží… Tam
151 19| spýtal sa slabým hlasom: „I rechtora? A čo mu je?”~„
152 19| poznove ku hore Smrčinke. Ta i naspäť bola práve hodina.
153 21| vtedy. Pred dvoma rokmi.~„I túto fotografiu kladiem
154 21| ktoré ju ešte zvierajú i po pohanení. Potom znovuzrodenú
155 21| dotknúť, čo len na minútu. I vtedy, ako tak sedel, díval
156 21| strkajúc papier do vrecka i s ceruzkou, keby tak…” A
157 21| hlupák, stával pod jej oknami i po tom strašnom incidente.
158 21| súdil, aká je rozčúlená… I on by sa ešte väčšmi zmiatol.
159 22| ani nebol… A veď som tu. I cudziu bundu mohol vidieť,
160 22| si, kým sa budeš obúvať, i lampa bude svietiť, i okno
161 22| obúvať, i lampa bude svietiť, i okno bude otvorené aj smradu
162 22| pokojne cestovať… A ešte i táto manžeta je možno od
163 22| tienidlo lampy a otvoril okno i dvere. Strekol čímsi do
164 23| svoj život. Je mi smutno i smiešne.~Pred rokom ma preložili
165 23| načerveno vyštípané od vetra. Tu i tu v kriku predávajúcich
166 23| ide k nim. Prídu aj druhé, i mladí ľudia a hrajú sa na „
167 23| ani na ruky si tlieskať.~„I šunku.”~O čom to ona sníva?
168 23| zvieratko. A budeme mať i jaterničky, i klobásky,
169 23| budeme mať i jaterničky, i klobásky, i šunku. Užitočné
170 23| jaterničky, i klobásky, i šunku. Užitočné zvieratko.
171 23| každej zveri, príde rad i na koberce i na pekný kalamár.~
172 23| príde rad i na koberce i na pekný kalamár.~V jedno
173 23| Chytá myši.”~„Mraučí.”~„Ale i pradie.”~„Škriabe.”~„Teda
174 23| Celý život bude hnusný, i bez zvláštneho roztrpčenia.~
175 23| Ale dobre. Vzdorovať viem i ja a ukážem, kto bude triumfovať.
176 23| Pozerám, kde sú moje raňajky, i znepokojil som sa. To musím
177 24| Viete, tá spoločenská lož je i tak špatná,” povedal som
178 24| človek nezahanbil. Ba veď i tak sa hanbí, až príde do
179 24| povedať, aby netrápila seba i mňa. Len ako? Celé mesto
180 24| ním. To je naozaj zle.”~„I to by som vám vysvetlil,
181 24| slečna?” obrátil som sa i k susede, cez ktorú sme
182 24| mi bolo okolo srdca. Ešte i teraz ho rád vidím. Ach,
183 24| zajtra. O pol siedmej pôjdem i ja dolu. Vtedy je už tma.
184 24| pred ich domom som poznal. I teraz viem, aký je každý
185 24| ich komín. Kúria. Možno je i ona doma.~Jeden večer boli
186 24| Prečo sa spytujete? Mám i ja svoje túžby,” odpovedal
187 24| aby zahrali. Hrali smutné i veselé a mojou dušou sa
188 24| Možno sa mýlim, že je ona i teraz tá tichá, nežná Elena
189 24| driek, ruky, dlane, prsty. I jej hlas je zdĺhavý a plačlivý.
190 24| jedinký svetlý bod. Smutne i tam, i tu… Ani čo by nič
191 24| svetlý bod. Smutne i tam, i tu… Ani čo by nič nezaujímalo
192 24| menší a menší… drobný bod… i on mizne… S tebou sa viacej
193 25| tak krásne, tak krásne, i usmiala sa mi, akoby volala: „
194 25| usmieva a tak pekne pozerá, i ruku stíska, i rameno pritlačí
195 25| pekne pozerá, i ruku stíska, i rameno pritlačí k svojmu.
196 25| Hľadí rovno na mňa a oči i ústa volajú: „Mladý človeče,
197 25| ho iste rozhodí zlosť a i najsmelší sa uchýli, aby
198 25| istom stupni nebezpečenstva i najchrabrejší stáva sa utekajúcim
199 25| namýšľame si. Ty si namýšľaš, i ty, i ty.”~Ukázal rad—radom,
200 25| si. Ty si namýšľaš, i ty, i ty.”~Ukázal rad—radom, aj
201 26| Obzerala sa rýchlo sem i tam, hodila očkom napravo
202 26| zadarmo. Jednako užitočná i keď sedí, i keď nesedí…
203 26| Jednako užitočná i keď sedí, i keď nesedí… Keď sedí, to
204 26| iba ak si sama vezme. I u susedy bola za dva mesiace,
205 26| štrngalo a kolembalo sem a tam i vtedy, keď zastalo pred
206 26| písať aj čítať, vravela i po nemecky i po maďarsky,
207 26| čítať, vravela i po nemecky i po maďarsky, nosila veľké
208 27| nepritúlili, ani neodsácali.~I mňa iba tieto oči zlákali.
209 27| takmer vždy v letníku. Tak i vtedy. Ten deň nezabudnem
210 27| budem ticho.~Mlčal som dlho, i ona. Odrazu veľká mucha
211 27| pričom sa dotkla pohľadom i môjho čela, ale hneď odvrátila
212 27| pred sebou len seba samú. I teraz, keď ste pred seba
213 27| krásavíc, ale iné majú k tomu i cit, a tento vám chýba.
214 27| keby ste ma videli horúcu, i tak by ste mi neverili.
215 27| čo maľovala. Vstal som i ja, a zdá sa mi, že celkom
216 27| ona necíti. Čo to robí? Je i teraz chladná a takto blízko.
217 28| akási pani!”~A tu zbadáte i elegantnú zamatovú bundu,
218 28| sa len o svojho muža. Má i dcérku. Miluškou ju nazývajú.
219 28| počerné a všetko pekné.~I o túto najvrelšie milovanú
220 28| aby sa nezababralo. A ty? I kúpim ti — chvalabohu, máš
221 28| sa našiel v takom románe i chudobný vychovávateľ, preskočila
222 28| horšie ako uhlie.”~Tu hneď i vzdychla, akoby chcela ukázať,
223 28| Cigáni, ako čo by čítala… I nedávno s tou Cimfrlínou,
224 28| som ju von dostala. Tá by i do rána mala čo hovoriť.”~
225 28| Všetko je zlé na tomto svete, i zápalky,” povedal pre seba,
226 28| neraz dával nočnú hudbu i v inštitútoch, i inde… Kde
227 28| nočnú hudbu i v inštitútoch, i inde… Kde bol ten červenovlasý
228 28| proste neverila. Hneď som i podotkla: To bude náhoda.
229 28| o tom vedeli, že príde. I nové šaty ste si dali ušiť
230 28| rukami od radosti. Ako by i nie! Natrafila na škandál,
231 28| ho častovala. Ochutnala i cukríky, a tie boli naozaj
232 28| Zišlo sa ich viac. Tu je i Vrabcová, i polesná, i pani
233 28| viac. Tu je i Vrabcová, i polesná, i pani advokátka,
234 28| je i Vrabcová, i polesná, i pani advokátka, i zverolekárka.
235 28| polesná, i pani advokátka, i zverolekárka. Pani Vrabcová
236 28| bola iba náhoda, že má rád i makaróny, i cviklu, i uhorky…
237 28| náhoda, že má rád i makaróny, i cviklu, i uhorky… Pani Rafiková
238 28| rád i makaróny, i cviklu, i uhorky… Pani Rafiková nemala
239 28| spôsobom. Keď ju bránil i seba, vykrikovali, že je
240 28| kompromituje, šiel by k nej. Veď i jej patrí návšteva… Rozpomienky
241 28| milosťpani Serafína Rafiková? I vy ste ich možno zacítili
|