15-chomu | chopi-drich | driec-hosti | hotel-kolky | kolok-macat | macha-najje | najkr-neohr | neopa-nosu | notar-osi | osik-podlo | podlu-posti | posto-punkt | pupa-sihon | sile-stryn | stud-ukazo | ukazu-vrask | vrata-zachy | zacia-zelen | zemet-zalud | zaluz-zurna
Part
1 28| Rozumie sa teda samosebou, keď 15. decembra minulého roku
2 25| sme sa od jej brata, že 3. marca tohto roku zapísala
3 4 | pán profesor‘. Hovoril: ,Adut, pán profesor. Teraz s týmto ,
4 28| a tu ona: ,A toho nového advokáta poznáte?‘”~„Nový advokát?”
5 11| čo. Pán sudca advokátom, advokáti svojim pomocníkom. Doktori
6 28| pritom.~Treba navštíviť advokátov. Potom pôjdeme k sudcom.
7 28| spôsobom preniesla reč na advokátovú. „No, tá, tá je už len…
8 4 | ešte nikdy nedostala… Firma advokátskej kancelárie… Taká pečiatka…
9 11| tu.” Kričali s pisármi i advokátski pomocníci.~„Teda sa neodročí?”
10 7 | farárom Remeným a rapavým advokátskym pisárom s vytrhanými fúzmi.
11 14| mojej žene hovoriť…?”~Samé aféry medzi pánmi. Na mládež tiež
12 24| veľká škvrna. Má podobu Afriky. Na druhom je viac menších
13 23| ako ona plače pri tenkom agáte. Veľkú škatuľu položila
14 5 | krútil sa nad zemou. Ošarpané agáty pred oknom hrkotali suchými
15 11| Ďakujem.”~A skončilo sa. Ajhľa, tiež vidieť, aká znamenitá
16 13| sklepníkovi. Aj, aj, obchodný akademik objednal mažiarik s ľadom
17 28| tomu novému advokátovi.”~„Akému?” začudovala sa Rafiková
18 22| mňa:~„Mám plátna najlepšej akosti. Ráčte si obzrieť. Lacnejšie
19 2 | Idem s vážnou vecou.”~„S akou?”~Jakub zamrkal očami smerom
20 17| List som odložila medzi aktá ako dôkaz.”~Mlčal som.~„
21 27| takže čelo sa potilo bez akýchkoľvek pohybov.~V ľahučkých bielych
22 17| Vystrihnutý, alebo spojený?”~„Akýkoľvek.”~Nešlo mi o golierik, len
23 5 | vidieť na človeku, medzi akými ľuďmi sa pohyboval…”~Po
24 24| malý filigránsky stolček s albami a pohľadnicami… Nie je gustiózna,
25 18| akýchsi sínusoch hovorí. Sínus alfa, kotangens beta. Čo je to?
26 21| prírodou má byť. Kvázi ako alkoholikovi pitie. Proti všetkému rozumu.
27 12| nemecký valčík: Du, du, du nur allein… Ktosi pritom pospevoval.
28 14| zanecháte. Starosti, svedomie. Z Álp môžete spadnúť a aj kým
29 3 | Veď keď ho Trupák ovalí, amen, je po ňom… Všetci majú
30 26| sľúbili.~„Na prasacinu aj z Ameriky prídem,” povedal Tuliak.~„
31 14| brošňou pod bradou a veľkými ametystovými náušnicami. Ľstivými širokými
32 19| chlap samá statočnosť.~„Hej, amice,” zvolal za ním, „počkajte,
33 17| šiel do ich domu. Chyžná Anča… Nik… Nazrel som aj cez
34 26| akýsi! Lucifer… Luterán… Ancikrist… Ja pôjdem…? Ty vyletíš
35 4 | advokátovi, podávajúc mu ruku.~„Andrej Škereň,” predstavil sa, „
36 11| na svoje miesta.~„Chaine anglaise,” prevzal komando pisár
37 13| hlásnikov, lokajov, domín, Angličanov.~Brat zmizol v ich víre.
38 5 | Fúzy si pristrihoval po anglicky, a keď vychádzal, vždy sa
39 11| nohami.~„Tak sa vidí, je animo.”~„O áno. A vy sa ako cítite?
40 18| chcelo čítať. Tak sa vžila do Aninho smútku. Keby začiatok, ale
41 9 | sa…”~V toľkom hukote ani anjel by nebol odolal, nieto Zuzka.
42 10| kvôli jeho dcére, slečne Anne, lebo aj rozkalovský pán
43 20| pitvora na staršiu dcéru Annu, dívajúc sa za otcom, kam
44 9 | Mariny, od mladšej sestry Anny a od otca. Tento bol celkom
45 8 | náboženstva po slovensky. Antal Lalok, hasičský komandant,
46 8 | komandantom hasičov pánom Antonom Lalokom v športovej čapici,
47 26| Veď je inteligentná. Ako apatekárka, ako Steinka alebo ja.~Malá
48 26| prístup do spoločnosti. Apatekárovci, Korytnickovci, Labužánska,
49 1 | Všetko bude v poriadku… A na apatieku tu máte.”~Vytiahol dve banknóty
50 21| Čurín sedel práve pri akejsi apeláte, keď mu poštár oddal medzi
51 3 | naďalej. „Neodhlasujeme! Apelujeme!” určil pán majster. Návrh
52 19| rozdielom, že farár bol Jánom Apoštolom a rechtor Jánom Krstiteľom.~
53 10| zadul ešte dosť chladný aprílový vietor a zašumel vrchom
54 11| vydali heslo niektorí aranžéri.~„Áno, odročiť!” chytili
55 11| sa poďakúvam z hlavného aranžérstva,” a búchal pritom na stôl. „
56 14| odnárodnení. Tam je stoličná aristokracia zo súdov, sirotskej stolice,
57 28| titulujú. Zovňajšok naozaj aristokratický a hovoril výlučne po francúzsky
58 5 | a vypukla napriek svojmu aristokratizmu v hlasný smiech, až sa musela
59 8 | ušami. Oznámil mu, že jeho asekurácia vyšla, a aby odpustil, ale
60 8 | bolo zrovna trestuhodné asekuráciu predlžovať atď., atď.~„Aký
61 8 | práve tak. Tu sa naďabil aj asekuračný agent, mladý, drobný židáčik
62 8 | ostatných pekárov a hasičov… Ani asekurovať ma nechcú, čert aby ich
63 12| ho postretne. Chodila po asfalte a pozerala. Všetko cudzie
64 5 | zamrmlal pán doktor, zatvárajúc asignáciu do stolíka.~
65 28| Chvatom zhodila bundu. Z astrachánovej čiapky s guľkami a perom
66 28| elegantnú zamatovú bundu, astrachánovú čiapku s akýmisi guľkami
67 28| vždy v hodvábe, zamate, atlase, len aby bola na zjedenie.
68 11| Slečna Meluzínka mala na sebe atlasové topánočky. Slečna Zuzka
69 25| odkrucuje, šúpa malými nohami v atlasových črievičkách, smeje sa na
70 14| elektrický prúd a naplnil každý atóm vzduchu, vnikol do krvi…
71 26| podskočil a prevrátil sa. Atrament sa rozlial po zelenom súkne.
72 7 | zamočil pero do fľaštičky s atramentom.~„Výkričná cena tisíc korún,”
73 11| Kompánia padá do blata. Auf! Nieder! A ešte raz, kamarát.
74 15| mnoho peňazí, to si kúpia automobil. Zavolajú ho do susednej
75 15| susednej dediny. Prebehne na automobile. Pekný to bude život. A
76 23| ta, ani slepé. Zakričíš „ašura, mašura!” — už ti pribehne.
77 14| nevhodnosť…‘ Každého učí tá baba. Odpusť, že takto hovorím
78 12| tento. Hýbe sa ako drevená bába. Ustavične nejaká pozornosť.
79 14| nedobre. Fuj… A ako hovorí o babách, čo klebetia ,Hľa, nemajú
80 14| netajím. Preto sa to starým babám nepáči. Poviem rovno, že
81 21| zocelenú neniesť ju prvej babe v ústrety. Privrieť ju silnými
82 15| napríklad, kto ma opatrí? Moja babka je síce dobré stvorenie,
83 11| ktorého krajčíra?”~„Čuray.”~„Babrák. Celkom nemódne rukávy.
84 21| celkom k Čurínovi, ktorý babrúc ceruzkou kus papiera, pokračoval:~„
85 26| nastrašilo, že videla starú babu hneď za rána. Veď je to
86 6 | premenil na zlobu. Tieto baby naozaj chcú, myslel som
87 28| ho po pleci a poviem mu — báčik. Keď príde ku mne, posadím
88 18| I tak trafím. Chcete?”~Badal jej zmätenosť a cítil akúsi
89 9 | len okolo kútikov očí bolo badať stračie labky.~„Zuza,” povedala
90 4 | tridsať rokov iba teraz badáte,” podotkol doktor.~„Teraz
91 28| razom osvietila obrázok bakfiša, padnutého niekam do hlbín
92 12| medzi mladými dievčatkami, bakfišmi. Pôjde na bál a uvidí samé
93 11| tancovať. Pri vchode, ozdobenom baldachýnom, bolo vidieť aranžérov v
94 16| ktoré prvoročnému právnikovi—balekovi nemôžu lichotiť, a Julo
95 12| pozornosť. Treba odniesť balíček — hneď je hotový. Spadne
96 15| kalichoch bolo hneď vidieť. Na balkóne boli ľudia. Dámy. Dve dámy.
97 15| ulice. Kulínovský dom s balkónom a veľkými kaktusmi v kalichoch
98 2 | na nebo, či neletí nejaký balón. Ale o balóne ani chýru.
99 2 | neletí nejaký balón. Ale o balóne ani chýru. Siné hlboké,
100 28| prechádzala po izbe. Vyňala bálové topánočky, ako jej budú
101 27| Márnomyseľnosť. V každej bálovej toalete ste odfotografovaná,
102 28| slušať k novým šatám? Vyňala bálový golier, ako jej ten bude
103 10| krokov videl Skalku. Veľký balvan pri ceste. Bol biely. Len
104 10| ktorá viedla popri samom balvane. Najprv videl len čosi tmavé
105 14| zahrá bezúhonnou, kompletnou bandou. Samá harmónia.”~Zrýchlili
106 11| sa veľmi ľahko stať, že banka zostane bez úradníkov, fiškáli
107 1 | zlomenú nohu. Hlásil sa v banke, že chce vyplatiť svoju
108 8 | maďarsky ďakoval. Večer bol banket v hoteli Extravuršt, na
109 6 | Kázal som si. Pili všetci bankoví. Druhí rečnia. Prečo by
110 16| každý mesiac. Časy miznú ako bankovky do kasy kelnerov. Prázdniny,
111 4 | chcem ju podráždiť. Ani baran by to donekonečna nevydržal.~,
112 6 | zobudili dávno nepočuté hlasy. Baranca, ktorého na moju žiadosť
113 12| čižmách, plášti a huňatej baranici, vykrikujúci mená a čísla
114 22| s vyhrnutým golierom nad baranicou, ktorú som si stiahol až
115 1 | Verony a detí Jana, Zuzy a Barbory.~Tučný pán zasa zmäkol a
116 28| Ľanovom nebol ani gróf, ani barón. Umelci, ktorých sa našlo
117 21| Taký umelý jarok v parku a baronesa nad ním s bielym slnečníkom.”~
118 28| robiť? Vzala román o samých barónoch a grófoch alebo umelcoch
119 20| bolo. Vodičky nepomôžu… U Bartolomeja nebolo rady. Zavolali Rypáka
120 20| novela)~(Skutočnosť)~U Bartušov zdulo kravu. Keď to mladšia
121 20| Lenčík pozrel ponad plot do Bartušovho dvora čo sa robí, aký je
122 14| chytrejšie, páni, ak dovolíte… To basa duní… Akurát taký je život,
123 14| veľkého tela skočil od stola k base a priložiac ucho k nej,
124 12| plomba. Nijako nešpatí. Básne by mohli písať o takom zúbku…
125 25| posmievať, ale mne vážnemu, mne básnikovi sa neposmievala. O mne myslela
126 15| ľudia, ani zvery. Čert vie, bastardi sme. Čo ja potrebujem teraz
127 9 | Štyri osminy majetku,” bastvila Uľa.~„Nech má, koľko chce.”~„
128 11| vypovedali. A tu ti príde odrazu batalión vojska. Jednoduchí, bez
129 13| Hromžili na mládež, že sa baví, a tĺkli pritom tuhšie pri
130 25| držala ruku, myslel som si, a bavila sa s mojimi prstami, s každým
131 18| niekoho uraziť.~„Tam sa ti bavkajú. Choď!” doložil ešte.~„Nepýtala
132 18| okolie, preplnené vôňou bazice. Stromy v nehybnom vzduchu
133 18| vydýchla. Bože, ako vonia tá bazička. Zavoňala niekoľko ráz a
134 18| Záhrada bola plná vône bazičky. Hovor prechádzajúcich sa
135 26| zobudilo.~„To zasa tá stará bašta kvoká,” hundrala si pod
136 19| taký ako rechtor, aj na bažanta…”~„Aj na brava,” zastavil
137 9 | aj po štvrtý raz Uľa aj s Beckom.~Zuzka, pokorná a tichá,
138 5 | prosiac hneď o túru.~Lenže, beda! Tanec nijako nešiel. Pán
139 12| blázon, len tú chudobnú. Tú bedač. Môžu ma len preto znenávidieť.
140 28| to vyjde, či to vyjde?” bedákala neraz pani podsudcová.~Ak
141 19| kuchárka. Počala vykladať a bedákať, že by pánkovi ani kráľovský
142 12| hotové u mňa, ale práve taký bedár budem ešte aj vtedy. Dívať
143 20| Bartuš skúmal gazdinú bedlivo, kedy zbledne, kedy ju začne
144 3 | ho nedám zabiť!” kričala, behajúc sem i tam a hľadajúc svojho
145 20| prikyvovala. S Citróniou behala Mara.~Žena prišla a pozrela
146 16| list, a hľa, v kútiku vidí belasou ceruzkou napísanú vetu: „
147 18| naozaj všeličo pekné. Vidíme belavé vlásky, tuho prihladené
148 14| Javorovi? Neoklame. Vždy je belavozlaté, vždy rozčúli, vždy pri
149 1 | červenou, pehavou tvárou, belavým obočím a neoholenými lícami,
150 10| závojom. Len hradská sa belela ako vápno a kvitnúce slivky
151 27| záhrady až slepila svojou belosťou. Sklené gule nad okrúhlymi
152 28| alebo sukni. Hneď sa zháňa benzín, terpentín, „flekvaser”
153 15| olejovým ho zarazili.~Čert to ber! myslel si. Keď som tu,
154 9 | kieho helementa im je to? Berú do náručia drevo a odčitujú,
155 28| tu boli panie. Veľmi živo besedovali. Rafiková si myslela, že
156 18| hovorí. Sínus alfa, kotangens beta. Čo je to? No a Nemila.
157 15| predstavili dáme s peknou tvárou: Betke Žiarovie. Prípadne bude
158 2 | podsudcová, zapudrovaná Bety Rišáková. Tie vychádzajú
159 25| Oplan,” zahučal Jedľovič.~„O bezbrannom dievčati nefilozofuj,” volal
160 9 | výnimkou medzi dievčatami a bezdetnými vdovami. Tešil som sa, že
161 21| tieňoch zamračenej alebo bezmesačnej noci a bolela ho duša za
162 28| Taká nehanebnosť! Toľká bezočivosť!” zavzdychali panie.~„Koketka.
163 28| náhodou a punktum. On bol bezočivý a nepredstavil sa, alebo
164 2 | som sa ťa chytil. Oveľa bezpečnejšie sa cítim, keď sa držím niekoho.”~
165 19| na Zuzanu a Zuzana musela bezpodmienečne vyhovieť manželovým rozkazom.~
166 4 | ja od pondelka v mojich bezsenných nociach prišiel… Vy budete
167 12| naivné… Krútiť sa to bude bezstarostne v tanci a ona bude hľadať
168 21| Nesmie hodiť tieň do jej bezstarostných myšlienok.~A vtedy, v to
169 17| cit do najmenšej iskierky. Beztak dnu v srdci, v duši a myšlienkach
170 14| vnútorne také uhladené, bezúhonné. Ale prichádzate do spoločnosti,
171 14| sa vína a život vám zahrá bezúhonnou, kompletnou bandou. Samá
172 1 | nemohol a zas sa len zvalil a bezvládne zostal ležať, nesiahnuc
173 20| fľašu dovysoka a raz hore bežal za gazdom, raz dolu. Konečne
174 12| sa smejete, lebo ste hneď bežali k zrkadlu a presvedčili
175 24| niekto.~Jej hlas to bol, a bežne, nedbalo pozrel som na jej
176 22| Kočiš prisadol opraty, bič odložil, ruky s veľkými
177 12| ako ja. Potom budem ešte biednejšia…~„Otroctvo! Otroctvo!” prehovoril
178 21| vidieť nešťastnú, zničenú, biednu, pošliapanú, ešte nižšiu,
179 18| druhým dobre, a ona biedna, biednušká! Najlepšie by bolo umrieť
180 21| dnes nešťastný, zničený, biedny, pošliapaný, nízky a podlý.
181 19| to nesmie byť.”~Raz pána Bielika veľký hnev pochytil, keď
182 22| vy cestujete v plátne a bielizni?”~„V tom.”~„Och, ja blázon,”
183 27| lakťom o malý jedľový, na bielo farbený záhradný stolík
184 23| zahalené v nepriehľadnom bielom závoji.~K večeru prestal
185 23| pokrútený chvostík, celé bielučké. Ako to behá sem a ta, ani
186 18| nádychom a tváričku čistú, bielučkú. V ušiach, do polovice zakrytých
187 7 | hlavou. Nazdal sa, že ho už bijú. A v tomto okamžení akosi
188 5 | klepali, ťukali, vŕzgali, bili.~Sásik pozrel do zrkadla.
189 9 | tejto, Marinou, chudobnou bíreškou.~Zuzka práve umývala riad
190 3 | Peňazí má síce — ale len bitky je dosť. A potom, potom…
191 25| tvári, hľadiac na kríž, bľabotal: „Vy tu o slečne Márii…
192 24| nebolo čudné. Samý smiech a blahosklonnosť z jej strany. Nemal som
193 1 | sa hneď v žltom hlinastom blate cesty s hlbokými povyrývanými
194 14| ty ten Dunaj preskočíš, Blatno preskočíš. Ľudia krásni,
195 14| sa ti Dunajom. Močarinka Blatnom. A ty ten Dunaj preskočíš,
196 27| som vystihnúť, či je to blazeovanosť, či akýsi zatvrdnutý smútok.
197 23| sa oženil a teraz som v blázinci. Vy neveríte, ale je tak.
198 25| a nestaneme sa hotovými bláznami, to na desiaty raz smelo
199 25| bláznivého punktu a my sa bláznime, namýšľame si. Ty si namýšľaš,
200 23| kapacitovať. Skákala ani bláznivá, kopala nohami, hlavou šla
201 25| Čo je prirodzené, nie je bláznivé. A predsa je v našej prírode
202 25| tomto ohľade sú ľudia iba blázniví. Vymysleli vznetlivosť,
203 16| prefúkaných peňazí, ale pritom ho blaží myšlienka:~„Hľa, ukázal
204 28| ešte nesvietilo, len v peci blčalo.~„O čom ste rozmýšľali,
205 12| otec sa chytil za hlavu, bledol a pripomenul smrť. ,Do hrobu
206 28| spravíš veľký červený fľak na bledom líčku; bál stisnúť ruku,
207 2 | ktoré sa už zelenali novou bledozelenou trávou. Slnce lahodne pálilo
208 12| Akoby včera bola videla ten bledožltý západ. Nad ďalekým pahorkom
209 17| svoj sneh. Obletúval jej bledú tvár. Čiapočka, plecia a
210 20| s červenými škvrnami po bledých lícach, v izbe oznámila,
211 18| dívať sa na čisté nebo s bledými hviezdami. Mesiac sa už
212 17| zväčšili. Pýcha a smiech v nich blesli. Pristúpila celkom blízko
213 11| rozveseliť sa v srdci. Možno blesne nejaká nádej a možno, keby
214 12| dvora cez okno mdlým svetlom blikotali dva lampáše, zavesené niekde
215 15| domčekov na jednej strane ulice blinkotali sa v svetle. Druhé stáli
216 23| len pozrel, všade sneh. Blízke vysoké vrchy zôkol—vôkol
217 24| slečnu pojal mladý notár z blízkej dediny. Nízky, tučný blondín.
218 10| to guľaté a že sa hýbe. Blíži sa k nemu. Jasne vybadal
219 16| Prázdniny, táto mátoha, sa blížia.~Vrátnický počúva samé otázky.
220 12| akési hrčanie, piskot, kroky blížiace sa a opäť zanikajúce. Elena
221 28| cítili radosť. Poznovu sa blížili jeden k druhému a radovali
222 25| povedzme o podporu svojho blížneho, alebo, aby požičali takému,
223 28| rodina, bratanec alebo ešte bližšia. To by bola škoda. Musí
224 15| elegantné, štíhle dámy. Obe boli blondínky s úzkymi tvárami, veľkými
225 27| pristane, taký driek, taká blúza… Vy chcete, aby všetko hľadelo
226 12| červený golierik na čiernej blúzke a červený klobúčik… A keď
227 12| ukázal na červený golierik blúzy a na klobúk.~„Zamatový červený
228 11| portepé sa rozkolembá a blýska. Gombičky sa ligocú, hviezdičky
229 17| sa mi oči šíria a väčšmi blýskajú. Inakšie sa ukláňam, inakšie
230 13| márnomyseľný a rád som sa blýskal. Nemohol som sa od toho
231 24| díval sa na jej ruky a do blýskavej politúry klavíra. Tam bolo
232 1 | neustále potom a celá tvár sa blyšťala. Vo vedomí, že zapríčinil
233 23| holé a na ich vetviciach blyšťali sa milióny kvapák. Fúkal
234 11| šablička, gombičky. To sa blyští. Za tým budú lipnúť ako
235 5 | Zrkadlo necigáni. Vlasy sa mi blyštia ako deklík na hodinkách
236 14| sladkými cukríkmi, koláčikmi, bochníčkami. Veru kúpi a radšej zostane.
237 18| zvolal na ňu Vlado, keď bočila.~„Do kuchyne.”~„Večera je
238 21| svoju filozofiu. Vytiahol z bočného vrecka kus papiera a začal
239 25| hlavou a kultivovanou dlhou bočnou bradou, bez fúzov, sedel,
240 12| Prečo darmo?”~Zašli na bočný chodník už dávno. Ani nebadali.
241 4 | čiernymi šnúrami po krajoch, s bočným vreckom na pravej strane.
242 20| bujak, kým sa nerozbehli.~„Bodaj by ste skameneli,” vyvolával
243 20| ustarostený. Za chvíľu si bodol prstom do čela. Znak, že
244 18| ďalej, akoby tomu svetlému bodu hrala. Svetlo mesiaca nepozorovane
245 24| ružové a belasé hýbajúce sa body rukávov. Niekoľko dám prišlo
246 26| melódiu známeho pochodu S Bogom mati…~„Prasacina, prasacina…”~
247 1 | nevysmeje, vyhodí ho. Čoby taký boháč mal milosrdenstvo… Bohatí
248 9 | Ty si chudobná a budeš boháčkou…”~Zuzka sklonila hlavu.
249 12| hľadeli ďalekohľadom na toho bohatého diplomata v pravej lóži.
250 9 | ale aby sa radšej nejakému bohatému, mladému, hodnému, poriadnemu,
251 1 | boháč mal milosrdenstvo… Bohatí sú práve takí tupí, čo sa
252 12| chudobné a mohol by mať bohatú. Nepovedia, že som hlupák?
253 12| človeka, ktorého nemáte rada. Bohatý je, dobrý, ale vy ho nemôžete
254 25| hrebenček v tmavých hustých, bohatých vlasoch, samé drobné jagavé
255 1 | čo má osemdesiat meríc…! Bohatým netreba a chudobnejším nepožičajú…
256 9 | Každej preletí hlavou: „Bohdaj by skorej takto umrela.”~
257 20| zastavovalo od strachu pred pánom bohom. Keď sa Citrónia vzpierala,
258 11| bol mok! Niečo klasické. Bohovia na Olympe ho nepili.”~Znosil
259 13| Pritom sme mysleli, že bohvieako múdro hovoríme k veci. Matka,
260 28| Prišli spolu, odišli spolu. — Bohviekam. A ešte po francúzsky hovorili.~
261 24| tá istá, lenže tichšia, bojazlivejšia… A ja som si ju predstavoval,
262 25| cudzej kožke. Sú vraj smelí a bojazliví, chabí a odvážni, nemilosrdní,
263 24| Chcelo sa mi potrestať jej bojazlivosť. Umienil som si, že na ňu
264 24| tá tichá, nežná Elena s bojazlivými očami.~„Tu ste?” vytrhol
265 28| Rafiková.~Po päťminútovom boji musel si pán doktor prvý
266 11| my sa trápime, že uletí. Bojíme sa, trasieme. Smutno im
267 18| odchytila svoju.~„Ako sa vy mňa bojíte, slečna! Veď my oddnes každodenne
268 10| smiechom: „Nikdy takého bojka, ako je Veselý!”~„Nuž?”~„
269 14| zrada!”~„Ale, rozumie sa, bojkotovať!”~Zvolala sa porada. Poradu
270 4 | Talianov a vravím o systéme bojovania. Pritom si myslím, že pán
271 3 | príčinu, že aj ten najsmelší bojovník býva vo svojej domácnosti
272 17| poctil v srdci odpor a silu k boju, ktorý vyhrám. Čo raz sa
273 2 | bolo poznať iba po hustých bokombradách a nohavičkách červenej farby.
274 18| len chvíľky, tie nepomôžu boľavému srdcu, neuľavia rozbolenej
275 21| alebo bezmesačnej noci a bolela ho duša za ňou, Elenou,
276 20| zababušená v hrubej šatke pre bolenie zubov, s veľkým bruchom,
277 19| že vydával zo seba iba bolestné stony.~Tak tresce pánboh.
278 23| Či ma ľúbiš, zo srdca, s bolesťou, v tajnosti, trochu a či
279 18| istou túžbou, tým istým bôľnosladkým citom. Ona len cítila, cítila.
280 14| dámy, slečinky, deti s bonami, obručami, fúrikmi a hrkálkami.
281 18| Nevie napríklad, kto bol Bonifác VIII. Prečo by nemohol na
282 6 | Myslím silu tvoriacu a boriacu.”~„Človek.”~„Ale medzi ľuďmi?”~„
283 18| Náruživo, nielen tak. Tak boriť sa cez prekážky, ku šťastiu.
284 23| napríklad niekoľko kalíškov na borovičku. Keď niekto príde, nemáš
285 11| sa ráčite mať.”~„Chcete borovičky?”~„Tatinko sa spytuje, či
286 9 | smrťou. Či ich varujú? Šušku borovú ich varujú! Tiskajú ich,
287 11| nebolo nič. Keď sme my tiahli Bosnou…”~Pán sudca na to: „Eh,
288 26| medzi zlodejmi a Cigánmi… Tá bosorka u susedov kradne ako straka…”~
289 26| ticho, keď začul akúsi „bosorku u susedov”.~„Všetko ukradne,”
290 8 | vo svojej pracovni. Jednu bosú nohu podložil pod seba,
291 26| so zimnými papučami na bosých nohách vyšla von.~Kvokanie
292 26| Dievča sa zvrtlo, zacupkalo bosými nohami a odbehlo. Kanva
293 28| ženinej ruke. Ak sa dostane, bozká ju. Ak nie, zďaleka sa spytuje: „
294 21| na to, aby sa vlámali k bozkom proti vôli ženy.~Úžasne
295 1 | Teda ľavá.”~„Ľavá, ľavá, božemôj… Moja žena… Zavezte ma domov.”~
296 2 | sa hneď obliekli, vy ste boženík.”~Jakub sa poškrabal za
297 2 | Ja? Prečo ja?”~„Vy ste boženíkom,” opätoval richtár.~„To
298 2 | opätoval richtár.~„To nepatrí boženíkovi… Veru… Aby ma zmlátili,”
299 6 | hučali. A konečne, že slečne Boženke dvorí kasír, prečo by som
300 6 | Cigán prestal hrať. Slečnu Boženku som odprevadil, nepovediac
301 9 | zašepkala: „Nech sa stane vôľa božia!”~
302 18| najlepšie. Slečne Žofke riadením božím ide nos akosi do šírky a
303 27| vlastne zaujíma na tomto božom svete?”~„A vás?”~„Mňa napríklad
304 5 | pred menom ani „gr.”, ani „br.”, ani „hr.” ani „dr.”.~
305 2 | celkom nahí ľudia s fúzmi a bradami, v krátkych farbistých nohavičkách,
306 25| advokát s veľkým bruchom a bradavicami na lícach a nad očami, spieval
307 25| Jedľovič a zachmúril sa. Všetky bradavice sa mu zišli na tvári.~„Každému,
308 12| nazdáte, že ste chudá. I malú bradavičku máte pod ušami. Tá by sa
309 22| koberec si vytiahol až ku brade a len niekedy zavolal na
310 24| z mojej strany vám dávam Bradného. A či iného chcete?”~„Nie,
311 11| to je kraj! Samé skaly, bralá! Taliansko!” zasmial sa. „
312 15| nehybne v tieni. Cez dvory bez brán bolo vidieť ďaleko do tichého
313 11| príjemný septembrový večer. Branecký vyšiel na lavičku do sadu.
314 11| myšlienka k tomu, že nás bráni od nepriateľov, je vystavený
315 28| urážajúcim spôsobom. Keď ju bránil i seba, vykrikovali, že
316 3 | sme sa proti nehodám mohli brániť. Preto vieme, kedy treba
317 18| sa mňa máte báť?”~Otvoril bránku a pustil Elenku vopred.~„
318 26| obstarná gazdiná u svojho bratanca, starého mládenca a inžiniera
319 26| rodinnej lásky k svojmu bratancovi, starému mládencovi Sihoňovi,
320 28| nevedela. Možno je rodina, bratanec alebo ešte bližšia. To by
321 14| Nebojme sa, nedajme sa,~bratia jednej rodiny…”~A zaspievali
322 13| Prosím ťa,” obrátila sa k bratovi, „buď taký dobrý, môj plášť
323 28| čierny klobúk, lila kravatu a braun kabát,” vravela pani zverolekárka.~„
324 26| Kto ti to kázal…? Ty starý brav… Čo teba do môjho prasaťa…
325 19| aj na bažanta…”~„Aj na brava,” zastavil ju farár.~„Čo
326 5 | žlté, vždy nové rukavičky a brával so sebou tenkú paličku.
327 9 | Nato jej zakvičali zo tri bravy, zaručali tri kravy, zaerdžali
328 13| bolo počuť vržďanie kolies, brechot psov, hvízdanie učňov. Naše
329 2 | Šli poľnou cestou medzi brehmi, ktoré sa už zelenali novou
330 2 | omladneš ako, ľaľa, tamten brezový hájik. Veru.”~„Filozofia
331 28| vysmiata, červená, guľatá. Briadka s tromi podbradkami — na
332 16| vytrhne z pomykova!” Zhrnul briadku do dlane a zdvihnúc vysoko
333 1 | zdalo sa mu, že tadiaľ letí brička. Trhol sa a skočil naľavo
334 1 | zapriahnuté v ľahkej žltej bričke, leteli mu rovno na chrbát.
335 1 | veľkými fúzmi prvý zoskočil z bričky a utekal k povalenému Ďurovi,
336 12| mladých líp a štíhle biele pne briez a osík. V čipkovanom ráme
337 24| zodvihnúť ju nežne a bozkať… Brieždilo sa… Hudba umĺkla a ja som
338 24| závoj s čiernymi bodkami, brnavý kabátik. Ani čo by som ju
339 17| klobúk, plecia, rukávy, brnkal do tváre a mrazil. Chlad
340 8 | spolku po jednom metáli z bronzu s kráľovou hlavou a rímskou
341 14| veľkým účesom, veľkou zlatou brošňou pod bradou a veľkými ametystovými
342 2 | drgali a krútili nohami, na bruchá sa hádzali, na chrbty prevaľovali,
343 14| novospravenej kase krásna brunetka s modrými očičkami a žltkastými
344 4 | dražobu.”~„Kúpiš si za štyri bryndze, napiješ sa vody, staneš
345 26| Pomasťte si hrdlo,” povedal bubeníkovi a za vybubnovanie vysolil
346 26| inžinier býva, o minútu dlhšie bubnovalo a o škálu vyššie dávalo
347 18| Inokedy cengávala na pohároch, búchala vidličkou a prikladala si
348 26| počuť lomoz, šuchanie a búchanie, akoby pokrovec prášili.~
349 3 | nárazom rozleteli sa dokorán a buchli o stenu. Do siene vbehla
350 23| chytil a praštil ňou o múr. Buchlo veľmi a jedna tabla v okne
351 14| Cigánom.~Tí spustili:~„Poza bučky, poza peň…”~Stali si jeden
352 28| Malinovou, nebude mať. Ech, budeže to závisti!~Dr. Jaroslav
353 9 | prestali fučať. Zuzka sliepky budí. Ani ju zrakom nedostihneš,
354 21| ona postavila na ne novú budovu lásky. — A ja budem mlčať,
355 4 | nemohli prehrať.”~„Dobre.”~„Buďte taký láskavý, pán doktor,
356 9 | už sú zvedavé na svojho budúceho. Počujeme síce od nich: „
357 4 | tisíc korún preddavok na budúcu advokátsku prácu. Najpríjemnejšie
358 13| O pol hodiny bol som v bufete. Aký div! Pekná poštárka
359 13| ruku… „O pol hodiny príď do bufetu a mysli.”~Odbehla.~Kto si,
360 20| najedovaný retiazkou a fučal ako bujak, kým sa nerozbehli.~„Bodaj
361 2 | celý zelený, na jeho úpätí bujná mäkká pažiť. Z druhej strany
362 2 | teraz je ako dlaň… A tieto buky. Aké boli smutné a holé.
363 21| ju. Desil sa a vyšiel na bulvár, hľadajúc ju očami. Odrazu
364 13| choromyseľnosti je zvedavosť.”~„Bumst!”~„Počúvaj, dokážem ti to.”~
365 3 | kravám? Ale hej… Narezal som burgyne…? Tak je. Narezal. Dal som
366 3 | to? To je niečo strašné… Búrka. Tam sa iste budú biť. Strieľať.
367 10| najradšej prechádza smerom k Búrnemu. Aj to je pravda, že sa
368 10| tieto prechádzky končievali Búrnym. Starý dekan ho vďačne prijímal
369 11| nahneval sa a dal svojmu buršovi zaucho. Hehehe… Spravili
370 14| klobúk do povaly. Druhá buteľka, tretia, poháre — a stôl
371 14| okolo stola zakladeného buteľkami. Všetci boli červení, rozgurážení,
372 27| očami zvábite. Ľudia idú a búši do nich chladná vlna, až
373 14| To sú naši,” doložil a búšil do dverí, že sa rozleteli.~
374 21| obliali horúcou vodou a búšili do pŕs. Vytiahol šatku z
375 1 | Práve naopak. Oje ho už búšilo do boka a spadol, zaryjúc
376 24| klavíri a hrala:~Nebanovala bych, keby nemusela…~Sadol som
377 1 | na fruštik, a aj krava s býčkom by boli bývali oslobodené…
378 17| k Aničke som necítil ani byľku príťažlivosti. Hral som
379 26| Čertovská vec, že majú ženy také bystré oči. Ani za dva okamihy
380 21| viem, že je to nie pravda.”~Bystro zahovorila a odrazu zatíchla.
381 21| Vzpriamila sa a rovným, bystrým, nežným pohľadom pozrela
382 17| dverách, vedúcich do ich bytu. Okrúhla lampa svietila
383 26| si na príčine, že najímaš byty na konci dediny medzi zlodejmi
384 26| pána Sihoňa, inžiniera, bývajúceho v uličke. Komu skapalo,
385 14| hlavami v obloku vis a vis bývalého hostinca zazrel som staršiu
386 11| prídu! Richtár nemá kde bývať. Nový doktor už pol roka
387 27| Odrazu veľká mucha začala bzučať okolo jej hlavy. Ustrašene
388 27| odvrátila hlavu a stopovala bzučiacu muchu.~„Nie je nebezpečná,”
389 27| bol dostal smelosť od toho bzukotu, nahol som sa nad obrážtek,
390 3 | dvadsať v kope. Šumeli, ako bzužia včely, keď sa roja. Šum
391 9 | Navešajú na ne všetky možné čačky, stužtičky, perličky, až
392 15| A aj čo sa týka zdravia. Čaj s citrónom utíši.~„Hej,
393 15| si cigaru. Ale radšej po čaji. Ech, na pľuvanie! Taký
394 15| už len toho koňaku!”~„S čajom?” spýtal sa tento.~„Nie,
395 8 | stoličku a uvelebil sa, čakajúc sklepníka.~Mladý čierny
396 14| drobné, obskúrne krčmičky, čakajúce na včasných robotníkov.
397 12| bundičkách a šáloch okolo hlavy. Čakajúci kočiši a portier vo vysokých
398 12| a pošepnúť niečo pekné, čakané, citné, že ju rád, že ju
399 8 | miešať vreckovými nožíkmi, čakanmi a prstami. Slúžny pripil
400 1 | cengajú, aby pozrel grundbuch. Čakáš aj hodinu. Nakoniec ti zvestujú: „
401 9 | zadumala sa hlboko, hľadiac na čap kotla na sporáku. Slnce
402 14| apatekár, mal celú štvrtku na čape v komore. Tam užíval, aby
403 21| vyššie štyria ľudia s veľkými čapicami a rukavicami schraňovali
404 20| nohy malý kraviarik Mišo. Čapil mu poza väzy, že nosom zaryl
405 1 | fúzmi, pozerá ten plešivý, čaptavý, pozerá mladý s červeným
406 28| pieseň, krajšiu nad všetky čardáše a mazúrky. Pieseň, ktorá
407 11| Páriky sa vyhľadali. V čardáši si tak blízko a tak dobre
408 11| tretia.~Nad tichým, citným čardášom zasipelo slovo oficieri.
409 24| keď ste chceli, aby som čaroval. Nazdali ste sa, že by som
410 24| hoci by ste radi takto čarovať…”~„S kým?”~„Aký svätý!”~„
411 23| táto premenila na akýsi čarovný kút. Všetko ožilo. Nie preto,
412 15| tabuľku. Predsieň. Ilustrované časopisy, plyšové fotely. Tam bude
413 28| lepšieho likéru. Akiste tým ho častovala. Ochutnala i cukríky, a
414 11| iné, len „ssssss” alebo „cccccc”. Alebo neštebotali, len
415 4 | preddavok. Ale keby aj tá čečinovská žaloba nebola, len keby
416 28| sivým oblakom, z ktorého sa cedil chladný dážď. Monotónne
417 14| prišla. Vytrčili sa krásne ceduľky do okien, ale veru neprivábili
418 6 | ráno prilepil som veľkú ceduľu na bránu s nasledujúcim
419 9 | neukráti a po chvíli ťa celého roznesie. Človek nemá tisíc
420 26| ponosovať sa. Praskla dvermi z celej sily, až sa okná zatriasli.
421 22| som sa rozhľadel. Fúzy s cencúľmi ľadu som roztrel a začal
422 1 | býva zdola…?” Na fiškála cengajú, aby pozrel grundbuch. Čakáš
423 24| plechových rúrach pri uhloch domu cengali kvapky roztopeného snehu.
424 18| veľmi nedarilo. Inokedy cengávala na pohároch, búchala vidličkou
425 28| ješ. Nezvonili ešte, že ty cengáš. Donesiem ti mažiarik s
426 21| prsta a zahodil. Dva razy cengol na podlahe a zakotúľal sa
427 12| basy a niekedy slabučký cengot električky. Potom akési
428 7 | asi tá švajčiarka hodna. Cenili ju rozdielne. Jeden povedal
429 11| nezabudnuteľná. Ty spravíš cenným i najsmutnejší život a odhodený
430 2 | striasal kvet z kvitnúcich čerešní. Cesta sa už prášila a hrudky
431 10| černeli, ako na tvári sa černejú oči, brada a fúzy. Pozrel
432 10| horu, ktorá sa pred ním černela na dosť príkrom vŕšku. Kvitnúce
433 14| Starý, plešivý, šedivý, ale čerstvý mládenec tiež skočil, zhodil
434 28| po úradníkovi. Ba všetci čerti nám môžu pošepnúť, že ju
435 13| sa zabáva s mojím bratom—čertom. Stáli pred pultom s cukrovými
436 20| Na čom, na čom? Na akom čertovi…?~Rozmýšľal za chvíľu oddychujúc
437 26| mu poslať pohár mlieka.~Čertovská vec, že majú ženy také bystré
438 13| zlatých. To sú od Janika.”~Čertovské dievča! Aj to vie! Nie je
439 5 | sebou tanečníci a vymysleli čertovský plán.~Pán doktor tancoval
440 13| márnotratník a márnomyseľník. Čertvie prečo — uznávam svoju vinu —,
441 24| myšlienkach: Tí dvaja sa červenajú. Hľa, ako sa majú radi.
442 10| Blížila sa polnoc.~Kaplán Červenák v tvrdom klobúku, s veľkým
443 10| rozkalovskému farárovi, Červenákovmu šéfovi, v akejsi cirkevnej
444 18| keby som sa nebola pred ním červenala…~Naozaj, popoludnie Elenke
445 17| ste ma prenášali cez vodu, červenali ste sa a temer triasli.
446 26| Edita Žibrienková.~Odetá do červeného šlafroku s bielou šatkou
447 2 | bokombradách a nohavičkách červenej farby. Okrem toho doktor
448 14| zakladeného buteľkami. Všetci boli červení, rozgurážení, veselí. Jeden
449 1 | na kúsky podriapem, príde červenkastá z tejto — na fajku si s
450 1 | a koncami rukávov mokla. Červenkastý šál, čo mal obviazaný okolo
451 18| Kobulíková, i slečna Máľa Červeňová sú pekné dievčatká, ale
452 19| Gazdiná aj toto oznámila pánu Červeňovi.~Tak to išlo každý deň.
453 28| inštitútoch, i inde… Kde bol ten červenovlasý pedel?~„Ako chytro vy mužskí
454 11| Pani advokátka sa zasa česala celé dve hodiny a obliekla
455 25| a nad očami, spieval si českú:~~„Ten půvab, jenž ovláda
456 14| Poliaci, nejaký povestný český spisovateľ, alebo slaviansky
457 15| spieval. — Čmud zlého tabaku a cesnakový smrad pomiešaný s olejovým
458 12| človek silný a spravodlivý, čestný a zaľúbený — do nej, do
459 11| mastnom papieri a piškótové cesto sám si robiť pre kanárikov.
460 15| cestujem a ona by prípadne rada cestovala. Musel by som s ňou — a
461 22| dýchať, ani čítať, pokojne cestovať… A ešte i táto manžeta je
462 22| Vo vozni sa rozhadzuje… Cestovateľom nedá pokoj. Nemožno pri
463 15| Ja napríklad veľmi nerád cestujem a ona by prípadne rada cestovala.
464 22| Viedne?”~„Som.”~„Teda vy cestujete v plátne a bielizni?”~„V
465 22| vyhladené nohavice. Prezrádzal cestujúceho žida.~„Ale ja chcem spať,”
466 25| najchrabrejší stáva sa utekajúcim chabcom…”~„Táraniny,” prerušil ho
467 25| vraj smelí a bojazliví, chabí a odvážni, nemilosrdní,
468 11| vrátili na svoje miesta.~„Chaine anglaise,” prevzal komando
469 3 | pred chvíľou bol vysoko nad chalupami a hľa, nevie sa pozbierať
470 1 | Salašom, lúku Záhumenicu, chalupu. Čo by robil? Načo by bol
471 16| jeho. Stal sa proti svojmu charakteru matematikom: ráta v hlave
472 15| druhá prázdna. Krajšími chceme byť a čoraz sme špatnejší.
473 17| to bol nerozum odo mňa, chcieť od Ďura niečo zvedieť.~„
474 25| filozofovať a pohrdlivo sa chechtať.~Ja som myslel, zabratý
475 28| Mais il — il n’est pas chez soi… a la maison,” povedala
476 23| odskočila.~„Neboj sa, neboj,” chlácholil som ju.~Ale Lízu nedajbože
477 9 | sekla Marina.~„Nedrážď,” chlácholila Uľa.~„Len jej aby bolo dobre,”
478 27| ale hnevať sa na vašom chlade nesmiem. Voči každému jednotlivcovi
479 11| oficier berie z ruky a sám chladí a tak mäkko, nežne. Spomenieš,
480 14| zrútili. Rozpálené hlavy chladli. Rozum sa vracal a každý
481 3 | kvapiek, akoby si sa kúpal v chladnej, nepríjemnej pare. Tma bola
482 25| chladnosť, že sa nájdu ľudia chladní, rojčiví, smutní, veselí,
483 24| jej hlave niekam do kúta, chladno, bez rozochvenia.~„Neberte
484 26| čuš a napred sa presvedč.”~Chladnokrvne zamočil si ruky do vody
485 25| vznetlivosť, záľubčivosť, chladnosť, že sa nájdu ľudia chladní,
486 24| mladého človeka. Mal ju veľmi chladnú. — Prečo ma ona dnes tak
487 3 | Najmä sláva nie. Ako keď sa chlapec zrúti z lipy, kde vtáčence
488 22| spornú vec komplikovať a nad chlapom nejakým činom zvíťaziť.~
489 14| Dú—dú—dú… Sviňa ryje v chlieve, nazdáte sa… Ale napite
490 26| dvore, medzi drevom, za chlievmi, dvíhala lampáš dohora,
491 15| Doniesli koňak. Čuprík chlipol a znova sa zamyslel.~Aký
492 7 | nízkemu čiernemu sedliakovi s chĺpkami v nose a ušiach, širokými
493 26| zeme veľká červená kvočka s chocholom a bokombradami. Obzerala
494 26| a potom na štvornásobné chodenie chceli vrátiť starú, rozheganú,
495 23| som sa. Spolu so ženou sme chodievali ich kŕmiť a škrabkať.~V
496 14| javorovského hostinca.~„Kam teraz chodíte?” spýtal sa Táravý.~„Do
497 15| snehom, len čo koľaje a chodníky sa po nej černeli. Drobné
498 2 | ródle, korčule, ski, v lete chôdza, kúpele, najmä slnečný kúpeľ…”~„
499 19| potom zaliate čelo… „Och, cholera,” zavzlykala, „i pána rechtora
500 26| všetko bolo počuť.~„Ty starý chomút,” kričala Darinka celkom
|