15-chomu | chopi-drich | driec-hosti | hotel-kolky | kolok-macat | macha-najje | najkr-neohr | neopa-nosu | notar-osi | osik-podlo | podlu-posti | posto-punkt | pupa-sihon | sile-stryn | stud-ukazo | ukazu-vrask | vrata-zachy | zacia-zelen | zemet-zalud | zaluz-zurna
Part
501 21| zahrať?”~„Nehrajte.”~„Veď je Chopin krásny.”~Spustila ruky z
502 1 | čudujúc sa náhode. Mrkol na chorého a udrel prstami po písmach.~„
503 20| krave do papule a bude po chorobe. Pozrel ešte raz za gazdom
504 19| zaujímal o jeho zdravie cez chorobu. A on toho človeka nenávidel!
505 13| myslím, že základom každej choromyseľnosti je zvedavosť.”~„Bumst!”~„
506 8 | pozor. A najmä nech vás chráni pánboh od ohňa.”~„A od redaktorstva,”
507 1 | po nohavici a priehrštím chrániac jej oheň, čakal, kým sa
508 28| niečo kúpili, to som si tak chránila, v štyroch škatuliach som
509 4 | si štyri turecké žreby. Chránim v kasni sedem vkladných
510 8 | druhú firmu. Povinný je chrániť záujmy firmy. V takom prípade,
511 28| pošeptať:~„Malinovej sa chráňte, pán doktor. Vyhodí svoje
512 10| odpočinie, ale v posteli chrápal dekan Veselý, ako čo by
513 5 | ako sa to u nás hovorí, chrapúňmi. Takými akýmisi neumytými,
514 21| Hlava ešte hlbšie zvisla. Chrbátik a krk ešte väčšmi sa zaokrúhlil.
515 2 | na bruchá sa hádzali, na chrbty prevaľovali, a to všetko
516 26| päsť nad hlavu a zaspieval chripľavým hlasom na melódiu známeho
517 6 | opustenej studničke a zbierajú chrobáky alebo králiky. Niektorí
518 26| zabijem, ty podliak, hnusník, chruňo akýsi!”~Krivkajúc na nohu,
519 26| Nezvábiš ju najmastnejším chrústom. Keď kvoká — kvoká. Aj tridsať
520 19| kuchár nevyhovel, nieto ona, chudera… Tie palacinky sú ľahké
521 9 | Uletí a nepríde. Ty si chudobná a budeš boháčkou…”~Zuzka
522 9 | ohorená a pehavá a tiež chudobne vydatá.~„K majetku prídeš
523 12| smiešny…? A prípadne je dievča chudobné a mohol by mať bohatú. Nepovedia,
524 12| na myseľ zasa slová toho chudobného študenta Čudráka… Aký je
525 1 | meríc…! Bohatým netreba a chudobnejším nepožičajú… Takí sú to páni…
526 9 | sestrou tejto, Marinou, chudobnou bíreškou.~Zuzka práve umývala
527 12| ale on, blázon, len tú chudobnú. Tú bedač. Môžu ma len preto
528 12| byť len osamote s týmto chudobným študentom, ktorý, hoci ju
529 25| bradou a veľkým ohryzkom na chudom, tenkom hrdle, mu niekedy
530 2 | Mestský notár Škorec, s chudou umučenou tvárou, na ktorej
531 12| Len si predstaviť takú chudú kostnatú dámu so špicatým
532 18| líca, slečna Máľa má zasa chudučké, ale Elenka ani tučné, ani
533 22| drobnom trape vyťahaných, chudých koníkov šli sme pomaly.
534 7 | gombičkami, sediaci medzi chudým farárom Remeným a rapavým
535 23| Vychádzam k osobnému. Chujavica veľká. Vietor ti schytáva
536 20| hrubými gambami, šedivými chumáčmi po bokoch tváre a nad očami,
537 2 | po podlhovastej hlave s chumáčom mokrých vlasov v čele a
538 21| vidieť, ako padá hustý, chumáčový sneh a lepí sa na okenice
539 4 | červenou vyholenou tvárou, chumáčovým obočím a s veľkým mäsitým
540 3 | to slnce, dážď, hrmavica, chumeľ, tak aj čižmy sú od pána
541 11| napravo i naľavo. Vidieť bolo chuť do tanca. Rad aranžérov
542 19| šošovica — pre rechtora, bez chuti a masti.”~Gazdiná Mída,
543 17| len najmenší lúčik… Bohu chvála, že som sa dosiaľ neprezradil!
544 28| Rafiková sa začala rozplývať v chvále. Šaty neboli také, ako má
545 17| klesli do náručia, a potom sa chvália pred priateľmi. Prázdne
546 6 | umelec ju maľoval. Notár chválil jej krok, je vraj, ako keď
547 28| servis, veľmi utešený,” chválila Rafiková, obzerajúc šáločky. „
548 7 | štrnásť litrov mlieka. Všetci chválili. ~Ale exekútora to nedojalo.
549 28| Bola celá červená od hnevu. Chvatom zhodila bundu. Z astrachánovej
550 28| ani nepozrel. Srdce sa mu chvelo v akejsi slasti, dávno nepocítenej.
551 28| padne rozprávať o pekných chvíľach. Či koketka, či nekoketka.
552 17| seba. Dlažba spustla. Len chvíľami bolo vidieť pokrčeného človeka,
553 10| a zahúka. Začali smreky. Chvoj jedného sa zakývala, ani
554 23| jedenásty raz. Chytil som ju za chvost, pritiahol k sebe, a nič,
555 23| dámy v bundičkách s líščími chvostami na plieckach. Líca načerveno
556 3 | panskej lásky na zajačom chvoste.~Išla pomimo kostolníkova
557 23| uši, vyhrnutý pokrútený chvostík, celé bielučké. Ako to behá
558 8 | vás i dám. Otroci akísi. Chvosty panské. Budete vy ma ešte
559 23| teraz uznať, žena mi trochu chýbala, ale navaril som si večeru
560 9 | Pánboh dal, pánboh vzal. Chybovala žena v dome, lebo boli deti,
561 14| rohoch, že u Javora spieva chýrna miss Tony alebo Rozy a produkuje
562 7 | Tohtoročné vína nebudú chýrne,” pokračoval. „Hrozno nedozrelo
563 2 | veselé frašky, keď aj nie chýrni umelci, ale teraz ten a
564 4 | fajty. Mám desať včelínov. Chýrny je takzvaný škereňovský
565 15| bude z nej žena. A začal sa chystať, že ju raz osloví, vyzná
566 14| Do neba vyletím, vyletím! Chytajte!” volal Rapavý, smial sa
567 18| som ešte červená, myslela, chytajúc si líca. On ma rozhodne
568 5 | hlasný zunel dvoranou a chytal sa okolitých dám a pánov.
569 23| sadli sme si na lavičku, chytali si ruky a tlieskali si po
570 24| nevidel? Sotva. Predsa sadám a chytám jej ruky. Chcem sa oľstiť
571 28| Nedávno som na ňom sedela. Chytím do ruky. Reku, hodvábny
572 28| šiat —, ale ty hneď nové chytíš a vláčiš. Nemohla by si
573 14| nezaplatenú dlžobu. Poďme chytrejšie, páni, ak dovolíte… To basa
574 17| domu nikoho nevidel. Ani chyžnú Anču, ani ju samu. Starého
575 1 | kto by mu dobre stál, na čí podpis by dali. Keby tak
576 23| stužku, a na stužke zvonček.~„Čia je to koza?” spytujem sa
577 1 | s vyhrnutým golierom, v čiapke so šiltom, tučnej tváre
578 17| Červený učeň s vlnenou čiapkou na hlave vymetal spoza púdlí.
579 17| veselo štrkal korčuľami. Na čiapočke viali jej akési perá. Vyhrnutý
580 21| siahajúcim boa, čiernou čiapočkou na hlave a hustým závojom
581 5 | lampách bolo vidieť celé čiapočky.~Pán Sásik na to všetko
582 18| povetrí niekoľko krivých čiar, aké je to sudcovstvo nanič. „
583 8 | slova do slova s punktami a čiarkami. Nevynechala ani meno tlačiara.~„
584 8 | nevynechaj. Aj punkty i čiarky spomeň. Chytro.”~Žena prečítala
585 28| nepocítenej. Akoby ho zvierala čiasi ruka, ktorú miloval. Vlásky
586 26| ako toto…”~Oknom vyletel čibuk. Spravil kruh a čľupol do
587 28| po cigary a sebe nabiť do čibuka. V izbe zostal len on a
588 8 | okuliarmi na hrbatom nose, čibukujúc, prečítal mu inkriminovaný
589 18| zavolala: „Na, cica, cica, cicicíc!”~„V kuchyni sú ti mačičky,”
590 28| slečne, povedal svoje meno a cieľ svojej návštevy.~Milka ho
591 7 | richtár k Dufekovi, nízkemu čiernemu sedliakovi s chĺpkami v
592 11| obliekla si napríklad svoju čierno—žltú toaletu. Naspodku žltý
593 14| tancovať odzemok. Jeden čiernovlasý mládenec s čiernymi drobnými,
594 11| komu potom ukážem svoju čiernožltú toaletu a svoje krásne žlté
595 26| povie.~„Naše?” spýtal sa.~„A čieže?”~„Tak vám treba,” povedal
596 21| vyhasol. Strechy domov, cifierky a dlažba boli zasypané snehom.
597 14| štyria.~Všetko sa vrtelo, cifrovalo, kričalo a výskalo. A Cigáni
598 8 | Extravurštu a jeho kuchárky, Cigána—primáša a všetkých kartárov…”~
599 28| posiaľ neprišiel… Ukrutná cigánka.”~Sám Lucifer z horúceho
600 14| Odzemok! Odzemok!” volal Cigánom.~Tí spustili:~„Poza bučky,
601 24| mládeneckých lumpačkách bral som Cigánov, ukázal okná a vravel, aby
602 28| Odrazu veľmi blízko zaznelo z cigánskych husieľ:~~Dobrú noc, má milá,
603 16| kolokvoval. Julo ho ponúkol cigarou a Z., pomýliac zástoj, ju
604 10| stopuje a ľstivo za ním číha. Očakával, že každú minútu
605 6 | Však sa ty budeš trápiť a číhať za mnou, ale ja nedokončím.
606 14| len klarinet, potom sám cimbal, potom odrazu všetky inštrumenty.~„
607 28| hrala ten nový valčík na cimbale… Ale, ináč nechce o ňom
608 7 | nechcelo upustiť od role Cimennej, susediacej s jeho rátou…
609 28| čítala… I nedávno s tou Cimfrlínou, či ako ju volajú… Že si
610 22| otvoril okno i dvere. Strekol čímsi do povetria, čo voňalo ako
611 4 | húsenicou. A už sme doma. Čímže sa pytačovi zavďačíte? Dobrou
612 4 | páde. Povedal som, že sa Činčovičovi hnusí krčmársky kost.”~„
613 12| pravej lóži. Pri vstupe Cingita ste sa veľmi, veľmi smiali.
614 23| už viac nebudeme hrať na cipcipcipušky, dumal som. Ale zrazu sám
615 10| ju ľahkými priezračnými čipkami. Niekedy zadul ešte dosť
616 28| Načože by jej bola zásterka? Čipková toaleta doma, zlatom vyšívané
617 12| biele pne briez a osík. V čipkovanom ráme nad hlavou tiahol sa
618 23| smiali spolu. „Cip, cip, cipušky…” počujem ešte teraz. Pominulo
619 7 | čo nie. Tak sa dostala aj cirkevná osoba k tejto najsvetskejšej
620 10| Červenákovmu šéfovi, v akejsi cirkevnej záležitosti. Nevracal sa
621 4 | aj zlé hostinské kosty. ,Číročistá hnusoba,‘ vraví, ,hotový
622 28| podchytila a dozvedela sa číročistú pravdu. Len ako začne. Hej,
623 26| účinok a pán polesný len čírou náhodou prišiel ku svojmu
624 12| baranici, vykrikujúci mená a čísla fiakristov… Elena pozrela
625 14| stolíky, hlavné knihy s číslicami, stránky, práca.~„Ale dobre,
626 4 | Pár paragrafov do listu… Číslice, punkty… Naľaká sa a upečie…
627 8 | kráľovou hlavou a rímskou číslicou XXV. Slúžny Péterfi im ich
628 8 | to nabili.~Redaktor bol s číslom skutočne spokojný. Niektoré
629 12| sa zlatý pás. Dlhé rady číslovaných kočov s drobnými svetielkami
630 21| nevinného decka bez falše a lži, čistého ako krištáľ, priezračného
631 26| Tá má strakavé… Jej sú čisto biele, červenkasté a čierne…
632 21| radostnou peknou hlávkou. Aká čistota! Bože! A on fajčí cigaretu.
633 28| Mila? Ja som bola vždy taká čistotná. Keď mi rodičia niečo kúpili,
634 28| Uráža morálku, povesť, čistotu mesta.~A keď sa utíšilo,
635 21| dušou v pohľade.~Akú má čistučkú tvár, myslel si. Profilík.
636 14| chlieb. Vzduch chladný, ale čistučký, panenský, bez práška, ako
637 11| Všetci vyparádení, s vysokými čistými goliermi, manžetkami a rukavičkami.
638 8 | číslo, tiež celá naľakaná.~„Čítaj od začiatku do konca,” rozkázal, „
639 22| ste!”~„Grobian!”~„Smrad!”~„Čítajte potme!”~„Spite pri svetle!”~„
640 27| čítate, a keby ste ich aj čítali, zaiste veľmi málo zaujímavých
641 28| Akiste aj veľa čítate?”~„Čítavam.”~Raz nevedel, čo so slečinkou
642 18| Nevie ešte zakrývať city. Čítaš z jej tváre ako z knihy.
643 11| svoju ruku v jeho ruke, cítiac a mlčiac, nezastala láska.
644 11| nášho mesta! Zabudli ste na cítiace srdcia, na lunné noci a
645 28| pamäť. Mladí ľudia znova cítili radosť. Poznovu sa blížili
646 11| jeho. Taká je láska, keď ju cítime, necítime ju len v srdci,
647 11| Ako tí tancujú! Páperom sa cítiš. Nebežíš, letíš. Ach!~„Prosím,
648 10| pán kaplán bol neobyčajne citlivý.~„Veru, slečna Anička,”
649 21| milujem!”~Zaiste vravel veľmi citne, s ohňom a presviedčavo
650 12| pošepnúť niečo pekné, čakané, citné, že ju rád, že ju neopustí.
651 11| zvolala tretia.~Nad tichým, citným čardášom zasipelo slovo
652 14| negazduje, keď je reč o citoch hostí. Druhí áno. Skrútia
653 20| potriasalo, ako rozprávala o Citrónii, ktorá toľko a toľko stála…
654 15| čo sa týka zdravia. Čaj s citrónom utíši.~„Hej, počkajte!”
655 11| prevzal komando pisár v civilnom súde.~„Tour des dames!”~
656 11| vytlačené, ako by to bolo?”~Civilný súd s pozemnou knihou hneď
657 11| fiškálov, pozemková kniha s civilným súdom bez pána podsudcu
658 11| bielu rukavičku stiahnuť. S civilom idete — musíte sa báť, že
659 19| pánaboha, alebo od prírody, čiže z tej istej príčiny, z ktorej
660 11| štvorylku vlastne…”~„Pánu Čížikovi?”~„Áno, ale tuto pán oberlajtnant.”~
661 13| svetlá suknička a lakové čižmičky. Cez plece na šnúre mala
662 7 | Očistom si odpľul a zatrel čižmou.~„Roľa Cimenná!” vykríkol
663 3 | jednoduchým čižmárom, ale aj členom slávneho obecného výboru.
664 28| chladný dážď. Monotónne čliapkal po rozbahnenej ceste. Na
665 14| sa vracal a každý pocítil clivotu vážneho žitia. Zasa vhupli
666 26| vyletel čibuk. Spravil kruh a čľupol do mláčky. Zasipel. Akiste
667 15| mladučkí. Starý spieval. — Čmud zlého tabaku a cesnakový
668 28| nie tak ako iní. Iní sa cmúľajú. Pred fruštikom cmuk, pri
669 12| vôbec smeje nad najkrajšími cnosťami.~„Tak aj nad láskou,” končil
670 10| mladé duby. Tieň zhustol a čochvíľa obklopila ho tma. Namiesto
671 9 | nemou otázkou, akoby sa čohosi bála. Becko sa usmieval
672 11| poobede ide na prechádzku, čokoľvek budú hovoriť.~Ale to všetko
673 27| akoby vždy premýšľala o čomsi osobitnom, výlučne jej známom.
674 24| okien, do izby. Vo veľkých črepových kachliach blčal oheň a hádzal
675 3 | vieme, kedy treba chodiť v črieviciach a kedy v čižmách. Čižmy,
676 25| malými nohami v atlasových črievičkách, smeje sa na priateľkiných
677 11| pretkávané akýmsi bielym, lakové črievičky, hodvábnu spodnú sukňu a
678 1 | biely dym. Odhodil zápalku a crkol za ňou cez zuby.~Nemajú
679 18| ELENKA (Črta)~I RUŽIČKA, I KLINČEK JE
680 25| hranatou tvárou, s tvrdými črtami a pichľavými ľstivými očami
681 25| Taká ušľachtilosť v každej črte, v každom pohybe, každom
682 15| dám mnoho —”~„Viete, moje ctené dámy, veľký, široký kus
683 3 | nikto by neuveril, že tomuto ctenému výborníkovi nadáva žena
684 7 | teda ako vádium neprijali, ctení páni… Vieme my, čo je zákon…
685 4 | je povinná ctiť si muža. Ctí si ma? Uráža. Varí demikát
686 4 | rozsobášim sa. Žena je povinná ctiť si muža. Ctí si ma? Uráža.
687 12| Pánom nad otrokom. Akí čudní ľudia sú na svete…~Hútal
688 8 | Tieto si vymysleli akúsi čudnú hru. Jedno zakikiríkalo
689 28| ozembuch…” Z doktorovej čudným spôsobom preniesla reč na
690 28| začala skladať. „Uhlím,” čudovala sa medzitým. „A nebolí vás
691 15| hore, zaklopem. Tí sa budú čudovať.~„Prejdime celkom dolu!”
692 12| pazuchy a usmiata podáva Čudrákovi ruku.~„Človeče, kdeže ste?
693 4 | hovorím.~,Tak zavčasu,‘ čuduje sa.~,To je obyčaj,' vravím
694 1 | nich. Potriasol hlavou, čudujúc sa náhode. Mrkol na chorého
695 25| keď je reč o ich alebo cudzej kožke. Sú vraj smelí a bojazliví,
696 15| čo ma do neho. Veď mi je cudzí. Možno, že sa podnapil a
697 13| hlavou, že nepovie.~„Si cudzia? U nás niet takých pekných
698 19| vzbudzovala rešpekt nielen pred cudzími, ale i pred svojím vlastným
699 22| ani nebol… A veď som tu. I cudziu bundu mohol vidieť, kapce,
700 13| príštipkov. Tu podošva zlá, tu „cúgy” zlé, tu podpätky povykrivované.
701 12| rozradosteným, celým svojím sluchom čujným a pozorným. Sťaby sa všetko
702 11| mesto, začadené krčmy a cukráreň. Všetko sa akosi blýskalo.~
703 11| promenáde a v každom sádku, v cukrárni a krčmách hralo vojsko.
704 6 | a zaraz dones ešte jeden cukrík a rožtek! Ja budem pre teba
705 14| podkúpiť ženičku sladkými cukríkmi, koláčikmi, bochníčkami.
706 13| graciózne brala medzi prsty cukrové gaštanky a mĺzla ich, pričom,
707 1 | nesiahnuc ani za klobúkom, ktorý čupel hore strieškou na tri piade
708 3 | Hubertovi prestali slzy cupkať a kým sa pán richtár od
709 15| čiernom kabáte, s okuliarmi. Čupríkovi sa chcelo povedať: A čo
710 11| A u ktorého krajčíra?”~„Čuray.”~„Babrák. Celkom nemódne
711 11| slýchal? Ale čo idete k Čuraymu? Pozrite, toto robil Mezey.
712 4 | obed pani doktorka Želmíra Čuridová, rodená Silnická. Jeho,
713 4 | rodená Silnická. Jeho, Čuridu, ako svojho muža. Ona, Želmíra,
714 21| zavzdychnúc a letkom pozrúc na Čurína, ticho a so žiaľom v hlase
715 21| A obrátila sa celkom k Čurínovi, ktorý babrúc ceruzkou kus
716 4 | dlhý pipasár s obhryzenou čutorkou a s červenými kvastľami.
717 3 | umýva. Kvôli kamarátstvu čuší. Keď smrdí, nech smrdí.
718 21| Povedal by ti všetko. Lenže ty čušíš. Nemáš rada. Naľakala by
719 7 | kristapána!” povedal nahlas, „čušte už, nekričte, budeme licitovať…
720 1 | zablateného Ďura na bričku. Cvalom prešli do najbližšej dediny.
721 18| prikladala si ju k uchu, ako cvendží. Teraz ani neštrkla. Hľadela
722 4 | vysvitne, že nieto čiernych cverán. Hybaj do mesta po cverny.
723 22| mnoho dlhých, tenkých ako cverna vrások, ktoré sa mu nad
724 28| páčiť uhoriek — máme. Alebo cvikličky. Čo rozkážete…”~Brveník
725 28| že má rád i makaróny, i cviklu, i uhorky… Pani Rafiková
726 21| z nich pod strechy. Ich čvirikanie zatíchlo, len kedy—tedy
727 12| obecenstvo. Blýskali sa cylindre a toalety dám, šuštiacich
728 17| ste veľmi negavalierska, cynická.”~Jej oči sa zväčšili. Pýcha
729 17| raz som počul tú krátku, cynickú vetu, zakaždým som poctil
730 4 | Zuzka: ,Pani veľkomožná sa dajú pýtať, či majú byť vajíčka
731 15| urobil poklonu. Ony s úsmevom ďakovali. Utešené sú, utešené. Musím
732 5 | hlavu dohora, pozrel do ďaleka a znovu ju spúšťal, akosi
733 18| hmla sa dvíhala a halila ďaleké vrchy priehľadným závojom.
734 23| predsa len žena. Rozum u nej ďaleký. Tvor citu. Jej diktuje
735 12| ten bledožltý západ. Nad ďalekým pahorkom začali sa zjavovať
736 11| civilnom súde.~„Tour des dames!”~Osem tanečníc sadlo si
737 15| Vošli do salónu.~Elegantné dámičky, myslel si Čuprík. Tá menšia
738 17| pri nej a hovoril ako s dámou súcou na vydaj. Bývali koncerty
739 28| Malinová. Rodená… no ako?”~„A—damová,” vpadol mladý človek.~„
740 16| pomýliac zástoj, ju prijal. Daňovský, profesor národného hospodárstva,
741 17| Kynoženie sa mi navonok darilo, ale zdnuky nie. Dnu som
742 26| tohto pokladu prišli slečne Darinke na um.~Rozhodla, že ju viacej
743 26| na pisárni, keď zbadala Darinku, ako pozerá sťa straka.
744 19| chceli obmäkčiť ich srdcia darmi. Farár dostal za vrece najlepších
745 21| vystretý krk k jeho ústam. Daromná výhovorka o násilenstve.
746 23| samá hus. Len čo gagoce daromne a znepokojuje ťa.~Ale nič
747 7 | Hodil rukou, že sú to všetko daromnice, a so stiahnutým obočím
748 2 | susedko, tam mám kosu na mojom ďatelinisku. Opatri mi ju. Idem s vážnou
749 18| zlatú retiazočku a na nej ďatelinku, alebo srdiečko, alebo krížik.
750 12| Snubná obrúčka zo zlata. S dátumom. Teda sa bude vydávať. Neobišlo
751 19| Doniesli ženy maliny. Dávali lacno a pani rechtorka už
752 26| bubnovalo a o škálu vyššie dávalo na známosť.~„Tu sú dva šestáky.
753 19| Varíme materinské lístky… Dávame teplú vodu… Ale nič, nič
754 28| pokurizujeme. A budeme dávať nočné muziky.~Ale tu sa
755 15| Znova mu vhupla do srdca dávna jeho túžba. — Hľa, prišiel
756 26| staráš do mojich kšeftov… Dáš mi ty grajciara voľakedy…?
757 23| spŕchli, sťaby nový prúd dažďa. Nohy sa mi šmýkali po mokrej
758 23| na pekný kalamár.~V jedno daždivé popoludnie práve tak ako
759 21| ruke mala tenký, zvinutý dáždnik a muf.~Za chvíľu stála pri
760 6 | ako láskavo ma prijímali. Dcéry pána fabrikanta nevstali,
761 28| pani Rafiková.~Rozvinula sa debata. Do pol dvanástej trvala.
762 10| Rozduril ich aj v najživšej debate.~„Desať hodín,” vyhlásil. „
763 28| teda samosebou, keď 15. decembra minulého roku dostala nové
764 2 | Pred gazdami, vandrovníkmi, dedinčanmi a dedinčiankami niet sa
765 2 | vandrovníkmi, dedinčanmi a dedinčiankami niet sa čo hanbiť.~Kúpali
766 23| trochu nie pekný, ale v dedine najkrajší. Plné pery. Slovom,
767 19| bolo aj v Dolnej Vieske, dedinke s päťsto dušami, medzi hustými
768 15| Žiarovie. Prípadne bude dediť po strýcovi tisíce, má dom
769 10| každý deň chodieval k pánu dekanovi Veselému. Farníci síce vraveli,
770 5 | Vlasy sa mi blyštia ako deklík na hodinkách a fúzy mám
771 21| zablesol mu biely krk Eleny s dekoltovanou hruďou.~„Daj pokoj! A choď!
772 11| hudbu. Sála, vyčečinovaná a dekorovaná lampiónmi, bola plná. Dámy
773 3 | Čillagošiho. Len tá reč ich delí. Rozum, manier jednaký.
774 13| špatu vo štvorylke. Odrazu demaskovanie — a tu Rudo.”~Skrátka, mesto
775 4 | Môžu byť vajíčka?‘~,Navar demikátu,' okrikujem ju so zlosťou,
776 8 | búchajúc palicou po dlážke, demonštratívne vyšiel z kiosku. Zdalo sa
777 7 | majetok. Keď sa otelí, dá denne dvanásť, štrnásť litrov
778 25| roku zapísala do svojho denníka aj tieto vety:~„… zasa som
779 19| s odvisnutou hlavou pri dennom svetle a horiacej sviečke
780 7 | dovoliť tým skôr, lebo vám tu deponuje kravu.”~„Pravda, pravda,”
781 15| že sa človek sám od seba derie — a tu ty ešte pomáhaš,
782 28| popečkovať? Pravda, ju to deroguje. Ona musí mať ružové. Mohol
783 11| pisár v civilnom súde.~„Tour des dames!”~Osem tanečníc sadlo
784 16| letargie rečník mládeže, desaťročný právnik, človek hlbokého
785 4 | je titulom pôžičky dlžen desaťtisíc korún…” Bola by aj žaloba,
786 10| sadu šiel tento nepríjemný, desiaci hlas. ~Anička sa striasla
787 26| mohlo stať, že nedávno z desiatich klátov dreva, čo boli večer
788 17| kruhov! A čo by som vám desiatimi ľuďmi dokázal, že áno, rozumiem
789 19| klobásky… Nejedol by ich ani za desiatku… Striasol sa od zhnusenia…
790 21| Stratí sa mi. Neuvidím ju. Desil sa a vyšiel na bulvár, hľadajúc
791 25| diván. My sme pokračovali v detailoch.~Mne dlho, dlho držala ruku,
792 15| som sa držať vážne. Aká detinskosť, malodušnosť. Alebo sa žením,
793 21| stratenou láskou, v ktorú detinsky dôveroval, v ktorej sa sklamal,
794 13| šnúre mala prehodenú malú detskú trúbku. Vidieť, poštárka.
795 2 | nekúpu, vyjmúc tých pár detských kúpeľov, ale čudná vec,
796 6 | jej malá tvár s nevinnými detskými očami je pre mňa najvzácnejšia.
797 6 | rapkáč a trúby. Asi osem detvákov neprestajne rapkalo a trúbilo.
798 8 | aby utíšil rehotajúce sa detváky, keď prišla do pracovne
799 7 | hlasnejšie: „Spúšťam na deväťsto… Na osemsto…”~„Osemsto!”
800 17| Napríklad, ako to robí slečna Deverovská… Ako graciózne jej to ide…
801 28| bola prešla ešte, keby nie deviata. Tu sa spamätala a začala
802 24| vykladať, „kráľ, zelený túz, deviatka… nijako nejde,” a Elena
803 11| Čas plynul. O štvrť na deviatu sa bozkali druhý raz a znova
804 5 | slečnou Vierou, peknou, útlou devuškou s veľkopanskými náhľadmi.~
805 5 | tanečníkom, ale toto je čosi dešperátne. Ako sa ho zbaviť, aby nemuseli
806 7 | Tam sú mestskí sluhovia.”~„Diabla, veď je to pre dievky.”~„
807 11| od vás.”~„Prečo?”~„Cítim diaľku medzi nami.”~„I teraz?”~„
808 13| predstavil v duši smutné dialógy: „Pekná maska, poznám ťa.” — „
809 14| hviezdy, aj my padneme,~a diamant v hrude nezhnije…”~Porozchádzali
810 11| sa blýskala ako slnce od diamantov na ušiach, hrdle a ručičkách.
811 16| mašli nevidieť blýskať sa diamantovú ihlicu a pepita nohavice
812 24| jednotvárne vŕšky, žltú dielňu s komínom napĺňal človeka
813 15| prečítať nejaké znamenité dielo. Lepšie by som sa bol zabavil.
814 23| drobušké okienka a jedna diera v stene na vydávanie lístkov.
815 11| Každý mal červenú ružu v dierke už ako aranžér, len hlavný
816 2 | nehýbal. Pomyslel si na dieťa, čo sa mu pred mesiacom
817 25| Maru vybral! Má tisíc iných dievčat… Čo jej nadáva do koketiek…
818 9 | že bude výnimkou medzi dievčatami a bezdetnými vdovami. Tešil
819 18| dlažbe slabo doliehal k ušiam dievčatka skormúteného nad stratenými
820 18| Máľa Červeňová sú pekné dievčatká, ale najkrajšia je predsa
821 12| spoločnosti. Vždy musíš k mladým dievčatkám a nepatrí sa ti. Čo z toho,
822 12| naozaj sa nájde medzi mladými dievčatkami, bakfišmi. Pôjde na bál
823 21| učesaných ružovela sa známa dievčenská mašlička. Popri nej malým,
824 21| oddanosť tejto sviežej, dievčenskej duše. Celú úprimnosť tohto
825 28| posudzovať náklady. Ak majú pekné dievčičky, pokurizujeme. A budeme
826 15| Žofka a slečna Gabriela Diková. — Ján Čuprík. — Nech sa
827 15| Mariška sa nedá prirovnať ku Dikovským. Musím ta ešte raz ísť.~
828 4 | spoločnosti, a on by jej mohol diktovať: „Slávny okresný súd! Juraj
829 3 | VÝBORNÍK~Pán majster Dionýzius Ježo nebol len jednoduchým
830 28| kišfaluši?”~„Nie.”~„Máte diplom?”~„Nie.”~„Po druhý raz zasnúbená?”~„
831 12| ďalekohľadom na toho bohatého diplomata v pravej lóži. Pri vstupe
832 15| prečo by nešla za mňa? Som diplomovaný. Tie tisíce môže dať kvôli
833 6 | sivé oči, biele vlasy… Direktor banky jej dvorí… Husársky
834 25| pleci. Opretý o biliard dirigoval primáša. Dvíhal päste nad
835 15| divadlo,” začal. „Nejaký divadelný kus, a prišiel som, či by
836 12| na žúroch, koncertoch a v divadlách. Vôbec v spoločnosti. Vždy
837 15| to zmierniť?~„Radi by sme divadlo,” začal. „Nejaký divadelný
838 21| zobral sa preč. Stál pred divadlom. Fajčil papirosu za papirosou
839 2 | traja nejako nepočuli a divákov nezbadali. Doktor Edut vyskočil
840 21| na mňa tak, ako sa teraz dívam na ňu? — Nie. Ja sa neprezradím
841 4 | Biele filigránske fotelky s divánikom a pár remenných stoličiek.
842 21| prižmúrenými očami, on za divánom nahnutý k jej bielej tvári.
843 20| príčine, „a ty, roucha, čo sa dívaš,” zakričal na starú, „pľúca
844 1 | rozkladajúc rukami. „Predám tie divé zvery… Bolo mi to treba…
845 19| hrdlu, do úst a do hlavy. Divná mrákava prebiehala mu hlavou
846 1 | vydávajúc zo seba zverské, divoké zvuky, podobné zavýjaniu.
847 15| je radostné dievča.~A div divúci: o týždeň sa Čuprík pustil
848 22| agent behal v pančuchách ako divý. Prskal, zlorečil, skákal,
849 12| Tovar ako predtým, ako u divých národov. Otrokyne…”~Elena
850 14| žiarlila. Pred tromi dňami som diškuroval s Javorovou pri bráne. Ona
851 13| vínečko ako obyčajne, ale diškurovali o maškarnom plese. Hromžili
852 14| znamenite sa sedí, pije a diškuruje, ale ručička na hodinách
853 11| Tam je aj advokát Ježný a diškurujú o vojne:~„… viete, to nebolo
854 14| vy mladí! Neviete zaviesť diškurz ľahučko, veselo. Ste ťažkí,
855 2 | otrčili ruky s roztvorenými dlaňami proti sebe. To bol ich müllerovský
856 15| sa ako medveď. To je na dlani. Ako to zmierniť?~„Radi
857 25| Ešte mal hlavu sklonenú v dlaniach a Cigán mu hral potichučky
858 1 | východ. Potom šiel kamennou dlažbou predsiene, búchajúc veľkými
859 19| sviečku a fľašu vedľa seba na dlážku a oprúc si bradu lakťami
860 22| plecia, aby mi neobmrzli uši. Dlhočizný červený šál mi ešte žena
861 22| Na samom čele mal mnoho dlhých, tenkých ako cverna vrások,
862 4 | tunajší, mi je titulom pôžičky dlžen desaťtisíc korún…” Bola
863 5 | troška vodové, ale veľké a do dĺžky zastrihnuté… Musím na ten
864 1 | šli.”~„Teraz ste vy jeho dlžníkom.”~„Chudák.”~Takto šepkali
865 1 | Všade má síce nachytaných dlžôb, ale zaplátal by… Majetok
866 16| matematikom: ráta v hlave dlžoby. Najväčšmi ho škrie tých
867 15| Nikdy, nie že by aj vo dne aj v noci. Všetko má svoj
868 3 | páni moji, punkt nášho dneskajšieho zasadnutia je veľavýznamný.
869 14| Šturec. „Veď uvidím. Ešte pár dní.”~„Zaiste je to nie príjemné,
870 26| sa robí.~Na dvore naozaj ďobala do zeme veľká červená kvočka
871 28| Pieseň, ktorá sa rovno dobíja k srdcu a kojí plačúcu dušu…
872 21| koberce.~Koniec. Koniec. Dobojoval som. S pošliapaním vlastného
873 28| nebanuje, že vypil fľašu dobrého vína. Zajtra zasa sa môžeme
874 23| radšej psíka,” hovorím celkom dobrodušne.~„To je také milé zvieratko.”~„
875 8 | dostali šestnásti hasiči nášho dobrovoľného hasičského spolku po jednom
876 9 | lebo boli deti, majetok, dobytok. Všetko treba opatriť. Najímať
877 4 | bol jeden. Vážny. Dobré dôchodky. Mladý a driečny. Bolo pol
878 14| a čakali.~Nikto.~„Nijaký dôchodok, to nemôže byť,” hundral
879 18| budem čítať Suchú ratolesť, dočítam ju. Ako je naozaj veselo.
880 9 | Uľa rovno.~„Nie hocijaký,” dodala Marina.~„A čo je kto, ja
881 14| Kôň môže zdivieť, koč sa dodrúzgať, pre karty si vedomie zatratíme,
882 21| najbližší vozeň a chcel ich dohoniť. Napokon zostávala mu prechádzka
883 19| Ale pán farár na Mídino dohováranie len toľko povedal:~„Kresťanská
884 12| vydať? Zasnúbenie je iba dohovor na kontakt, ako jej to Čudrák
885 2 | Veď je to náš notárko!”~Dohrmel koč.~„Veď je to doktor Edut,”
886 18| bude ich koncipient spať? Doista v belasej. A tam je skriňa
887 23| A veď ju žena každé ráno dojila, lebo som raňajkoval každý
888 7 | mu.~„Ja ju budem kŕmiť a dojiť?”~„Tam sú mestskí sluhovia.”~„
889 27| Jej duša neprijíma viac dojmov. Bozk mi vysvetlil všetko.~
890 17| ide len o pekné háby, o dojmy na dámy, ako ste vy. Tí
891 1 | spýtal sa.~„Všetko,” pošepol dokaličený, sťaby ani hovoriť nevedel
892 13| zvedavosť.”~„Bumst!”~„Počúvaj, dokážem ti to.”~Boli by sme sa zas
893 17| a stratí sa mi, bohvie dokiaľ…~„Podajte mi rameno, tu
894 6 | a — šla. Šla a tancovala dokonca — čardáš! Keby to druhý
895 28| Brveník sa na ňu díval. Dokončila a pozrela do ohňa. Jej oči
896 16| poznámky trpím, len keď dokončím — dá sa spraviť pečať, utvorí
897 3 | tuhým nárazom rozleteli sa dokorán a buchli o stenu. Do siene
898 28| je to — nik nevie. Idem k doktorke. Vraví: Doktor Brveník.
899 11| toaletu. Krajšia veru ako doktorkina. Budú dvoriť. A až uvidia,
900 28| Rafiková? Nikde inde ako u doktorky. Pani doktorka rada spoločnosť.
901 11| pigľajzne” alebo kefy. Tá, čo u doktorov slúžila, sedem ráz si prepigľovala
902 11| Samá vojna. A ešte panie! Doktorova žena obliekla si napríklad
903 2 | prevaľovali, a to všetko podľa doktorovho komanda, ktorého bolo poznať
904 28| Z Janíčkovej prešla na doktorovú… Ach, to je tiež taká! Taký
905 18| prechádzajúcich sa po dlažbe slabo doliehal k ušiam dievčatka skormúteného
906 6 | lovia z výšiny utešený obraz dolinky alebo farbu neba a zabudnú
907 15| Skok a pozeral do hlbokej doliny. Športy, lumpačky. Potom
908 3 | je druhá lampa. Osvieti z dolného konca práve pol ulice, ale
909 24| pozerá.~„Teda: sedmička, dolník…” začala vykladať, „kráľ,
910 28| Jedenásteho má byť svadba,” doložila doktorka.~„Ba pätnásteho,”
911 6 | Zarečnil som na redaktora domáceho časopisu. Potom, druhí si
912 21| klobúkom v čiernych vlasoch domácky učesaných ružovela sa známa
913 15| chvíle. Má svoje kráľovstvo a domácnosť. Tá nahradí všetky krčmy
914 14| počuli, akoby niekde za domami ďaleko v poli potichučky
915 15| nej černeli. Drobné okná domčekov na jednej strane ulice blinkotali
916 13| pierotiek, hlásnikov, lokajov, domín, Angličanov.~Brat zmizol
917 14| kútoch zvyšky nočnej tmy. Domy s pospúšťanými záclonami
918 26| za dva mesiace, a či sa domyslela niečím sa zavďačiť? Horkýže!
919 4 | krajom, vyhrnul ho, vložil doň fajku a napchal si ju. Pripálil
920 6 | Krajšie znela; akoby nohami donášala so sebou nielen tóny, podľa
921 4 | podráždiť. Ani baran by to donekonečna nevydržal.~,Môžu byť vajíčka?‘
922 15| čaju sa zíde vypiť. Zima.~„Donesteže čaju, posluha!” A kým ho
923 4 | varí, ako sa hovorí, knap… Doobedujem. Sedí tam tento chudák,
924 9 | má už štrnásť rokov. Tá dopatrí a pomôže ti vo všetkom.”~„
925 14| Donesú ti ho. Poklona. Dopiješ. Prichádza zas a pokloní
926 14| ešte jednu. Tú už nedajbože dopiť. Cigáni oddychovali. Fraňo
927 9 | pôjdete spolu k notárovi,” dopĺňala Marina.~„Krásny kus zeme,”
928 28| zásterku nech si kúpi!” doplnila Vrabcová.~„Zásterku?” začudovala
929 11| kaviarne, na kedy?~O tom sa dopočula pani doktorka.~„Ešte čo!”
930 25| miluje.~A slečna Žabicová?~Dopočuli sme sa od jej brata, že
931 11| zariadiť veci, k čomu mu dopomáhalo i to, že i telom i duchom
932 28| nepočúvnosť. Preto, keď sa jednako dopustí hriechu, hľadí sa dostať
933 3 | Nedašovciach papiereň, v ktorej sa dorába elektrika… Tu sa podáva
934 7 | čierne zuby od fajčenia, dôrazne doložil: „Licitovať teda
935 17| jej to ide… Kým vám ide dorovna, čo ako sa usilujete. Pritom
936 24| Nik nás nevidel. Svetlo z dosák ledva siahalo do nášho kúta.
937 26| škulinami, šškala, zabúchala na doskách, ale kde nič, tu nič. Strakavých
938 6 | decko v susedstve a vo dvore dostalo do daru rapkáč a trúby.
939 24| slečnu, čo medzi nami sedí, a dostanem sa ku domácej.~„Jozef!”~„
940 7 | Veď za tú kravu kedykoľvek dostanete peniaze… Ako vravím, ja
941 8 | sviatky,” povedal po chvíli, „dostaneš aj u žida.”~„Odkázal, že
942 9 | druhú nedeľu Uľa sa zasa dostavila aj so Zuzkinou sestrou.~
943 23| Poučila ma.~Na tretí mesiac sa dostavili husi, potom kačky, a zasa
944 3 | a ďakoval, že sa ráčili dostaviť v takom hojnom počte.~„Lebo,”
945 14| a dvíhaš nos. Chladne, dôstojne rozkážeš si pohár piva.
946 6 | vrátila a šťastlivo som dotancoval so slečnou Melankou. I domov
947 19| povedal na rechtora, že je dotieravý. Rechtor rozdriapal navštívenku
948 11| dotknúť, nič viac. Keď sa ich dotkol, jeho túžba sa nezastavila.
949 25| dievča, ale koketka, koketka. Dotýka sa toho nášho bláznivého
950 17| jej šiat. Jej nos sa skoro dotýkal mojej tváre. Odrazu bolo
951 15| ustanovil. Nie ustanovil, ale dovalil sa ako medveď. To je na
952 7 | vádium. Ak chcú, aj sem ju dovediem. O stôl priviažem, aby nepochybovali…
953 1 | podbradníkom, tresknú hlavy dovedna, šuškajú a počnú sa ťa vypytovať: „
954 21| dievčaťa, najoddanejšia dôvera priateľa. Neveriť ničomu
955 14| tečú slová vo vzbudenej dôvere. Srdce, duša sa ti otvára
956 21| láskou, v ktorú detinsky dôveroval, v ktorej sa sklamal, v
957 21| odpúšťa, že jednako jej chce dôverovať a jej dôveruje. Potrebovala
958 21| jej chce dôverovať a jej dôveruje. Potrebovala ho len zazrieť
959 18| doložil, „musíme sa poznať! Dovidenia! Vidím, tu je pisáreň.”~
960 7 | videl cez okno, že Dufek doviedol so sebou aj kravu, veľkú,
961 28| Rafiková?”~„Ba áno. Včera mi doviezli dve siahy dreva.” Podsudcová
962 7 | Netrpíme…”~„Ale, pán exekútor,” dôvodil farár ďalej a potľapkal
963 21| papier dávno premyslené dôvody, nemysliac viacej, ako sa
964 18| stene. Čo je to? Pozrela dovôkola. Začula i akýsi šum v susednej
965 2 | chystá tma — mozgová tma… Dovoľ, aby som sa ťa chytil. Oveľa
966 28| torty, torta nemala páru. Ak dovolí milosťpani, bude taká smelá
967 11| negalantní! Mladí ľudia si mnoho dovolia! Mladí ľudia nevedia, čo
968 12| prstoch. Podňal ju k ústam. Dovolila.~„Elena,” začal, „prečo
969 23| Odprosím ženu a punktum. Dovolím a koniec.~Zrýchlil som kroky
970 7 | Malobrežania čím ďalej, tým viac si dovoľovali. Svätosväte chcú tu človeka
971 9 | Zuzka, nielen na seba,” dovrávala Uľa.~„Vždy bola najhoršia
972 19| menoval, ale to bývalo len dovtedy, kým neprišla reč na farára.
973 28| Rozsobášená?”~„Nie.”~„Vdova.”~„Dovtípili ste sa.”~„Dovoľte, aby som
974 23| triumfovať nado mnou, až sa dozvie. Zrazu mi prišlo niečo na
975 22| čo sme došli na stanicu, došiel aj vlak. Nemal som čas nechať
976 22| šli sme pomaly. Len čo sme došli na stanicu, došiel aj vlak.
977 4 | mladoženíchom cítil. Nemôžem sa ich dožiť… Prečo…? Preto, lebo pani
978 23| No, áno. Teraz sú síce drahé, ale aspoň jedno. Na zimu
979 4 | prechádzam v reči, že je terajšia drahota umelá… ,Aha! To ty preto
980 21| tie slová. No moje sú jej drahšie, mňa má radšej ako iných.
981 12| Oči mala zaliate slzami. Drali sa cez dlhé mihalnice do
982 12| niekoľko svetlých pásikov dralo cez spustené žalúzie z osvetlenej
983 4 | s bielou kávou, ako dve drane. Raz demikát, raz káva je
984 19| zamračenou tvárou, s akýmsi dravým výrazom v očiach. Zďaleka
985 7 | usmieval. Neutíši ich… Ba dráždi…~„Ale, pre kristapána!”
986 8 | Extravuršte ho ponižovala a dráždila. Ani cez noc nemohol dobre
987 4 | nie demikát, bielu kávu,' dráždim ju.~,Teda vajíčka,‘ a beží.~
988 27| sa robí zaujímavá a chce dráždiť? Či ma pokladá za nehodného
989 12| reči. A tento. Hýbe sa ako drevená bába. Ustavične nejaká pozornosť.
990 14| Ba či sa umývate? Drsní, drevení, suroví. Prečo si neoblečieš
991 4 | kúte papierová palma na drevenom stolíku. Tri jarmočné obrázky
992 22| toľko hôr! Vy pšócher!”~„Drevenú figu máte!”~„Tu je,” a udrel
993 27| nenachádzam. Stávam sa nemotorný, drevený.~Voľačo v záhrade zašramotilo.
994 26| pozerala slúžka po dvore, medzi drevom, za chlievmi, dvíhala lampáš
995 2 | pred seba, raz od seba, drgali a krútili nohami, na bruchá
996 25| akoby ho niekto posotil. Drgol do dverí a zastavil sa.
997 9 | celkom nič nezaujímala, drhla ďalej suchou handrou umyté
998 26| nahol sa nadeň a začal si drhnúť tvár, fŕkajúc vodou na všetky
999 2 | zverolekár sa už tiež začal driapať, a čižmári už aj brali svoje
1000 14| Ty, ty medveď. Už si zasa drichmal. Napuchnuté máš oči, červené,
|