15-chomu | chopi-drich | driec-hosti | hotel-kolky | kolok-macat | macha-najje | najkr-neohr | neopa-nosu | notar-osi | osik-podlo | podlu-posti | posto-punkt | pupa-sihon | sile-stryn | stud-ukazo | ukazu-vrask | vrata-zachy | zacia-zelen | zemet-zalud | zaluz-zurna
Part
1506 28| trať, odtiaľto do Veľkého hotela a zas na železničnú trať.
1507 8 | eventuálne komandanta hasičov, hoteliera Extravurštu a jeho kuchárky,
1508 8 | a uvažoval, ako by sa na hotelierovi a ostatných vypomstil.~Asi
1509 23| s pariacimi sa nápojmi, hotely so smejúcimi sa hosťami,
1510 12| A keby potom bolo niečo hotové u mňa, ale práve taký bedár
1511 12| hotový. Spadne ručník — hotoví je biť sa, aby ho zodvihol.
1512 9 | takých päťsto zlatých v hotovosti, to aj vdovu povýši nad
1513 25| neosprostieme a nestaneme sa hotovými bláznami, to na desiaty
1514 26| operadlom zastavila.~„Prasa, hovoríš, prasa skapalo?” spýtal
1515 28| ostatné návštevy a všade medzi hovorom spomenuli panie v súvise
1516 5 | ani „gr.”, ani „br.”, ani „hr.” ani „dr.”.~Pritom prechádzal
1517 27| nezaujíma,” pokračoval som, „hra na klavíri tiež nie. Všetko
1518 17| Hral som sa s ňou a moja hračka bola hriešna…~Medzitým slečna
1519 24| ticho, akoby načúvala reči hráčov a tajné smiechy za kulisami.
1520 24| Ona pri mne na stoličke. Hrajúci recitovali, iní počúvali.
1521 11| sádku, v cukrárni a krčmách hralo vojsko. Tá slečna bola šťastná,
1522 24| Načo prišla…?~„Ja sa nerada hrám,” povedala, „povedzte rovno!
1523 24| pijeme, karty alebo biliard hráme, tak milujeme ženy. Za kartami
1524 25| pomocník Slávik so širokou hranatou tvárou, s tvrdými črtami
1525 28| Celý deň nič nerobí, len hráva na tej truhlici.”~„A drieme
1526 21| utešené ústa a znamenite hráš Chopina, ale preto ťa rád,
1527 8 | okrúhlou bradou, s okuliarmi na hrbatom nose, čibukujúc, prečítal
1528 12| električky. Potom akési hrčanie, piskot, kroky blížiace
1529 17| nie?” pretrhol som ju, „hrdinov nieto na každom kroku a
1530 17| Nepravdepodobné — mužskí ako hrdinovia! Smiešne.” Zasmiala sa a
1531 19| čo sa vrtela a tisla sa k hrdlu, do úst a do hlavy. Divná
1532 21| dievčaťa. Ako eliminuje ženskú hrdosť láska. Neprestala ma mať
1533 26| starú, rozheganú, pokrivenú, hrdzavú, s poriskom vykývaným a
1534 5 | usmieva, ba i Viera. Ešte hrdšie a prudkejšie ju vykrúcal.
1535 14| múr susedného domu, čierny hrebeň strechy, kamenie dvora a
1536 15| že by si dal čaju. Lepšie hreje. Koňak zaiste bude zlý.
1537 21| ho hryzie svedomie, prečo hreší, prečo nemôže zaplatiť dlžobu,
1538 26| že nemôže robiť scény a hrešiť ako obyčajne. Pritiahol
1539 27| slnečným svetlom, ktoré veľmi hrialo v povetrí bez vánku. Murovaná,
1540 9 | fúzmi, akoby bol glgol z hriateho. Nahol sa k Uli a čosi pošuškal.
1541 28| keď sa jednako dopustí hriechu, hľadí sa dostať k ženinej
1542 17| s ňou a moja hračka bola hriešna…~Medzitým slečna Oľga sa
1543 9 | mi doniesli?” spýtala sa, hŕkajúc zasa taniermi v teplej vode
1544 14| bonami, obručami, fúrikmi a hrkálkami. Kráčal som k svojej snúbenici
1545 18| brat. Neobrátila sa, hoci hrkli ňou jeho strmé slová. Teda
1546 5 | Ošarpané agáty pred oknom hrkotali suchými strúčkami. Hradská
1547 3 | nenosili. Ako to slnce, dážď, hrmavica, chumeľ, tak aj čižmy sú
1548 1 | lícami, vyšiel z banky. Hrmotne pribuchol dvere a len čo
1549 3 | aby mlieko nevykypelo, hrnce k ohňu pristavoval a od
1550 20| ponúkal ju, podávajúc jej hrnček.~„Čo je to?” spýtala sa
1551 20| pomohol.~Nacedil z tekutiny do hrnčeka a zavolal na ženu, ktorá
1552 8 | halušky so syrom, ktoré sa v hrnci postretávali a tak skamarátili,
1553 13| núkajúceho svoj tovar. Masky sa hrnuli. Celá rozvodnená rieka smiešností
1554 19| brucha začalo sa mu čosi hrnúť k hrtanu, do úst a do hlavy…
1555 1 | otcovské. Ten by sa aj v hrobe obrátil… Načo by potom vstával
1556 12| bledol a pripomenul smrť. ,Do hrobu ma privedieš, Elena,‘ povedal
1557 21| sa tá nikdy viac, ako sa hroby neotvárajú. A keď mesiac
1558 14| biliarde. Skla na dlážke hromada…~„To je mnoho! To je hrozné!
1559 14| Zvolala sa porada. Poradu hromadne navštívili. Ozývali sa tuhé
1560 22| vniesli za chvíľu do oddielu hromadu snehu. Remenný koberec bol
1561 3 | verejných záležitostiach! Ako hromžieval pred mestským domom na pánov.
1562 14| Na mládež tiež sa začalo hromžiť. Do jednej vyspevovala.
1563 10| postava zmizla. Kaplán sa v hrôze zvrtol a začal utekať opačným
1564 14| hodinách sa hýbe, straší, hrozí ako ženská ruka. Áno.~Pamätáte
1565 2 | si, že sa okúpu a tam sú. Hrozia sa proti nebu a plieskajú
1566 26| slove nestojí, je huncút,” hrozil Žibrienka, tešiac sa vopred
1567 17| roztúženým pánom. Veríte? Hrozná radosť. A viete i dnes mi
1568 7 | nebudú chýrne,” pokračoval. „Hrozno nedozrelo od pľuští a zimy.
1569 13| sme prešli sálou, hodila hrsť konfiet do mojej tváre a
1570 21| zlomila. Kus, čo mu zostal v hrsti, ďaleko odhodil. Prišlo
1571 19| začalo sa mu čosi hrnúť k hrtanu, do úst a do hlavy… Zobudil
1572 8 | si vymysleli akúsi čudnú hru. Jedno zakikiríkalo a druhé
1573 2 | ktosi.~Skutočne, vynorila sa hrubá a veľká postava pána richtára
1574 12| hlavu do náručia. Nešikovne, hrubo priložil si svoju tvár k
1575 22| bradu, žltú plyšovú vestu s hrubou zlatou retiazkou a veľkú
1576 19| ruky, rozkročil sa a vážne hrubým hlasom prehovoril ku gazdinej: „
1577 3 | svojho domu, už sa usmieval, hruď sa mu rozšírila, dýchal
1578 14| my padneme,~a diamant v hrude nezhnije…”~Porozchádzali
1579 11| lavína. Z hrudky povstane, tá hrudka sa pustí, naberá na seba,
1580 21| krk Eleny s dekoltovanou hruďou.~„Daj pokoj! A choď! Nepotrebujem
1581 17| chladný van. Mrzlo a ľad i hrudy sa nám mrvili pod nohami.
1582 26| Zato vrcholce slivák a hrušiek už sa jagali v svetle a
1583 7 | švajčiarku. Priviazal ju o hrušku pred domom.~Exekútor, ani
1584 17| priateľke. Bývali spoločné hry na žúroch, ja držal som
1585 28| Odbavovala ho nakrátko, hrýzla si pery, usmievala sa, akoby
1586 9 | deň ráno na lačný žalúdok hryzú do jablka. Na kieho helementa
1587 6 | Druhí sa vláčia zrovna za hubami, keď by mali tancovať. Ja
1588 3 | vysušená slivka; zemský pán Hubert s dlhou šedivou bradou a
1589 9 | ti pečený holub padol do huby. S deťmi nebudeš mať oštaru.
1590 1 | železnej pece, v ktorej hučal oheň. Posteľ odokryli a
1591 6 | som tenor. Hory len tak hučali. A konečne, že slečne Boženke
1592 23| trap koní, za nimi tupo hučí krytý ligotavý koč. Cez
1593 11| Niekto za chrbtom zakričal s hudbou: „Ejejejej!” Druhý sa mu
1594 14| inštrumenty.~„Ej, pred hostincom hudci hudú,~ej, a dievčatá tancujú…”~
1595 18| prúdu, a otec jej ešte vždy hudie, že je mladá. Mladosť je
1596 9 | nevydá.~Uľa zasa Beckovi húdla, že to inak nepôjde, iba
1597 14| Akoby si namiesto srdca mal hudobný inštrument v sebe. Ozve
1598 14| Ej, pred hostincom hudci hudú,~ej, a dievčatá tancujú…”~
1599 10| tým väčšmi a častejšie húkal a rozdúval krídla plášťa.
1600 9 | Sľúb sa, sľúb sa…”~V toľkom hukote ani anjel by nebol odolal,
1601 26| ešte nevyšlo nad strechu humna, odkiaľ od týždňa vychádzalo,
1602 6 | preč. Miesto paplóna akési huňaté prikrývadlo. Smial som sa
1603 12| červených čižmách, plášti a huňatej baranici, vykrikujúci mená
1604 26| Kto v slove nestojí, je huncút,” hrozil Žibrienka, tešiac
1605 19| si o priebehu choroby.~„Huncútske hríby,” hovoril farár. „
1606 26| zasa tá stará bašta kvoká,” hundrala si pod nos, „len čo odchovala
1607 19| otrčiac spodnú gambu a hundrúc: „Riedka ako u rechtora.”~
1608 6 | všetkými sliepkami, kohútmi a husami. Darmo som si kryl uši pod
1609 6 | Direktor banky jej dvorí… Husársky nadporučík jej dvoril na
1610 4 | húsenicou a stáva sa pupou. I húsenica, i pupa je nepekná… Ktože
1611 28| blízko zaznelo z cigánskych husieľ:~~Dobrú noc, má milá, dobre
1612 25| človeka, šibrinkujúc mu husľami okolo nich. Hral potichučky.~„
1613 17| zamrznutú pôdu sa spustila hustá, nepríjemná a chladná hmla.
1614 7 | vzmáhal a ostrel. Začali husto máchať rukami a ich pohyby
1615 14| a držal za ruku chudého, hustovlasého blondína s kečkou a tenkou
1616 18| bolo veľmi fádne. Čo robiť? hútala. Čítať? Keby nechýbali strany.
1617 24| Len smutnú nie! Hneď by hútali, čert vie o čom.~Nejakú
1618 18| stromy. Kde—tu blýskala sa i hviezda.~Á, mesiačik! privítala
1619 14| ulici.~Fraňo zas rečnil o hviezdach.~„Padajú hviezdy, aj my
1620 18| vec nemožná. Podobá sa to hviezdam, mesiacu, prírode. To všetko
1621 11| vojska. Jednoduchí, bez hviezdičiek, v úzkych nohaviciach a
1622 12| ráme nad hlavou tiahol sa hviezdnatý pás neba. Prechádzajúcich
1623 19| rechtorovi bolo ešte poznať hviezdu, pána farárova tonzúra zmizla
1624 23| žena moja!”~Naraz počujem hvizd. To je ranný osobný. Skočím
1625 16| k profesorom—študentom. Hvízda si, veselo mu je, ani čo
1626 10| veselšie, vrtel dáždnikom a hvízdal si nezmyselné melódie, ktoré
1627 13| vržďanie kolies, brechot psov, hvízdanie učňov. Naše sane zastali
1628 22| zima a fujavica. Vietor hvižďal a kde zamietol, kde zavial
1629 23| telegrafické drôty neprestajne hvižďali, tu tuhšie, tu slabšie,
1630 24| pohol a zaspieval, pomaly hýbajúc sa napravo.~A ak mňa vyberú,
1631 24| skomolené prsty, ružové a belasé hýbajúce sa body rukávov. Niekoľko
1632 6 | Hudba čoraz ďalej lepšie hýbala srdcami. Krajšie znela;
1633 27| ako tvár, ony ustavične sa hýbali a pozerali na všetky strany.
1634 14| do spoločnosti, hovoríte, hýbete sa a už vidieť samý nevkus,
1635 24| fixným ideám, spoločenskej hypochondrii. Obhrýzame koštiaľ, ktorý
1636 21| jej posmievate.”~„Musí byť ideálna, čistá.” Naozaj, myslel
1637 14| zahodený papier, padnutý list. Ideály v tomto zachmúrenom rannom
1638 24| predsudkom, akýmsi fixným ideám, spoločenskej hypochondrii.
1639 15| ďakoval bohu, že mu dal nejakú ideu. Odporúčal sa. Dámam bozkal
1640 21| stojí v samom prostriedku idúceho prúdu. A až keď Elena s
1641 4 | do mesta po cverny. Je aj ihla, sú aj cverny, ale gombíka
1642 28| Vrabcová a poškrabala sa ihlicou nad uchom.~„To sa rozumie.
1643 4 | druhej hodiny, lebo niet doma ihly; donesú z mesta, tu vysvitne,
1644 15| krásnu tabuľku. Predsieň. Ilustrované časopisy, plyšové fotely.
1645 11| mal všetko. Každý ho chcel imitovať, ale ani jednému sa nedarilo.
1646 11| nekrižovali ruky ako Napoleon? Imponujúca póza. A ten ich vábiaci
1647 3 | remeslo. Len to mu nedovolilo. Ináčej mu to ani netreba. Ako výborník
1648 5 | stoličného pisára alebo inakšieho úradníka. Vyhľadával panskejšie
1649 10| ľudskú podobu, ale akúsi inakšiu, fantastickú… Účinok nejakej
1650 21| oknami i po tom strašnom incidente. Spomínal si všetko, každú
1651 16| treba ísť domov, a s takým indexom, s takou skúškou! Vidí pred
1652 28| Vystríhali ho pred ňou direktne a indirektne, krajším alebo znova urážajúcim
1653 17| usiloval som sa byť gavalierom inej dáme, jej priateľke. Bývali
1654 8 | čibukujúc, prečítal mu inkriminovaný článok. ~Znel takto: „List
1655 8 | počúval ako omráčený.~„Toto inkriminujú?” spýtal sa ticho.~„Toto.”~„
1656 24| Len keby nie s Elenou. S inou ktoroukoľvek, len keby nie
1657 19| jedľovými horami, pod vrcholom Inovcom, ďaleko od mesta, to jest,
1658 26| akože na ňu povieš? Veď je inteligentná. Ako apatekárka, ako Steinka
1659 22| vzbudilo vo mne odpor.~Veď vidí inteligentného človeka, myslel som si,
1660 11| Inteligencia sedela. Pri každej inteligentnej ružičke oficier. Pán podsudca
1661 14| je inteligencia i menej inteligentní. Lebo u nás neinteligentných
1662 12| Vôňa gaštanov stala sa intenzívnejšia. Na dlhú tablu lúky obďaleč
1663 21| práve on, ovinul nejakým interesantným romantizmom. Spravil ju
1664 14| zabudol,” povedal, keď ho interpelovali.~Našiel sa druhý, tretí,
1665 14| Kto to len vyzrádzal a intrigoval?”~Táravý ukázal hlavou hore.~„
1666 14| sa zamyslel.~Kto to zasa intriguje?~A prechádzal sa pomedzi
1667 13| som brata a bez všetkej introdukcie som mu povedal, že je nízky
1668 11| nadarmo. Na nežné slovo nemala inú odvetu, len: „Ale choďte!”~
1669 17| trasie hlas, ako keď som s inými. A zakaždým bojujem so sebou.
1670 28| pokrútila hlavou, „nočná hudba v inštitúte… Ešte nie…? Pedel s červenými
1671 28| neraz dával nočnú hudbu i v inštitútoch, i inde… Kde bol ten červenovlasý
1672 14| namiesto srdca mal hudobný inštrument v sebe. Ozve sa ti v ňom
1673 11| spodnú sukňu a lorňon. Pani inžinierka svoj dlhý elegantný kaftan
1674 3 | pokračoval richtár, obrátiac sa k inžinierovi, ktorý na znak súhlasu prikývol
1675 18| mačičky,” preriekol Vlado ironicky.~Hneval sa, že mu pomocník
1676 27| a myšlienky. Ale drobná iskra v oku, nerv v lícach, prednesenie
1677 14| vidieť, že už pil, ale kráčal isto a pomaly.~„Vypijem. Rád
1678 26| na mise, opäť zanôtil tú istú melódiu, premeniac text:~„
1679 11| s hviezdičkami, v takých istých nohaviciach a čiapkach.
1680 12| protestoval a vravel, že item ďaleko je do tej starej
1681 21| v dvoch bolo svetlo. Jej izbica bola tmavá. Iste večerajú,
1682 23| miesto. Bola to búda s dvoma izbičkami a kuchyňou. Štyri drobušké
1683 14| Starý mládenec jazdil celou izbou na stoličke.~„Dolu kabáty!
1684 19| dostal za vrece najlepších jabĺk, rechtor suchých slivák.
1685 9 | na lačný žalúdok hryzú do jablka. Na kieho helementa im je
1686 11| vzala si nám raj pre jedno jablko. Život zhorkol, tvár sa
1687 26| pštrosím perom a sadnúc na jabloň, zdal sa medzi halúzkami
1688 26| povetrí a drnknúc sa o konár jablone, rozkýval ho. Za vlniakom
1689 5 | škreku.~„Čo, čo je to?” jachtal pán doktor, vrtiac sa ešte
1690 28| a la maison,” povedala jachtavo a neurčite a pomaly, graciózne
1691 11| čiapka so zlatými šnúrami sa jagá. Ostrohy taktiež. Akože
1692 12| Vlasy čierne. Hľa, až sa jagajú. Prirodzený lesk. Vrkoče
1693 11| metál si vylepil, vyčistený, jagajúci sa. Pozri, pozri, veď on
1694 14| vymaľovali izby. Všetko sa jagalo. — Neprišiel nik.~„Aspoň
1695 4 | dievčatá na ulici budú sa vám jagať, trblietať ako motýle. Každú
1696 25| bohatých vlasoch, samé drobné jagavé kamenčeky v ňom. To je jej
1697 7 | Cimenná,” vykríkol exekútor v jágerských šatách s kostenými gombičkami,
1698 28| zle. Hneď sa rozkričala: „Jaj, tie deti! Nič to nešanuje.
1699 28| Slúžky hompáľali lampášmi a jajkali. Od rieky odišli na železničnú
1700 3 | keď idú v noci z krčmy.”~Jalovka bola riečka, čo tiekla cez
1701 3 | opití lumpi nepadali do Jalovky, keď idú v noci z krčmy.”~
1702 1 | meno ženy Verony a detí Jana, Zuzy a Barbory.~Tučný pán
1703 3 | Osvetlenie,” zasmial sa Jančík.~„Na kieho čerta?”~„Čo ja
1704 3 | to zasa chcú?” spýtal sa Jančíka.~„Osvetlenie,” zasmial sa
1705 3 | porozostavovali…~Stretol sa s kolegom Jančíkom, tiež poctivého remesla
1706 11| naším Ondriškom, Paľkom, Janíčkom. Prídu na um staré, krásny
1707 28| drevo — no, neporiadna…”~Z Janíčkovej prešla na doktorovú… Ach,
1708 28| Lenže zo servisu prešla na Janíčkovú. Aká je neporiadna. Vo filcovej
1709 13| Za osem zlatých. To sú od Janika.”~Čertovské dievča! Aj to
1710 13| vie, že mám topánky od Janíka… Poštárka sa znova blížila.~„
1711 2 | vrátiť, ale sa stretol s Janom Holubom, mešťanom z Horného
1712 5 | krásnu veľkú tabuľu. Sásik János, óras. Pri vchode vystrčil
1713 19| druhý Bielik a obidvaja boli Jánovia s tým malým rozdielom, že
1714 23| nezabudnem na tento prvý večer na jánskej stanici. Druhý deň bol práve
1715 23| Pred rokom ma preložili na jánsku stanicu. V januári zaujal
1716 23| preložili na jánsku stanicu. V januári zaujal som miesto. Bola
1717 14| Niagara. Aký krásny je svet. Jarček zdá sa ti Dunajom. Močarinka
1718 9 | ruži, štepenej len minulej jari do ohybného mladého tŕňového
1719 3 | druhú polovicu. Teda celá jarmočná ulica je osvietená. A to
1720 3 | Len uvážiť veci… Ďalej. V jarmočnej ulici je druhá lampa. Osvieti
1721 2 | traja čižmári, ktorí šli z jarmoku a niesli na žrdiach nepredané
1722 21| mužskej sily. Taký umelý jarok v parku a baronesa nad ním
1723 14| plachtu života na skvostný, jasavý obraz. A my sa v ňom kocháme.
1724 6 | mi do hlavy. Všetky boli jasné, príjemné. Ukázal som, čo
1725 21| oblak čierny a v ňom kus jasného neba: biela malá tvár s
1726 28| krokmi. Lampáše horeli v jasnej noci a ich svetlá sa kolembali
1727 13| Krásny zimný večer. Bolo jasno a ticho. Stromy, plné osuhle,
1728 24| Strácaš sa ako vták na jasnom nebi letiaci do diaľky,
1729 16| svet. Všade môže vstúpiť s jasným čelom, lebo nemusí počítať:
1730 14| tromi dňami som diškuroval s Javorovou pri bráne. Ona len tak vyšla
1731 14| Javor? Kdeže je výtečné javorovské pivo, víno a gulášteky?
1732 14| zavreté dvere niekdajšieho javorovského hostinca.~„Kam teraz chodíte?”
1733 14| piješ?” spýtali sa ho.~„Javorské.”~„Ale veď…”~„Veď je to
1734 14| tancovať. Starý mládenec jazdil celou izbou na stoličke.~„
1735 25| drobné hviezdičky v belasých jazierkach. Hľadí rovno na mňa a oči
1736 23| lístkov. Okolo nej kriaky jazmínu a päť tenkých agátov.~Práve
1737 21| rozmliaždiť.~Chcelo sa mu vyplaziť jazyk na obrázok, ale zazdalo
1738 19| to nám je ustavične na jazyku. Teší nás, keď môžeme hovoriť
1739 7 | Uznali pravdu a tá im všetkým jazyky razom poodrezúvala. I farár
1740 21| nevinnými. Hej, uštipla si ma, jašterička, zmijka radostná a ja som
1741 20| myslel si, môže to byť jed… Krava zdochne… Takto ju
1742 28| Brveník berie Malinovú?”~„Jedenásteho má byť svadba,” doložila
1743 19| uvažoval, či by nebolo dobre aj jedenástu. Gazdiná sa aj upokojila. —
1744 23| to pochopiť. Proboval som jedenásty raz. Chytil som ju za chvost,
1745 26| nektár. Žibrienka ponúkal jedením, štrngal o poháriky. Nálada
1746 18| pekné nedele? Ozaj, nedeľa, jedinká vychádzka bez Marky! Elenka
1747 17| jedna večná myšlienka o jedinom inom ľudskom živote. A keď
1748 3 | pýtali. A aj teraz. Či nie on jediný je smelý vo verejných záležitostiach!
1749 19| teľacinku, aj potom len ľahučké jedlá.~Farár už na druhý deň spýtal
1750 6 | akoby prichádzal z hôr. Jedle a krovia sa spájali jedno
1751 9 | A detí…? Nuž a Krídlatá, Jedlište, Vyšníky sú od čoho? Ktože
1752 27| šatách, opretá lakťom o malý jedľový, na bielo farbený záhradný
1753 28| sa zložte. Ako príde: raz jedľovým, raz bukovým — najviac uhlím.
1754 19| päťsto dušami, medzi hustými jedľovými horami, pod vrcholom Inovcom,
1755 3 | ich delí. Rozum, manier jednaký. S profesormi a ich famíliami
1756 11| Pozrie niektorá na takého nie jednoduchého s hviezdičkami a pantalónmi,
1757 3 | Dionýzius Ježo nebol len jednoduchým čižmárom, ale aj členom
1758 27| chlade nesmiem. Voči každému jednotlivcovi ste tuším taká. Ako vyvesený
1759 19| môžeme hovoriť o tom, čo nás jedom plní. Takýto hnev je nám
1760 9 | im vari závidel. Ale sa jedujem, keď vravia o smrti. Krásna
1761 11| cigary, tu na cigarety. Jeleňou kožou futrovaná; obzrite.”~
1762 14| Položím klobúk na stolík, jem rybu nožíkom, zle—nedobre.
1763 2 | Pohladkával líca ako neviditeľná jemná hodvábna šatka. Tento závan
1764 27| krk a tenké, chudé prsty jemnej podlhovastej ruky s belasými
1765 13| ona má čierne, a ruky ešte jemnejšie a je ešte strojnejšia. Kým
1766 14| zriedka chodí, ale pije z jemnejšieho pohárika. Ty môžeš sliepňať,
1767 17| Spôsoby, reč, hlas akoby jemneli, stávali sa hladšími a plnšími.
1768 11| vlasy. Oči belasé a tvár jemnú, útlu, uzučkú, s ľahkým
1769 24| Akési zvädnuté, akoby z jemnučkej, priehľadnej hmly. Neurčitej
1770 11| chodili bez rukavíc, on s jemnými, hodvábnymi, riedučkými
1771 25| spieval si českú:~~„Ten půvab, jenž ovláda svět,~jest krásnější
1772 17| Nie.”~„A pamätáte minulej jesene: ten hôrny potôčik? Keď
1773 17| náručí ešte raz, ako vtedy v jeseni, keď som ju niesol. A jej
1774 3 | okamih.~V jedno hmlisté jesenné popoludnie pán majster tiež
1775 24| poslal ruže.~Bol krásny jesenný deň a prišlo mi na um, ako
1776 10| nejakej neviditeľnej, a predsa jestvujúcej sily cítiť azda pri Skalke.
1777 28| ti nechutí, že tak ticho ješ. Nezvonili ešte, že ty cengáš.
1778 1 | strieškou na tri piade od neho.~„Ježiš, Mária,” volal v trapiech, „
1779 19| sa jej, že farár umrel.~„Ježišukriste! Čo vám je?” volala a chytila
1780 3 | iste budú biť. Strieľať. A Ježová si pustí muža. Veď keď ho
1781 3 | zasadnutie. Niektorí pobehli za Ježovci, ale inžinier ich zastavil:~„
1782 3 | Zhíkla a odbehla povedať to Ježovej.~Medzitým sa otvorilo okno
1783 3 | sklamaný sa vrátil, poznajúc Ježovú, ktorá svoje porcie už dávno
1784 17| čudná, slečna Olinka…”~„Jój, len tak nežne nie.”~„Vidíte,
1785 24| dostanem sa ku domácej.~„Jozef!”~„Konečne dostal som sa
1786 14| všetkých u Javora. Bolo Jána, Jozefa, Ďura. Tam boli všetci.
1787 8 | reči tohto dozvedeli, že sú jubilantmi a hasičmi už dvadsaťpäť
1788 8 | Lužian. Dvadsaťpäťročné jubileum ohňohasičské. Na znak dvadsaťpäťročnej
1789 16| BALEK (novela)~Na Jula Vrátnického, právnika, povedali,
1790 23| ich kŕmiť a škrabkať.~V júli, už bez opýtania, žena ma
1791 18| Sem treba zavesiť Romea a Júliu, alebo ten Konečne samotní.
1792 16| pomaly prichádza prvý. Julove ruky sú holé, vo veľkej
1793 8 | spustených žalúzií opieralo sa júlové poobedňajšie slnce a v izbe
1794 16| učení hovoria — hlupáci. Na Julovom srdci ťažoba. Skúška ho
1795 23| poézia života. Už začiatkom júna odrazu sa mi zavesí na krk
1796 2 | Zdravoveda… Vieš čo? V júni začneme spolu slnečné kúpele,
1797 16| skúšku, čo?” hovoril v jedno júnové popoludnie plnolícemu medikovi.~
1798 6 | som tancoval… Bol krásny júnový deň. Všetky dámy a kamaráti
1799 4 | diktovať: „Slávny okresný súd! Juraj Čečina, mlynár, obyvateľ
1800 13| sa, že to súvisí s mojím juridickým povolaním. Pritom sme mysleli,
1801 22| čo ste? Vy nula.”~„Tisíc jutár poľa je vám nula a just
1802 24| napadnutý sneh sa topil pod južným vetrom. Stromy a strechy
1803 9 | na hlave, čiernu zamatovú kabanku, tmavobelasú saténovú sukňu
1804 24| Ťažko ju vynímala z vrecka kabátika. Papier na nej zašuchotal.
1805 11| vidieť aranžérov v čiernych kabátikoch alebo frakoch, v prostých
1806 26| nešťastná!”~Za ňou sa zosypali, kabátiky, škatuľky, kefy, kabáty,
1807 23| chodia ľudia. Páni v čiernych kabátoch s bielymi ručníkmi okolo
1808 8 | hlavu. Zavesil paličku na kabátové vrecko a začal naťahovať
1809 15| sa. Zastokol klinček do kabátovej dierky a sadol do fiakra.
1810 26| lakomá!”~Keď sa medzi oknom a kachľami dosť naprechádzala, prešla
1811 26| začala chodiť od okna po kachle, od kachlí po okno, zúriac:~„
1812 26| chodiť od okna po kachle, od kachlí po okno, zúriac:~„Svinstvo,
1813 24| izby. Vo veľkých črepových kachliach blčal oheň a hádzal cez
1814 4 | svadobnej večeri bola aj pečená kačka s majoránikom a gaštanové
1815 23| sa dostavili husi, potom kačky, a zasa bez povolenia. Nepovedal
1816 4 | nemožný… Už dvaja pošli kade ľahšie a kde vedia spraviť
1817 5 | počkaj. Zamieňaš si remeslo s kadejakými titulmi a robíš nám hanbu,
1818 18| očistom pozrie spod klobúka na kadetíka s pásikmi na golieri alebo
1819 18| študenta. Rozumie sa, že kadetíkov a študentov je mnoho v nedeľu,
1820 11| inžinierka svoj dlhý elegantný kaftan so zamatovým golierom. A
1821 15| dom s balkónom a veľkými kaktusmi v kalichoch bolo hneď vidieť.
1822 18| podložiť, stôl prikryť. Ani kalamára niet. Pred posteľou nič.
1823 3 | roboty? Do polnoci bude tu kálať… Nepomyslí na remeslo. Chumaj!”~
1824 15| balkónom a veľkými kaktusmi v kalichoch bolo hneď vidieť. Na balkóne
1825 18| nedeľu berie svoj spevníček s kalichom zo slonovej kosti. Odtrhne
1826 25| som napísal Ódu na Maru, kaligraficky ju odpísal a poslal rekomandovane.~
1827 8 | kráľa po maďarsky. Ondrej Kalina na pána slúžneho po slovensky.
1828 28| rúk, v jeden bozk.~Načo kalíte, prečo chcete rozbiť tieto
1829 23| zišlo napríklad niekoľko kalíškov na borovičku. Keď niekto
1830 12| štvorylky tancujú. Ony boli jej kamarátkami. Ty si najstaršia, pomyslí
1831 16| ešte na jeden večierok s kamarátmi.~Študent Krkavec — teraz
1832 14| Tebe to môžem povedať, ako kamarátovi,” podotkol, ku mne sa obrátiac. ,“
1833 3 | a ruka ruku umýva. Kvôli kamarátstvu čuší. Keď smrdí, nech smrdí.
1834 25| vlasoch, samé drobné jagavé kamenčeky v ňom. To je jej hrebenček.
1835 24| očí a počujem jej hlas.~Kamene pred ich domom som poznal.
1836 3 | svoje preddomie vyložiť kameňmi, aby aj keď je blato, bolo
1837 14| triasli a šumeli. Biela suchá kamenná dlažba bola plná smetí.
1838 1 | kde je východ. Potom šiel kamennou dlažbou predsiene, búchajúc
1839 27| Pritom srdce akoby sa stalo kameňom. Čo nebúcha, čo nebúcha?
1840 10| šušťanie a kotúľanie sa kamienkov stávalo sa mu neznesiteľným.
1841 10| lístie a drobné hrudky a kamienky, odlomené a vyvážené pätami,
1842 28| zadíval sa na veľký biely kamín. Ale nemal čas zodpovedať
1843 24| povie: pane, poďte sem ku kamínu, chcem sa s vami pozhovárať.
1844 21| na podlahe a zakotúľal sa kamsi pod posteľ. Skoro vyhodil
1845 3 | mestského hostinca vyteká kanál. Celý rínok smrdí. Keby
1846 21| nemu, akoby sa skĺzalo z kanapy dolu na zelený, hrubý koberec.
1847 11| piškótové cesto sám si robiť pre kanárikov. Dal by boh! O mladých ani
1848 23| nejaké nepotrebné zviera. Kanáriky ešte nemáme, ani straky
1849 28| Popredstavovať sa. Ak bude kvitnúť kancelária, potom, no — ktovie, ako
1850 3 | prepadne ako panslávsky kandidát.~Takýto potentát bol Ježo
1851 16| spoločnosť! Vidíme pred sebou kandidáta smrti. Jeho žiaľ je i naším
1852 3 | patrónov. Neraz mu revali kanóny do uší pri manévroch a nebál
1853 26| bosými nohami a odbehlo. Kanva štrngala jej v ruke.~Pani
1854 26| Bolo bosé a malo v rukách kanvu na mlieko. Veselo ňou štrngalo
1855 13| lete bez kabáta a v zime v kapcoch. Kto nosí riadne rukavice,
1856 15| Musím sa oženiť. Neženatý kape v spoločnosti ako éter —
1857 14| nohami…~„Ech ja som mal kapitána,” kričal ktosi. „Radosť
1858 10| tým magnetom, ktorý pána kaplána priťahuje. Možno. Pravda
1859 10| Chcel si ľahnúť vo svojej kaplánke, že si odpočinie, ale v
1860 10| Pohrozil mastným prstom kaplánovi a dodal: „Ale ani slovka
1861 1 | šuchol z brucha na bok kapsou, ktorá sa mu pri zohýnaní
1862 26| Večera bola hojná. Mladá hus, kapún mliekom kŕmený, pražené
1863 7 | richtár, opretý o sud s kapustou a poškrabúc si veľký a ostrý
1864 19| ňom, čvrká, ani čo by ste kapustu tlačili, ale účinok nijaký…”~
1865 19| tomu.~Po týždni pri prvej karlsbadskej kúre Červeň zďaleka zbadal
1866 19| obidvaja robiť takzvanú karlsbadskú kúru. Prvé dva dni nesmeli
1867 24| hráme, tak milujeme ženy. Za kartami ideme, lebo nám napnú nervy,
1868 8 | Cigána—primáša a všetkých kartárov…”~Redaktor sa udrel do čela
1869 8 | bol aj tanec, spojený s kartovaním a pitím. A všetko to stálo
1870 11| pánoch. Už o šiestej sedeli v kasíne. Prečo by nevyšli včaššie
1871 6 | že slečne Boženke dvorí kasír, prečo by som jej nevyznal
1872 14| dozvedeli, že boli dvoriť kasírke. Pili pri kase koňak a boli
1873 4 | turecké žreby. Chránim v kasni sedem vkladných knižiek.
1874 3 | poznal a uchýlil sa za veľkú kasňu. Notár už—už chcel zapísať
1875 16| Časy miznú ako bankovky do kasy kelnerov. Prázdniny, táto
1876 8 | veľmi dobre pristal.~„Čo je, Kata?” privítal ju muž, zapínajúc
1877 4 | vraví, ,hotový žalúdočný katar…‘ Napadlo mi to v akomsi
1878 8 | prišla do pracovne jeho žena Katka, mladá, pekná, ale trošku
1879 25| že nám siaha po guľu na katolíckej veži. Dievčatko, pekné dievčatko
1880 24| príde do svetla. Hotový ,katzenjammer‘.”~„Čo chcete vlastne povedať?”~„
1881 28| nich tak nebýva.~Sadnú ku káve. Podsudca rád má sladkú,
1882 17| smiala!~Bolo mi veľmi smutno. Kaviareň plná ľudí a novín ma nerozveselila.
1883 16| dvanásť ceduliek zo záložne, v kaviarňach opretý o malý mramorový
1884 11| podsudca.~„Nie,” zahrmelo kaviarňou.~„Ďakujem.”~A skončilo sa.
1885 4 | Oblečený bol do obšúchaného kávového zimníka, obšitého čiernymi
1886 21| medzi úradnými zelenými, kávovými a žltými obálkami bielu,
1887 18| bojíte, slečna! Veď my oddnes každodenne sa budeme stretávať. A vy
1888 27| neobyčajnejšie, a našiel som každodenné, prosté, obyčajné.~„Vidíte,
1889 13| tichými saňami sa ozýval každých päť minút. Kedy—tedy bolo
1890 7 | že je taký zákon, ktorý káže platiť hotovým. ~Exekútor
1891 15| tak sa vidí, aj peniaze, kdežto Anička je vari trošku prinízka.
1892 8 | stolík a krútiac prstami kečku, čítal posledné číslo svojho
1893 28| pre dvanásť osôb! Nuž ale, kedyže tam bude dvanásť osôb! Kedy?
1894 6 | odišla a doniesla šuvix a kefu.~„To si ty len v kuchyni
1895 4 | neviem, ako sa to stalo. Kibicoval mi pri kartách — v pondelok.
1896 28| album a zverolekárka jej kibicuje; doktorka sa usmieva a pani
1897 8 | si?” Ale celkom nerozumne kikiríka. To nemá zmysel. Potom odložil
1898 23| Prasce kvičali. Gagot, kikiríkanie bolo počuť zo dvora. Čo
1899 8 | sa všetky deti zasmiali. Kikirikí. Turek. Smiech. Trafilo
1900 25| kyticu ruží. Milanovič štyri kilá cukríkov. Rakyta jej maľovanú
1901 15| život. Teraz zasa hybaj kilometer v tej zime. Ale treba, treba.
1902 11| Spravili sme päťdesiat kilometrov. Ľudia sa krčili, čo nevládali.
1903 28| Zobudila slúžky, či nevideli „kišasonku”. Bola bez seba. Chodila,
1904 28| mena.”~„Nejaké naďfaluši, kišfaluši?”~„Nie.”~„Máte diplom?”~„
1905 28| nepočúval, musel by ísť kľačať k peci na ostré polená.
1906 18| ona. Zbojníci ho pustili. Kľačia. Zbožňujú ju. Očarila ich.
1907 21| rokmi.~„I túto fotografiu kladiem do zásuvky chladne,” mrmlal
1908 15| rozum a príroda. Čím viac kladieš na vážky, kde je rozum —
1909 10| spotený. Srdce mu búchalo ako kladivo. Mesiac zas svietil. Bol
1910 5 | tak ju zaklalo v boku. Kládla si spočiatku šatku na ústa,
1911 27| prekážal, kedykoľvek som kládol ruku na kľučku. A jednako
1912 24| som sa, kým ona vykladala, kladúc karty na malý filigránsky
1913 20| neprestajne po bahne a o rozhodené klady. Prehodil kolieska na pluhu,
1914 17| situácií. Rozplývali sa citom, kľakali a len—len že sa nerozplakali
1915 28| zďaleka sa spytuje: „Kde si kľaknúť, Serafínka?”~No milosťpani
1916 15| lebo sa to patrí. Ale i tá klame v myšlienkach. Že by žena,
1917 13| veľkou bradou hlboko sa klaňal každému prichodiacemu. V
1918 23| prasa. Ružový ňufáčik, kľaptavé uši, vyhrnutý pokrútený
1919 14| bez prímu, potom zas len klarinet, potom sám cimbal, potom
1920 14| basy začuli sme i piskot klarinetu, potom kontru — bez prímu,
1921 11| toho. Ale aj bol mok! Niečo klasické. Bohovia na Olympe ho nepili.”~
1922 13| tedy krik nejakého zúrivého klauna alebo kupca, núkajúceho
1923 21| vtedy, v to popoludnie, pri klavírovej hre Čurín zrovna sa zdesil,
1924 14| vlastne mních a môj byt je kláštor.”~„Nehovor.”~Išli sme spolu.
1925 24| neporadím. Musíte si sami klbko rozmotať.”~„Vy ste nemilosrdná.”~„
1926 18| myseľ, myšlienky, čo máš v klbku, rozťahujú sa opätovne na
1927 19| Iné ženy sú rady, keď môžu klebetiť na cudzích mužov, tieto
1928 2 | hlboké, bez obláčka nebo klenulo sa nad ním. Čo tí vrtia
1929 5 | Povešané hodiny na stene klepali, ťukali, vŕzgali, bili.~
1930 14| povedzme, trochu čítať. Klepneš dva razy prstom na stolík,
1931 22| rovnomerného dvíhania a klesania pŕs.~Akosi som sa vpratal
1932 19| si nemohol hore udržať. Klesla mu nabok.~Mŕtvica, myslel
1933 17| Ide im o to, aby ste im klesli do náručia, a potom sa chvália
1934 11| alebo keď niektorej vyšlo na klinčeku, že ju on miluje. Teraz
1935 17| prechádzať sa s Oľgou — klinčeky. Bývalo, že som zazrel vo
1936 17| náprsnú z rôznofarebných klincov. Kvetinárka mala vo výklade
1937 1 | remennom kabáte, s malým klobúčikom s tetrovím perom, v žltých
1938 11| lakových, s okrúhlymi malými klobúkmi alebo s klakmi. Každý mal
1939 11| Prv si závideli perá na klobúkoch alebo keď niektorej vyšlo
1940 10| Kaplán Červenák v tvrdom klobúku, s veľkým plášťom na pleciach
1941 17| lepším smiechom, ako sa kloní, hýbe, kráča svojím elastickým
1942 27| záhrady, prižmurovala oči, klonila hlavu a ani raz na mňa nepozrela.~
1943 14| doma. Pri práci. Vytrhlo ma klopanie na dvere.~„Voľno.”~Dvere
1944 27| zatvorená kniha so zámkou bez kľúča?! Nedajbože riadok prečítať…”~
1945 25| Čerstvé, horúce rozpomienky kĺzali sa nám mozgami, myšlienky
1946 3 | chyže, už sa mu kladivko kĺzalo a mráz mu išiel po chrbte.
1947 17| bradou a drobčiaceho po klzkej ceste.~Niekoľko ráz som
1948 20| skáčuc ako slepý po mlákach, kĺžuc a potkýnajúc sa neprestajne
1949 4 | Žena varí, ako sa hovorí, knap… Doobedujem. Sedí tam tento
1950 27| zaiste veľmi málo zaujímavých kníh by ste pre seba našli. A
1951 9 | panie učí na poriadok.~Pani kníhkupcová je aj spokojná s ňou. Len
1952 9 | bez detí. Šla slúžiť ku kníhkupcovi Mirzákovi v Hornej ulici.
1953 11| Civilný súd s pozemnou knihou hneď prisvedčil. Keď pán
1954 25| květ…”~Milanovič, bankový kníhvedúci s vysotenou špicatou bradou
1955 1 | urazený zamrmlal: "Vietor vás knísal!"~Ledabolo hodil klobúk
1956 23| Stromy zapadnuté snehom knísali sa na malom dvore ako biele
1957 16| akýsi neviditeľný punkt. Kníše nohou prehodenou na koleno
1958 4 | v kasni sedem vkladných knižiek. A konečne teším sa dvadsaťpäťročnej
1959 18| Koncipient sedel v belasej nad knižkou a tiež sa usmieval. Pri
1960 24| čierna dáma.~„Zimné kvety. Knižky sú v druhej izbe,” odpovedal
1961 4 | prepadli… Sviečka dohorieva… Knôt sa nakláňa a papier, do
1962 22| čižmách a on stál na remennom koberci v pančuchách. Ale to trvalo
1963 18| dievčatko. I slečna Žofka Kobulíková, i slečna Máľa Červeňová
1964 12| neprestajne prebehúvali koče a mihali sa ľudia, zaliati
1965 5 | bola dívať sa. On sám sa kochal najväčšmi vo svojom tanci…
1966 14| jasavý obraz. A my sa v ňom kocháme. Váš dych zničí kvety mrazu
1967 28| zrkadlom, aby sa Milka mohla kochať vo svojej vlastnej tvári.
1968 12| šáloch okolo hlavy. Čakajúci kočiši a portier vo vysokých červených
1969 11| ten vždy nosí tie obdrané kockované nohavice, či v nedeľu, či
1970 12| pás. Dlhé rady číslovaných kočov s drobnými svetielkami nehybne
1971 13| opovažuje… Zišli sme dolu ku koču. Pred kočom sme na chvíľu
1972 17| Ach, vy ste prismelá.”~„Kohokoľvek.”~„Pomenovať?”~„Prosím.”~„
1973 23| prekvapila, že máme päť sliepok a kohúta.~„Sliepočka je veľmi užitočná,”
1974 20| do ktorej bolo zabodnuté kohútie pero, vyletel mu až na dvor.~„
1975 6 | vypustili so všetkými sliepkami, kohútmi a husami. Darmo som si kryl
1976 28| sa rovno dobíja k srdcu a kojí plačúcu dušu… Počúvala,
1977 8 | ušiach mala veľké čierne kokardy. Župan modrej farby s čiernym
1978 17| Neusilovala sa zvábiť ma obyčajnou koketériou. Ba zdalo sa mi, že je jej
1979 25| dievčat… Čo jej nadáva do koketiek… Zbadal niečo? a teraz závidí.~„
1980 15| lepšia, už aj ako žena. Koketky sú nebezpečné. Nemilujú
1981 27| strany. Okrem týchto očí nič koketné na nej nebolo, ani reč,
1982 28| na spoločnú cestu. Na jej koketstvo sa hnevali. Vystríhali ho
1983 24| druhé hovoria, smejú sa, koketujú a klebetia. Ona nikdy. Videl
1984 28| že sa mužským len také kokety páčia, ktoré vedia očami
1985 7 | pokračoval a začal robiť kolá nad protokolom, akoby chcel
1986 14| ženičku sladkými cukríkmi, koláčikmi, bochníčkami. Veru kúpi
1987 1 | s hlbokými povyrývanými koľajami, plnými vody. V prostriedku
1988 23| tu tuhšie, tu slabšie, v koľajniciach kedy—tedy prasklo. Stromy
1989 6 | ochladiť a prechádzal som po kole. Hľadal som lavičku, kde
1990 16| tobolku a platí, ale pred kolegami hovorí, že mal dnes na krku
1991 16| poukážke a všade tá istá veta: kolegovia tiež o učení hovoria — hlupáci.
1992 14| vykríkol som, poznávajúc svojho kolegu ešte z univerzity.~Zhodil
1993 17| Zas by bol rád chytil jej kolembajúcu sa ruku, pritiahol ju k
1994 28| jasnej noci a ich svetlá sa kolembali v rukách dievok. Zamĺkli
1995 26| mlieko. Veselo ňou štrngalo a kolembalo sem a tam i vtedy, keď zastalo
1996 21| zhrbená, ruky držiac v mufe na kolenách, sedela vo foteli.~Tie isté
1997 16| Kníše nohou prehodenou na koleno a fajčí, ani čo by sa chcel
1998 21| fotografiu do zásuvky a zatisol kolenom.~„Odpočívaj v pokoji! Pre
1999 8 | rešpektovať…~V druhej krčme u Kolesníka sa mu vodilo práve tak.
2000 28| Stará drkoce ako mlynské koleso… Aspoň vraví, a mne nič
2001 9 | krajšia. Keď zavrtela železným kolesom na studni pred vyhňou kováča
2002 27| rubínov. Rubín sa zodral, koliesko sa prestáva krútiť… Čožeby
2003 28| poriadny obrus. Stôl sa kolíše. Je mi to za pani!”~A pani
2004 3 | mestečku, a nikdy nesvietia. Koľkože sa prijalo v preliminári?
2005 13| tuhšie pri preferansi. Zasa koľký výdavok! Mladí ľudia brali
|