15-chomu | chopi-drich | driec-hosti | hotel-kolky | kolok-macat | macha-najje | najkr-neohr | neopa-nosu | notar-osi | osik-podlo | podlu-posti | posto-punkt | pupa-sihon | sile-stryn | stud-ukazo | ukazu-vrask | vrata-zachy | zacia-zelen | zemet-zalud | zaluz-zurna
Part
2006 16| napísal: výtečne, znamenite kolokvoval. Julo ho ponúkol cigarou
2007 11| dvorane boli už pri kolóne.~„Kolón,” zakričal jeden so štyrmi
2008 11| Prosit!~V dvorane boli už pri kolóne.~„Kolón,” zakričal jeden
2009 24| Hlupáci, keby vedeli…~Zahrali kolospev. Domácu slečnu pojal mladý
2010 2 | všetko podľa doktorovho komanda, ktorého bolo poznať iba
2011 8 | pána slúžneho, eventuálne komandanta hasičov, hoteliera Extravurštu
2012 8 | hlavou, upíjal si pivo s komandantom hasičov pánom Antonom Lalokom
2013 11| sviňa nedrží krok. Halt! komandujem. Vieš, aké mám komando?
2014 3 | sa okolo svetla ako nočný komár. Odrazu zastal. Pozrel ku
2015 11| tým budú lipnúť ako nočné komáre za svetlom. Môže sa stať
2016 15| ten Štipák hovoril, je len komédia. Frázy. Nepočuješ len prázdne
2017 1 | nepýtal, nerobili by toľké komédie. Aj do remennej stolice
2018 24| rozčúlenie. Ukazovať sa taký je komické a neestetické. Vy, slečny,
2019 24| nej. Bol som vtedy naozaj komický. A potom ešte… Na vychádzkach,
2020 7 | stolu, kde sedeli páni z komisie a dodal: „Prosím počkať,
2021 22| to spôsob…? Ale veď je to komisný spôsob! Nevšímavosť. Urážka.
2022 12| životom, otrok vlastnej komócie, peňazí. Fuj!”~A znova sa
2023 12| práca nepríde? Zostane mi komora s jedným oknom a bielym
2024 14| mal celú štvrtku na čape v komore. Tam užíval, aby ho neprekvapili.~„
2025 17| Počkajte. Vy nie ste ešte kompetentná súdiť, či sa rozumiem, či
2026 14| život vám zahrá bezúhonnou, kompletnou bandou. Samá harmónia.”~
2027 22| tienidla. Chcel som spornú vec komplikovať a nad chlapom nejakým činom
2028 12| chcem niečo urobiť. Chcem sa kompromitovať. Aby odstúpil. On odstúpil.
2029 28| ju… Keby sa nebál, že ju kompromituje, šiel by k nej. Veď i jej
2030 14| kým spadnete, trápite sa. Kôň môže zdivieť, koč sa dodrúzgať,
2031 15| svietili, šiel by na štamperlík koňačika. I Čujný má peknú ženičku.
2032 22| odpustením.~Práce svoje konal som jednou rukou, lebo druhou
2033 26| v povetrí a drnknúc sa o konár jablone, rozkýval ho. Za
2034 21| drobný, páperový sniežik. Na konároch stromov oblepený sneh, tak
2035 1 | kožuchu s červeným golierom a koncami rukávov mokla. Červenkastý
2036 26| Pozorne sa prikrčila, zodvihla konce sukne a mávajúc nimi pomaly
2037 19| melancholicky sa zadíval na odhodený konček cigary neďaleko neho.~Keď
2038 3 | tak pritlačil ceruzku o koncept protokolu, že sa mu zlomila.
2039 17| do brány.~„Do videnia na koncerte,” začul som ešte.~Od tých
2040 10| že sa tieto prechádzky končievali Búrnym. Starý dekan ho vďačne
2041 1 | pohýbal hlavou. Na strieške končitého klobúka zhromažďovali sa
2042 8 | mladý, namyslený pánik s končitou hlavou, upíjal si pivo s
2043 1 | dvere a len čo sa zohol za končitým klobúkom, ktorý pohodil
2044 21| ja tancujem nad tvojou konečnou smrťou!”~A popiskujúc si
2045 13| vyznačuje, nie brata. Hodila konfety na mňa, a nie na brata.
2046 13| prešli sálou, hodila hrsť konfiet do mojej tváre a spýtala
2047 24| vrtieť so spoločnicou a v konfúzii spýtal sa slečny:~„Akú si
2048 11| golierom, v čižmách a na koni. A to ešte v sobotu. V nedeľu
2049 9 | musí robiť, ťahať ako taký koník — a len pre cudzieho. Bude
2050 28| ani vraného, ani železného koníka, ani vlastnej ekvipáže.
2051 22| trape vyťahaných, chudých koníkov šli sme pomaly. Len čo sme
2052 11| bez koní, nie jednoduchí s koňmi a jeden celkom nejednoduchý
2053 11| fatamorgáne, a on hneď o koňovi alebo regrútoch… Že tak
2054 4 | demikát, raz káva je napred o konskú hlavu… Do zúfania mi je.
2055 12| Zasnúbenie je iba dohovor na kontakt, ako jej to Čudrák už raz
2056 4 | V sobotu má prísť k nám kontrolór z berného úradu Činčovič.
2057 14| piskot klarinetu, potom kontru — bez prímu, potom zas len
2058 26| narodeniny a kúpil od Michala Kontu, richtára z Militíc, tučné
2059 25| preblednutými hviezdičkami a čiernou kontúrou komína na škridľovej streche.~
2060 17| prečo?”~„Tebe ona nemôže konvenovať. Ty nemyslíš vážne a všetci
2061 28| susednom kúpeľnom meste a chodí konverzovať s Miluškou, aby nezabudla
2062 14| sa stane. Lenže, aby sa konzekventne zrádzali, to je vylúčené.
2063 15| plyšové fotely. Tam bude stáť konzolové zrkadlo pre dámy. Tri vešiaky.
2064 13| obidvaja odprevadiť.”~To nás konšternovalo.~„Ukáž sa nám.”~Strhla masku.~
2065 23| kapacitovať. Skákala ani bláznivá, kopala nohami, hlavou šla do mňa.
2066 3 | už ich stálo zo dvadsať v kope. Šumeli, ako bzužia včely,
2067 1 | Nech chodia… Príde zelená koperda zo židovskej — do pece hodím,
2068 21| plagátovom stĺpe bola ho celá kôpka. A von ani človiečika, len
2069 22| oblepené snehom, stohy slamy a kôpky nerozkydaného hnoja. Kočiš
2070 18| zakrytých vlasmi, zazrieme veľké korále. Okolo hrdla zlatú retiazočku
2071 17| povetrí. Ja som veselo štrkal korčuľami. Na čiapočke viali jej akési
2072 2 | ozdravieš. V zime ródle, korčule, ski, v lete chôdza, kúpele,
2073 17| Odprevádzal som ju domov z korčuľovačky. Mama ďaleko za nami s akousi
2074 18| skoro behom pustila cez koridor do izby, akoby jej bol ten
2075 1 | šiel do mesta aj s dvesto korunami, čo dostal za zlomenú nohu.
2076 28| majitelia päťkonárikových koruniek písali po úradoch.~Preto
2077 11| família, meno na štvrťhodinu a korunka na každom ručníku, tabatierke,
2078 28| mená a aspoň päťkonárikovú korunku. Alebo ak nebol čo len ministeriálny
2079 11| i cigarety mávali u neho korunky. Skrátka, mohol sa cítiť
2080 7 | kúsok ľahkého papiera treba korunový štempeľ,” a ukázal im písmo. „
2081 8 | všetko to stálo len tri koruny.”~Štilec počúval ako omráčený.~„
2082 26| spoločnosti. Apatekárovci, Korytnickovci, Labužánska, advokátka Steinka…
2083 2 | polremeselník a polgazda, kosil v jedno popoludnie ďatelinu
2084 2 | ulice, ktorý tiež išiel s kosou na ďatelinu. Vtedy mu napadlo,
2085 4 | Činčovičovi hnusí krčmársky kost.”~„Tvrdý orech,” poznamenal
2086 12| a vystupujúcimi lícnymi kosťami, okolo očí vrásky. Púder,
2087 7 | exekútor v jágerských šatách s kostenými gombičkami, sediaci medzi
2088 18| spevníček s kalichom zo slonovej kosti. Odtrhne pár kvetov v záhrade
2089 23| nie salónna krása, tenká, kostnatá. Taká dedinská. Hladký účes.
2090 7 | pristúpil k stolu a buchol oň kostnatou rukou, že žiada licitáciu
2091 12| si predstaviť takú chudú kostnatú dámu so špicatým nosom a
2092 1 | Koštiaľ z Hornych Luhov, veľký kostnatý sedliak s červenou, pehavou
2093 7 | širokými plecami a veľkými, kostnatými rukami, v bielej halene.~
2094 11| jedna druhú poohlasovať do kostolíka. Bol to utešený rad. Srdce
2095 19| hnevala. Toto už nebolo s kostolným riadom, lebo akí nepriatelia
2096 4 | Spomenul aj zlé hostinské kosty. ,Číročistá hnusoba,‘ vraví, ,
2097 13| čert a ja španielsky grand.~Kostým už by som bol mal, ale čo
2098 27| takým a takým účesom, v kostýmoch, v národnom kroji… Rozhodne
2099 13| hlúposti hovoriť, a študovali kostýmy. Dámy na spevokolných hodinách
2100 26| mriežkový plot… Alebo ten kotál na pranie… Ani čo by sa
2101 18| sínusoch hovorí. Sínus alfa, kotangens beta. Čo je to? No a Nemila.
2102 28| Kedy? V tých jej dvoch kotercoch ani šiesti nemôžu dobre
2103 9 | sa hlboko, hľadiac na čap kotla na sporáku. Slnce zapadalo
2104 26| pokapalo, päť klátov dreva, kotol, hus, kurence… Musí vykutať
2105 10| odlomené a vyvážené pätami, kotúľali sa z vŕšku dolu. To pukanie,
2106 10| To pukanie, šušťanie a kotúľanie sa kamienkov stávalo sa
2107 9 | kolesom na studni pred vyhňou kováča Mikuláša, krátka biela sukňa
2108 23| zišiel, ten píska. Zajačky ku kozičke… Musím ju odučiť… A ten
2109 23| raňajkoval každý deň mlieko, kozie mlieko. Prečo to? Či len
2110 28| takého neznámeho. Nemal koziu bradu?” pokračovala polesná.~„
2111 23| Ale nazdal som sa, že s kozou bude dosť. Máme z každej
2112 21| fotografiu zo stolíka a hodil do koša. Popálil listy. Strhol prstienok
2113 2 | plátenných šatách, v mäkkej košeli, bez kravaty, so slameným
2114 5 | košík, lebo iste príde, a košíky rozdávať sa podľa našich
2115 1 | Pod ťažkými čižmami Ďura Koštiaľa cvrkalo. Očernetá halena
2116 6 | som sa zrovna nevmestil do kože. Zato, že som len jednoduchý
2117 22| ťažko vystúpil som do vozňa. Kožené, zajacom futrované nohavice
2118 25| je reč o ich alebo cudzej kožke. Sú vraj smelí a bojazliví,
2119 11| tu na cigarety. Jeleňou kožou futrovaná; obzrite.”~Rozgurážil
2120 1 | Očernetá halena na remennom kožuchu s červeným golierom a koncami
2121 17| Vyhrnutý prám čierneho kožúška zakrýval jej tvár, ktorá
2122 17| čiapočka bola mi známa, i kožuštek, i tvár, i celá figúra.
2123 6 | Zdalo sa mi, že celkom voľne kráčam a nemám veľké, nešikovné
2124 26| Cigánmi… Tá bosorka u susedov kradne ako straka…”~Žibrienka sa
2125 8 | Natiahol si manžety, založil kráglik, ktorý podviazal bielou
2126 11| a pre niekoľko hviezd na krágliku zabudli ste na tie ľubozvučné
2127 11| Bosna! Bosna, viete, to je kraj! Samé skaly, bralá! Taliansko!”
2128 6 | ostatní. Mne je jedno, od kraja, čo vidím. Všetko to malo
2129 14| naprostred neba. Neúplný, ako zle krájaný chlieb. Vzduch chladný,
2130 28| terpentín, „flekvaser” a všetci krajčíri vedia čo.~„Len či to vyjde,
2131 8 | nepozdravil. Stretol sa aj s krajčírom, ale i ten len čosi zamrmlal,
2132 24| vyrezávanými romboidmi. Kraje sú na nich pozlátené. Levy
2133 19| utierajúc si spotené čelo krajíčkom nočnej košele… Ach, keby
2134 6 | kráľ s kráľovnou. Zimnej krajinky a lovca, ako sa odporúča
2135 10| svoje striebristé svetlo na krajinu. Všetko bolo zatiahnuté
2136 19| objednal druhé.~Do takýchto krajností prešla láska a zhoda medzi
2137 4 | obšitého čiernymi šnúrami po krajoch, s bočným vreckom na pravej
2138 28| jazykom: „Utešené šaty! Niet krajších v celom meste. Ten vkus!
2139 28| ňou direktne a indirektne, krajším alebo znova urážajúcim spôsobom.
2140 15| že je tá druhá prázdna. Krajšími chceme byť a čoraz sme špatnejší.
2141 6 | zmizol zo steny náš kráľ s kráľovnou. Zimnej krajinky a lovca,
2142 8 | jednom metáli z bronzu s kráľovou hlavou a rímskou číslicou
2143 19| bedákať, že by pánkovi ani kráľovský hlavný kuchár nevyhovel,
2144 15| tečú ti chvíle. Má svoje kráľovstvo a domácnosť. Tá nahradí
2145 25| Hudba ešte zvučala v ušiach, krásavice—tanečnice ešte sa nám mihali
2146 11| Manželka pána sudcu. Vlasy v krásnej vysokej frizúre sčesané,
2147 25| jenž ovláda svět,~jest krásnější jak z růže květ…”~Milanovič,
2148 14| Blatno preskočíš. Ľudia krásni, veselí, dobrí! Mozog, hop!
2149 5 | nijako nechcelo sa upozorniť krásnou firmou. Pán Sásik sa odhodlal
2150 13| zdravie.”~„Netreba.”~„Na krásu.”~„Netreba.”~„Na lásku.”~
2151 27| len nakoľko sa to vašej krásy týka… Aká som, aká budem,
2152 10| vietor a zašumel vrchom krátkeho žita, rozprestierajúceho
2153 2 | ľudia s fúzmi a bradami, v krátkych farbistých nohavičkách,
2154 23| hnusná koza, s bradou a krátkym chvostom. Na krku má svetlú
2155 7 | Jeden sedliak pod pecou, s krátkymi bokombradami, akoby mu bolo
2156 23| pás cez vlasy a taký mala kratučký, tichý, príjemný smiech…~…
2157 3 | Či som ja ozaj podstlal kravám? Ale hej… Narezal som burgyne…?
2158 28| mäkký čierny klobúk, lila kravatu a braun kabát,” vravela
2159 2 | šatách, v mäkkej košeli, bez kravaty, so slameným klobúkom posoteným
2160 20| mu vliezol pod nohy malý kraviarik Mišo. Čapil mu poza väzy,
2161 23| Treba každé ráno mliečka. Kravička je drahá.”~„To si ty kúpila?”~„
2162 15| rozhodne prestanem chodiť do krčiem. Ale celkom iste. Načo je
2163 11| päťdesiat kilometrov. Ľudia sa krčili, čo nevládali. Zrovna štvornožky
2164 4 | že sa Činčovičovi hnusí krčmársky kost.”~„Tvrdý orech,” poznamenal
2165 15| dolu. Nájde sa možno nejaká krčmička — s veseliacimi sa.~Čuprík
2166 14| otvorené drobné, obskúrne krčmičky, čakajúce na včasných robotníkov.
2167 4 | akordy beriem. Orechový kredenc so sklíčkami. Plyšové záclony.
2168 9 | tanier ako druhé. Chlieb v kredenci. Keď chce, odkrojí si… Čo
2169 14| výšin medzi hviezdy. Dvoje krehkých rúk zamaľuje čiernu plachtu
2170 18| Ona čaká. Čaká na neho a kreslí srdiečko do trávy. Prečo
2171 28| Celkom taká, ako teraz kreslia na všetky knihy o láske.
2172 3 | výborníci. Kto bol poriadny kresťan, bol toho náhľadu. Pred
2173 4 | Kristus niesol kríž. Preto sme kresťania, aby sme boli pokorní a
2174 19| dohováranie len toľko povedal:~„Kresťanská láska…? Áno… Ale rechtor
2175 18| samotnú. Potrebuje štvrtku kretónu, už jej zavesia na krk Marku,
2176 28| kúpi, pravda, veľkú ako krhla. Nedávno štyri šálky čaju
2177 28| hľadať sukne. Prevrátila krhlu s vodou, zlomila sviečku.~„
2178 23| vydávanie lístkov. Okolo nej kriaky jazmínu a päť tenkých agátov.~
2179 14| Všetko sa vrtelo, cifrovalo, kričalo a výskalo. A Cigáni hrali,
2180 18| Čo sa neohlásiš? Večerať! Kričím a ona počuje, a nič. Aby
2181 5 | zrkadlom napravil mašľu a utrúc krídlom z fraku topánky, vážnym
2182 11| Nemožno odročiť,” vravel s krikom. „Ináč sa poďakúvam z hlavného
2183 13| foyeru stáli oleandrové kríky. Pri schodoch na galériu
2184 7 | ich… Ba dráždi…~„Ale, pre kristapána!” povedal nahlas, „čušte
2185 4 | Je to kríž. Ale veď aj Kristus niesol kríž. Preto sme kresťania,
2186 19| vysvetlila Mída, červenajúc sa a kriviac tvár do plaču, že hríbov
2187 26| hnusník, chruňo akýsi!”~Krivkajúc na nohu, šla k drevárni
2188 1 | mu zakázal predávať ten krivonosý, keď ho exekvoval… Len sto
2189 18| lopate.” Tu spravil jednu krivú a dve okrúhle čiary, zaiste
2190 10| Jeho tieň šiel pred ním krivý a dlhý.~Bolo mu treba prejsť
2191 18| urobil v povetrí niekoľko krivých čiar, aké je to sudcovstvo
2192 21| falše a lži, čistého ako krištáľ, priezračného ako studničná
2193 3 | aj večnú lampu, čo je na kríži, ani Pešť nie je lepšie
2194 18| ďatelinku, alebo srdiečko, alebo krížik. Skrátka, slečna Elenka
2195 28| dcéra. Na tých sú kvietky a krížiky. Skoro tlieskala rukami
2196 9 | ich, aby im len preboha na krkoch nezostali, ale aby sa radšej
2197 9 | famílie pochádzajúcemu na krky zavesili. Navešajú na ne
2198 26| Mladá hus, kapún mliekom kŕmený, pražené pstruhy… Pezinské
2199 19| podlamovali. Cítil, že ak kročí, potočí sa iste alebo spadne.
2200 28| keď sa pohne svojím vážnym krôčikom, zafučí ako kováčske mechy —
2201 27| v kostýmoch, v národnom kroji… Rozhodne márnomyseľnosť…”~„
2202 11| pekná. Pozrite moju, pravá krokodília kožka. Pravda, stála osem
2203 1 | zapotila. Plno drobných kropají vystupovalo mu na čelo,
2204 19| Apoštolom a rechtor Jánom Krstiteľom.~Boli by sa teda ináč zhovárali,
2205 2 | ľudia, ako bol Jakub, od krstu do smrti nekúpu, vyjmúc
2206 5 | tovariš pohyboval vo vyšších kruhoch, keď bolo treba nejakému
2207 25| nemilosrdní, veľkodušní, krutí, ale zaškrabni ho po paprčke,
2208 28| Bola bez seba. Chodila, krútila sa. Zapäla starému traky
2209 14| atóm vzduchu, vnikol do krvi… Razom sa zasa všetko rozhúpalo…
2210 21| stromami, omámený mladosťou a krvou, povedal som niektorej peknej
2211 17| čierne jemné kudry vlasov, kryjúce sluchy, ako sa smeje tým
2212 6 | kohútmi a husami. Darmo som si kryl uši pod paplón, nemohol
2213 23| koní, za nimi tupo hučí krytý ligotavý koč. Cez jeho okná
2214 28| rozumel si len toľko, že ktokoľvek je ten záletník, je obluda.
2215 28| trápiť…”~„Vikomt,” uštipla ktorási pani.~„Správa hotelov,”
2216 17| vám verím.”~„Pomenujte mi ktoréhokoľvek.”~„Ach, vy ste prismelá.”~„
2217 7 | posadali pod pec na lavicu a ktorémusi z nich sa nahlas začkalo.
2218 24| keby nie s Elenou. S inou ktoroukoľvek, len keby nie s ňou. Ona
2219 17| prútiky. Zohne ich človek na ktorúkoľvek stranu…”~„Ale len tých,
2220 15| veľkoobchodník. Nešlo by hladko.~Ktorúže to radil brat? Elu mešťanostovu.
2221 26| prasacinku.”~Tuliak, pred ktorým jedlo mizlo, ani čo by horelo,
2222 28| kancelária, potom, no — ktovie, ako bude. Ostatne, prečo
2223 26| reklík, aj vrkôčik.~Čo tá kuce tak zavčasu? Že sa nehanbí
2224 2 | Rozetka Mandalíková, ani mladá kučeravá podsudcová, zapudrovaná
2225 19| pánkovi ani kráľovský hlavný kuchár nevyhovel, nieto ona, chudera…
2226 19| rozplakala ako každá urazená kuchárka. Počala vykladať a bedákať,
2227 8 | hoteliera Extravurštu a jeho kuchárky, Cigána—primáša a všetkých
2228 11| prvú úlohu v salónoch a kuchyniach, na hlavnej promenáde a
2229 23| búda s dvoma izbičkami a kuchyňou. Štyri drobušké okienka
2230 4 | ešte vždy nekúri a svieti kuchynská lampa. Po športoch prechádzam
2231 9 | odprevadila a zavrela za nimi kuchynské dvere, zasa sa len hlasno
2232 4 | Oleja niet… Zobral som kuchynskú… Potme nemožno sedieť… Hosť
2233 9 | zadívala sa do sadu. Keď kuchyňu zametala, už si spievala
2234 17| sa vo vetre čierne jemné kudry vlasov, kryjúce sluchy,
2235 26| napokon sa skrochmel celý kufor, odrypnúc kus vakovky z
2236 22| stratil. Potom sa načiahol za kufríkom v sieti. Otvoril ho. Vyňal
2237 18| ako primrazená k lavici. Kuká iba na pána farára a do
2238 18| Ozaj, a aké má oči? Elenka kukla. Hľa, belasé. Nos by mohol
2239 1 | z nej zoskočili. Stačil kuknúť aj na dva krásne rovnaké
2240 15| zdržanlivé a chladné. Starý Kulín vedel, odkiaľ fúka. Mladý
2241 15| Veď dosiaľ nikdy nebol u Kulína. Prišli dve dámy a on sa
2242 15| zvŕtal do druhej ulice. Kulínovský dom s balkónom a veľkými
2243 15| driečne.~„Zastaňte pred kulínovským domom.”~Kočiš kývol hlavou.
2244 24| vlastne povedať?”~„Hneď… Kult žien nie je viacej v móde.
2245 25| malou ostrihanou hlavou a kultivovanou dlhou bočnou bradou, bez
2246 2 | ako ich odšutrujeme?~Traja kúpajúci si práve v tomto čase začali
2247 1 | druhým pocmukal, prichlopil kupak a vypustil pár ráz riedky
2248 1 | krátku fajočku so začadeným kupakom. Otvoril ho. Popritláčal
2249 3 | bez kvapiek, akoby si sa kúpal v chladnej, nepríjemnej
2250 2 | každé pekné letné popoludnie kúpať sa k úpustu, neďaleko za
2251 28| to zísť na um, že je to kupcová, alebo vdovička po úradníkovi.
2252 17| odrazu a celkom nelogicky.~Kupcove oči pod okuliarmi s úsmevom
2253 22| vplyvné rodiny nepomohli. V kupé bolo raz pološero, raz vidno.
2254 28| tratil. Dosť bolo parného kúpeľa. Cestou mu prišli na um
2255 28| správca hotelov v susednom kúpeľnom meste a chodí konverzovať
2256 2 | vyjmúc tých pár detských kúpeľov, ale čudná vec, Jakubovi
2257 2 | páni veselo. K slnečnému kúpeľu pripojili aj gymnastiku
2258 15| ak je mnoho peňazí, to si kúpia automobil. Zavolajú ho do
2259 28| čistotná. Keď mi rodičia niečo kúpili, to som si tak chránila,
2260 28| sa nezababralo. A ty? I kúpim ti — chvalabohu, máš z jedno
2261 4 | ponosovať na dražobu.”~„Kúpiš si za štyri bryndze, napiješ
2262 5 | poukážkou sto korún. Na kupóne, ktorý odstrihol, bolo len
2263 19| celá vytešená nad lacnou kúpou. Náhodou prišiel nato muž.~„
2264 13| nový klak, že si od Luxa kupoval včera košeľu. O tebe vie
2265 4 | mať. ,Teraz aby Zuzka išla kupovať koliečka. Vždy ich stratíš…‘
2266 14| pravé. Čert vie, kde ho kupuje. Pivo nestálo nikdy za nič.
2267 10| Bežala, ale bez tváre. Kúr zdvihol sa pred ňou ako
2268 19| vravela už s plačom, „a kúra by bola bývala raz taká
2269 26| budem rajtovať na každom kurati?”~„A vari ja budem rajtovať,
2270 19| mliečko, vajíčko, zaprávané kurča, teľacinku, aj potom len
2271 19| týždni pri prvej karlsbadskej kúre Červeň zďaleka zbadal učiteľa,
2272 24| komína. To je ich komín. Kúria. Možno je i ona doma.~Jeden
2273 12| zaliati prachom svetla, kúriaceho sa a vystupujúceho nad temné
2274 22| žobrák.”~„Veď vám môj strýc, kuriálny sudca, ukáže, kto je žobrák,”
2275 18| striebrom. V poli sťaby sa bolo kúrilo, riedka hmla sa dvíhala
2276 2 | nezasmiali a len svoje nervy kurovali. Zahrajú nám aj tu veselé
2277 19| robiť takzvanú karlsbadskú kúru. Prvé dva dni nesmeli nič
2278 20| Roztrepala sa na tisíc drobných kúskov a medicína postriekala zabielené
2279 23| premenila na akýsi čarovný kút. Všetko ožilo. Nie preto,
2280 24| takto? Zunoval sa vám tmavý kútik pri schodoch?”~„Prečo sa
2281 24| Poďme, slečna Žela, do toho kútika. Možno nám bude príjemne.”~„
2282 24| aká bola predtým. Vždy po kútikoch, bez smiechu a kriku. Načúvala,
2283 13| spevokolných hodinách hľadali kútiky a hovorili tíško, potajomne.
2284 21| sa už vkradlo do chyže a kúty stemneli. Cez okná bolo
2285 10| povedať, že sa zle češe, keď kuvik náhle zakuvikal. Odvoľakiaľ
2286 10| sa: „Komu ozaj kuviká?”~Z kuvika prešla na mátohy.~„U nás
2287 10| a spýtala sa: „Komu ozaj kuviká?”~Z kuvika prešla na mátohy.~„
2288 9 | už tá Krídlatá je krásny kúštik,” opätoval svoje otec, pozerajúc
2289 23| vetviciach blyšťali sa milióny kvapák. Fúkal vietor a ony spŕchli,
2290 1 | tiekli zhrnutým krajom, kvapkajúc mu pred samým nosom čím
2291 21| zlata, podobné zamrznutej kvapke, ako sa trasú, ako sa trasú,
2292 21| okrúhly profil. Zamrznuté kvapôčky v ušiach zo zlata. Aj mašlička.
2293 4 | obhryzenou čutorkou a s červenými kvastľami. Na bruchu kolembal sa na
2294 26| Vyletela turecká čiapka s kvastľou. Zastavila sa na drevárni.~
2295 17| rôznofarebných klincov. Kvetinárka mala vo výklade také krásne
2296 4 | červené koberce so zelenými kvetmi. V kúte izby krátky čierny
2297 23| Dážď neprestával. Prasce kvičali. Gagot, kikiríkanie bolo
2298 17| obstarám. Druhé budú mať kvieťa, musí aj ona… Potom sa jej
2299 17| dumal som, tých niekoľko kvietkov. Ako by sa potešila. Víťazím,
2300 28| ako má dcéra. Na tých sú kvietky a krížiky. Skoro tlieskala
2301 28| dáte niečo, dáte stebielko, kvietoček. Ó, sladké minúty lásky!
2302 28| obzerajúc šáločky. „A tie kvietočky na ňom. Čo sú to? Ľalie?
2303 10| biele sa za ním plazí a kvíli. To je to decko. Ešte nevedelo
2304 9 | prúta. Tvár jej aspoň tak kvitla a driek sa jej tak ohýbal.
2305 23| ďaleko, kde slnce svieti a kvitnú stromy. A prichádza ti spomienka
2306 28| Popredstavovať sa. Ak bude kvitnúť kancelária, potom, no —
2307 26| akousi nežnosťou voči tejto kvočke.~Aká to znamenitá kvočka,
2308 26| bosých nohách vyšla von.~Kvokanie ju zobudilo.~„To zasa tá
2309 26| vody máčať, aby prestala kvokať… To dnes len svoje kurčatá
2310 14| Červená turecká čiapočka s kyckami, posotená do tyla. Veľká,
2311 24| sukňu za kulisami. Hovorí s kýmsi a sem ani nepozrie. Ani
2312 17| Pretvaroval som sa a trápil. Kynoženie sa mi navonok darilo, ale
2313 11| tanečné poriadky s belasými kystkami, dvaja odoberali karty.
2314 25| briadkou? Jedľovič poslal veľkú kyticu ruží. Milanovič štyri kilá
2315 23| okná zamihali biele šaty, kytka kvetov. Idú na ples alebo
2316 11| Tak roztomilo oblečené, s kytkami a ručičkami v lone. Každý
2317 11| ružičiek, čo mala na prsiach a kytke. Cigáni spustili marš a
2318 11| poriadku.”~„Dámy pripravené.”~„Kytky objednané.”~„Sála vyleštená.”~„
2319 17| som nikdy nezabudol nejakú kytôčku na prsia. Trafili sa meniny,
2320 17| nestalo sa nič… Chcem posielať kytôčky, a bojím sa jej spýtať,
2321 17| druhou s natiahnutým mufom kývala v povetrí. Ja som veselo
2322 11| tanečnice dupkali nožičkami a kývali hlávkami napravo i naľavo.
2323 14| pazuchou. Figúra sa blížila. Kývanie hlavou a dlhý, ťažký krok
2324 17| Teda vám gratulujem.”~Kývla hlavou na znak poďakovania.
2325 15| kulínovským domom.”~Kočiš kývol hlavou. O chvíľu zastali
2326 26| čo sa ty staráš do mojich kšeftov… Dáš mi ty grajciara voľakedy…?
2327 23| Trie sa o teba, umýva sa labkou. A ešte keď je malá! Odprosím
2328 9 | kútikov očí bolo badať stračie labky.~„Zuza,” povedala vážne,
2329 26| Apatekárovci, Korytnickovci, Labužánska, advokátka Steinka… Všetko
2330 20| toľko a toľko stála… Aká lacná bola, ako sa jednako odmieňa
2331 19| Bola celá vytešená nad lacnou kúpou. Náhodou prišiel nato
2332 13| akademik objednal mažiarik s ľadom a do neho dve fľašky. Šampanské!
2333 27| človeka nevyznačiť pohľadom. Ľadovým síce, ale predsa. Len by
2334 11| Dva plyšové fotely pre lady patronesu neboli ešte okupované.
2335 26| som to ja len pre teba, lagan nevďačný!”~A zahrozila sa
2336 27| len niekedy vrzgla pod ňou ľahká biela pletená stolička.~
2337 19| chudera… Tie palacinky sú ľahké ako pavučina, tenké ako
2338 7 | deponovať… Na tento kúsok ľahkého papiera treba korunový štempeľ,”
2339 1 | zablatenými prsami, zapriahnuté v ľahkej žltej bričke, leteli mu
2340 25| ľudia opatrní a neopatrní, ľahkomyseľní, márnotratní, skúpi, gavalierski,
2341 9 | ale ostatný raz. Ty si nie ľahkomyseľnica…” Zakašlala očistom a ukázala
2342 2 | zvrchníkov. Priezračný a ľahký vzduch mimovoľne šíril nozdry
2343 10| padali šikmo a obrubovali ju ľahkými priezračnými čipkami. Niekedy
2344 2 | bledozelenou trávou. Slnce lahodne pálilo cez hrubé súkno zvrchníkov.
2345 6 | rovno, keby som jej bol ľahostajný. Ale ona naklonila hlávku. ~
2346 19| teľacinku, aj potom len ľahučké jedlá.~Farár už na druhý
2347 23| som v duchu, ako padá sneh ľahučký, malinký. Poletuje nad širokou
2348 27| bez akýchkoľvek pohybov.~V ľahučkých bielych šatách, opretá lakťom
2349 11| notárovi, ale ma tuto pán lajtnant požiadal, nuž už len s ním.”~
2350 27| sa s ňou. Potom začala ma lákať otázka, či môže byť mäkká
2351 11| najsmutnejší život a odhodený lákavým. Ty, keď ideš zo srdca plného
2352 1 | zakričal: „Hohó!”~Obzrel sa a ľakol. Šimle so zablatenými prsami,
2353 26| všetkých osem! Maškara hnusná, lakomá!”~Keď sa medzi oknom a kachľami
2354 1 | preboha… Ale Fojták je lakomec, tvrdý, bez srdca človek.
2355 25| márnotratní, skúpi, gavalierski, lakomí, a to je všetko nie pravda,
2356 13| K vystrihnutej veste, k lakovkám sa nehodí červená vyšívaná
2357 13| vyše práva. Ale už takzvané lakovky nechal som na univerzite.
2358 11| topánkach alebo v topánkach lakových, s okrúhlymi malými klobúkmi
2359 11| žilôčke, v každom úde, prste, lakti, pleciach a všade. Tak bolo
2360 28| kvietočky na ňom. Čo sú to? Ľalie? Veľmi šumné šáločky.”~Treba
2361 8 | náboženstva po slovensky. Antal Lalok, hasičský komandant, po
2362 6 | neprišiel. Chcelo sa mi lámať a drúzgať, ale som sa utíšil.
2363 21| Vezmem si ženu a zaľúbim sa. Lámka ma morí v pravej nohe. Kto
2364 5 | ploty, strechy. Na uličných lampách bolo vidieť celé čiapočky.~
2365 3 | ide domov. Trafí aj bez lampáša.”~„Nuž pravda. To bude iste
2366 28| šatkou. Slúžky hompáľali lampášmi a jajkali. Od rieky odišli
2367 11| vyčečinovaná a dekorovaná lampiónmi, bola plná. Dámy sedeli
2368 14| všetky svetlá a nechajú lampôčku, lebo odišiel, povedzme
2369 28| chytro preniesla železnica do Ľanového.~Čo je pravda, to je pravda.
2370 10| hlavou. Pod krokmi šušťalo lanské lístie a drobné hrudky a
2371 13| Ale, krásna maska, zhoď tú larvu,” vravel brat.~„Nie, nie.”~„
2372 6 | úradník — a predsa, ako láskavo ma prijímali. Dcéry pána
2373 4 | prehrať.”~„Dobre.”~„Buďte taký láskavý, pán doktor, veď len preto
2374 26| Zasa kvoká…”~Postála pri latkových vrátkach a pozrela, čo sa
2375 25| hlavou. Účes mu padol na ľavé ucho.~„Aj mne, aj mne,”
2376 19| prípade.”~Skrútol sa na ľavej nohe, obrátiac sa takto
2377 11| stenách na červených remenných laviciach. Tak roztomilo oblečené,
2378 11| srdcia utíšili. Neďaleko bola lavička, ta si sadli.~„Olinka,”
2379 18| pritisnúť k srdcu. Hľa, sedí na lavičke, v záhrade. Ale nie. Sedí
2380 7 | medzitým posadali pod pec na lavicu a ktorémusi z nich sa nahlas
2381 11| no láska nestojí. Je ako lavína. Z hrudky povstane, tá hrudka
2382 10| obklopila ho tma. Namiesto ľavného šumu vetra v žite a slivkách
2383 25| preveseným žltkavým zimníkom na ľavom pleci. Opretý o biliard
2384 1 | zamrmlal: "Vietor vás knísal!"~Ledabolo hodil klobúk na hlavu, šuchol
2385 23| roztrpčenia.~Sám ten čas leje ti akúsi melanchóliu do
2386 14| Mozog, hop! Nielen to víno leješ do seba, ale s ním i zlato
2387 28| preber jednu francúzsku lekciu. Rozumieš?”~Čo mala robiť?
2388 13| sa sem a tam. Ich zlatom lemované fraky, čierne krátke nohavice
2389 20| a zavolal na ženu, ktorá Lenčíkovi na čosi prikyvovala. S Citróniou
2390 8 | Eduard Valentín, notár z Lendašoviec, vysvetlil po slovensky,
2391 27| rozhovoru? Či je to len lenivosť a či sa robí zaujímavá a
2392 21| hustý, chumáčový sneh a lepí sa na okenice a sklené veľké
2393 14| povedať. Vystali i oni. Darmo lepil Javor plagáty po stenách,
2394 14| hrali, akoby im stovky lepili na čelo.~Táravý za krátky
2395 14| Nevidel si tam nikoho z lepších. Sám Fraňo nešiel, keď nebola
2396 17| ako sa smeje tým svojím lepším smiechom, ako sa kloní,
2397 12| až sa jagajú. Prirodzený lesk. Vrkoče husté, veľké, hrubé,
2398 28| ohňa. Jej oči sa pritom leskli.~„Elenka, vy ste naozaj
2399 14| Biele okrúhle stolíky s lesknúcimi sa obrusmi, zápalníkmi a
2400 15| vidieť bledé veľké škvrny lesov a horičiek. — Škvrny čím
2401 16| Napokon vytrháva ho z tejto letargie rečník mládeže, desaťročný
2402 26| exotický vták. Za klobúkom letela Darinka. Bledá, s hrôzou
2403 1 | zapriahnuté v ľahkej žltej bričke, leteli mu rovno na chrbát. Chcel
2404 24| ako vták na jasnom nebi letiaci do diaľky, vždy menší a
2405 23| Skočím na rovné nohy a letím so šechtárom na stanicu.
2406 21| chvíli opäť zavzdychnúc a letkom pozrúc na Čurína, ticho
2407 8 | Redaktor vzal písmo a letmo ho prezrel.~„Horšie,” povedal
2408 27| dívala sa ponadeň do kúta letníka.~Naozaj, veď ja som jej
2409 11| neboli prišli práve pred letnou zábavou, ktorá mala byť
2410 6 | že slon.”~„Ó, nie.”~„Teda lev.”~„Zle meriate silu, slečna
2411 24| Kraje sú na nich pozlátené. Levy s obručami v nozdrách sú
2412 4 | vreteno. Vždy chodí, behá, lezie, štverá sa ako veverica,
2413 22| že je neznámy pán zobutý. Ležal iba v čiernych vlnených
2414 23| čiernych zvlhnutých oráčinách ležala hmla. Na dvore bolo plno
2415 21| čo by jej vždy na srdci ležalo, dušu ustavične ťažilo.
2416 12| odbehol koč.~Na druhý deň sa lialo. Nemohla ísť do parku. Čudrák
2417 24| dnes niečo povedať. Nič lichotivé, nemyslite si. Keby nás
2418 21| ku nej, sadol si k nej a lichotivo vzal ju za ruku.~„Koho,
2419 7 | môžete uveriť. Vyznám sa v lichve.”~Malobrežania čím ďalej,
2420 15| sa.” A pohladkal by ju po líci. Aké má horúce líca. Teplé
2421 7 | Schválne ho bol poprosil pred licitáciou, aby dal pozor, žeby sa
2422 9 | koľko chce.”~„Tri kravy,” licitovala Marina.~„Pár koní… Keď chceš
2423 7 | VÁDIUM~(Skutočnosť)~Licitovalo sa.~„Roľa Cimenná,” vykríkol
2424 7 | sa exekútor Dufeka.~„Áno, licitujem.”~„Zložte vádium.”~Dufek
2425 7 | označiť, že sa čas míňa.~„Licitujete, či nie?” spýtal sa exekútor
2426 7 | ste mi pomôcť,” zaprosil licitujúci.~„Ale, veď ti to pán exekútor
2427 28| veľký červený fľak na bledom líčku; bál stisnúť ruku, že ju
2428 12| špicatým nosom a vystupujúcimi lícnymi kosťami, okolo očí vrásky.
2429 13| na mňa akási malomestská lieň. Sedel som celý deň doma
2430 10| sa stratili. Zamenili ich liesky a mladé duby. Tieň zhustol
2431 20| v tvári a celý zapotený lietal hore—dolu, hrešil všetkých
2432 23| ktoré som niekedy vídal, lietali mi hlavou. Prichádzali mi
2433 28| Plyš je mäkký, hladký, ligoce sa, a toto? Bohvie, čo je
2434 27| jej pozerali, pozerali a ligotali sa každému, akoby každý
2435 11| sčesané, zapudrované. V očiach ligotanie, na tvári úsmev. Pekná pani.
2436 6 | o dve hodiny, keď som si líhal, prišla Zuzka.~„Zuzka, prosím
2437 28| inakšie. Aká radosť!~Prišiel likér na stôl. Rafiková z neho
2438 28| chlipla a nebolo lepšieho likéru. Akiste tým ho častovala.
2439 28| Mal mäkký čierny klobúk, lila kravatu a braun kabát,”
2440 25| salónnych cukríkov, šumivých limonád a všelijakých minerálnych
2441 11| rozbehne. Sklepník prináša limonádu. Ach, keby tak niečo sladké
2442 3 | prítomných pánov; kupec Lindenberg s tvárou ako vysušená slivka;
2443 11| pochválil. Kompánia stojí. Links front! Pred nosmi, kamarát,
2444 12| ostriebril listy mladých líp a štíhle biele pne briez
2445 3 | Ako keď sa chlapec zrúti z lipy, kde vtáčence vyberal. Len
2446 23| mokrého žltého opadaného lístia z agátov… A to bude znamenité,
2447 4 | strach… Pár paragrafov do listu… Číslice, punkty… Naľaká
2448 6 | prečo by som si nerozkázal liter vína? Kázal som si. Pili
2449 8 | konca,” rozkázal, „ani jednu literu nevynechaj. Aj punkty i
2450 7 | dá denne dvanásť, štrnásť litrov mlieka. Všetci chválili. ~
2451 23| do stajne a prisadnem k Líze.~A hľa! Líza je tichá.~Potiahnem
2452 23| vošiel som do stajne.~„Líza, Lízočka, musíš mi dať mliečka,”
2453 23| chlácholil som ju.~Ale Lízu nedajbože kapacitovať. Skákala
2454 23| hrdla, dámy v bundičkách s líščími chvostami na plieckach.
2455 5 | nemohol pochopiť. Pánom sa líškal a zďaleka stŕhal klobúk
2456 20| tuto, toto… Bohvie, aká ločprdina… Lenže doktori sú doktori.
2457 27| triaslo ako v prizme, čo lomí a farbí lúče, ale nemožno
2458 9 | Zuzka. No napriek tomuto lomozu zreteľne bolo počuť v kuchyni
2459 21| Spustila ruky z klávesov do lona a pozrela na neho.~„Živá
2460 11| s kytkami a ručičkami v lone. Každý by bol rád počul
2461 9 | nevydá. By sa jej zasa chcelo lopotiť sa od svitu do noci… Kravy,
2462 7 | nenájdeš… Aj škriepky s Lovásikom by prestali ohľadom medze…
2463 7 | zabubnovali… Aj by sa splnilo, čo Lovásikovi predpovedal, že na rok on,
2464 6 | kráľovnou. Zimnej krajinky a lovca, ako sa odporúča od svojej
2465 18| Ten obrážtek! Zhrozila sa. Lovec so zajacom na chrbte! Sem
2466 6 | alebo králiky. Niektorí lovia z výšiny utešený obraz dolinky
2467 24| Viete, tá spoločenská lož je i tak špatná,” povedal
2468 12| bohatého diplomata v pravej lóži. Pri vstupe Cingita ste
2469 10| skrýva, kto ho stopuje a ľstivo za ním číha. Očakával, že
2470 12| a všade poslušná, tichá, ľúbiaca… Vždy, všade…”~Slzy jej
2471 18| bolo krásne, tak náruživo ľúbiť, zatúžila zrazu. Keby tak
2472 11| oknami. Nazdali ste sa, že ľúbite, a pre niekoľko hviezd na
2473 6 | Rúčka v pazuche. V pazuche ľúbostné fluidum. Plný mesiac. Biela
2474 18| bude treba, skoncipuje i ľúbostný lístok pre slečnu, ale cítil,
2475 11| krágliku zabudli ste na tie ľubozvučné tóny, ktoré udierali do
2476 27| prizme, čo lomí a farbí lúče, ale nemožno cez ňu nič
2477 9 | papierikmi. Prečo varia? Od Lucie až do Vianoc každý deň ráno
2478 17| tej lásky ani len najmenší lúčik… Bohu chvála, že som sa
2479 14| srdce. Preč s rozumom, páni! Lúčme sa! Srdce, páni! Srdce bez
2480 27| kvetov žiarili slnečnými lúčmi. Kvety a listy stromov lenivo
2481 28| kde niet reči o prostých ľuďoch. Ona si musí osvojiť ich
2482 15| je to človek. Ani forma ľudská. Drozdík, kolega, tiež.
2483 15| seba, čo je v nás pekné a ľudské, a sme zlí, falošní, hnusní.
2484 10| Ak sa ukazuje, nemôže mať ľudskú podobu, ale akúsi inakšiu,
2485 8 | redaktor miestných novín „Hlasu ľudu”, sedel vo svojej pracovni.
2486 12| toľký hriech zrušiť sľub ako luhať kvôli sľubu. Nie, nie. Robí
2487 12| intenzívnejšia. Na dlhú tablu lúky obďaleč lial svoje svetlo
2488 15| vtedy si myslel: dosť bolo lumpačice a veselého života. Človek
2489 24| ránom, pri mládeneckých lumpačkách bral som Cigánov, ukázal
2490 15| hlbokej doliny. Športy, lumpačky. Potom ona. Vtedy mu prišlo
2491 11| ste na cítiace srdcia, na lunné noci a tiché nočné hudby
2492 14| vytržení. Tri veľké acetylénové lustre svietia. Akoby slnečné svetlo.
2493 17| že svieti v izbe veľká lustrová lampa nad stolom. Na záclonách
2494 21| Zahodený prstienok sám našiel. Ľutoval spálené listy. Večierkami
2495 24| že by sa iné neradovali. Ľutovať ju nebudú…”~Prišiel mladý
2496 13| máš nový klak, že si od Luxa kupoval včera košeľu. O
2497 13| rukavice. Ľudia to považujú za luxus a chodia v lete bez kabáta
2498 25| zaľúbená… Zajtra ju vypýtam…”~„Lužete, pane,” vyskočil som.~„Nechaj
2499 13| nechal.”~„Ale, Jonatan, ty lužeš.”~„Ako?”~„Včera si ich založil!”~
2500 8 | článok. ~Znel takto: „List z Lužian. Dvadsaťpäťročné jubileum
2501 1 | a utierajúc si teraz už lysinu, ktorá sa mu v strachu zapotila.
2502 2 | a rýchlo ich spúšťali k lýtkam. Plieskalo to, ani čo by
2503 8 | pelendreku v pohárikoch, bez lyžičiek, takže si jubilanti museli
2504 20| stola, kde večeral. Ani lyžicu nevyňal zo zemiakovej polievky,
2505 26| sedela. Netreba do vody máčať, aby prestala kvokať… To
|