15-chomu | chopi-drich | driec-hosti | hotel-kolky | kolok-macat | macha-najje | najkr-neohr | neopa-nosu | notar-osi | osik-podlo | podlu-posti | posto-punkt | pupa-sihon | sile-stryn | stud-ukazo | ukazu-vrask | vrata-zachy | zacia-zelen | zemet-zalud | zaluz-zurna
Part
2506 21| bôľ nad stratou lásky. Máchal silno palicou a bil na mokré
2507 7 | vzmáhal a ostrel. Začali husto máchať rukami a ich pohyby stávali
2508 17| ako sa usilujete. Pritom máchate mufom a na vašich ústach
2509 20| Pozrel ešte raz za gazdom a máchnuc rukou, odišiel.~Starý Bartuš
2510 23| Počujže, nadobudnime si mačičku.”~„Ach, to už radšej psíka,”
2511 18| cicicíc!”~„V kuchyni sú ti mačičky,” preriekol Vlado ironicky.~
2512 13| hovoríme k veci. Matka, vlastne macocha, asi tridsaťpäťročná horúcokrvná
2513 9 | len pre cudzieho. Bude iba macochou a horšou slúžkou ako u nej.
2514 8 | namiesto Turka povedalo Maďar. Vtedy sa deti nesmiali.
2515 5 | maďarsky, ale tak, že ho Maďari nerozumeli. Zriedkakedy
2516 8 | ich odovzdal v sprievode maďarskej reči. Ktosi mu za to z klobúka
2517 18| jej tváre ako z knihy. Ako mädlí ten svoj spevníček, k lícu
2518 25| snubným, ten dlho, dlho mädlila, až prešla na malíček… týmto
2519 2 | bielych plátenných šatách, v mäkkej košeli, bez kravaty, so
2520 25| odporní, príjemní, tuhí, mäkkí a všetci básnici vedia akí,
2521 24| Tak dobre bolo sedieť v mäkkom foteli a rozmýšľať. Ťažká,
2522 27| Nebolo v nich ani tepla, ani mäkkosti. Mne zakaždým sa zazdávalo,
2523 28| jej ruku. — Mäkká rúčka, mäkučká, pomyslel si pritom. „A
2524 15| je plnšia a i v spôsoboch mäkšia. Musím ísť.~„Obrátiť!”~Koč
2525 3 | Pripojil sa k nim červený mäsiar Trupák.~„Bude búrlivé zasadnutie,”
2526 11| pekná.”~„Prečo?”~„Trošku mäsiarska, ale dosť pekná. Pozrite
2527 18| do šírky a je akýsi veľmi mäsitý, tučný, slečne Máli ide
2528 4 | chumáčovým obočím a s veľkým mäsitým nosom. Oblečený bol do obšúchaného
2529 28| a už sa hrnú… Nože toho mäska nech sa vám páči. Tak, tak.
2530 10| slečna Anička môže byť tým magnetom, ktorý pána kaplána priťahuje.
2531 28| premerala od hlavy po päty.~„Mais il — il n’est pas chez soi…
2532 28| n’est pas chez soi… a la maison,” povedala jachtavo a neurčite
2533 23| ožilo. Nie preto, že bol máj, ale že som mal pri boku
2534 28| na tom dosť: ešte raz sa majestátne poklonil a držiac pred sebou
2535 7 | môže licitovať.~„Dufek je majetný,” riekol istým, chladným
2536 23| som sa oženil.~Prišla v máji na moju opustenú stanicu.
2537 28| fotografovali a všetci majitelia päťkonárikových koruniek
2538 4 | večeri bola aj pečená kačka s majoránikom a gaštanové pyré… Od tých
2539 27| príležitosť. Ako nastali pekné májové dni, nachádzal som ju takmer
2540 3 | pred svojou tučnou pani majstrovou Zuzanou, rodenou Kiš. Keď
2541 28| páči. Tak, tak. A z tých makarónčekov. A či neradi? Ak sa vám
2542 28| iba náhoda, že má rád i makaróny, i cviklu, i uhorky… Pani
2543 21| divána, dívajúc sa kdesi na maľbu povaly, myslel o predošlom,
2544 6 | na minulej zábave. Akýsi maliar—umelec ju maľoval. Notár
2545 14| obliata červenou farbou, s malilinkými fúzikmi a lalokom pod bradou.
2546 28| vy Elenkou, to Elenôčkou malinkou, prekrásnou.”~Vravel so
2547 3 | vrchstolom sedel pán richtár Malinský. Pred ním písma a zvonec.
2548 7 | uveriť. Vyznám sa v lichve.”~Malobrežania čím ďalej, tým viac si dovoľovali.
2549 7 | faloš nestala. Licitácia v Malobreží ešte, tuším, ani nebola
2550 7 | Keď sa Lovásik vrátil do Malobrežia a rozprávali mu o licitácii,
2551 15| držať vážne. Aká detinskosť, malodušnosť. Alebo sa žením, alebo nie,
2552 13| mesta. Sadla na mňa akási malomestská lieň. Sedel som celý deň
2553 6 | Akýsi maliar—umelec ju maľoval. Notár chválil jej krok,
2554 27| obrázok. Ďakujem. Vy ste ho maľovali.”~A akoby urazená chytila
2555 25| kilá cukríkov. Rakyta jej maľovanú podobizeň. Ja som napísal
2556 21| kus papiera a začal na ňom maľovať.~„Vy sympatizujete,” hovoril, „
2557 28| osôb.~„To som kúpila pre Máľu,” vravela. „O týždeň má
2558 27| rozhovor.~„Len tak. Pre seba maľujem,” povedala sucho a zasa
2559 4 | ako tá večera, ako celý Malvínkin vydaj. Ale demikát sa neprepadol.
2560 4 | vyčkával obed, krajšiu ako Malvínkina muzika, keď hrala Mozarta,
2561 4 | piatej prichádza Malvínka: ,Maminka príde hneď. Je v kuchyni.
2562 28| Pekné dievča. Pravý opak maminkin. Váži len päťdesiatdva kíl
2563 12| začiatku ste si šuškali s maminkou, potom ste hľadeli ďalekohľadom
2564 2 | dosť nahlas do očí, že je mamľas, zišiel dolu vŕškom ku rieke. ~
2565 2 | pehavá, ale pekná Rozetka Mandalíková, ani mladá kučeravá podsudcová,
2566 3 | revali kanóny do uší pri manévroch a nebál sa. Keď zabubnovali
2567 28| musí osvojiť ich reči, ich maniere. Naučiť sa to všetko z románov,
2568 14| sa dlhšie vystane, že sa manžel vyhovorí na nejakých cudzích
2569 3 | šutruje cez rínok svojho manžela, a zachádzali sa od smiechu.~
2570 19| ale i pred svojím vlastným manželom, ktorý ju aj počúval a na
2571 19| bezpodmienečne vyhovieť manželovým rozkazom.~Prišlo, povedzme,
2572 22| cestovať… A ešte i táto manžeta je možno od neho…”~Vravel
2573 25| pokrčenými golierikmi a manžetami, v zaprášených a sviečkami
2574 11| vysokými čistými goliermi, manžetkami a rukavičkami. Podišli ku
2575 22| som ako pre seba a odopäl manžetu, nazrúc do nej.~„Akurát,
2576 8 | tam si zajem.”~Natiahol si manžety, založil kráglik, ktorý
2577 9 | tak, ako čo by ju boli z már zniesli. Skôr sa podobala
2578 25| sme sa od jej brata, že 3. marca tohto roku zapísala do svojho
2579 1 | tri piade od neho.~„Ježiš, Mária,” volal v trapiech, „nohu
2580 4 | pečiatky prosím a čím viac mariek na obálku… Pošlite rekomandovane,
2581 11| nehovoriť. Tam bude moja Marienka, tam bude môj Janko. Dnes
2582 11| zhorklo.~Prešiel ku slečne Marienke.~Poklona.~„Odpusťte, ja
2583 25| bľabotal: „Vy tu o slečne Márii… Urážate ju… Neopovažujte
2584 2 | hradskej? Nevyjde veru ani Marína Sirenáková, ani pehavá,
2585 3 | hrdzavými fúzmi; fiškál Marinovič s prebitým čelom. Na druhom
2586 18| jej je pri boku to škaredé Marisko. Ani na krok bez nej, akoby
2587 15| som dnu.~„Ty sa zaliečaš Mariške?” spýtal sa ho raz starší
2588 15| koho by som si?”~„Koho?”~„Marišku Stuhlých. Dievča pracovité,
2589 18| urobila, čo mohla, a aby to Marke nebolo čudné, urobila to
2590 18| na ulici, a ona chodí s Markou len preto, že má na šestnásty
2591 18| nedeľa, jedinká vychádzka bez Marky! Elenka sa im i raduje.
2592 16| ako by sa vymotal, ale márne. Do Dunaja nechce sa mu
2593 21| odrazu, tak naoko. „To je márnenie času.”~„Oj nie. Ja vás rada
2594 13| rukavice, je márnotratník a márnomyseľník. Čertvie prečo — uznávam
2595 24| bez urážky jej samolásky a márnomyseľnosti… Ako by som sa len mohol
2596 13| vinu —, ja som bol trochu márnomyseľný a rád som sa blýskal. Nemohol
2597 27| bez srdca, všade len tá márnosť, tá hýbe vami. Ste bezcitná,
2598 25| neopatrní, ľahkomyseľní, márnotratní, skúpi, gavalierski, lakomí,
2599 13| nosí riadne rukavice, je márnotratník a márnomyseľník. Čertvie
2600 13| sme.~Od tých čias mám pred maskami rešpekt.~
2601 13| videl si všade. Šeptali k maskovaným, rozháňali klakmi a smiali
2602 4 | desiatej zvestuje: ,Nemáme ani masla. Môžu byť vajíčka?‘~,Navar
2603 19| pre rechtora, bez chuti a masti.”~Gazdiná Mída, čierna,
2604 11| slaninu držať za oknom v mastnom papieri a piškótové cesto
2605 10| prosil ma o nocľah.”~Pohrozil mastným prstom kaplánovi a dodal: „
2606 18| splývali akoby v čiernu masu skál. Len kde—tu vyčnievali
2607 10| Naľakal sa vám farára, čo máta pri Skalke. Neskoro sa vybral
2608 2 | samo predstavenstvo obce…~Matej Jakub, polremeselník a polgazda,
2609 16| proti svojmu charakteru matematikom: ráta v hlave dlžoby. Najväčšmi
2610 5 | povodilo, že sa hanbil za svoju materčinu a za svoje remeslo.~Mal
2611 7 | a povedal krátko: „Otcu, materi.”~Aj farár sa nahol ponad
2612 19| lepšieho od obkladu… Varíme materinské lístky… Dávame teplú vodu…
2613 4 | neušije, nezapláta. Má materské povinnosti. Plní ich? Každého
2614 26| známeho pochodu S Bogom mati…~„Prasacina, prasacina…”~
2615 21| prúdu. A až keď Elena s matkou vysadli do vozňa, sponáhľal
2616 16| kelnerov. Prázdniny, táto mátoha, sa blížia.~Vrátnický počúva
2617 10| kuviká?”~Z kuvika prešla na mátohy.~„U nás ich je hrôza,” podotkla.~„
2618 2 | podoprieť a odpadne. Druhí mávajú ten istý pocit, keď musia
2619 26| zodvihla konce sukne a mávajúc nimi pomaly a obozretne,
2620 11| pančuškách. Ešte i cigarety mávali u neho korunky. Skrátka,
2621 28| krajšiu nad všetky čardáše a mazúrky. Pieseň, ktorá sa rovno
2622 26| všetkých osem, všetkých osem! Maškara hnusná, lakomá!”~Keď sa
2623 13| Zvedavý som, aké vy môžete mať maškarné plesy. Zaiste je to len
2624 13| obyčajne, ale diškurovali o maškarnom plese. Hromžili na mládež,
2625 13| čierne krátke nohavice s mašľami, červené pásy cez prsia
2626 16| najnovšej módy, veľké biele mašle a široké nohavice. Aby dokázal
2627 16| ruky sú holé, vo veľkej mašli nevidieť blýskať sa diamantovú
2628 9 | dosť bolo tých všelijakých mašličiek. Do kostola vyháňajú každú
2629 12| okolo očí vrásky. Púder, mašličky, maľovanie. — A ja, tak
2630 7 | ktorýsi.~„Štajrant je nie maštaľ,” volal.~„Sú tam obecné,”
2631 20| ústa neutrel. Utekal do maštale. V pitvore mu vliezol pod
2632 23| slepé. Zakričíš „ašura, mašura!” — už ti pribehne. Dobré
2633 11| neuveril, červené a nie mäkké, mdlé, ale takmer pukajúce sa
2634 19| a čo?”~„Akési skrúcanie… Mdloba,” začala Mída, prisadnúc
2635 12| osvetľoval. Z dvora cez okno mdlým svetlom blikotali dva lampáše,
2636 5 | nich bol podľa pána majstra mechom udretý.~Nenadarmo vraví
2637 4 | kabáta fajku a druhou rukou mechúrik s červeným krajom, vyhrnul
2638 4 | je takzvaný škereňovský med. Kúpil som si štyri turecké
2639 9 | blýskalo sa na vyleštenej medenej ploche.~Taká bola Zuzka
2640 8 | Cestou sa mu ani stolár Medený nepozdravil. Stretol sa
2641 20| lavice a chytiac fľašu s medicínou, praštil ju o zem. Roztrepala
2642 15| ŽENÍCH (Skica)~Čuprík, doktor medicíny, išiel domov z krčmy. Svätil
2643 16| júnové popoludnie plnolícemu medikovi.~Medik, vážne, ani čo by
2644 18| Sama preniesla obraz i medveďa. Zapravila sviecu, prikryla
2645 7 | Lovásikom by prestali ohľadom medze… Usporil by pravotu, ktorú
2646 15| Počkám ešte trošku so ženbou.~Medzičasom ho predstavili dáme s peknou
2647 23| zrazu počujem cvengot a mékanie. Oproti mne ide koza, hnusná
2648 19| bradu lakťami o kolená, melancholicky sa zadíval na odhodený konček
2649 23| Sám ten čas leje ti akúsi melanchóliu do duše. Tak smutno ti je,
2650 6 | videl seba ako hlavnú osobu. Melanka napríklad zaujíma sa — o
2651 6 | som dotancoval so slečnou Melankou. I domov som ju odprevadil.
2652 10| a hvízdal si nezmyselné melódie, ktoré v okamihu vymýšľal
2653 12| patriace k tej sladkej melódii, najzvučnejšej, najšťastnejšej,
2654 11| Tiež do kostola. Slečna Meluzínka mala na sebe atlasové topánočky.
2655 23| hory. To je už veľa. Celá menažéria. A mal som vtedy tú kozu
2656 11| Musíš povzdychnúť pri jej mene. Aká to bola krásavica!
2657 25| frizúra lietala a ustavične sa menila. Rakyta, advokátsky osnovník
2658 15| Zviera to neurobí, aby menilo deň na noc a noc na deň.
2659 21| jej sedemnásť rokov. Po meninách asi štyri dni. Sedeli v
2660 17| kytôčku na prsia. Trafili sa meniny, narodeniny — kytôčka. Zazrel
2661 5 | to preto, že nemám pred menom ani „gr.”, ani „br.”, ani „
2662 19| znak úcty a lásky Zuzankou menoval, ale to bývalo len dovtedy,
2663 4 | aj žena a tá žena by sa menovala Želmíra Silnická. Táto je
2664 13| akú nosia poštári. Pekná mentieka s pozlátenými šnúrami. Krátka
2665 17| Prosím.”~„Nuž mňa. Seba menujem.”~Odrazu stíchla. Spravili
2666 10| Neprestane pri tom, čo smrťou menujeme. Svoju podobu premieňa,
2667 11| zdá, oberlajtnantmi ich menujú.~Dva rady sa pochytali za
2668 24| Afriky. Na druhom je viac menších červených škvŕn. Bránu majú
2669 27| akýsi obrázok podľa druhého menšieho obrázka. Bolo ticho, len
2670 14| Spoločnosť u Javora sa menšila. Prestal chodiť Šturec,
2671 12| ohnív, ktoré tam ďalej sa menšili a spájali jedna s druhou
2672 6 | nie.”~„Teda lev.”~„Zle meriate silu, slečna Boženka. Myslím
2673 18| Dívať sa z tmy do svetlej mesačnej noci. Hľa, už jej prichádzalo
2674 21| len po chvíli. „To je taký mesačník, bez vlastnej mužskej sily.
2675 16| má elegantný byt, peknú mesačnú gážu a dvanásť ceduliek
2676 18| bozkávali v záhrade pri mesiačiku.~Ach, ako by to bolo krásne,
2677 2 | na dieťa, čo sa mu pred mesiacom narodilo. Ktože ho opatrí?~„
2678 18| Podobá sa to hviezdam, mesiacu, prírode. To všetko nemožno
2679 18| sa do mňa. Bol vo veľkých mestách, vonia parfumom… Nie, nie!
2680 3 | prikývol hlavou, „slávne mestečko naše dalo by sa osvietiť
2681 2 | sa k úpustu, neďaleko za mestečkom, tak asi dvadsať minút.
2682 13| rozhovorilo o našom plese a samým mestom sa ozývalo, hučalo: „Bude
2683 2 | vystúpiť. Hore vás čaká mestská príležitosť. Môžete sa odviezť…”~
2684 3 | mu iba vtedy, keď šiel na mestské zasadnutie. Žena skrotla.
2685 2 | choď a daj zapriahnuť do mestskej príležitosti, príďte sem
2686 12| Nedávno sa prechádzali v mestskom parku. Len čo zmrklo. Ten
2687 3 | záležitostiach! Ako hromžieval pred mestským domom na pánov. Ako zúril
2688 11| čierne, kabát čierny. Ešte i metál si vylepil, vyčistený, jagajúci
2689 8 | hasičského spolku po jednom metáli z bronzu s kráľovou hlavou
2690 4 | Oči by jej vyškriabala. Metlou vyhnala. Rozsobáš by ona
2691 17| obraz, lenže učeň, majúc metlu pod pazuchou, hovoril si
2692 11| Čuraymu? Pozrite, toto robil Mezey. Elegantné futro, vrecká
2693 2 | stretol s Janom Holubom, mešťanom z Horného konca. Obidvaja
2694 26| Mal narodeniny a kúpil od Michala Kontu, richtára z Militíc,
2695 19| takto chrbtom k nešťastnej Míde.~„Ale prečo, prečo?” spýtala
2696 19| láskou. Ale pán farár na Mídino dohováranie len toľko povedal:~„
2697 19| vyslovil pred svojou gazdinou Mídou, že by dal sto korún, keby
2698 19| Mída na Zuzanku a táto na Mídu tiež hnevala. Toto už nebolo
2699 19| Zuzanka, ale si požičiam od Mídy, už som si týždeň nič nepožičala
2700 14| Prišiel z malého mestečka, Mielnic. Jeho žena chce presídliť
2701 19| mohli sa radi mať podľa mien. Jeden sa volal Červeň,
2702 26| Ale, ako už vieme, človek mieni a pánboh mení.~Priatelia
2703 7 | nechcú dať licitovať a roľu mienia podržať pre seba. Jeden
2704 19| Len ich vezmite všetky,” mienil farár, „šli by s nimi k
2705 11| krčmy, a teraz rovno ta mieri. Tam je aj advokát Ježný
2706 23| kriku predávajúcich čuť mierny trap koní, za nimi tupo
2707 15| iba človek nevie držať mieru. Najmúdrejší tvor a najneprirodzenejší.
2708 4 | prehodených starý žltkavý, miestami vypĺznutý jágerský muf,
2709 14| neprivábili nikoho… Ale aj miestnosť je už akási nečistá. Treba
2710 11| Každý zašiel do susednej miestnosti občerstviť sa. Niektorí
2711 5 | čosi také ako hodiny a do miestnych novín dal, že stojí k službám
2712 8 | Vladimír Štilec, redaktor miestných novín „Hlasu ľudu”, sedel
2713 1 | ktorý padal v chumáčoch miešane s dažďom a roztápal sa hneď
2714 8 | takže si jubilanti museli miešať vreckovými nožíkmi, čakanmi
2715 9 | nos. Uľa sa mu prizerala, mihajúc drobnými očami a majúc ruky
2716 9 | studni pred vyhňou kováča Mikuláša, krátka biela sukňa sa jej
2717 22| Takýto agent… Smrdí na sto míľ… Vo vozni sa rozhadzuje…
2718 28| kde si sa ty len vzala, Mila? Ja som bola vždy taká čistotná.
2719 25| Mare?” spýtal sa Rakyta Milanoviča. Milanovič zasa hodil hlavou
2720 23| dobrodušne.~„To je také milé zvieratko.”~„Ale falošné.”~„
2721 12| hnevali. To je pravda. Tak ako milión iných, i vy ste otrokyňa.
2722 17| slečna. Ani pre každého miliónteho. Ja mám zmysel, ale nie
2723 23| ich vetviciach blyšťali sa milióny kvapák. Fúkal vietor a ony
2724 26| Michala Kontu, richtára z Militíc, tučné malé biele prasiatko
2725 1 | ho. Čoby taký boháč mal milosrdenstvo… Bohatí sú práve takí tupí,
2726 28| servis.~„No, len si povážte, milostivá pani,” hovorila okrem iného. „
2727 18| spať?” spýtala sa jej.~„Milosťpán belasú povedali.”~„Je tam
2728 11| tanečnice.~„Napravo, či naľavo, milosťslečna?”~„Len rovno.”~„Teda rovno.”~„
2729 11| sa zapotila, a predsa ťa milovali a milujú. — Ó, osem krásavíc
2730 28| pekné.~I o túto najvrelšie milovanú dcérku sa pani Rafiková
2731 24| mne dá meno Elena a Elene Miloš. Tak sa aj stalo. Slečna
2732 24| počul som, ako ju nazvala Milošom. Ona so smiechom prikývla
2733 24| alebo biliard hráme, tak milujeme ženy. Za kartami ideme,
2734 21| Nenávidím vašu lásku. Preto ho miluješ, lebo ti povedal, že ťa
2735 21| Ba viac, pohľad lásky. Milujúce slovo, slovíčko. Ale aj
2736 21| rada. Naľakala by si sa milujúceho slova. Ušla by si.~„Naozaj
2737 28| sa domácej slečne, dcérke Miluške (lebo ona to bola), potom
2738 28| Prišla domov. Pozrela do Miluškinej izby. Tu bola tma. Zatajila
2739 28| tak sa vidí, že myslí na Milušku, ale ju pani zverolekárka
2740 19| kým rechtor dokončil, ale mimo kostola, na ceste!~Vždy
2741 21| mieste ako prikovaný. Ľudia mimoidúci strkali do neho. Mrmlali,
2742 3 | meste hrôza, budú sa lepšie míňať, keď nie iné, aspoň čižmy.
2743 25| šumivých limonád a všelijakých minerálnych vôd, poháre s nedopitým
2744 24| koštiaľ, ktorý nám nechali minnesängri a trubadúri, a nazdávame
2745 23| A u nej sa veľmi rýchlo minula táto poézia života. Už začiatkom
2746 28| samosebou, keď 15. decembra minulého roku dostala nové hodvábne
2747 11| prizerať a náš duch zalietne do minulosti a bude tancovať s naším
2748 26| bol pod zem prepadol… A minulú stredu, len čo kúpila hus
2749 18| že i ona existuje v tejto minúte. Pristúpila ku klavíru,
2750 24| namanie sa ti v najkrajších minútkach. Ona sa ešte vždy nazdáva,
2751 11| potom zatúžil za dvoma minútkami, potom za tromi. Zbadal
2752 9 | mrdla: „Nuž nepôjdem.”~Pani Mirzáková, keď sa o týchto pytačkách
2753 9 | znamenitá. Panie závideli Mirzákovej tento ôsmy div sveta. Druhým
2754 9 | Šla slúžiť ku kníhkupcovi Mirzákovi v Hornej ulici. Povedala,
2755 14| že u Javora spieva chýrna miss Tony alebo Rozy a produkuje
2756 17| počula som ho i videla, mizerný herec. Poviem vám o slečne
2757 26| Tuliak, pred ktorým jedlo mizlo, ani čo by horelo, a stále
2758 16| to ide každý mesiac. Časy miznú ako bankovky do kasy kelnerov.
2759 17| to hovorila o priateľovi Miškovi…! Odprevádzal som ju domov
2760 26| Spravil kruh a čľupol do mláčky. Zasipel. Akiste mu ho Darinka
2761 28| o všetkom. Musela ísť ku mladej vdove, aby ju podchytila
2762 26| svojho bratanca, starého mládenca a inžiniera Sihoňa, sa zavčasu
2763 5 | nesvedčí. Povedali to aj mládencom. „Aký doktor? Čo za doktor?
2764 26| svojmu bratancovi, starému mládencovi Sihoňovi, stala sa jeho
2765 24| srdcom. Neraz nad ránom, pri mládeneckých lumpačkách bral som Cigánov,
2766 16| z tejto letargie rečník mládeže, desaťročný právnik, človek
2767 14| radosťou. Radosť je byť medzi mládežou pri zábave. Tam nájdeš rovnosť,
2768 14| Ujujuj!” A traja tichí mladíci pri okne s nevinnými tvárami
2769 21| nádych nedotknutej sviežej mladosti… Prižmuruje mihalnice a
2770 4 | nich. Azda by sa pri nich mladoženíchom cítil. Nemôžem sa ich dožiť…
2771 9 | stále ešte nehľadiac do očí mladoženíchovi, podala mu ruku do jeho
2772 15| prišlo na um ženiť sa. — Mladučká, nízka, plavovlasá. Celá
2773 15| šedivý, druhí dvaja celkom mladučkí. Starý spieval. — Čmud zlého
2774 12| a naozaj sa nájde medzi mladými dievčatkami, bakfišmi. Pôjde
2775 9 | tri listy. Od Mariny, od mladšej sestry Anny a od otca. Tento
2776 2 | sa… I ty si také bahno a mláka, holý a smutný breh… Buď
2777 20| retiazke a skáčuc ako slepý po mlákach, kĺžuc a potkýnajúc sa neprestajne
2778 11| preboha!”~„Prečo?”~„Radšej mláku. Vôbec tu nedostať dobré
2779 2 | týždňami. Blato po kolená, mláky. Pozri, teraz je ako dlaň…
2780 28| proti svetlu a dva razy mľasla jazykom: „Utešené šaty!
2781 18| prichádzať a sadať ku stolu?” Mľasol pritom ústami a chytil ju
2782 11| ruku v jeho ruke, cítiac a mlčiac, nezastala láska. Pán podsudca
2783 17| zas on.~„Nebolo.”~A zas mlčíme.~„Čo, chystáte sa na koncert?”
2784 21| potom sa vo mne narodí. A ak mlčíš, ja žena možno cítim voľačo
2785 28| Rada som, že ti chutí, mliazgaš, vidíš, tak treba, ale by
2786 19| neskoršie iba čistú polievočku, mliečko, vajíčko, zaprávané kurča,
2787 12| zúbku… Tretí. Ten, čo je za mliečnym. Napravo.”~„Ale, vy ste!
2788 4 | okresný súd! Juraj Čečina, mlynár, obyvateľ tunajší, mi je
2789 28| neprídu? Stará drkoce ako mlynské koleso… Aspoň vraví, a mne
2790 14| nespytuj. Ja som vlastne mních a môj byt je kláštor.”~„
2791 14| stenách, že prišlo znamenité mníchovské pivo, že dáva najlepší pezinok
2792 12| proti otroctvu tak, ako mnohé nebojujú.~Lenže, čo má bojovať,
2793 12| sú na svete…~Hútal ešte o mnohom a šiel za ňou. Pred samými
2794 2 | musel sa oprieť, navidomoči mnohých, o stĺp lampy, a tak stáť
2795 27| svoje ústa a líca. Pred mnohými si necenila, ani predo mnou
2796 11| front! Pred nosmi, kamarát, močarina. Nieder! zarevem. Kompánia
2797 14| Jarček zdá sa ti Dunajom. Močarinka Blatnom. A ty ten Dunaj
2798 27| zarazila ma. Akási otázka sa mi moce v hlave. Prečo to urobila?
2799 15| je to hlúposť, že sa tu mocem. Zviera to neurobí, aby
2800 11| lásky a oddanosti. Koľko je moci v tvojej sladkosti. Ľudia
2801 14| dvere a zjavila sa Fraňova mocná, sympatická postava, akoby
2802 6 | taký krok. Viedenský šik a móda popri tom. Utešená. A notár
2803 24| Kult žien nie je viacej v móde. Emancipácia, rovnoprávnosť;
2804 8 | košele. „Z teba by bola moderná žena, to je pravda,” pokračoval
2805 18| a do spevníka. Kde treba modliť sa, hlboko skloní šiju a
2806 9 | a v ruke pátričky, malú modlitebnú knižku a bielu šatku. V
2807 13| spraviť nové. Rád mám aj módny frak. Ale môj zasa len zostal
2808 2 | zarastené prsia. Notár mal modré nohavičky, ale poznať ho
2809 16| cylinder podľa najnovšej módy, veľké biele mašle a široké
2810 19| farárovi.~Pani rechtorka bola mohutná pani s prísnou, zamračenou
2811 25| myslel som si, a bavila sa s mojimi prstami, s každým osobitne,
2812 11| Keby tak z toho. Ale aj bol mok! Niečo klasické. Bohovia
2813 1 | golierom a koncami rukávov mokla. Červenkastý šál, čo mal
2814 21| Máchal silno palicou a bil na mokré kamenie dlažby, až sa mu
2815 23| hmla. Na dvore bolo plno mokrého žltého opadaného lístia
2816 23| dažďa. Nohy sa mi šmýkali po mokrej pôde. Zle je v hore v takom
2817 5 | vykrúcal. Dvíhal nad hlavou mokrú šatku a triasol ňou. Radosť
2818 2 | podlhovastej hlave s chumáčom mokrých vlasov v čele a po tenkých
2819 27| Neverili by ste mi…”~Robila mokrým štetcom čiary po stole a
2820 13| srdiečka pomocou sladkého moku. O chvíľu sa zjavila krásna
2821 9 | do pánovej čižmy a v tom momente už aj spravila raňajky a
2822 22| Morgenstern, Wien…”~Po tomto kvázi monológu akoby som sa bol spamätal,
2823 28| ktorého sa cedil chladný dážď. Monotónne čliapkal po rozbahnenej
2824 28| záletník, je obluda. Uráža morálku, povesť, čistotu mesta.~
2825 22| Chcem.”~„A vy ste agent Morgensternov z Viedne?”~„Som.”~„Teda
2826 21| ženu a zaľúbim sa. Lámka ma morí v pravej nohe. Kto ma bude
2827 19| si oči: „Vy by ste aj na moriaka povedali, že je taký ako
2828 6 | nedokončím. Láska ťa bude moriť. Obledneš — a ja nedokončím.
2829 24| nie rovnaké. Kľučka veľká, mosadzná. Koľko ráz som prešiel vedľa,
2830 17| červenkasté koberce, na žlté mosadzné tyčky a neumelecky zamaľované
2831 28| sa o lakeť a dívať sa na mosadznú kľučku dvier. Ale Brveník
2832 13| zasa dve lampy vo veľkých mosadzných svietnikoch. Hasiči sa blýskali
2833 8 | bielou zafľakovanou zásterou motal sa medzi stolíkmi, ale ani
2834 24| ruky. Chcem sa oľstiť a motám jej myšlienky… Neviem prehovoriť
2835 8 | stalo. Zvedieť príčiny a motívy. A odbehol.~Uháňal rovno
2836 20| pluhu, odkopol tu rýľ, tu motyku. Červený v tvári a celý
2837 4 | Chce vedieť, či ten krásny motýľ neukáže sa hnusnou húsenicou.
2838 4 | vám jagať, trblietať ako motýle. Každú chcelo by sa vám
2839 4 | Mozarta, krajšiu, ako keby sám Mozart hral: hudbu tanierov, vidličiek
2840 4 | Malvínkina muzika, keď hrala Mozarta, krajšiu, ako keby sám Mozart
2841 25| rozpomienky kĺzali sa nám mozgami, myšlienky priadli tkanivo
2842 14| rozlievala dušou a celým mozgom… Ktože by vás nemal rád,
2843 2 | Pre mňa sa chystá tma — mozgová tma… Dovoľ, aby som sa ťa
2844 18| Červená sa a smrká. A čo Julko Mraček? Nič, celkom nič. Chodí
2845 21| a šiel naspäť. Keď bola mračná, nemesačná noc, zavše zašiel
2846 7 | pane,” odpovedal exekútor mračne.~„Treba hotovým,” potvrdil
2847 28| slovo. Do hlavy jej padlo mračno. Prestala vnímať. Cit sa
2848 16| Každý je veselý, len Julo s mračnou tvárou sedí a díva sa do
2849 6 | Chlad čoraz príjemnejší. Mrak sa pomaly spúšťal, akoby
2850 19| do úst a do hlavy. Divná mrákava prebiehala mu hlavou a zatemňovala
2851 16| kaviarňach opretý o malý mramorový stolík robí napoleonovskú
2852 23| falošné.”~„Chytá myši.”~„Mraučí.”~„Ale i pradie.”~„Škriabe.”~„
2853 5 | rozdávať sa podľa našich mravov nesvedčí. Povedali to aj
2854 11| bolo, zavzdychneš. Už máš mrazené. Takí ľudia. Prechádzaš
2855 17| rukávy, brnkal do tváre a mrazil. Chlad som cítil už aj na
2856 21| zdalo, stuhol od večerného mrazivého vetra, ktorý triasol vetvami
2857 14| kocháme. Váš dych zničí kvety mrazu na tablách a my odrazu vidíme
2858 27| otvoriť oči, dvíha obrvy a mraští čelo.~„Vidíte lepšie?” spýtala
2859 3 | poťahoval krátky kabátik a mrdal plecami. Kedy—tedy zdvihol
2860 9 | nechodila.~Zuzka len plecom mrdla: „Nuž nepôjdem.”~Pani Mirzáková,
2861 7 | richtára, pričom dva razy mrdol plecami, narovnajúc sa.~„
2862 24| naľakala… Ako som vtedy mrhával čas, a nikdy mi to na um
2863 18| ku šťastiu. V tej túžbe mrieť a ožívať, ako to píšu básnici.
2864 26| napravo a naľavo, akoby mrkala na kurčatá, počastovať ich
2865 18| veľmi rýchlo prešlo. Už sa mrkalo, keď tu odrazu chýba desať
2866 1 | hlavou, čudujúc sa náhode. Mrkol na chorého a udrel prstami
2867 21| kancelárii.~Šero včasného zimného mrku sa už vkradlo do chyže a
2868 9 | ich vystierajúc na táfli a mrmlajúc si popod nos. Uľa sa mu
2869 21| kladiem do zásuvky chladne,” mrmlal si. Aj tak stála bez zmyslu
2870 21| mimoidúci strkali do neho. Mrmlali, že stojí v samom prostriedku
2871 19| mu prišlo na um, že pred mŕtvicou nemá sa čo dvíhať žalúdok…
2872 10| ceste sa pohýbali. Ináč bolo mŕtvo a ticho. Blížila sa polnoc.~
2873 21| o predošlom, zahynutom, mŕtvom. Tak sa aspoň nazdával,
2874 27| rozčúlenejší, ale akoby som bol mŕtvy. Prekvapila, zarazila ma.
2875 9 | nevyzerala ani tá, ako čo by z mŕtvych vstala, ani tak, ako čo
2876 4 | parou a pomocou susedy na mrvance so zemiakmi a škračkami.
2877 2 | bol vyzeral… Stretol sa s Mrvenčíkom, gazdom z Dolnej ulice,
2878 15| Nebudeš ju môcť vyhodiť — mrzieť ťa bude. Ja by nikdy nehľadel
2879 14| zabudnete, že sú ľudia zlí a mrzkí, že je život špatný, naničhodný,
2880 12| rodičovskom dome…? Ech, život je mrzký, poriadok zlý a čo by dobrým
2881 17| severu ťahal chladný van. Mrzlo a ľad i hrudy sa nám mrvili
2882 27| dlho, i ona. Odrazu veľká mucha začala bzučať okolo jej
2883 27| hlavu a stopovala bzučiacu muchu.~„Nie je nebezpečná,” prehovoril
2884 9 | dievčatá za mužskými ako muchy za cukrom. Len čo začnú
2885 16| nechutí.~„Kamarát, nemôžem sa mučiť. Ale zato vari len ísť na
2886 3 | ostatok mesta celkom dosť. Múdri ľudia to boli, čo tie lampy
2887 13| sme mysleli, že bohvieako múdro hovoríme k veci. Matka,
2888 13| Myslím, že krajčírova Müllerova dcéra.”~„Ale veď tá sedí
2889 2 | pripojili aj gymnastiku Müllerovho systému. Chodili po brehu,
2890 2 | kúpeľ spojený s vodným a Müllerovou gymnastikou.~Ale nie preto
2891 2 | dlaňami proti sebe. To bol ich müllerovský pozdrav. Hneď zatým sa začali
2892 21| zhrbená, ruky držiac v mufe na kolenách, sedela vo foteli.~
2893 19| pomáhajú cukrom, kávou, múkou a octom, keď to potrebujú,
2894 26| slnečné hodiny na vysokom múre domu pri záhrade už padal
2895 27| hrialo v povetrí bez vánku. Murovaná, zavápenená ohrada záhrady
2896 26| na ráno zostalo iba päť. Múry dookola, všetko pozamkýnané,
2897 25| pomocník ešte v tú noc rannú muziku pod oknami slečny Mary?
2898 28| pokurizujeme. A budeme dávať nočné muziky.~Ale tu sa zastavil. Prišla
2899 25| priadli tkanivo so zlatými muškami v ňom. Mušky sa trepocú,
2900 25| so zlatými muškami v ňom. Mušky sa trepocú, trepocú, akoby
2901 28| a ide sa zájsť láskou k mužíčkovi. Naozaj. Oni sa majú veľmi
2902 11| dievčatá. Manželky povedali mužom, ako čo. Pán sudca advokátom,
2903 24| Mužským ženské a dámam mužské. Vedel som, že mne dá meno
2904 21| taký mesačník, bez vlastnej mužskej sily. Taký umelý jarok v
2905 21| prírody plaché v láske k mužskému, nesamostatné. Možno neskôr,
2906 9 | nuž by nelipli dievčatá za mužskými ako muchy za cukrom. Len
2907 25| primáš, prestanúc sa triasť a mykať hlavou, celý sa naklonil
2908 24| do salónu k nej. Možno sa mýlim, že je ona i teraz tá tichá,
2909 28| Predsa by som sa mohla mýliť.”~„Nie, nie, nemýlite sa.”~„
2910 6 | jeden rožtek?”~„Milosťpani myslia, že je to dosť.”~„To je
2911 17| Poznám ťa, pekná maska, myslieval som často. Keď tak nič,
2912 19| poslúžiť. — Mám síce kávu, myslievala Zuzanka, ale si požičiam
2913 19| včerajšie smažené hríby…~Pri myšlienke na hríby mu tak skrútilo
2914 21| potlačiť každý cit k nej, každú myšlienočku musí odohnať, čo ju obvíja.
2915 26| ako druhá gazdiná. Nebrala mzdu, neslúžila, ale len z rodinnej
2916 28| hlavy po päty.~„Mais il — il n’est pas chez soi… a la maison,”
2917 11| povstane, tá hrudka sa pustí, naberá na seba, väčší, šíri sa
2918 8 | sa smialo na Maďara, to nabili.~Redaktor bol s číslom skutočne
2919 28| sudca šiel po cigary a sebe nabiť do čibuka. V izbe zostal
2920 22| nám tváre ako ihličkami. Nablízku pri ceste trčali iba telegrafické
2921 8 | Tunajší kaplán vravel o sile náboženstva po slovensky. Antal Lalok,
2922 8 | iste. Podceňovanie proti náboženstvu, celkom určite. Urážka vrchnosti
2923 19| pošuchol tanier k mise a nabral si šošovice. Ale nezabudol
2924 9 | drevo a odčitujú, či do páru nabrali, či nie? Nuž? Horký tam
2925 28| musel si pán doktor prvý nabrať polievky. Až po ňom si vzali
2926 6 | všeobecný záujem. Musím to nabudúce napraviť. Prvú ju vykrútim
2927 20| čela. Znak, že si pomohol.~Nacedil z tekutiny do hrnčeka a
2928 23| chvostami na plieckach. Líca načerveno vyštípané od vetra. Tu i
2929 27| nastali pekné májové dni, nachádzal som ju takmer vždy v letníku.
2930 22| krátky čas. Zbadal, že môže nachladnúť. Vyskočil teda na sedadlo,
2931 14| lásku a on každému. Cigán nachyľoval sa k jeho uchu, akoby tiež
2932 1 | zaplátal… Všade má síce nachytaných dlžôb, ale zaplátal by…
2933 22| zápach sa stratil. Potom sa načiahol za kufríkom v sieti. Otvoril
2934 25| je opitý. Takému pavúkovi nacicanému daj pokoj. A potom,” šepol
2935 23| Vietor ti schytáva čiapku. Načim ju rukou pridržiavať. Vlak
2936 9 | mlieko zo sporáka v kuchyni. Načrie rukou do pánovej čižmy a
2937 7 | halenou, aby mohol hlbšie načrieť do rukáva. Po chvíli vytiahol
2938 19| je v sobotu šošovica.”~A načrúc do nej veľkou lyžicou, zdvihol
2939 11| V sále utíchlo všetko, načúvajúc.~„Alarma!” zavolal oficier —
2940 14| sa Táravý.~Zastali sme a načúvali. Za nami na druhej strane
2941 8 | že ho schytí za rameno a nadá mu do hlúpych a nepozorných.~
2942 8 | vodilo práve tak. Tu sa naďabil aj asekuračný agent, mladý,
2943 15| Možno, že sa podnapil a nadal by mi.~„Rozkážete, pane?”
2944 11| sa do jej srdiečka, ale nadarmo. Na nežné slovo nemala inú
2945 4 | mi to v akomsi rozjarení, nadchnutí… takom akomsi duševnom rozpoložení.
2946 27| známom. Nevidel som ju nikdy nadchnutú, oduševnenú. O ničom nehovorila
2947 24| nedajbože. Akási ľútosť ma nadchodí, alebo hlas svedomia. Kedy—
2948 15| taká útla, malinká. Priam nadchýna človeka. Včera kukala, kukala.
2949 12| Často vychádzala z domu v nádeji, že ho postretne. Chodila
2950 26| vody v umyváku, nahol sa nadeň a začal si drhnúť tvár,
2951 28| zneniu môjho mena.”~„Nejaké naďfaluši, kišfaluši?”~„Nie.”~„Máte
2952 10| podotkla.~„Ako všade,” nadhodil kaplán.~„Ale u nás sú skutočné,”
2953 23| bude moja žena triumfovať nado mnou, až sa dozvie. Zrazu
2954 23| na krk a šepce: „Počujže, nadobudnime si mačičku.”~„Ach, to už
2955 9 | ramená niesli nehybne plné nádoby. Neobzerala sa ako straka,
2956 6 | banky jej dvorí… Husársky nadporučík jej dvoril na minulej zábave.
2957 27| že som vlastne nechcel nadpriadať rozhovor.~„Len tak. Pre
2958 1 | nič. Vtiahol brucho a nadul — nič. Vystrel jednu nohu,
2959 21| myslel si. Profilík. Ružový nádych nedotknutej sviežej mladosti…
2960 18| pokojné. Líca s ružovým nádychom a tváričku čistú, bielučkú.
2961 26| Prrassacina!” vykríkol nadšene a po tvári sa mu rozlial
2962 9 | hotových päťsto zlatých nagazdovaných.”~Suseda nevravela zle.
2963 2 | ponáhľaj!”~Sluha odbehol.~Naháči ešte za chvíľu otvárali
2964 4 | Slová: ,advokát, žaloba‘ naháňajú strach… Pár paragrafov do
2965 2 | odrazu zastavil. Traja celkom nahí ľudia s fúzmi a bradami,
2966 5 | devuškou s veľkopanskými náhľadmi.~To mi už ide, myslel si
2967 3 | poriadny kresťan, bol toho náhľadu. Pred bránou mestského domu
2968 13| Tak sa zdalo, že sa veľmi náhlil, lebo netrvalo ani desať
2969 12| začervenala. „Prečo tak náhlite? Myslím, že nebudete mať
2970 14| Javorovi.~„Celkom som na to v náhlivosti zabudol,” povedal, keď ho
2971 9 | odkiaľ bola aj Zuzka. Odrazu náhlo umrela mu žena. Čo bolo
2972 1 | ho strhalo a strachu mu nahnali… To by bolo dobre, hútal,
2973 11| neelegantné. Oficier sa hlboko nahne a ešte aj nohou pokýva,
2974 23| najmizernejšie zviera. To ma nahnevalo.~„No, vieš, mačku nedovolím,”
2975 14| prisvedčil a všetci boli nahnevaní. Volali Javora. Veď poriadok
2976 26| polesnú.~„Čo sa robí,” zavolal nahnevaný, „dom sa rúca, či je zemetrasenie?”~„
2977 24| zamyslený,” povedala domáca, nahnúc sa cez susedu. Sedela tretia
2978 21| celkom zažmúrili a dievča, nahnuté k nemu, akoby sa skĺzalo
2979 1 | Potriasol hlavou, čudujúc sa náhode. Mrkol na chorého a udrel
2980 15| to je krátky čas. Čuprík nahováral a v myšlienkach ďakoval
2981 9 | vykladajúc ich na táfľu.~„Nahovárať sme ťa prišli. Či by si
2982 28| sa to má vydávať… Dcéru nahovorí, Brveníka zvábi… Ani nebude
2983 28| ste vedeli, čo tá na vás nahovorila! Nikdy by ste nepozreli
2984 28| druhú tak… Čo mne už o vás nahovorili! Ešte mi aj list písali
2985 15| kráľovstvo a domácnosť. Tá nahradí všetky krčmy a zábavy. Treba
2986 22| trojnásobnú robotu. K tomu sa nahrnulo zimy a prudké fujavice vniesli
2987 23| týždne zbierali sme králiky a naivne spytovali sme sa bielych
2988 12| bude veselé, smejúce sa, naivné… Krútiť sa to bude bezstarostne
2989 28| rukou a usmiala sa: „Vy ste naivný. Veď to ony všetky jedna
2990 21| jej šiat. Potom sadol na najbližší vozeň a chcel ich dohoniť.
2991 21| na dlažbu. Chcel zájsť do najbližšieho hostinca, a predsa šiel
2992 21| nečakajúc odpoveď, podišla k najbližšiemu fotelu a sadla si.~„Dovolíte?
2993 25| stupni nebezpečenstva i najchrabrejší stáva sa utekajúcim chabcom…”~„
2994 6 | domácu slečnu.”~Len kde ja nájdem byt bez domácich slečien?~
2995 26| kurčatá, počastovať ich nájdeným zrnom.~Darinka sa usmiala.
2996 14| mládežou pri zábave. Tam nájdeš rovnosť, srdce a vznešeného
2997 26| ktorú zavolal svojich dvoch najdôvernejších priateľov, zverolekára Tuliaka
2998 20| štuchal ju lakťom, potrhával najedovaný retiazkou a fučal ako bujak,
2999 11| víno, víno, víno. To osladí najhorkejšiu chvíľu, to vráti stratenú
3000 9 | dovrávala Uľa.~„Vždy bola najhoršia medzi nami,” sekla Marina.~„
3001 2 | farby. Okrem toho doktor mal najhrubšie nohy a zarastené prsia.
3002 9 | dobytok. Všetko treba opatriť. Najímať veľa stojí a na cudzieho
3003 26| Ty si na príčine, že najímaš byty na konci dediny medzi
3004 10| sú skutočné,” vravela. „Najistejšia je tá, čo sa ukazuje pri
3005 19| ako pavučina, tenké ako najjemnejšie tkanivo, a pánkovi sú hrubé
|