15-chomu | chopi-drich | driec-hosti | hotel-kolky | kolok-macat | macha-najje | najkr-neohr | neopa-nosu | notar-osi | osik-podlo | podlu-posti | posto-punkt | pupa-sihon | sile-stryn | stud-ukazo | ukazu-vrask | vrata-zachy | zacia-zelen | zemet-zalud | zaluz-zurna
Part
3006 11| všetko akoby uliate do najkrajšej formy. Krása! Aká nevinná
3007 11| Medzitým oficieri okupovali najkrajšie skupiny dám. Bolo šťastie
3008 4 | divadle, bále tým najmilším a najkrajším ukazuje. Aj dievčatá na
3009 12| Ako sa vôbec smeje nad najkrajšími cnosťami.~„Tak aj nad láskou,”
3010 6 | druhí inakší. Vyhľadajú si najkrajšiu tvár s utešenými očami.
3011 18| devätnásť, ani dvadsať. Je v najkrajšom veku. Má na šestnásty rok.
3012 15| skliepka tak očistom. Tam sa najľahšie s ňou oboznámim.~Šiel. Šiel
3013 22| usmievajúc sa na mňa:~„Mám plátna najlepšej akosti. Ráčte si obzrieť.
3014 19| darmi. Farár dostal za vrece najlepších jabĺk, rechtor suchých slivák.
3015 26| bola zakliata. Nezvábiš ju najmastnejším chrústom. Keď kvoká — kvoká.
3016 27| tu sedím a že ju to ani najmenej nezaujíma. Poznova mi prišla
3017 17| počuť. Vykynožím cit do najmenšej iskierky. Beztak dnu v srdci,
3018 4 | ulici, divadle, bále tým najmilším a najkrajším ukazuje. Aj
3019 4 | Vec je jasná,” povedal, „najmite si na ten deň kuchárku.”~
3020 23| rukou, ani čo by pes bol najmizernejšie zviera. To ma nahnevalo.~„
3021 6 | ostatnom tanci.~„Viete, kto je najmocnejší tvor na svete?” spýtal som
3022 6 | čo myslíte, ktorá dáma je najmocnejšia predo mnou?”~„To ja neviem.
3023 15| už si predstavil, ako si najmú byt a budú žiť celkom tichučko
3024 15| človek nevie držať mieru. Najmúdrejší tvor a najneprirodzenejší.
3025 15| mieru. Najmúdrejší tvor a najneprirodzenejší. Akoby bol na vážkach rozum
3026 17| ona by sa mi zasmiala v najnežnejšej situácii, ako vravela.~Od
3027 21| zámkami, aby ju neotvoril ani najnežnejší pohľad dievčaťa, najoddanejšia
3028 17| prsta. Vohnala som ich do najnežnejších situácií. Rozplývali sa
3029 21| Cestou šeptal Elene čo najnežnejšie slová. Ticho ju oslovoval.
3030 16| biliarde; nosí cylinder podľa najnovšej módy, veľké biele mašle
3031 17| že som zazrel vo výklade najnovšie pohľadnice — prvá šla Aničke.
3032 25| vydarenom plese zdalo sa nám najnudnejšou vecou. Hudba ešte zvučala
3033 21| najnežnejší pohľad dievčaťa, najoddanejšia dôvera priateľa. Neveriť
3034 3 | býva vo svojej domácnosti najpokornejším otrokom? Pán majster bol
3035 25| apatekársky pomocník, „ale najsmiešnejší sú ľudia, čo sa dievok a
3036 11| nezabudnuteľná. Ty spravíš cenným i najsmutnejší život a odhodený lákavým.
3037 7 | aj cirkevná osoba k tejto najsvetskejšej veci. Farár videl Dufekov
3038 12| najzvučnejšej, najšťastnejšej, najtichšej, nezabudnuteľnej nikdy,
3039 17| sebou, treba vôle. To je najväčší pán, keď existuje. S jeho
3040 18| zrátala pätnásť hviezd, najväčších a najkrajších. Sadla tiež
3041 2 | pľasol do dlaní a vykríkol v najväčšom začudovaní: „Veď je to náš
3042 17| horúcich citov, na utíšenie najvrelejšej lásky, ktorú človek môže
3043 28| a všetko pekné.~I o túto najvrelšie milovanú dcérku sa pani
3044 4 | Vysadil sad. Rodí sa mi ovocie najvyberanejšej fajty. Mám desať včelínov.
3045 6 | detskými očami je pre mňa najvzácnejšia. Že zaujímať sa budem o
3046 18| chýba desať strán. Práve najzaujímavejšie. Štyri razy preskúmala knihu,
3047 12| patriace k tej sladkej melódii, najzvučnejšej, najšťastnejšej, najtichšej,
3048 6 | dobre. Môžeš ho tancovať s najšpatnejším človekom, ale čardáš! Slečna
3049 12| melódii, najzvučnejšej, najšťastnejšej, najtichšej, nezabudnuteľnej
3050 10| spať. Rozduril ich aj v najživšej debate.~„Desať hodín,” vyhlásil. „
3051 8 | Mladý čierny sklepník s nakaderenými vlasmi, s ustrihnutým, zakyckaným
3052 28| Budú lepšie posudzovať náklady. Ak majú pekné dievčičky,
3053 4 | Sviečka dohorieva… Knôt sa nakláňa a papier, do ktorého je
3054 11| láskou, že je všetko jemu naklonené. Cit sa mu v prsiach rozšíril
3055 21| svetlovlasú dámu. Vo vetre šli naklonení jeden k druhému, pridržiavajúc
3056 21| Elena sa na neho nedívala. S naklonenou hlavou, zhrbená, ruky držiac
3057 1 | ním a sadol si na peľasť, nakloniac sa nad Ďura.~„Čo vás bolí?”
3058 11| aranžérov sa rozdvojil. Naklonili hlavy. Niekto hlbšie, niektorí
3059 28| Uverili všetko. Ja si ho nakloním, zavolám na obedy. Nechám
3060 27| predsavzatie vzbudiť vo mne náklonnosť, slabosť, a keby ste ma
3061 9 | Možno, že by sa tým dala nakriatnuť. Becko váhal, ale konečne
3062 7 | Že nie!” Druhý, bledý s nakriveným plecom, sťaby ho zuby boleli,
3063 11| Slúžka u sudcu zabudla nakŕmiť svine, lebo neprestala viksovať
3064 11| nezašiel? Po obede len čo nakukneš do kancelárie. Treba sa
3065 14| bol som dosť sentimentálne naladený. Poézia sa mi rozlievala
3066 4 | listu… Číslice, punkty… Naľaká sa a upečie… Každý sa bojí
3067 10| ako je Veselý!”~„Nuž?”~„Naľakal sa vám farára, čo máta pri
3068 19| iste alebo spadne. To ho naľakalo. Sadol si zasa a chytiac
3069 26| stoličku a sadol k stolu. Nalial vína do Tuliakovho pohára
3070 14| mládenec.~Buteľku doniesli, nalialo sa, vypilo sa. Potom doniesli
3071 11| donáša buteľku s hviezdami a nalieva a núka.~„Ráčte, prosím,
3072 24| Nepohodlne mi je pri nej a namanie sa ti v najkrajších minútkach.
3073 21| Ináč by sa nevydávala. Namanul sa iný človek so slovami
3074 27| Prečo si neodťahuje ruku? namanula sa mi otázka. Nevidel som
3075 9 | zakývajúc hlavou s dlhými namastenými vlasmi a sinavými hrubými
3076 7 | papierom.~„Počkať by sme mali,” namietol farár a vytiahol cigarník
3077 27| urazená chytila štetec, namočila koniec do pohára s vodou
3078 14| blahorodý pane?”~A ty si si už namyslel, že si pán, a dvíhaš nos.
3079 14| nečisté. To sme si len tak namysleli. Žbrnda je to všetko. A
3080 25| samoľúbosť. Z nej vyrastá namyslenosť, čo nás vedie za nosom,
3081 11| Pomútia hlavy slečinkám. Namyslia si a nebudeš môcť sa s nimi
3082 25| môžu zavrieť do blázinca. Namyslíme si, že nám je more po kolená
3083 25| punktu a my sa bláznime, namýšľame si. Ty si namýšľaš, i ty,
3084 25| bláznime, namýšľame si. Ty si namýšľaš, i ty, i ty.”~Ukázal rad—
3085 14| mrzkí, že je život špatný, naničhodný, hlúpy. Zabudnete, že je
3086 14| Tam sú ráno, predobedom a naobed. Tam sú poobede, večer i
3087 2 | znebezpečovať ľudí…! Ak im tak napadne všetkým trom za mnou sa
3088 24| nepríjemný - zimný. Sviežo napadnutý sneh sa topil pod južným
3089 9 | hneď sa aj domov ponáhľala. Napäté, silné a ohorené ramená
3090 4 | vyhrnul ho, vložil doň fajku a napchal si ju. Pripálil a rozprával: „
3091 19| preto, že sa musí voľačím „napchať”, pošuchol tanier k mise
3092 22| čižmách a ešte aj slamou boli napchaté, lebo slama drží teplo a
3093 20| skormútenými očami.~„Na, napi sa,” ponúkal ju, podávajúc
3094 4 | Kúpiš si za štyri bryndze, napiješ sa vody, staneš si ku sporáku
3095 16| kútiku vidí belasou ceruzkou napísanú vetu: „Ale aby si sa učil!”
3096 28| vína. Zajtra zasa sa môžeme napiť.~Ani nezbadali, len keď
3097 14| vyspevovala. Poznali hlasy. Napitá tiahla s Cigánmi. U Živeckých
3098 14| chlieve, nazdáte sa… Ale napite sa vína a život vám zahrá
3099 4 | Vy budete taký dobrý a napíšete advokátsky list.”~„V akom
3100 1 | jeho žena Verona.~Tá sa naplače, pomyslel si, a za ňou všetky
3101 23| nohy a chcem opláknuť.~Líza naplašená odo mňa odskočila.~„Neboj
3102 18| tú túžbu. Jej duša sa ňou napĺňa. Srdce oťaželo a jej jemné
3103 24| vŕšky, žltú dielňu s komínom napĺňal človeka ťažkým, oloveným
3104 12| z ktorých viala vôňa a napĺňala stromoradie, ukázala sa
3105 14| do izby elektrický prúd a naplnil každý atóm vzduchu, vnikol
3106 9 | čakať, ale keď si putne naplnila, už sa aj zohla, chytila
3107 26| vyšla z dvora.~Srdce sa jej naplnilo akousi nežnosťou voči tejto
3108 28| aj bolí, aj radosťou ju naplňuje. Nie, nemožno, že by bola
3109 16| pohár, dokončil: „Teda páni! Napnime nite myšlienok a vysúkajme
3110 24| kartami ideme, lebo nám napnú nervy, zaujmú myseľ a rozprúdia
3111 13| Moja zvedavosť je zrovna napnutá. Čo myslíš, dá sa od zvedavosti
3112 28| hlas, otrčila pery, chcejúc napodobniť Vrabcovú.~„,Nie, nie. To
3113 1 | by nebolo, ani kravy… Čo napojiť, komu dať žrať, komu podstlať,
3114 23| Kaviarne s pariacimi sa nápojmi, hotely so smejúcimi sa
3115 21| ako omámený nejakým tuhým nápojom. Chcelo sa mu utekať za
3116 16| malý mramorový stolík robí napoleonovskú figúru a celé hodiny prekibicuje
3117 27| zazdávalo, že svieti v nich jej napolo odžitá, chladná duša. Jej
3118 4 | napomáhať v domácnosti. Napomáha? Nepostelie, neušije, nezapláta.
3119 4 | znevažovanie. Povinná je muža napomáhať v domácnosti. Napomáha?
3120 21| Bojovať a víťazom zostať, napomínal sa a posielal poslov naspäť.~
3121 1 | doktora platiť. Žena Verona napraví. Tá už nejednému napravila…
3122 1 | Ja už pomôžem… Nohu vám napravia. Budete chlap ako predtým.”~
3123 26| medzi oknom a kachľami dosť naprechádzala, prešla k mužovi do spálne
3124 26| prázdna a tichá. Veľká záhrada naproti cez cestu len čo začala
3125 25| zasmial sa pomocník, potom ako naprotiveň zaduplikoval: „Mara je koketa!”~
3126 17| a — kytku. Malú, krásnu, náprsnú z rôznofarebných klincov.
3127 14| medveď. Už si zasa drichmal. Napuchnuté máš oči, červené, a tu pás
3128 25| vrátili sa naspäť, dielňa na náradie už odtrúbila na rannú pol
3129 19| mne by ste mohli.”~Celá naradovaná zasa len prebehla k pani
3130 9 | pritom v duchu, že aj Uľa narádza oženiť sa. Teda je to nie
3131 21| oči zväčšili. Chytila ho náramná ľútosť. Zrovna hrdlo mu
3132 27| Zaujímate sa jedine o seba. Náramne ste márnomyseľná. Vždy a
3133 12| a mesiaca za pol hodinky narástla. Inštinktívne sa k nemu
3134 23| triumfovať, žena moja!”~Naraz počujem hvizd. To je ranný
3135 3 | silno štrkla. Dvere tuhým nárazom rozleteli sa dokorán a buchli
3136 19| podobali sa vo všetkom. Doktor nariadil obidvom ležať za týždeň
3137 10| vlastné oči videl. Počul aj nariekanie. Notár vám to isté povie.”~„
3138 21| svoju lásku, potom sa vo mne narodí. A ak mlčíš, ja žena možno
3139 14| Ani čo by sa grófkou bola narodila.~„Keby si ju len počúval,”
3140 2 | čo sa mu pred mesiacom narodilo. Ktože ho opatrí?~„Pán richtárko,”
3141 16| prijal. Daňovský, profesor národného hospodárstva, zapísal mu
3142 27| takým účesom, v kostýmoch, v národnom kroji… Rozhodne márnomyseľnosť…”~„
3143 8 | Všeličo. Poburovanie proti národnosti v každom prípade. Urazenie
3144 14| sa len tak hrnú. Tam máš národných. Tam sú odnárodnení. Tam
3145 12| ako predtým, ako u divých národov. Otrokyne…”~Elena chcela
3146 24| mi mysľou. Nerada sa hrá! Nároky vidieť. Ech, musím jej povedať
3147 14| si jeden proti druhému, narovnali sa, založili si ruky do
3148 19| Trhol hlavou a vyšiel narovnaný von.~Alebo boli palacinky.
3149 17| sa k nej celkom! Mať ju v náručí ešte raz, ako vtedy v jeseni,
3150 3 | ľudia spali. Zákon boží chcú narušovať. Keď má byť tma, nech je
3151 27| vybuchne z nej dlho tajená náruživosť voči jednému človeku. Rád
3152 19| náhodou zídu, tieto dve sa naschvál schádzali, aby sa vyponosovali.
3153 21| Násilenstvo z jeho strany.”~„Násilenstva niet. Mal si vidieť.” A
3154 21| ústam. Daromná výhovorka o násilenstve. Mužskí sú prichabí a či
3155 21| Keď mi to navrhuješ.”~„Násilenstvo z jeho strany.”~„Násilenstva
3156 12| odtrhnúť ruky od očí. Napokon nasilu pustila ruku. Oči mala zaliate
3157 27| som šiel, kedykoľvek sa naskytla príležitosť. Ako nastali
3158 22| nechal. Ale on ho stiahol. Následkom čoho som sa rozzúril a podniesol
3159 16| som taký smelý navrhnúť nasledujúce: Kúpi sa za šesťdesiat hákov
3160 6 | Diván a posteľ mi nechá.~V nasledujúci deň bol jarmok. Po obede
3161 6 | veľkú ceduľu na bránu s nasledujúcim textom: „Elegantnú izbu
3162 11| svoju čierno—žltú toaletu. Naspodku žltý hodváb, navrchu čierne
3163 20| lícach, v izbe oznámila, nastal krik a lomoz. Starý Bartuš,
3164 27| naskytla príležitosť. Ako nastali pekné májové dni, nachádzal
3165 3 | To je prvé. A keď toto nastane, ký čert rozpozná majstra
3166 8 | bude dnes nejaký sviatok,” nástojila žena. „Prečo by neboli piekli
3167 26| Popri sne s rybami aj to ju nastrašilo, že videla starú babu hneď
3168 6 | kuchyne.~To zasa domáca pani nastrojila. Ale, preboha, čo som jej
3169 21| izbe bola tma a von už tiež nastúpil večer. Lampy svietili už
3170 8 | kabátové vrecko a začal naťahovať rukavičky.~„Iste bude dnes
3171 26| ešte raz, ale už bez hnevu, naťahujúc nohavice.~„Darinka. Slečna
3172 28| a starý mne… Čo tí ľudia natárajú. Dnes bol u nás pred obedom
3173 15| Zajtra celkom vážne zájdem k Nataške… Je to dievča zdravé, pekné
3174 21| budete aj vy počínať, ale nateraz je tak, že najprv musí zahovoriť
3175 4 | Honorár až potom.”~Škereň celý natešený potriasol advokátovi ruku.
3176 19| len zvíja a zvíja. Raz sa natiahne, raz sa pokrčí. Po živote
3177 1 | Proboval si ruky pokrčiť a natiahnuť, prešiel dlaňou po tvári
3178 9 | podala mu ruku do jeho natiahnutej ruky a zašepkala: „Nech
3179 17| jednou rukou sukňu, druhou s natiahnutým mufom kývala v povetrí.
3180 22| topánky aj s galošami na ne natiahnutými.~Pozrel som nižšie a videl,
3181 27| pomyslel som si. Som jej natoľko odporný, že sa so mnou nechce
3182 28| od radosti. Ako by i nie! Natrafila na škandál, mohla oklepať
3183 1 | Čo sa na tých roliach natrápil, a teraz by ich mal popustiť.
3184 4 | Veľká izba s podlahou nažlto natretou. Nové červené koberce so
3185 28| polovička sa raduje, že natrúsil mnoho chleba.~„Nevieš, že
3186 3 | skrotla. Neodporovala, len naučenie mu dávala: „Ale aby si niečo
3187 26| ju zavrieť. Nech sa raz naučí poriadok to staré strašidlo.~
3188 17| správať ku mne. Potom ju naučili, aby sa odo mňa neodvracala.
3189 6 | topánky neočistila? Ja ťa naučím poriadok! Hneď a zaraz dones
3190 3 | vývinu mestečka. Všetci sa naučíme po „uhorsky”. To je prvé.
3191 28| osvojiť ich reči, ich maniere. Naučiť sa to všetko z románov,
3192 14| bradou a veľkými ametystovými náušnicami. Ľstivými širokými očami
3193 27| Videl som len malé ucho bez náušnice, biely nahnutý krk a tenké,
3194 21| tých silných tónov hudby… Náušničky zo zlata, podobné zamrznutej
3195 3 | profesormi a ich famíliami navalí sa do mesta ľudí a peňazí.
3196 4 | masla. Môžu byť vajíčka?‘~,Navar demikátu,' okrikujem ju
3197 23| žena mi trochu chýbala, ale navaril som si večeru sám. Tri vajíčka
3198 4 | bol škandál pred hosťom.”~„Navarte večeru vy.”~„Nikdy som nevaril,
3199 17| Nie,” povedala sucho, „navečer príde môj snúbenec, to jest,
3200 9 | pochádzajúcemu na krky zavesili. Navešajú na ne všetky možné čačky,
3201 2 | závrat a musel sa oprieť, navidomoči mnohých, o stĺp lampy, a
3202 19| nízki a tuční a mali skoro navlas jednaké plešiny. Plešina
3203 20| sa zmárnila,” skončila s navlhnutými očami.~Odrazu ich vytreštila,
3204 17| trápil. Kynoženie sa mi navonok darilo, ale zdnuky nie.
3205 16| rukávy! Ja som taký smelý navrhnúť nasledujúce: Kúpi sa za
3206 16| žiaľ je i naším žiaľom. Navrhujem, aby Julo Vrátnický zaplatil
3207 21| urážaš!” kričal. „Keď mi to navrhuješ.”~„Násilenstvo z jeho strany.”~„
3208 4 | ide od tridsiatich rokov. Navykol som sa a dobre… Je to kríž.
3209 22| jednej, aj z druhej strany. Navzájom sme videli, že ani jeden
3210 28| by k nej. Veď i jej patrí návšteva… Rozpomienky volali. Dobre
3211 19| dotieravý. Rechtor rozdriapal navštívenku a odpľul si.~Keď sa falošné
3212 8 | Asi na tretí deň zasa ho navštívila žena v pracovni.~„Tu si?”
3213 14| porada. Poradu hromadne navštívili. Ozývali sa tuhé reči. Oduševnenie
3214 1 | napravo skočiť, ale pozrúc nazadok, zdalo sa mu, že tadiaľ
3215 28| nieto dvanásti. Ona sa nazdá, keď si kúpi servis, že
3216 6 | dáma vstala a pošla ku mne. Nazdala sa, že ju vyzývam do tanca.~„
3217 11| chceli smiať. Víno, víno. Nazdar! Prosit!~V dvorane boli
3218 17| oni smejú? Nič nevedia. Nazdávajú sa bohviečo, že som zaľúbený.~
3219 13| som všetko hlúpo vyvracal, nazdávajúc sa, že to súvisí s mojím
3220 21| zahynutom, mŕtvom. Tak sa aspoň nazdával, že to všetko už zahynulo
3221 24| minnesängri a trubadúri, a nazdávame sa, že sme zaľúbení, nemôžeme
3222 28| Pozriete sa na ňu odpredku, nazdávate sa, že je to ostrm ďateliny.
3223 23| znepokojilo. Čo to tá žena ešte nazháňa? Nebudeme môcť ani po dvore
3224 22| pre seba a odopäl manžetu, nazrúc do nej.~„Akurát, Morgenstern,
3225 24| Elenou a počul som, ako ju nazvala Milošom. Ona so smiechom
3226 28| Má i dcérku. Miluškou ju nazývajú. Pekné dievča. Pravý opak
3227 25| bláznivé. A predsa je v našej prírode jeden bláznivý punkt,
3228 14| Prečo?”~„Pozri hore.”~Nad našimi hlavami v obloku vis a vis
3229 7 | pán exekútor.”~„Vádium,” naštrkol chladne a krátko rapavý
3230 25| pomocník a obrátil na seba našu pozornosť. „Pozrite na bláznivého
3231 4 | jedáleň. Veľká izba s podlahou nažlto natretou. Nové červené koberce
3232 12| biť sa, aby ho zodvihol. A nebadá, že ho nenávidí, že mu to
3233 12| bočný chodník už dávno. Ani nebadali. Tu bolo už tmavšie. Len
3234 24| Tam som chvíľu postál a nebadane zašiel do tretej izbičky.~
3235 24| Sedela pri klavíri a hrala:~Nebanovala bych, keby nemusela…~Sadol
3236 28| časom sa opätuje. Nikto nebanuje, že vypil fľašu dobrého
3237 1 | Ja sa postarám, Ďurko. Nebanujte. Všetko bude v poriadku…
3238 24| chladno, bez rozochvenia.~„Neberte ma vážne,” riekol som ticho
3239 9 | vdovy zasa mládenci veľmi neberú. Čo vdoviciam pozostáva?
3240 25| čistá. Pri istom stupni nebezpečenstva i najchrabrejší stáva sa
3241 11| nepriateľov, je vystavený guliam, nebezpečenstvám, ohňu! Akože ho nemilovať.
3242 27| bzučiacu muchu.~„Nie je nebezpečná,” prehovoril som. „Nebojte
3243 15| aj ako žena. Koketky sú nebezpečné. Nemilujú jedného, ale jedno
3244 9 | fľaku vyhodila. Druhý bol nebezpečný, lebo sa ho aj jej rodina
3245 24| vrtela v prostriedku. Nikto nebežal ju zodvihnúť, až padla.~„
3246 11| tancujú! Páperom sa cítiš. Nebežíš, letíš. Ach!~„Prosím, zadávať
3247 15| Teraz som tam bol. Ale ty sa neblázni. Mariška je znamenité decko,
3248 3 | vari budete zaň hlasovať? Nebojíte sa pána boha? Načože je
3249 14| sa všetci. Cigáni hrali:~„Nebojme sa, nedajme sa,~bratia jednej
3250 12| otroctvu tak, ako mnohé nebojujú.~Lenže, čo má bojovať, keď
3251 28| čudovala sa medzitým. „A nebolí vás hlava od toho? Mňa by
3252 28| keď vám hovorím.‘ „Teda sa nebozkávali,” povedala vysokým hlasom. ,
3253 26| gazdiná ako druhá gazdiná. Nebrala mzdu, neslúžila, ale len
3254 2 | tam sú. Hrozia sa proti nebu a plieskajú jeden druhého.”~„
3255 2 | Zverolekár sa už tak nehniezdil a nebúchal do boku susedov, čo sedávali
3256 27| moje srdce akoby utíchlo a nebúchalo tuhšie. Pritiahol som jej
3257 12| tak náhlite? Myslím, že nebudete mať proti tomu nič, pane,”
3258 24| Až pripriamy! Prosím, nebuďte… No a potom?”~Kruh sa zvrtol
3259 11| Len kedy vyjde už Oľa…~Nečakal dlho. Olinka vyšla. Takto
3260 3 | a keď je blato, pľušť, nečas, aj vrabec sa uchýli pod
3261 27| a líca. Pred mnohými si necenila, ani predo mnou si necení.
3262 21| pretrhla ho Elena. „To je aj nečestné.” A obrátila sa celkom k
3263 21| spoločnosť by ma vyhlásila za nečestného…”~„Nuž a?” pretrhla ho Elena. „
3264 25| Lužete, pane,” vyskočil som.~„Nechaj ho,” potiahol ma za frak
3265 14| Skrútia všetky svetlá a nechajú lampôčku, lebo odišiel,
3266 24| Obhrýzame koštiaľ, ktorý nám nechali minnesängri a trubadúri,
3267 28| nakloním, zavolám na obedy. Nechám ho raz s Miluškou v salóne,
3268 11| Vidíte,” vravel bez zmyslu, nechápajúc sám, čo vraví. Nahol sa
3269 8 | čo sa mu prihodilo, a nič nechápal. Rozmýšľal do večera. Najmä
3270 13| Ale veď tá vie všetko. Nechápem sám, ako to môže vedieť.
3271 4 | bez večere niet sobáša.~„Nechápete,” pokračoval otec, „šťastný
3272 22| došiel aj vlak. Nemal som čas nechať na vozíku nepotrebné veci.
3273 24| nemilosrdná.”~„Ako vy. Podpálite a necháte horieť. Čo, pekné svetielko?
3274 27| myslel som si. Ale čo si ruku necháva v mojej? Čudné.~Vzala do
3275 28| A to ma tí vari schválne nechávajú s touto Francúzkou, blyslo
3276 12| dám, šuštiacich hodvábom, nechávajúc po sebe vôňu ťažkého parfumu.
3277 11| sa mu to pošťastilo, keď nechávala svoju ruku v jeho ruke,
3278 19| Pán farár a pán rechtor sa nechceli rovnať v ničom a podobali
3279 23| pradie.”~„Škriabe.”~„Teda ty nechceš?”~„Nie, radšej psíka.”~„
3280 28| osoba. ,Len ostaňte, len nechoďte ešte, ale poseďte si.‘ Teraz
3281 9 | prestreľujú, ale toto nemá ani za necht pravdy. Keby sa vydaj rovnal
3282 18| robiť? hútala. Čítať? Keby nechýbali strany. Vyšívať? Pri lampe
3283 5 | som taký špatný. Zrkadlo necigáni. Vlasy sa mi blyštia ako
3284 14| aj miestnosť je už akási nečistá. Treba bude vymaľovať. Krásne
3285 14| Vždy bolo akési riedke a nečisté. To sme si len tak namysleli.
3286 23| som len ďalej. Akási dávno necítená horkosť vnikla mi do srdca.
3287 12| zamieralo v radosti nikdy posiaľ necítenej. Oči sa mu privreli. Hlas
3288 11| je láska, keď ju cítime, necítime ju len v srdci, ale všade,
3289 14| Ktože by vás nemiloval, kto nectil? Pokým ste ženy…~„A—á—á!
3290 11| oficier, oficier, oficier! Nečudo teda, že naše dámy s túžbou
3291 14| Cigáni hrali:~„Nebojme sa, nedajme sa,~bratia jednej rodiny…”~
3292 1 | privolal ešte na cestu: „Nedajte sa od tisícky.”~Ale na tisícku
3293 22| vidno. Tienidlo skákalo. Nedali sme sa. Jednako som ja mal
3294 18| tam. — A podišla od dvier. Nedalo jej čosi pokoj. Chcelo sa
3295 3 | Ježo, kde si? Ja si ho nedám zabiť!” kričala, behajúc
3296 26| povedal Žibrienka, „na nič nedáte pozor.” A spustil nohy z
3297 27| Hovoril som s ňou a ona zrovna nedávala odpoveď na otázky. Sama
3298 27| obrázku a neodpovedala.~„Zas nedávate odpoveď.”~„A čo vám povedať?”~
3299 4 | umelá… ,Aha! To ty preto nedávaš večeru,‘ myslí si iste pytač…
3300 3 | veľmi lacno… Vieme, že je v Nedašovciach papiereň, v ktorej sa dorába
3301 5 | Pán Sásik na to všetko nedbal. Pripravoval sa na bál a
3302 6 | domácou slečnou.~Tá by bola nedbala, ale matka ju schytila za
3303 24| Jej hlas to bol, a bežne, nedbalo pozrel som na jej stranu.
3304 24| ako! Veď sa na nás každý nedíva… Pôjdeme do spevokolu, alebo
3305 26| veľká. A aká svedomitá! Neďobe, neskáče do tváre. Dá sa
3306 14| stolík, jem rybu nožíkom, zle—nedobre. Fuj… A ako hovorí o babách,
3307 18| mám?” spýtal sa Ježík, ale nedočkal odpoveď.~Vzal si a pošuchol
3308 7 | chválili. ~Ale exekútora to nedojalo. Hodil rukou, že sú to všetko
3309 17| Už je môj. A veď klince nedokazujú nič. Dnes by sa správal
3310 21| na apelátu, ktorú začal a nedokončil. V izbe bola tma a von už
3311 20| nahnevaná na dcéru, že sa sama nedomyslí.~S Citróniou lietala Mara,
3312 24| Nuž tak ju donesiem.”~Nedoniesla.~„Mama bola doma a pred
3313 25| minerálnych vôd, poháre s nedopitým pivom a vínom. Veľká lampa
3314 15| myšlienky — to, braček, nedosiahneš. To je u žien nemožné. A
3315 28| nestál za nič. Keby sa taký nedostal, zbavil by aj umelec. Len
3316 4 | list moja žena ešte nikdy nedostala… Firma advokátskej kancelárie…
3317 24| domácej, tak sa mi vidí, už sa nedostanem. Škoda. Najmä dnes by som
3318 14| urážajúci. Myslím, že je to nedostatok salónov. Potratíte prirodzený
3319 9 | sliepky budí. Ani ju zrakom nedostihneš, tak lieta. Sukňa jej je
3320 26| zobák obstrihovať, ani sa nedotkne vajec, niežeby ich povypíjala
3321 21| Profilík. Ružový nádych nedotknutej sviežej mladosti… Prižmuruje
3322 8 | prasacina namiesto pečenej a nedovarené halušky so syrom, ktoré
3323 7 | Je to zákon?” spýtal sa nedôverčivo farár.~„Zákon,” odvrkol
3324 20| sa díval. Pokrútil hlavou nedôverujúc. Odštopľoval, poňuchal jednou
3325 3 | svoje remeslo. Len to mu nedovolilo. Ináčej mu to ani netreba.
3326 22| Neobujem.”~„Neobujete?”~„Nie.”~„Nedovolíte ani okno otvoriť?”~„Nie.”~„
3327 7 | chýrne,” pokračoval. „Hrozno nedozrelo od pľuští a zimy. Dva mesiace
3328 9 | medzi nami,” sekla Marina.~„Nedrážď,” chlácholila Uľa.~„Len
3329 11| kamarát vidím: akási sviňa nedrží krok. Halt! komandujem.
3330 14| Ale pravda.”~„Keď starí nedržia, čoby sme mali my držať,”
3331 1 | päty a nijako sa z blata nedvíhal. Ba čo viac, počal na ratu
3332 1 | zažmúril oči. Zdalo sa, že nedýcha.~„Zamdlel,” povedal mladý
3333 11| to je také hrubé, také neelegantné. Oficier sa hlboko nahne
3334 24| Ukazovať sa taký je komické a neestetické. Vy, slečny, máte viac estetického
3335 12| zamilovanú. Iný pre mňa neexistuje. Kde je nie ona, nemôžem
3336 25| O bezbrannom dievčati nefilozofuj,” volal Rakyta.~„Nevravím,
3337 24| sa práve vás týka a mňa.”~Negalantne staval som sa, akoby som
3338 11| dobrom tóne: „Mladí ľudia sú negalantní! Mladí ľudia si mnoho dovolia!
3339 6 | matka! Domáca pani… Aká negalantnosť! Kdeže boli posiaľ, že som
3340 17| je špatné. Vy ste veľmi negavalierska, cynická.”~Jej oči sa zväčšili.
3341 26| Dievča sa pustilo do plaču.~„Negavč!” okríkla ho pani. „Hajde!
3342 14| Akoby slnečné svetlo. Javor negazduje, keď je reč o citoch hostí.
3343 13| myslel som pritom. Ona neháda, ona ma pozná.~„Nuž, Jonatan,
3344 26| kuce tak zavčasu? Že sa nehanbí tak vyjsť, bleslo jej mysľou.
3345 12| srdce hovorí. „Rozplývam sa. Nehanbím sa, že milujem, a ukážem
3346 5 | Tak sa vám predstavil? Nehanebník akýsi. No počkaj. Zamieňaš
3347 28| krku. „Celkom takto.”~„Taká nehanebnosť! Toľká bezočivosť!” zavzdychali
3348 15| mrzieť ťa bude. Ja by nikdy nehľadel na ženu, len na jej príslušnosti.
3349 2 | rínok. Zverolekár sa už tak nehniezdil a nebúchal do boku susedov,
3350 3 | rozum, aby sme sa proti nehodám mohli brániť. Preto vieme,
3351 12| vyvolený, alebo neprišiel. Nehodila sa prvému do náručia — lebo
3352 27| dráždiť? Či ma pokladá za nehodného preriecť so mnou slovíčko?~
3353 26| by aj celkom zabudla na nehodu, keby jej nebola skapala
3354 24| aby nás rozdvojil. Keby neholdovala lži, vykrútila by ho a prišla
3355 4 | zaslzili. Pocmukoval fajku. Tá nehorela. Strčil ju so vzdychom do
3356 4 | Už by doniesli. ,Lampa nehorí.‘ Už by zapálili. ,Piva!‘
3357 3 | vlastne by malo horieť. Posiaľ nehorievali, to je pravda… Ale práve
3358 11| nerobím nič, ale potom nech nehovoria o dobrom tóne: „Mladí ľudia
3359 11| pišťalo.~O slúžkach ani nehovoriac. Ani jednu si nevidel v
3360 27| nadchnutú, oduševnenú. O ničom nehovorila s láskou, nikdy neukázala,
3361 28| o tom advokátovi ste jej nehovorili?” spýtala sa Vrabcová a
3362 24| že môžem ísť s ňou. Ani nehovorím o ničom, len som rád. Čudné
3363 24| To je nie tak.”~„V tom nehrá duša ani najmenšiu rolu.
3364 21| A čo vám teda zahrať?”~„Nehrajte.”~„Veď je Chopin krásny.”~
3365 12| vami, pred celým svetom. Nehrám sa s citom, ale ho cítim
3366 1 | Medzi stromovím sedela sivá, nehustá hmla. Hradská na sto krokov
3367 21| rozčuľovala, iste by som si nehvídzal. Hodil by sa na posteľ a
3368 21| pozrela na neho. Nikdy toľko nehy a pokorenia nevidel Čurín
3369 20| Pozrela dookola, ale sa nehýbala z miesta.~Prišiel aj doktor.
3370 27| nie! Mne samému sa srdce nehýbe. Mal by som byť rozčúlenejší,
3371 2 | rozkazuje richtár… No, čo sa nehýbeš? Rozkazujem ti, marš!”~Sluha
3372 27| DOOKOLA ZÁHRAda, tichá, nehybná, obliata slnečným svetlom,
3373 27| smiechom rozveselila. Líca nehybné, vždy jednaké, biele. Nezačervenali
3374 18| preplnené vôňou bazice. Stromy v nehybnom vzduchu stáli sťa vytesané
3375 24| Nezohrieva.”~„Zahasiť ho a neihrať sa s ním. To je naozaj zle.”~„
3376 28| grófov. Chudoba jej nijako neimponovala. O koho sa zaujímala, ten
3377 18| že je nie decko, lebo to neimponuje. Bože, ale ak naozaj spraví
3378 14| inteligentní. Lebo u nás neinteligentných vôbec niet. Tam sú ráno,
3379 1 | veselší, ako keď vchádzal. Neistota, ktorú pociťoval vtedy,
3380 17| Nik. Nik. Že by niekto s nejakou stuhou, rukavičkami, špendlíčkami
3381 14| že sa manžel vyhovorí na nejakých cudzích hostí. Povie sa,
3382 21| tisol priateľa ku dverám.~„Nejdem! Si rozčúlený!”~Čurín zastal
3383 28| Miluška, kdeže si? Ani nejdeš v ústrety hosťovi,” volala
3384 9 | nedeľu, keď išla z kostola, nejeden mešťan pozrel za ňou. Obyčajne
3385 1 | Žena Verona napraví. Tá už nejednému napravila… Ak by tá nie,
3386 11| Naozaj do sály prišli ôsmi nejednoduchí so zlatými hviezdičkami
3387 14| čo si nepozapínaš vestu? Nekaľavník. A tento fľak si kde zobral?
3388 17| temer zdesený.~„No áno.”~„Nekľakal a nezalamoval rukami. Nebolo
3389 24| príležitosti. Keby ste sa neklaňali starým formám, povedali
3390 28| chvíľach. Či koketka, či nekoketka. Hodila kus poézie do študentského
3391 27| neviete, a možno nechcete — nekoketujete ďalej. Pre známeho akoby
3392 21| Povedať jej, že ju rád nekonečne, veľmi. Pritom stál na mieste
3393 17| len že sa nerozplakali od nekonečnej lásky… Je to radosť tak
3394 7 | povedal nahlas, „čušte už, nekričte, budeme licitovať… Ale kravu
3395 11| môže byť Napoleon. Prečo by nekrižovali ruky ako Napoleon? Imponujúca
3396 26| Pezinské sa upíjalo ako nektár. Žibrienka ponúkal jedením,
3397 9 | naše porekadlá predsa len nekuľhajú, ale sú v nich skutočné
3398 2 | Jakub, od krstu do smrti nekúpu, vyjmúc tých pár detských
3399 28| strašný bôľ.~„A vy ešte nekúrite, pani Rafiková?”~„Ba áno.
3400 4 | Ale už v pitvore počujem: ,Nekváč ma.‘ To hovorí Malvínka. ,
3401 28| bude. Ostatne, prečo by nekvitla? S ľudom budem priateľský.
3402 2 | hlavou a pozrel na nebo, či neletí nejaký balón. Ale o balóne
3403 13| A ako ťažko ťa počúvať a neletieť s tvojimi zvukmi! Netúžiaci
3404 7 | vykríkol exekútor.~Dufek nelicitoval. Darmo je.~Keď sa Lovásik
3405 9 | vydaj rovnal smrti, nuž by nelipli dievčatá za mužskými ako
3406 17| spýtal som sa odrazu a celkom nelogicky.~Kupcove oči pod okuliarmi
3407 14| zlato lásky, viery, nádeje. Neľúbiš? Tak si nepil. Vypiješ si,
3408 14| my? Nikto. To je škandál! Nemali by sme k nemu chodiť. Veď
3409 14| Pozajtre príde. Braček, poď! Nemárnime čas. Jeden, dva…”~Pozrel
3410 21| provokoval toho hlúpeho Nemca, čo ho urazil.~„Ty ma urážaš!”
3411 15| vidieť ďaleko do tichého nemého poľa. Strácalo sa sťaby
3412 21| naspäť. Keď bola mračná, nemesačná noc, zavše zašiel pod samé
3413 18| kotangens beta. Čo je to? No a Nemila. Tomu nedávno zle prišlo
3414 24| klbko rozmotať.”~„Vy ste nemilosrdná.”~„Ako vy. Podpálite a necháte
3415 11| harmónii cigánskej hudby. Nemilosrdne potriasol tablice okien
3416 25| bojazliví, chabí a odvážni, nemilosrdní, veľkodušní, krutí, ale
3417 14| ozajstné ruže. Ktože by vás nemiloval, kto nectil? Pokým ste ženy…~„
3418 25| istý znak lásky. Keby ma nemilovala, nestískala by… Ale prečo
3419 11| nebezpečenstvám, ohňu! Akože ho nemilovať. Ako odoprieť, čo si zažiada.
3420 15| Koketky sú nebezpečné. Nemilujú jedného, ale jedno za druhým
3421 9 | Čo jarmok, jarmočné ju neminie. Odídu, iste donesú niečo.
3422 28| Rafika ani neštrngá, ani nemliazga, jeho polovička sa raduje,
3423 24| dáme nesvedčí. Hľa, staré, nemoderné rúcho…”~„Elena!” ozvalo
3424 11| Čuray.”~„Babrák. Celkom nemódne rukávy. Gombice. Ach, perlmutky.
3425 14| U Javora prázdno, púšť, nemota. Aj veľké acetylénové svetlá
3426 27| a nenachádzam. Stávam sa nemotorný, drevený.~Voľačo v záhrade
3427 9 | zdvihla svoje oči na Uľu s nemou otázkou, akoby sa čohosi
3428 24| nazdávame sa, že sme zaľúbení, nemôžeme žiť bez nej. Ale to je nič
3429 9 | sa. Teda je to nie taká nemožnosť.~„Čo, vdovec…? Len roľa
3430 4 | Večera nemožná. Pytač nemožný… Už dvaja pošli kade ľahšie
3431 7 | hlavami na znak, že rozumejú nemú otázku, ale, žiaľbohu, nemajú.~„
3432 24| hrala:~Nebanovala bych, keby nemusela…~Sadol som si k nej a díval
3433 18| si sviecu a tak vojdem. Nemusím vedieť, že on je tam. —
3434 24| troška rovnosti. Chcem radu. Nemusíte vravieť nikomu, že som vás
3435 25| nepáči a ty zaiste jej, zato nemusíš…”~V tejto chvíli vrazil
3436 28| ste ich možno zacítili a nemútil vám ich nik. Nerobte!~Nuž
3437 25| nemohli von z toho tkaniva.~Nemýlil nás v našich myšlienkach
3438 28| mohla mýliť.”~„Nie, nie, nemýlite sa.”~„Že sa zhodneme, nie?”~„
3439 10| dupot svojich vlastných nôh. Nemyslel ani na čas. Na chvíľu sa
3440 21| dávno premyslené dôvody, nemysliac viacej, ako sa mu videlo
3441 28| teda mohla zdržať Rafiková nemyslieť na to? Musela vedieť o všetkom.
3442 24| povedať. Nič lichotivé, nemyslite si. Keby nás len nerozdvojili.”
3443 17| ona nemôže konvenovať. Ty nemyslíš vážne a všetci hovoria o
3444 22| mi ani tieto čiastky tela nenachladli. Na nohách som mal vysoké
3445 27| odpoveď na otázky. Sama nenadpriadala rozhovor, len niekedy sa
3446 12| otrokyňou spraviť a aby sa nenahnevala, strúhate poklony.”~Čudrák
3447 12| Starí známi. Prečo nie?”~„Nenahneváte sa?”~„Nie.”~„Ostatne, prečo
3448 4 | trafí prísť klient. Nikoho nenájde. Odíde. Hotová škoda. Príjemné
3449 25| štvorylky, ale celkom oprávnene. Nenamýšľam si, veď mi ona najprv ruku
3450 9 | celú zlatku, len aby jej nenapadlo vydať sa. Čiernymi farbami
3451 25| štyri razy, ak sa hneď nenapáli, na desiaty raz ho iste
3452 8 | vás,” zavolal, „ja vám ich nenapečiem. Ty si len poraď. Ja zájdem
3453 15| Stuhlých. Dievča pracovité, nenáročné. Skromné — hodno hotových
3454 3 | pán majster, veď je tak. Nenarúbal som, ale keby bol aj narúbal,
3455 25| za nosom, kým nám ho smrť nenatiahne a my nezahryzneme do zeme…
3456 15| prázdne reči. A aj vieš, že sa nenaučíš ničomu, že sa nezabavíš,
3457 19| radi. Nie je pravda. Čo nenávidíme, to nám je ustavične na
3458 19| prepichnúť predmet svojej nenávisti, alebo mu hlavu umyť, alebo
3459 18| pláštik a rukavice. Jej zrak nenazdajky padol na zrkadlo. Tam sa
3460 27| viem. Nielen voči mne. Nenazdajte sa. Rád by som videl u vás
3461 6 | naozaj veselo. Ani som sa nenazdal, že som taký vážený. Jednoduchý
3462 7 | predvčerom, aby ho… Lenže ten sa nenechá bez peňazí… Iste bude mať.
3463 26| zamiešal sa Ožikovič.~„To tak nenechám,” rozhodol domáci, spamätajúc
3464 15| A iste ho robia, keď ho nenesú. Ale rozhodne, musím sa
3465 21| Potom znovuzrodenú zocelenú neniesť ju prvej babe v ústrety.
3466 2 | klobúk na hlavu, aký nik nenosieval, richtár si pľasol do dlaní
3467 21| Ale neviem, či vás to nenudí?” spýtam sa odrazu, tak
3468 15| tá vie hovoriť. S tou sa nenudíš. Samá duchaplnosť.”~Čuprík
3469 19| pozri, duša moja, či farár neoberá.”~„Nuž a keď?”~„Ak on oberá,
3470 12| dátumom. Teda sa bude vydávať. Neobišlo ju šťastie… Zasmiala sa.
3471 19| ruky a málo chýbalo, že sa neobjali. O chvíľu šli spolu po hradskej,
3472 14| drevení, suroví. Prečo si neoblečieš dlhý kabát do divadla? Prichodíte
3473 22| stiahol až po plecia, aby mi neobmrzli uši. Dlhočizný červený šál
3474 8 | sa niekto smeje, ale sa neobrátil. Hromžil, hundral v duchu
3475 18| bol Vlado, mladší brat. Neobrátila sa, hoci hrkli ňou jeho
3476 22| sedadiel zvlhol.~Uvidím, či sa neobuješ, myslel som si, kým sa budeš
3477 19| pomeriť, keď sa stalo čosi neobyčajné.~Bolo veľmi suché leto.
3478 8 | v izbe bolo už dusno od neobyčajnej spary. Svetlo vnikalo otvorenými
3479 27| hľadal niečo vyššie, krajšie, neobyčajnejšie, a našiel som každodenné,
3480 9 | niesli nehybne plné nádoby. Neobzerala sa ako straka, neskladala
3481 2 | nepustili sa za ním. Ani sa len neobzrel. Keď zišiel na hradskú,
3482 5 | myslel si, ani pes sa o mňa neobzrie, nieto dámy. Každá by ovesila
3483 25| myslíš o Mare?” spýtal sa ma neočakávane, potichu a tajnostne Julo
3484 6 | Pani…”~„Čo si mi topánky neočistila? Ja ťa naučím poriadok!
3485 9 | Šťastie sa ti usmieva… Neodháňaj ho! Uletí a nepríde. Ty
3486 3 | neho, budeme aj naďalej. „Neodhlasujeme! Apelujeme!” určil pán majster.
3487 3 | zasadnutie. Žena skrotla. Neodporovala, len naučenie mu dávala: „
3488 21| dievčatko, spytuje, či jej neodpustím? Ja jej odpúšťam. Ja jej
3489 21| ona mohla! Poľutoval ju.~„Neodpustíte mi?” začul po chvíli otázku. „
3490 21| hlase poznamenala:~„Prečo neodpúšťať? Láska odpúšťa všetko. Odpusťte!”~
3491 11| advokátski pomocníci.~„Teda sa neodročí?” spýtal sa opätovne podsudca.~„
3492 27| ale ani nepritúlili, ani neodsácali.~I mňa iba tieto oči zlákali.
3493 22| videli, že ani jeden z nás neodstúpi. Ja nebudem čítať, ale ani
3494 27| som k nej celkom blízko. Neodstúpila, ba práve podňala obrážtek
3495 27| Čože jej povedať? Prečo neodstupuje? Iná by sa tak nepriblížila.
3496 27| jej ruku k svojim ústam. Neodťahovala ju. Priložil som pery k
3497 27| úzko okolo srdca. Prečo si neodťahuje ruku? namanula sa mi otázka.
3498 22| môžem spýtať, vy surovec.”~Neodtiahol tvár, ale mi prskol do očí: „
3499 3 | výborník zastane si vždy hrdo, neodvisle.~Kto by uhádol príčinu,
3500 17| naučili, aby sa odo mňa neodvracala. Začalo sa v nej čosi zobúdzať.~„
3501 28| stretnem a sa ma niečo spýta, neodvrknem. Podám mu ruku, potľapkám
3502 18| nad samou hlavou. „Čo sa neohlásiš? Večerať! Kričím a ona počuje,
3503 1 | tvárou, belavým obočím a neoholenými lícami, vyšiel z banky.
3504 25| mramor, chladná a tvrdá. Neohrabanec.~Apatekársky pomocník, hľadiac
3505 5 | Takými akýmisi neumytými, neohrabanými, bez spôsobov, a každý jeden
|