15-chomu | chopi-drich | driec-hosti | hotel-kolky | kolok-macat | macha-najje | najkr-neohr | neopa-nosu | notar-osi | osik-podlo | podlu-posti | posto-punkt | pupa-sihon | sile-stryn | stud-ukazo | ukazu-vrask | vrata-zachy | zacia-zelen | zemet-zalud | zaluz-zurna
Part
3506 25| Hovoria, že sú ľudia opatrní a neopatrní, ľahkomyseľní, márnotratní,
3507 2 | Ďurka?”~Ani starší sluha sa neopovážil. Čižmári, smelí chlapci,
3508 25| slečne Márii… Urážate ju… Neopovažujte sa o nej špatne… Mne ona
3509 12| citné, že ju rád, že ju neopustí. Tam v tej tmavej izbe možno
3510 25| štyri razy, ak na piaty raz neosprostieme a nestaneme sa hotovými
3511 12| povedala, aby šiel do bočnej neosvetlenej izby.~„Nemožno, slečna,
3512 8 | sklepník, ale ani hlavu neotočil.~„Sklepník, sklepník,” zavolal,
3513 21| priateľa. „Nezastrelím sa. Ani neotrávim. Ani nezahrdúsim. Neutopím…”~
3514 21| nikdy viac, ako sa hroby neotvárajú. A keď mesiac vyšiel, ako
3515 21| mladú dušu zavrel na veky. Neotvorí sa tá nikdy viac, ako sa
3516 16| hákov, a za to po polnoci neotvoria bránu.~Julo je zriedka v
3517 22| odpoveď.~„Tak otvorím okno.”~„Neotvoríte ho.”~„Teda sa obujte.”~„
3518 23| nebol ani rozveselil, ak sa neožením.~Vzal som si učiteľskú dcéru
3519 3 | Toto sa už pánu majstrovi nepáčilo. Keď je sucho, netreba trotoár,
3520 3 | a všelijakí opití lumpi nepadali do Jalovky, keď idú v noci
3521 14| Javora, hostinského? Vy sa nepamätáte. Ja naň nikdy nezabudnem.
3522 11| na štvorylku!”~Niekoľko nepatrných párov sa zozbieralo. Inteligencia
3523 8 | aj u žida.”~„Odkázal, že nepečie.”~„No, tak pošli k Rumesovi…
3524 4 | pupou. I húsenica, i pupa je nepekná… Ktože by takému pytačovi
3525 4 | Nikdy som nevaril, ani nepiekol.”~„Teda dcéra.”~„Matke z
3526 11| klasické. Bohovia na Olympe ho nepili.”~Znosil všetko a každého.
3527 16| kolegom, že je nie balek, neplatí účty a hoci ho hryzie svedomie,
3528 8 | Od súdu?”~„Čo si zas neplatil?”~Redaktor vzal písmo a
3529 28| teraz.~Málo chýbalo, že sa nepobrala. Ale Vrabcová sa pochválila,
3530 15| povedať, že ju rád. Ináč nepochopí. Akože jej povieš: poď za
3531 7 | dovediem. O stôl priviažem, aby nepochybovali… Dvesto zlatých je hodna…
3532 28| chvelo v akejsi slasti, dávno nepocítenej. Akoby ho zvierala čiasi
3533 12| spýtala sa ho, „len potom…”~„Nepočkám.”~„Prečože?”~„Darmo by čakal.”~
3534 24| nevysloviť ho, len v kútiku, kde nepočuje nikto a kde je tma, aby
3535 2 | aby to tí traja nejako nepočuli a divákov nezbadali. Doktor
3536 6 | zavčasu ma zobudili dávno nepočuté hlasy. Baranca, ktorého
3537 27| počuť…”~„Ale veď ja očami nepočúvam.”~„Lepšie počujete.”~„No
3538 28| sypárni už tak nocoval pre nepočúvnosť. Preto, keď sa jednako dopustí
3539 2 | chlapci, sa vyhovorili, že ich nepočúvnu. Mrvenčík sa len zasmial
3540 18| Zrovna tratí hlavu, keď mu nepodáte pravdu na lopate.” Tu spravil
3541 21| bojovať proti sebe samému. Nepoddávať sa ani doma, ani na ulici
3542 8 | toľko povedal, že hneď. Zato nepodišiel k jeho stolíku.~Prešlo asi
3543 17| Prijímam a podmaním si vás.”~„Nepodmaníte,” šepol som.~„A ak áno?”~„
3544 19| aby sa rechtorovi v ničom nepodobal.~Prečo sa nenávideli, prečo
3545 8 | sa ani zďaleka pozdravu nepodobalo.~Chrapúni, chrapúni, nadával
3546 1 | Ešte jedného žíranta…” Nepohľadia ti do očí, či ich máš poctivé,
3547 23| krásne dojím, a Líza sa nepohne.~„Predsa len nebudeš triumfovať,
3548 24| myšlienka… Všade mi zavadzia. Nepohodlne mi je pri nej a namanie
3549 9 | Beckovi húdla, že to inak nepôjde, iba ak by dal na ňu prepísať
3550 19| hovorí, muž mi umiera… Ako nepôjdeš? Život na nitke… Vybehla
3551 14| Ech, čo, jeden guláštek nepokazí apetít. Vojdeš a zaješ si.
3552 6 | Ani som nezaprosil, ani sa nepoklonil pred ňou. Jednoducho som
3553 1 | staršieho za rameno, aby sa nepokĺzol, a utekal zároveň s ním.
3554 27| blízko. Sám cítim len duševný nepokoj… Čaká niečo. Je tichá. Zas
3555 18| chvíľa pokoja pri večnom nepokoji? Celkom nič. Elenke je skutočne
3556 24| foteli a rozmýšľať. Ťažká, nepokojná, ustavičná myšlienka… Všade
3557 12| láskou,” končil Čudrák akosi nepokojne a rozochvene. „Povedzme,
3558 21| Zhlboka si vydýchla, ale hneď nepokračovala. Len po chvíli opäť zavzdychnúc
3559 9 | gazdovstva sa aj nám ujde.”~Nič nepomáhalo.~„Čo ma po ňom, čo ma po
3560 1 | šiel za facku, s tým by si nepomohol, a o krave ani nehovoriť.
3561 24| hovorili. „Keď sami od seba nepomôžeme slečne obliecť kabátik,
3562 3 | Do polnoci bude tu kálať… Nepomyslí na remeslo. Chumaj!”~A pán
3563 27| efekt, aby ste sa páčili. Nepomyslíte na nikoho, len nakoľko sa
3564 17| odieť sa na koncert. Ale neponáhľal som sa. V myšlienkach som
3565 7 | povedal: „Čo po nej! Dufek ju nepoorie.”~
3566 19| nebude taký ako farárov — nepopustil.~„Nie, Zuzana,” povedal
3567 3 | majstrová nevidela a nepočula. Nepopustila nešťastného majstra a len
3568 24| neviem si poradiť.”~„Ja vám neporadím. Musíte si sami klbko rozmotať.”~„
3569 25| vážnemu, mne básnikovi sa neposmievala. O mne myslela vážne, mne
3570 22| Málo chýbalo, že som mu ju nepotiahol, ale som sa zdržal. Bol
3571 3 | chleba preto, aby sme sa nepotopili, keď je blato, a aby sme
3572 19| maličkosťami aj vtedy, keď ich nepotrebovali, len aby jedna druhej radosť
3573 21| hruďou.~„Daj pokoj! A choď! Nepotrebujem tvoju radu!” zúril a tisol
3574 22| agenta: „Obúvajte sa, lebo ak nepotrebujete topánky, vyhodím vám ich
3575 2 | Neveríš vzduchu, ani slncu. Nepotrebuješ veriť, len pozrieť pred
3576 1 | tváre, kým si ju rukávom nepoutieral. Zostal pri tom všetkom
3577 18| že dámy majú prednosť! Nepovažuje ma posiaľ za decko. Ináč
3578 27| byť márnomyseľná. Známeho nepovažujete za hodného, aby ste sa pred
3579 12| On odstúpil. Aby rodičia nepovedali na mňa.”~Dotkla sa mu ruky.
3580 12| chudobné a mohol by mať bohatú. Nepovedia, že som hlupák? Že, hľa,
3581 6 | Boženku som odprevadil, nepovediac viac ani slovo. Chcel som
3582 27| Tak je,” odvrkla.~„Ale nepovedzte, že je tak. Povedzte, že
3583 28| mu nevykonajú a čo by mu nepovykonávali.~Musím ho srdečne prijať,
3584 28| že je to dar boží…? Ak nepozbieraš, pozbieram to ja, aby som
3585 8 | sa mu ani stolár Medený nepozdravil. Stretol sa aj s krajčírom,
3586 10| s ním beží ktosi druhý. Nepozeral ta. Zapchal si uši a utekal
3587 5 | zabávať. Poznať ma ešte nepoznajú, najmä slečinky nie.~Tak
3588 5 | svoje remeslo, a kde ho nepoznali, vydával sa za stoličného
3589 18| tak čudne zaznel, že si ho nepoznávala. Hneď i odvrátila tvár a
3590 14| Dobrý večer!” prehovoril. „Nepoznávaš, čo? To je dobré; nože sa
3591 8 | rameno a nadá mu do hlúpych a nepozorných.~Ten ho zbadal a zas len
3592 21| aspoň osvetlené tablice, nepozorovaný ju zočil, ako spúšťa záclony,
3593 28| nahovorila! Nikdy by ste nepozreli v tú stranu.”~„Čo?” dychtivo
3594 11| Vrútia sa vojaci, i čo ich nepozveš. Pomútia hlavy slečinkám.
3595 7 | Taký malinký predobedík nepoškodí… Mám vínečko pitné, neškodné.
3596 20| Ako osoží krave, keď tebe nepoškodila…?”~
3597 19| Zuzanke, aby pánu farárovi nepoškodili.~„Ako pánko má rád hríby,
3598 6 | a mäkké ramená. Pán boh nepošle špatu do sveta. Je pôvab
3599 20| za klobúkom, či mu gazda nepošliapal pierko.~Bartuška, bledá
3600 1 | Bohatým netreba a chudobnejším nepožičajú… Takí sú to páni… Áno, pre
3601 19| Mídy, už som si týždeň nič nepožičala od nej, ešte si pomyslí,
3602 26| Rozhodla, že ju viacej nikomu nepožičia. Za to jej nikto nič nedá,
3603 17| Nemôžem vystáť tragédie. Nepravdepodobné — mužskí ako hrdinovia!
3604 14| robiť, klebetia, znášajú nepravdy. Vkusná žena to nerobí.‘
3605 17| správaní a rečiach ešte sa neprebudil život. Nijaká samostatnosť.
3606 22| novinky, že budem čítať.~Neprečítal som ani tri riadky, keď
3607 2 | jarmoku a niesli na žrdiach nepredané čižmy. Onedlho bola na vŕšku
3608 8 | predsa nie pekár a rožky nepredávam. Keď nie u žida, nuž u Rumesa,
3609 28| punktum. On bol bezočivý a nepredstavil sa, alebo čo. Nedala si
3610 14| komore. Tam užíval, aby ho neprekvapili.~„Keď maličkosť, nuž maličkosť,”
3611 27| priehľadnou hmlou zaliate nebo neprelietol vták. Zaiste všetci skryli
3612 17| chváliť. Cez mesto sme dlho nepreriekli slova. Do domu blízko, dumal
3613 6 | Ticho!” zakričal som.~Neprestali.~Vyšiel som von s palicou.~„
3614 10| hovoril, „život je večný. Neprestane pri tom, čo smrťou menujeme.
3615 6 | Vyšiel som von s palicou.~„Ak neprestanete, vyobšívam vás! A to si
3616 27| sú vytrvalejšie, nakoľko neprestávajú pri jednom človeku, a vy,
3617 19| už aj zobudil, ale guľa neprestávala sa vrtieť a tlačiť ho. Pritom
3618 10| väčšmi šumeli a tône sa neprestávali hýbať. Jeho tieň šiel pred
3619 14| rozhodli páni.~Ale zrádzanie neprestávalo.~„To si ty musel povedať,”
3620 16| šesťdesiat hákov index — prosím nepretrhúvať ma, poznámky trpím, len
3621 26| odrazu posadil a ani oči si nepretrúc, vyvalil ich na pani polesnú.~„
3622 9 | vysvetlila Uľa, aby ju Marina neprevýšila, hoci sa Zuzka ani nespytovala,
3623 3 | šturmu, odhodlane hnal sa na nepriateľa. Hrdo stál neraz pred generálmi
3624 19| kostolným riadom, lebo akí nepriatelia boli farár s rechtorom,
3625 11| k tomu, že nás bráni od nepriateľov, je vystavený guliam, nebezpečenstvám,
3626 27| neodstupuje? Iná by sa tak nepriblížila. Ona ma jednako nemá rada.
3627 14| po štyridsať grajciarov. Neprichádzal nik. Prišli umelci. Darmo
3628 15| zaľúbený. Aj ona. Keby nie, nepridala by mi, aspoň by nepovedala.
3629 15| nepridáte. Ani mne by ste nepridali?” spýtal sa jej raz.~„Oj,
3630 15| šikovne obslúžite a nikdy nepridáte. Ani mne by ste nepridali?”
3631 24| veľmi rád, keď vyjde.~„Ak neprídete, poďte ešte teraz trošičku.”~„
3632 2 | pažiť. Z druhej strany husté nepriehľadné vrbiny s drobným riečnym
3633 24| všetko skryté v tmavej, nepriehľadnej noci, ani jedinký svetlý
3634 23| zôkol—vôkol boli zahalené v nepriehľadnom bielom závoji.~K večeru
3635 19| Ani jeden, ani druhý dar neprijal.~Neznesiteľní, neúprosní,
3636 7 | by ste ju teda ako vádium neprijali, ctení páni… Vieme my, čo
3637 3 | si sa kúpal v chladnej, nepríjemnej pare. Tma bola už o druhej.
3638 14| smetí. Vietor hnal po nej s nepríjemným prachom zahodený papier,
3639 4 | V stolovej, rozumie sa, neprikrytý stolík. Nik sa neukazuje.
3640 3 | ako sa patrí. Vody do vína neprileje. Bojí sa jeho slova. To
3641 24| Zabudnete.”~„Nie.”~A nepriniesla ju. ~Napokon povedala: „
3642 1 | fňukanie. Konečne, akosi čudne, neprirodzene sa rozplakal, vydávajúc
3643 24| očakávať vždy tú pozornosť nepristane. Nech vyzve sama. Ak sa
3644 17| Počkajme mamu… Na vás nepristávam.”~„Prečo?”~„Vy nemáte zmysel.”~
3645 27| Jej oči vábili, ale ani nepritúlili, ani neodsácali.~I mňa iba
3646 14| ceduľky do okien, ale veru neprivábili nikoho… Ale aj miestnosť
3647 1 | Pozrel a od ľaku ani dvere neprivrel. Zostal stáť ako skamenený.~
3648 22| nemôže byť. Keď nadávky neprospeli, chcel ma kapacitovať, že
3649 15| milovať a len duševne.‘ Ani sa nepustia s tebou do reči. Celá ženská
3650 11| ju.~„Vy viete,” povedal a nepustiac jej ruku, pritiahol celé
3651 13| ruku, ja som ju chytil a nepustil. Nechala ju v mojej.~„Sklepník!
3652 17| ľavú ruku. Stisla mi ju a nepustila.~„Úprimne,” opätovala, „
3653 2 | len aby ho nezbadali a nepustili sa za ním. Ani sa len neobzrel.
3654 28| Sem, sem. Tu obedúvame… Nepustíme vás. Budete s nami.”~Prešli
3655 6 | ktorého na moju žiadosť nepúšťali ráno do dvora, zasa vypustili
3656 18| bavkajú. Choď!” doložil ešte.~„Nepýtala som sa ťa. Čo ustavične
3657 28| tých makarónčekov. A či neradi? Ak sa vám bude páčiť uhoriek —
3658 24| márnomyseľnosť a že by sa iné neradovali. Ľutovať ju nebudú…”~Prišiel
3659 9 | roľami, ale dievčatá sa nerady vydávajú za vdovcov, vdovy
3660 13| vytratila zo sveta všetka neresť a žiaľ, akoby sa poznala
3661 28| francúzsky hovorili.~Rafiková neriekla ani slovo. Do hlavy jej
3662 12| vyšiel.~„Elenka, vidíš, nerob,” začala matka, „celkom
3663 5 | sa zmrkalo. Ani sneh už nerobil kruhy nad zemou, ale padal
3664 28| Vrabcovej vysokým.~Malinová si nerobila mnoho z týchto rečí. Pokojne
3665 1 | tak doniesol a nepýtal, nerobili by toľké komédie. Aj do
3666 28| zacítili a nemútil vám ich nik. Nerobte!~Nuž ale darmo jej budeš
3667 20| fučal ako bujak, kým sa nerozbehli.~„Bodaj by ste skameneli,”
3668 27| pery. Ako inokedy. Tichá, nerozcítená. Keby len troška rada mala,
3669 13| som bol jurista. Nič ma nerozčuľovalo, iba škriepky s bratom,
3670 24| nemyslite si. Keby nás len nerozdvojili.” A stisol som jej prsty,
3671 19| svojimi slzami ešte väčšmi nerozhnevala pána farára.~Farár, aby
3672 17| Žofka plakala. Len—len že sa nerozišla svadba. A každý je taký.
3673 22| snehom, stohy slamy a kôpky nerozkydaného hnoja. Kočiš prisadol opraty,
3674 17| kľakali a len—len že sa nerozplakali od nekonečnej lásky… Je
3675 17| pri láske. Naozaj, to bol nerozum odo mňa, chcieť od Ďura
3676 20| díva…”~Stará sa trhla, ale nerozumela, čo gazda chce. Pozrela
3677 5 | maďarsky, ale tak, že ho Maďari nerozumeli. Zriedkakedy zabŕdol do
3678 8 | nespýta: „Čo si?” Ale celkom nerozumne kikiríka. To nemá zmysel.
3679 17| Kaviareň plná ľudí a novín ma nerozveselila. Jej pyšné, smejúce sa oči
3680 27| Ale drobná iskra v oku, nerv v lícach, prednesenie jedného
3681 14| Zasa vhupli do myšlienok nervózni šéfovia s ustavičnými rozkazmi,
3682 21| plaché v láske k mužskému, nesamostatné. Možno neskôr, keď budete
3683 5 | sa na bál a úsmev radosti neschádzal mu z tváre.~Je po zábave.
3684 11| sa a ďakoval, aby Olinka nesedela. Taký je už cit lásky: volá,
3685 26| užitočná i keď sedí, i keď nesedí… Keď sedí, to ani čo by
3686 1 | bezvládne zostal ležať, nesiahnuc ani za klobúkom, ktorý čupel
3687 9 | už aj spravila raňajky a nesie ich aj s čižmami. Ktoráže
3688 17| výsmechom toho, ku komu ich nesieme. Často mi príde na um koncert.
3689 26| A aká svedomitá! Neďobe, neskáče do tváre. Dá sa chytiť,
3690 26| rozkaz.~„Pozri, či nám niečo neskapalo. Popozeraj dobre vo dvore,
3691 7 | zložil. Ale Dufek stál a neskladal.~„No, čo je? Zložte,” súril.~„
3692 9 | Neobzerala sa ako straka, neskladala putne pri každej bráne,
3693 24| si pošeptali. Tušenie ma nesklamalo. Domáca slečna zvrtla mňa
3694 21| mužskému, nesamostatné. Možno neskôr, keď budete všetky emancipované,
3695 25| zodvihnúť, aby sa za ním neskrochmelil. Červený v tvári, hľadiac
3696 14| prirodzený rozum a robíte všetko neslušne. Zapískate všetko.‘ Príde
3697 14| miesto, už, že tak a tak neslušnosť. Hvízdam si, už som neslušný. ,
3698 14| neslušnosť. Hvízdam si, už som neslušný. ,A čo si ty drozd? Vidieť,
3699 26| druhá gazdiná. Nebrala mzdu, neslúžila, ale len z rodinnej lásky
3700 2 | naháčov vykríkol, a tu, neslýchaná vec, všetci traja začali
3701 19| karlsbadskú kúru. Prvé dva dni nesmeli nič jesť, neskoršie iba
3702 8 | povedalo Maďar. Vtedy sa deti nesmiali. Zmysel zábavy bol iste
3703 15| povedať: A čo vy, pane, nespievate ďalej? Ale pomyslel si,
3704 28| Ani sa nevyhovára. Ani nespomenie, kto bol, čo bol, a či bol
3705 14| na zemi čierne, tratí sa. Nespomenieš si na trápne chvíle, len
3706 4 | neupečie moja žena kačku a nespraví gaštanové pyré, sa ja, Škereň,
3707 17| znel ticho, žiaľne. Zraky nespúšťala z mojej tváre. Priblížila
3708 9 | neprevýšila, hoci sa Zuzka ani nespytovala, kto je to.~„Becko?” zhíkla
3709 16| termín, ale že sa ho tam nespytovali, koľko piva vypil cez tento
3710 14| Mlčím a poslúcham. Ani sa nespytuj. Ja som vlastne mních a
3711 11| Dobre. Neprídu. Dobre. Nespytujem sa, ale čakám. No nie? Pravdaže.
3712 28| Čo rozkážete…”~Brveník nestačil ani protestovať, že ešte
3713 1 | Ďurko. Ja som vina… Ak by nestačilo, len príďte ku mne do mesta…
3714 28| ministeriálny tajomník, zasa nestál za nič. Keby sa taký nedostal,
3715 7 | pozor, žeby sa nejaká faloš nestala. Licitácia v Malobreží ešte,
3716 14| vie, kde ho kupuje. Pivo nestálo nikdy za nič. Vždy bolo
3717 11| potupením. Všetci poučení o nestálosti žien. Ó, žena, žena! Ty
3718 25| piaty raz neosprostieme a nestaneme sa hotovými bláznami, to
3719 28| milosťpani Serafína Rafiková nestará sa len o svojho muža. Má
3720 1 | zazdalo, že sa už rozhodol nestarať sa o nič, tak teraz odrazu
3721 1 | plnom. Prázdne vrecko — nestatočný človek… Čerta chudoba cti
3722 25| lásky. Keby ma nemilovala, nestískala by… Ale prečo si práve Maru
3723 24| a to hlasne, aby sa jej nestránil, aby bol vždy pri nej. To
3724 24| mizne… S tebou sa viacej nestretnem.~
3725 27| niečo spýtala, čo nijako nesúviselo s mojou rečou, akoby vždy
3726 3 | A keď sa s ním v meste nesvieti, ktože sa ním osvetľuje?
3727 3 | našom mestečku, a nikdy nesvietia. Koľkože sa prijalo v preliminári?
3728 14| Rád ho mám a lásku svoju netajím. Preto sa to starým babám
3729 11| potvrdila advokátka. „To je netaktné od mladých ľudí. Vôbec nevedia,
3730 21| nedojíma zvesť. Naozaj. Netancoval by, keby bol smutný.~Vtedy
3731 5 | doktor.~Ani ten nešiel.~„Netancujete sexšrit, pán doktor?” spýtala
3732 11| treba kričať.~„No a ty čo netancuješ?” spýtal sa hneď pomocníka
3733 11| radosť. Kto by sa bálu netešil?~A predsa, predsa?~Už o
3734 10| plášťa. Vyzeral ako veľký netopier s ohromnými krídlami. Žito
3735 6 | ľuďmi?” a zamyslela sa.~„Netrápte sa. Poviem vám: žena.”~„
3736 1 | človek… Čerta chudoba cti netratí… Chudobný človek hotová
3737 5 | Usmial sa tak, aby mu pritom netrčali veľké žlté zuby. Prešiel
3738 12| pomaly za Elenou.~Ona bola už netrpezlivá.~„Čo tak oneskorene?” spýtala
3739 7 | Nezákonitosť… Treba podľa regule… Netrpíme…”~„Ale, pán exekútor,” dôvodil
3740 19| Taký slabý sa cítil, že si netrúfal vstať z fotela. Jednako
3741 3 | ktorí ho stretali.~Ale nič netrvá večne. Najmä sláva nie.
3742 21| ťa rád, ty by si sa tak netúlila… A prečo sa ona vydáva?
3743 18| chlapci, deti. Oni ešte ani netušia o láske, o tej ozajstnej
3744 13| neletieť s tvojimi zvukmi! Netúžiaci zatúžil. Zlobný a utíši.
3745 6 | peštiansky — pekne. Ničoho sa netýkam, len sa trasiem a šúcham
3746 17| bol smiech blažený, tichý, neubližujúci.~Jej pery sa pohybovali.
3747 4 | Dcéra o pol štvrtej poobede neučesaná. Má dvadsaťpäť rokov a mať
3748 14| som si. Ktože by si vás neuctil? Ako ľahko zdvihne dvoje
3749 5 | akoby sme si my remeselníka neuctili.” Pošuškali si medzi sebou
3750 14| za svoju radosť, ale mi neujde a neoklame ma. Príde, kedy
3751 17| roka bojujem, aby som sa neukázal voči nej mäkký a nežný.
3752 14| raz.” Ale Táravý sa vôbec neukazoval. Možno, že ho jeho vkusná
3753 19| do postele.~Ale Mída sa neukazovala. Až o siedmej vošla do izby
3754 9 | uštipla Anna.~„No, už sa k nám neukazuj, ak to odmietneš,” pohrozil
3755 4 | vedieť, či ten krásny motýľ neukáže sa hnusnou húsenicou. A
3756 12| dušička drahá.” Ani by sa tak neuklonil. Ten by ju rovno pritiahol
3757 17| nevypiješ, neumoríš ju, kým ju neukojíš…~Zima prechádzala mi už
3758 9 | tej rodine, dá onej, seba neukráti a po chvíli ťa celého roznesie.
3759 18| nepomôžu boľavému srdcu, neuľavia rozbolenej duši. Veď čo
3760 17| na žlté mosadzné tyčky a neumelecky zamaľované steny. Začul
3761 17| nezahasíš ho, kým si nevypiješ, neumoríš ju, kým ju neukojíš…~Zima
3762 5 | chrapúňmi. Takými akýmisi neumytými, neohrabanými, bez spôsobov,
3763 4 | na siedmu hodinu večernú neupečie moja žena kačku a nespraví
3764 14| Mesiac stál naprostred neba. Neúplný, ako zle krájaný chlieb.
3765 10| sa pred slečnou, aby ho neupodozrievala, že sa bojí. V záhradke
3766 21| zo stola a díval sa na ňu neúprimným, posmešným pohľadom.~Čože
3767 11| samými oknami zavreskla. Neúprosne, strašne znela v harmónii
3768 19| neprijal.~Neznesiteľní, neúprosní, tvrdí ľudia to boli.~Mída
3769 24| gavalierom bez toho, že by neurazil jej márnomyseľnosť a že
3770 25| vstal a zdvihol päsť: „Neurážaj ju!”~„Oplan,” zahučal Jedľovič.~„
3771 28| maison,” povedala jachtavo a neurčite a pomaly, graciózne vyšla
3772 24| jemnučkej, priehľadnej hmly. Neurčitej farby. Raz sa ti zdajú pivóniové,
3773 2 | veľký mestský rínok. Akýsi neurčitý pocit strachu sa ho zmocňoval,
3774 15| že sa tu mocem. Zviera to neurobí, aby menilo deň na noc a
3775 17| Stala sa tichou, pokornou. Neusilovala sa zvábiť ma obyčajnou koketériou.
3776 8 | a sklepník rovno k nemu neuteká, ale letí. O chvíľu donáša
3777 20| tejto do papule… Počkajte… Neutekajte…”~Dvíhal fľašu dovysoka
3778 11| tá mladosť vrátila, aby neutiekla tak, ako utiekla… Ale prečo?
3779 7 | farára. Ten sa usmieval. Neutíši ich… Ba dráždi…~„Ale, pre
3780 21| neotrávim. Ani nezahrdúsim. Neutopím…”~A musel mu dať ruku. Len
3781 20| zemiakovej polievky, ani si ústa neutrel. Utekal do maštale. V pitvore
3782 28| tie deti! Nič to nešanuje. Neutrie si stoličku. Pri obede ti
3783 24| Ale!”~„Celkom vážne. Vy neuveríte, ale ja som rád. Špeciálne
3784 12| zakaždým sa jej zdalo akési neuveriteľné, že je na tom prste ozajstná
3785 27| trestať chcete, slečna. Neuznávate a prisviedčate. Chápem,
3786 4 | domácnosti. Napomáha? Nepostelie, neušije, nezapláta. Má materské
3787 19| doniesli na stôl! Jej sa neušlo ani na okoštovanie.~Na druhý
3788 20| nejakom neužitočnom zvierati… Neužitočné nemám… Na čom, na čom? Na
3789 20| medicínu vyskúšať na nejakom neužitočnom zvierati… Neužitočné nemám…
3790 12| čo ste si dali plombovať, nevadí. To je iba pekné. Aha, tamtá
3791 4 | Navarte večeru vy.”~„Nikdy som nevaril, ani nepiekol.”~„Teda dcéra.”~„
3792 26| to ja len pre teba, lagan nevďačný!”~A zahrozila sa päsťou
3793 16| dobrú plačúcu matku nad nevďačným synom. Myslí, myslí, ako
3794 10| kvíli. To je to decko. Ešte nevedelo chodiť, keď ho zabil. Preto
3795 27| neverím?” spýtal som sa, ani nevediac, čo sa spytujem.~Chcelo
3796 5 | sa tá dostala do výkladu, nevedno, ale fakt je, že ľudia nielenže
3797 18| Hneval sa, že mu pomocník nevenoval ani najmenšiu pozornosť.
3798 28| nahlas, „ja som to proste neverila. Hneď som i podotkla: To
3799 21| najoddanejšia dôvera priateľa. Neveriť ničomu a smiať sa každému
3800 2 | Doktor sa uštipačne zasmial: „Neveríš vzduchu, ani slncu. Nepotrebuješ
3801 9 | Lepšie je dievčaťu ako neveste.” Ale čo vidíme? Na Ondreja
3802 15| Ja vás rád, ale si vás nevezmem za ženu. Ja vám chcem ručičku
3803 14| a už vidieť samý nevkus, nevhodnosť…‘ Každého učí tá baba. Odpusť,
3804 17| falošné. Akýsi posiaľ nikdy nevidený pásik bol v nich. Dával
3805 4 | veverica, a práce po nej nevidíte. Raz je na povale, raz v
3806 2 | pľúca. Pohladkával líca ako neviditeľná jemná hodvábna šatka. Tento
3807 10| fantastickú… Účinok nejakej neviditeľnej, a predsa jestvujúcej sily
3808 14| graciózne a usmievala sa celkom nevinne. Prišli niektorí mladí ľudia,
3809 5 | Prešiel sa, aby mu ruky neviseli. Vydal zo seba niekoľko
3810 14| Pozrieš si i na vestu, či ti nevisí dupľovaná retiazka na nej.
3811 14| hýbete sa a už vidieť samý nevkus, nevhodnosť…‘ Každého učí
3812 14| mladý človek. Ona hneď o nevkuse. ,Vidíte, akí ste vy mladí!
3813 20| odišiel.~Starý Bartuš už nevládal. Fučal väčšmi ako Citrónia
3814 20| Choď, Mara, ty, vidíš, otec nevládze,” zavolala nahnevaná na
3815 6 | majálese!~Ja som sa zrovna nevmestil do kože. Zato, že som len
3816 19| by dal sto korún, keby sa nevolal Ján a mohol stenknúť na
3817 10| akejsi cirkevnej záležitosti. Nevracal sa a mladí zabŕdali do filozofie.
3818 27| presvedčený, že sa viac nevrátim.~Dosiaľ som sa nevrátil.~
3819 27| sa mi ísť preč a viac sa nevrátiť.~„Neveríte mi.”~„Čo, čo?”~„
3820 15| ťa už na vizitu čakajú.”~„Nevrav!”~„Teraz som tam bol. Ale
3821 9 | zlatých nagazdovaných.”~Suseda nevravela zle. Akokoľvek je to s roľami,
3822 27| ma jednako nemá rada. Nič nevraví, len čaká.~Ľahučko som ju
3823 25| nefilozofuj,” volal Rakyta.~„Nevravím, že sú všetci pozaľubovaní?
3824 6 | prijímali. Dcéry pána fabrikanta nevstali, ale vyskočili, keď som
3825 6 | Pustil som sa do tanca. Nevyberám ako ostatní. Mne je jedno,
3826 23| ale spamätal som sa a aby nevybúšil zo mňa hnev, odišiel som
3827 6 | ráno našiel som topánky nevyčistené. Ležali tak, ako som ich
3828 9 | prišli. Či by si sa reku nevydala,” začala Uľa rovno.~„Nie
3829 19| si.~Keď sa falošné vinše nevydarili, chceli obmäkčiť ich srdcia
3830 12| predsa. Je to strašné tak nevydať sa. Kamarátky sa povydávali.
3831 21| rada. Nikdy. Ináč by sa nevydávala. Namanul sa iný človek so
3832 9 | Pani dobrá. Nie skúpa. Nevydelí na tanier ako druhé. Chlieb
3833 3 | keď je blato, a aby sme sa nevydusili, keď je prach, a keď na
3834 20| poškrabala, „a ty si si ešte nevydýchol…”~Bartuš skúmal gazdinú
3835 28| myslela si podsudcová. Ani sa nevyhovára. Ani nespomenie, kto bol,
3836 12| pravda a čo dávno cítila, ale nevyjadrila si to zreteľne.~„I vy ste
3837 2 | lete poobede po hradskej? Nevyjde veru ani Marína Sirenáková,
3838 3 | dávala: „Ale aby si niečo nevykázal, ty trubiroh!”~Ježo len
3839 28| namojpravdu, nik nevie, čo mu nevykonajú a čo by mu nepovykonávali.~
3840 6 | korunu a povedala: „Dcéru im nevykrútili na majálese…”~Na druhý deň
3841 3 | ženin rozkaz, aby mlieko nevykypelo, hrnce k ohňu pristavoval
3842 19| čo jemu.”~Len—len že ho nevylial do potoka, ale sa spamätal
3843 9 | tie zábavy! Doma toľko ráz nevymetú, koľko ráz zametú tanečnú
3844 12| čo zmrklo. Ten večer jej nevymizne z pamäti. Akoby včera bola
3845 17| ľudskom živote. A keď to nevymrie samo sebou, treba vôle.
3846 20| kde večeral. Ani lyžicu nevyňal zo zemiakovej polievky,
3847 14| Ale, páni, zaiste ja sám nevynášam! Obsluha je stará a predtým
3848 18| spievajú, spieva s ostatnými a nevynechá ani jedinký tón. Akože by
3849 8 | rozkázal, „ani jednu literu nevynechaj. Aj punkty i čiarky spomeň.
3850 8 | slova s punktami a čiarkami. Nevynechala ani meno tlačiara.~„Je tam
3851 18| Musím si požičať knižku. Nevynechám ani slovko. A aký vzduch!
3852 17| smäd, nezahasíš ho, kým si nevypiješ, neumoríš ju, kým ju neukojíš…~
3853 11| koňaku.”~„Prečo by som si nevypil?”~A slečna Olinka už donáša
3854 24| s citom. Cit len cítiť, nevysloviť ho, len v kútiku, kde nepočuje
3855 1 | bez srdca človek. Ak sa mu nevysmeje, vyhodí ho. Čoby taký boháč
3856 17| len zasnúbi, keby ma aj nevysmiala… Dookola bolo ticho. Ani
3857 10| sa túlal okolo Búrneho.~Nevyspatý, preblednutý vrátil sa domov
3858 15| Do deviatej sa už nijako nevyspím. Aká je to hlúposť, že sa
3859 14| prečože by som, ženička, ja nevystal?” To sa stane. Lenže, aby
3860 12| sladko. Vidieť, rád vidí. Do nevystátia rád vidí. Vo všetkom je
3861 21| ale to zostane zakrpatené, nevyvinie sa.” Ale prečo jej ja teraz
3862 9 | z tej sladkosti. A veru nevyzerala ani tá, ako čo by z mŕtvych
3863 27| niektorého mladého človeka nevyznačiť pohľadom. Ľadovým síce,
3864 6 | kasír, prečo by som jej nevyznal lásku ja? Vyznal som. A
3865 7 | tuším, ani nebola a ľudia sa nevyznali, čo treba a čo nie. Tak
3866 28| pani podsudcová.~Ak fľak nevyšiel, bolo zle. Hneď sa rozkričala: „
3867 11| sedeli v kasíne. Prečo by nevyšli včaššie ako iný raz, veď
3868 27| ktorá ma predtým tak vábila, nevzbudila vo mne viac ani najmenší
3869 22| veď je to komisný spôsob! Nevšímavosť. Urážka. Akoby som tu ani
3870 15| začudoval, že si Gabrielu dosiaľ nevšimol. Má utešenú postavu a tak
3871 28| škatuliach som to držala, aby sa nezababralo. A ty? I kúpim ti — chvalabohu,
3872 1 | zdvihnúc si šosy bundy, aby sa nezablatili. Druhý, mladý, v krátkom
3873 11| mesiaca. Mysleli ste si, nezabudnete, a zabudli ste, zabudli.
3874 24| niekam a mlčať tam, kým nezabudnú všetci. Teraz mi každý vraví
3875 11| sladká, drahá, skvostná, nezabudnuteľná. Ty spravíš cenným i najsmutnejší
3876 12| najšťastnejšej, najtichšej, nezabudnuteľnej nikdy, v celom krátkom,
3877 24| Kde je tebou vyčarený svet nezabudnuteľných pocitov? Strácaš sa ako
3878 9 | ako sa majú otec, len aby nezačali ešte raz o Beckovi.~Uľa
3879 27| nehybné, vždy jednaké, biele. Nezačervenali sa a nikdy nezbledli. Boli
3880 6 | zvýsklo. Slečna Ela šepce, nezachmúri sa, ale šepce. Taká krásna
3881 8 | ani slúžny, ani komandant nezaďakovali za jeho pozdrav. To ho troška
3882 18| stôl. Raz len—len že sa nezadívali jeden na druhého. Elenka
3883 12| roka. Prísahu rušiť, sľub nezadržať… Rodičia… Tovar… Otroctvo…
3884 16| hoci ho hryzie svedomie, nezadrží slovo, ale dá čakať svojim
3885 24| kde je tma, aby sa človek nezahanbil. Ba veď i tak sa hanbí,
3886 17| nechal. Láska je ako smäd, nezahasíš ho, kým si nevypiješ, neumoríš
3887 11| vec. Prečo by si si teda nezahral a neprišiel neskoršie domov?
3888 21| Nezastrelím sa. Ani neotrávim. Ani nezahrdúsim. Neutopím…”~A musel mu dať
3889 25| ho smrť nenatiahne a my nezahryzneme do zeme… Marka je pekné
3890 7 | prijať,” kričali. „Licitovať! Nezákonitosť… Treba podľa regule… Netrpíme…”~„
3891 28| plachtu okolo hrdla, aby si sa nezakvickala. Neviem, kde si sa ty len
3892 17| zdesený.~„No áno.”~„Nekľakal a nezalamoval rukami. Nebolo príčiny.”~
3893 21| nikdy nebol. Bude hrdý. Nezáleží mu na nej.~„Choď! Choď!”
3894 15| raz starší brat.~„Ja sa nezaliečam. Ja len tak.”~„A tam ťa
3895 18| bože, na čo ja myslím. Nezaľúbi sa do mňa. Bol vo veľkých
3896 4 | Napomáha? Nepostelie, neušije, nezapláta. Má materské povinnosti.
3897 14| závisť na svete a že máte nezaplatenú dlžobu. Poďme chytrejšie,
3898 6 | je nie ani pyšná.~Ani som nezaprosil, ani sa nepoklonil pred
3899 6 | Druhí rečnia. Prečo by som nezarečnil? Zarečnil som na redaktora
3900 2 | meste, aby sme sa nikdy nezasmiali a len svoje nervy kurovali.
3901 11| jeho ruke, cítiac a mlčiac, nezastala láska. Pán podsudca zatúžil
3902 11| ich dotkol, jeho túžba sa nezastavila. Jemu sa chcelo tie drobné,
3903 21| hostincov, aby ho niekde nezastihol posmešný pohľad alebo slovo.
3904 15| cigaretu. Červený klinček, nezastrčený celkom do dierky, triasol
3905 21| ostatné, pre ktoré sa nik nezastrelil. Nie. Nie. Ona mu je nulou.
3906 21| Choď!” reval na priateľa. „Nezastrelím sa. Ani neotrávim. Ani nezahrdúsim.
3907 14| palicu. Druhou držal kľučku, nezatvárajúc dvere.~„Servus. Dobrý večer!”
3908 17| Aspoň posiaľ nikto ma tak nezaujímal. Ale to nesmie vidieť, cítiť,
3909 9 | čo by sa o vec celkom nič nezaujímala, drhla ďalej suchou handrou
3910 28| Vidí sa byť mladá, ale ju nezaujímam, pomyslel si, trápne bude
3911 11| Všetko je malicherné, slabé, nezaujímavé pri tebe. Tvoja minúta je
3912 17| sa ma raz môj priateľ.~„Nezavádzam.”~„Ba zavádzaš.”~„A prečo?”~„
3913 26| jej nikto nič nedá, nik sa nezavďačí, — iba ak si sama vezme.
3914 9 | Nie, to mi nikto na nos nezavesí.~O Zuzke Bírešovie som sa
3915 24| Mohli by ste si vyberať. Nezávideli ste jej, keď ste narážali
3916 7 | pravotu, ktorú len preto nezaviedol, lebo si myslel, že ju na
3917 21| Obzrel sa, aby ho nikto nezazrel. Kradol sa ako zlodej na
3918 12| Ani v divadle som vás nezazrela.”~„A ja som vás videl,”
3919 17| sklené dvere do obchodu, či nezazriem starého v dlhom čiernom
3920 11| je dnes bál. Prečo by si nezašiel? Po obede len čo nakukneš
3921 21| kde bol tieň. Chcela, aby nezbadal, že sa začervenala.~„Ale
3922 27| Nezačervenali sa a nikdy nezbledli. Boli ako tabuľa z mramoru.
3923 1 | Peňazí niet. Zborgovať nezborgujú… Myslel si, že mu pomôžu.
3924 21| lepšie videl. Ešte sa jej nezdôveril, že ju rád vidí, ešte len
3925 18| bol voči sestre i veľmi nezdvorilý.~„Elena, a máš frizúru v
3926 14| padneme,~a diamant v hrude nezhnije…”~Porozchádzali sme sa po
3927 10| kameň… Ale tvár sa viac nezjavila. Figúra sa znova začala
3928 21| pohľadov, vzdychov a slov nezmôže sa láska až po nešťastie.
3929 4 | sa neprepadol. Ani žena. Nezmúdrela… Po polroku prišiel druhý
3930 12| Pôjde na bál a uvidí samé neznáme tváre. Všetko bude veselé,
3931 13| Objednal som na rozkaz neznámej srňacinu. Brat šeptal niečo
3932 25| valčík, v susednej izbe, neznámemu mladému človekovi s čiernou
3933 18| hľadel zvysoka. Čože Elena! Neznamená nič. Nikdy nechodila do
3934 19| farár s rechtorom odjakživa neznášali. Tak to bolo aj v Dolnej
3935 4 | prečo mi je to až teraz neznesiteľné… Dovoľte mi zapáliť si.
3936 19| ani druhý dar neprijal.~Neznesiteľní, neúprosní, tvrdí ľudia
3937 15| mohol by ísť spať. Smrad je neznesiteľný. — Tri štvrte na štyri.
3938 10| kamienkov stávalo sa mu neznesiteľným. Ledva bolo rozoznať pne
3939 24| svetielko? Páči sa vám?”~„Nezohrieva.”~„Zahasiť ho a neihrať
3940 1 | zobudím, a z postele jednako nezoskočím… Vec je na uváženie… Zostanem
3941 12| a uznáš, že to musí byť. Nezostaneš stará dievka. Dva roky?
3942 26| ani čo by bola zakliata. Nezvábiš ju najmastnejším chrústom.
3943 28| nechutí, že tak ticho ješ. Nezvonili ešte, že ty cengáš. Donesiem
3944 28| Jaj, tie deti! Nič to nešanuje. Neutrie si stoličku. Pri
3945 6 | byť i ja pekný. Ináč by nešepkala.~Slnce zašlo za hory. Chlad
3946 5 | pošuchol si kabát rukou, pričom nešeredne bil si ľavú nohu rukavičkou,
3947 6 | voľne kráčam a nemám veľké, nešikovné ruky. Keď si pomyslím, za
3948 14| parkete, už kričí: ,Ech, ty nešikovník, či nevieš chodiť?‘ Vystriem
3949 9 | bráne, aby si poklebetila a neškerila sa na paholkov.~A slúžka
3950 7 | nepoškodí… Mám vínečko pitné, neškodné. Dá sa pri ňom pozhovárať.”
3951 12| tamtá zlatá plomba. Nijako nešpatí. Básne by mohli písať o
3952 3 | a nepočula. Nepopustila nešťastného majstra a len kričala: „
3953 19| obrátiac sa takto chrbtom k nešťastnej Míde.~„Ale prečo, prečo?”
3954 21| nulou a chce ju vidieť nešťastnú, zničenú, biednu, pošliapanú,
3955 11| ssssss” alebo „cccccc”. Alebo neštebotali, len sa dívali jeden druhému
3956 18| ako cvendží. Teraz ani neštrkla. Hľadela na otca a uvažovala,
3957 21| nižšiu, ešte podlejšiu, než bola. Ako mu povedala dnes,
3958 15| Pôjdem. Musím sa oženiť. Neženatý kape v spoločnosti ako éter —
3959 21| obrátil jej zblednutú, temer nežijúcu tvár k sebe. Nahol sa celkom
3960 27| znel, tichý bol, ale bez nežnosti. Začudoval som sa. Veď moje
3961 26| Srdce sa jej naplnilo akousi nežnosťou voči tejto kvočke.~Aká to
3962 17| neukázal voči nej mäkký a nežný. Čo raz ju stretnem, vždy
3963 17| zabudnutie pokorenia, urazenia nežných citov výsmechom toho, ku
3964 21| Vzpriamila sa a rovným, bystrým, nežným pohľadom pozrela na neho.
3965 14| páni! Srdce bez uzdy, ako Niagara. Aký krásny je svet. Jarček
3966 21| Nie. Ja sa neprezradím ničím. Počkám, či ona prezradí
3967 6 | po peštiansky — pekne. Ničoho sa netýkam, len sa trasiem
3968 14| Videli sme zavreté dvere niekdajšieho javorovského hostinca.~„
3969 11| zaľúbených gavalierov. Pozrie niektorá na takého nie jednoduchého
3970 8 | číslom skutočne spokojný. Niektoré state si aj dva razy prečítal,
3971 27| gymnastika. Nemohli ste niektorého mladého človeka nevyznačiť
3972 22| pohybovať, hľadajúc si miesto v niektorom oddiele. Vlak už uháňal
3973 24| myšlienkach so sebou a či ona niesla moje myšlienky. Nazdáva
3974 26| ani sa nedotkne vajec, niežeby ich povypíjala ako druhá.
3975 17| ešte sa neprebudil život. Nijaká samostatnosť. Ju spravovali
3976 19| piatku večera, ale v sobotu v nijakom prípade.”~Skrútol sa na
3977 19| koza s nožom a pes s mačkou nijakovsky nemôžu vystáť.~Aký čudný
3978 28| mala čo robiť. Aj tak nemám nijakú robotu, len čo sa povaľujem.”~
3979 18| že je mladá, nechce otec nikam pustiť samotnú. Potrebuje
3980 24| pretkávané tenučkými belavými nitkami, a raz čierne. Čudné oči.
3981 19| Ako nepôjdeš? Život na nitke… Vybehla som len tak v spodničke,
3982 24| stenu susedného domu a cez nízke šindľové strechy na biele
3983 7 | obrátil sa richtár k Dufekovi, nízkemu čiernemu sedliakovi s chĺpkami
3984 19| podľa figúr. Obidvaja boli nízki a tuční a mali skoro navlas
3985 6 | si. Zdalo sa mi, že mi je nízko pod hlavou. Pozriem. Malý
3986 14| tieni zazreli sme hrubú nízku postavu v krátkom kabáte
3987 23| bolo smutno. Vošiel som do nizučkej izby, zapálil lampu a počúval.
3988 21| šatách s dlhým, tiež tmavým, niže kolien siahajúcim boa, čiernou
3989 22| natiahnutými.~Pozrel som nižšie a videl, že je neznámy pán
3990 21| biednu, pošliapanú, ešte nižšiu, ešte podlejšiu, než bola.
3991 13| Bola ozaj pôvabná vo svojej noblese.~„Koľko je hodín?” spýtala
3992 10| videl farára, a prosil ma o nocľah.”~Pohrozil mastným prstom
3993 28| byť? Keď on neraz dával nočnú hudbu i v inštitútoch, i
3994 3 | krútiac sa okolo svetla ako nočný komár. Odrazu zastal. Pozrel
3995 28| polená. V sypárni už tak nocoval pre nepočúvnosť. Preto,
3996 14| na škripci. Pokĺzne sa mi noha na parkete, už kričí: ,Ech,
3997 1 | nadvihol nohu, štrajchol po nohavici a priehrštím chrániac jej
3998 2 | Zverolekár Papst sa pýšil nohavičkami s červenými a bielymi pásikmi,
3999 2 | zarastené prsia. Notár mal modré nohavičky, ale poznať ho bolo aj po
4000 9 | by som si ruku odťala.”~„Nono.”~„Veru áno.”~Pani sa tešila.
4001 13| s rozetou na hlave, akú nosia poštári. Pekná mentieka
4002 28| veľká. Ešte povedia, že sa nosíš podľa nej.”~Pristúpila k
4003 11| stojí. Links front! Pred nosmi, kamarát, močarina. Nieder!
4004 11| Iní hovorili „pardon!” bez nosovky, on pekne po francúzsky
4005 1 | si v rozpakoch klobúčik k nosu.~„Bežte za doktorom, bežte
|