15-chomu | chopi-drich | driec-hosti | hotel-kolky | kolok-macat | macha-najje | najkr-neohr | neopa-nosu | notar-osi | osik-podlo | podlu-posti | posto-punkt | pupa-sihon | sile-stryn | stud-ukazo | ukazu-vrask | vrata-zachy | zacia-zelen | zemet-zalud | zaluz-zurna
Part
4006 2 | začudovaní: „Veď je to náš notárko!”~Dohrmel koč.~„Veď je to
4007 22| nos.~Ledva som vytiahol notes a zaznačil do neho výdavok,
4008 22| ešte výdavky poznačiť do notesa. Kočišovi štyridsať grajciarov.
4009 28| rozprávam, a tu ona: ,A toho nového advokáta poznáte?‘”~„Nový
4010 4 | krajšie. Zuzka zháňa šunku… Novej sviece, pravda, niet… V
4011 18| dva razy prečítala všetky novely Vajanského, tri razy sa
4012 1 | sa mu nechcelo.~Deň bol novembrový. Čas hmlistý, mokrý a chladný.
4013 28| šepla:~„To vari kvôli tomu novému advokátovi.”~„Akému?” začudovala
4014 28| že musí povedať nejakú novinku. Jej je to ľahko vymyslieť. ~
4015 22| tienidlo lampy a vytiahol novinky, že budem čítať.~Neprečítal
4016 13| rozjarený. Hodil knihy a začal s novinou: „Viete, čo nové?”~„Čo?”~„
4017 4 | klavíru. Beriem akordy. Čítam noviny. Zasa chodím. Zasa beriem
4018 3 | Notár už—už chcel zapísať novoprišlého výborníka, ale vidiac, že
4019 14| Javor.~A odrazu sa zjavila v novospravenej kase krásna brunetka s modrými
4020 2 | brehmi, ktoré sa už zelenali novou bledozelenou trávou. Slnce
4021 26| jej nebola skapala celkom novučičká nová štetka. Len čo ju oprela
4022 26| bolo po nej… Požičala novú novučičkú gracu. Tam bola dva týždne
4023 13| zriekol bálu, keď tu doniesli novučičký nový klak. Mama ho kúpila,
4024 28| topánočky, ako jej budú slušať k novým šatám? Vyňala bálový golier,
4025 24| pozlátené. Levy s obručami v nozdrách sú veľmi veselé a nie rovnaké.
4026 2 | ľahký vzduch mimovoľne šíril nozdry a pľúca. Pohladkával líca
4027 18| šírky, ani do výšky. Jej noštek je taký najlepší. Slečna
4028 20| Žľabiaka pichol zdutej krave nôž do boka a bolo. Vodičky
4029 11| rozhýbala, tanečnice dupkali nožičkami a kývali hlávkami napravo
4030 8 | museli miešať vreckovými nožíkmi, čakanmi a prstami. Slúžny
4031 4 | hudbu tanierov, vidličiek a nožíkov. U Škereňov večerali. Ženích
4032 12| sa, „v prvom akte ste sa nudili, v druhom na začiatku ste
4033 27| tiež nie. Všetko robíte z nudy, aby vám prešiel čas. Aspoň
4034 23| zvieratko — prasa. Ružový ňufáčik, kľaptavé uši, vyhrnutý
4035 11| s hviezdami a nalieva a núka.~„Ráčte, prosím, ráčte.
4036 13| zúrivého klauna alebo kupca, núkajúceho svoj tovar. Masky sa hrnuli.
4037 18| Ináč by ma ani nebol toľko núkal. — Elenka stala sa veselšia.
4038 28| Cukrovými praclíkmi ma núkala. Ledva som jeden zjedla —
4039 1 | ťa vypytovať: „Aké máte numero domu!” Poviem. To je nie
4040 12| nemecký valčík: Du, du, du nur allein… Ktosi pritom pospevoval.
4041 11| valčíku nastalo ešte väčšie obájenie. Ako tí tancujú! Páperom
4042 11| cez lorňon, direktne ich obájim. Muž bude žiarliť.~To isté
4043 21| zelenými, kávovými a žltými obálkami bielu, podlhovastú, uzučkú.
4044 4 | prosím a čím viac mariek na obálku… Pošlite rekomandovane,
4045 6 | Nechcela si ma vypočuť. Dobre. Obanuješ. Však sa ty budeš trápiť
4046 11| Možno.”~Slečna sa posadila. Obapolná poklona. Šlo sa po druhú
4047 11| zašiel do susednej miestnosti občerstviť sa. Niektorí pohárikom piva,
4048 1 | doktorom,” rozkazoval starší, obchádzajúc Ďura a rozkladajúc rukami. „
4049 17| Matúša som stretol tri razy v obchode, ale jeho som sa nepýtal.
4050 13| niečo sklepníkovi. Aj, aj, obchodný akademik objednal mažiarik
4051 3 | Ježo chcel, neboli by v obci ani polgárky. Pravda, kto
4052 11| richtár? Veď ten vždy nosí tie obdrané kockované nohavice, či v
4053 15| elegantné, štíhle dámy. Obe boli blondínky s úzkymi
4054 5 | stojí k službám vďačnému obecenstvu. Ale obecenstvo nijako nechcelo
4055 7 | maštaľ,” volal.~„Sú tam obecné,” odvrkli mu.~„Ja ju budem
4056 3 | ale aj členom slávneho obecného výboru. Zametal síce na
4057 3 | Takýto potentát bol Ježo v obecných záležitostiach. Už by ho
4058 25| pozajtre Milanovič, a to do obeda, lebo večer mi iste vyzradí
4059 4 | keď prišiel. Práve som obedoval. Náhodou bola biela káva.
4060 4 | jeho žena. A oni by spolu obedovali…~Takto rozmýšľal pán doktor,
4061 19| A on, ako sa má? Čo bude obedovať?”~„Zuzanka strojí teľací
4062 28| páči ďalej. Sem, sem. Tu obedúvame… Nepustíme vás. Budete s
4063 28| ho nakloním, zavolám na obedy. Nechám ho raz s Miluškou
4064 19| neoberá.”~„Nuž a keď?”~„Ak on oberá, nebudeme my.”~„Prečo?”~„
4065 19| Prišlo, povedzme, jablká oberať. Pani rechtorka sa už aj
4066 11| Čížikovi?”~„Áno, ale tuto pán oberlajtnant.”~Poklona.~Prešiel k Žofke,
4067 11| hviezdičkami. Tak sa zdá, oberlajtnantmi ich menujú.~Dva rady sa
4068 11| štvorylku s pánom lajtnantom, oberlajtnantom. Nuž dobre. Čert ma po vás.
4069 28| som jeden zjedla — také obhorené. A tá torta! Až sa mi dvíhala
4070 24| spoločenskej hypochondrii. Obhrýzame koštiaľ, ktorý nám nechali
4071 4 | mu trčal dlhý pipasár s obhryzenou čutorkou a s červenými kvastľami.
4072 22| myslel si akiste on. Obidvoje odrazu nemôže byť. Keď nadávky
4073 19| všetkom. Doktor nariadil obidvom ležať za týždeň a po týždni
4074 10| Jednako lepšie by bolo Skalku obísť…~Ďaleko v hore čosi zahúkalo
4075 19| kostola, na ceste!~Vždy sa obišli, keď sa mali stretnúť. Keď
4076 14| zatancoval, s každým sa objal a bozkal. Každý mu vyznal
4077 11| Dámy pripravené.”~„Kytky objednané.”~„Sála vyleštená.”~„Oleandre
4078 17| nie je nikdy dosť jeden objekt, pre rozum jedna slávna
4079 11| polminútovom, večne skrývanom objímajú dve duše plné lásky a oddanosti.
4080 19| obklady… Nie lepšieho od obkladu… Varíme materinské lístky…
4081 19| najprv studené, potom teplé obklady… Nie lepšieho od obkladu…
4082 10| Tieň zhustol a čochvíľa obklopila ho tma. Namiesto ľavného
4083 22| Okolo jedného prsta mal obkrútenú retiazku. Spal. Aspoň tak
4084 2 | chýru. Siné hlboké, bez obláčka nebo klenulo sa nad ním.
4085 21| nepozrel na teba. Vlasy, akoby oblak čierny a v ňom kus jasného
4086 28| Vysoko na nebi medzi bielymi oblakmi plával mesiac a oblieval
4087 18| stálo niekoľko ružových oblakov a ešte bledý mesiac. Záhrada
4088 28| prechádzali. On ju držal takto oblapenú, ona jeho takto. „Nože,
4089 18| niečím, čo sa nedá chytiť, oblapiť, k čomu len vznášať sa možno,
4090 11| pravý bok. Na jeho veľké oblé čelo poeticky padali vlasy.
4091 11| laviciach. Tak roztomilo oblečené, s kytkami a ručičkami v
4092 6 | nedokončím. Láska ťa bude moriť. Obledneš — a ja nedokončím. Nepoviem
4093 22| telegrafické stĺpy, stromy oblepené snehom, stohy slamy a kôpky
4094 21| sniežik. Na konároch stromov oblepený sneh, tak sa zdalo, stuhol
4095 17| Hmla sypala ešte svoj sneh. Obletúval jej bledú tvár. Čiapočka,
4096 21| zostal stáť. Sťaby ho boli obliali horúcou vodou a búšili do
4097 24| od seba nepomôžeme slečne obliecť kabátik, nech vyzve sama.
4098 14| my, pomaly sa poberajúc, obliekali sme zvrchníky, brali klobúky
4099 28| zberať. To sa vie, že pri obliekaní musela povedať niečo na
4100 28| starý a sadol si na posteľ.~„Obliekaš sa ho, ty starigáň…! Či
4101 28| oblakmi plával mesiac a oblieval svojím svetlom celé spiace
4102 3 | sa rozostierala ulicami a oblievala vlahou tvár. Bol dážď bez
4103 25| okná veľkých zaclonených oblokov bolo vidieť kus tmavosivého
4104 24| tak ako u ostatných.~Na obloky fŕkal hnusný zimný dážď.
4105 28| ktokoľvek je ten záletník, je obluda. Uráža morálku, povesť,
4106 19| vinše nevydarili, chceli obmäkčiť ich srdcia darmi. Farár
4107 8 | na nej si vyhrnul a prsia obnažil. Do spustených žalúzií opieralo
4108 26| Tuliaka a zemského pána z Obnecoviec Ožikoviča.~Priatelia sa
4109 28| Prišlo vám na um, že sa môže obnoviť naša stará známosť.”~„Tak
4110 12| tuhočervenými perami, čiernymi obočiami a blýskavými očami. Zmyselná
4111 15| Tam sa najľahšie s ňou oboznámim.~Šiel. Šiel druhý raz, šiel
4112 15| Lenže treba by bolo vari oboznámiť sa aj s Gabrielou. Možno,
4113 26| a mávajúc nimi pomaly a obozretne, zahnala kurence do drevárne.
4114 24| prsty, ťahajúc ju z kruhu a obracajúc sa k nej. Zasmiala sa.~„
4115 25| poriadne dievča.”~„Ľaľa, aký obranca,” zasmial sa pomocník, potom
4116 26| svoje vajcia aj proti teľaťu obránila. Netreba jej zobák obstrihovať,
4117 22| ale naša pozornosť bola obrátená len na tienidlo. On ho sťahoval
4118 13| mesto bolo naozaj naopak obrátené. Päť stolíc sa odrazu rozhovorilo
4119 21| to slovíčko, v jeho zraku obrátenom hore k obloku, a preto prišla
4120 22| Rozvalený bol na celom sedadle, obrátený tvárou ku povale. Tienidlo
4121 25| napráva si vlasy, a tu odrazu obráti sa ku mne a jej oči hľadia
4122 11| studno bokom ísť popri tebe. Obrátia sa ti tvárou a chrbtom idú,
4123 15| Elu mešťanostovu. Ta sa obrátim. Je to dievča pekné. Bude
4124 27| obrázok podľa druhého menšieho obrázka. Bolo ticho, len niekedy
4125 10| Ich tône padali šikmo a obrubovali ju ľahkými priezračnými
4126 28| obrúčku.~„Vy ste ešte bez obrúčky?” spýtala sa.~„Veru bez.
4127 14| stolíky s lesknúcimi sa obrusmi, zápalníkmi a pivovými tanierikmi.
4128 15| stolíku, prikrytom červeným obrusom. Jeden z nich bol starší,
4129 14| Posluhovia oprašovali čisté obrusy, rozháňali sa servítkami,
4130 16| Otec píše list, a celý jeho obsah je otázka, či sa učí. Posiela
4131 14| tu boli otvorené drobné, obskúrne krčmičky, čakajúce na včasných
4132 8 | hundral v duchu na krčmu a obsluhu. Keby ste boli na niečo
4133 15| Slečna, ako vy šikovne obslúžite a nikdy nepridáte. Ani mne
4134 17| Ak príde na koncert, ešte obstarám. Druhé budú mať kvieťa,
4135 26| Slečna Darinka Fialková, obstarná gazdiná u svojho bratanca,
4136 8 | prečo ho volajú. Tento obstarný pán s obstrihanou okrúhlou
4137 23| ešte nemáme, ani straky s obstrihanými krídlami. Drozd by sa tiež
4138 5 | a fúzy mám celkom dobre obstrihnuté.”~Napravil si účes, pohladil
4139 26| obránila. Netreba jej zobák obstrihovať, ani sa nedotkne vajec,
4140 3 | okolo dlhého, zeleným súknom obtiahnutého stola na starých, remenných
4141 22| Neotvoríte ho.”~„Teda sa obujte.”~„Neobujem.”~Okno som otvoril.~
4142 22| a všetky pracky držali. Obuté som ich mal na čižmách a
4143 22| obúval. Jednu topánku mal už obutú. Musel si ju teda obuť už
4144 22| ja mal prednosť. Bol som obutý v čižmách a on stál na remennom
4145 22| myslel som si, kým sa budeš obúvať, i lampa bude svietiť, i
4146 13| Aj to vie! Nie je pani obuvníková? Ale veď tá ma päťdesiat
4147 1 | Červenkastý šál, čo mal obviazaný okolo hrdla, vlažil mu krk,
4148 21| myšlienočku musí odohnať, čo ju obvíja. Treba zmôcť seba vlastnou
4149 8 | Aký hriech spáchal? Čím ho obviňujú? Večer v posteli prečítal
4150 4 | zavčasu,‘ čuduje sa.~,To je obyčaj,' vravím a myslím si: Treba
4151 3 | otvoril zasadnutie. Podľa obyčaje privítal pánov a ďakoval,
4152 27| Čožeby zvláštna dáma! Celkom obyčajná a zamrznutá k tomu na veky.
4153 27| som každodenné, prosté, obyčajné.~„Vidíte, že neveríte,”
4154 17| Neusilovala sa zvábiť ma obyčajnou koketériou. Ba zdalo sa
4155 4 | súd! Juraj Čečina, mlynár, obyvateľ tunajší, mi je titulom pôžičky
4156 26| chocholom a bokombradami. Obzerala sa rýchlo sem i tam, hodila
4157 5 | ľudia začali postávať a obzerať si vyložené veci. Mal síce
4158 28| Povedzte. Sukňu nech si obšije!”~„Ba zásterku nech si kúpi!”
4159 4 | obšúchaného kávového zimníka, obšitého čiernymi šnúrami po krajoch,
4160 5 | červenými sklíčkami, štyri obšúchané prstene a jednu zápalkovú
4161 4 | mäsitým nosom. Oblečený bol do obšúchaného kávového zimníka, obšitého
4162 15| na ženu. Vravím, tam ťa očakávajú.”~„Ale veď ja… Ja som bol
4163 10| stopuje a ľstivo za ním číha. Očakával, že každú minútu vyskočí
4164 11| teda, že naše dámy s túžbou očakávali bál a tú túru, keď príde
4165 3 | Racký a iní. Sedeli vážne, v očakávaní, kým si výborníci posadajú
4166 24| Veď vďačne poslúžime, ale očakávať vždy tú pozornosť nepristane.
4167 6 | spomínajú. Redaktor je ešte vždy očarený — mnou. Slečne Ele som ukázal,
4168 15| Aký manier. Zdajú sa oceľovými prútikmi.~„Na dlhšie ste
4169 7 | a pozrel von oknom, aby ocenil kravu.~„Tristo korún odčítam,”
4170 1 | čižmami Ďura Koštiaľa cvrkalo. Očernetá halena na remennom kožuchu
4171 18| udrel sa po čele, že mu očervenelo. Niekoľko ráz zatriasol
4172 21| bola zmŕtvela. Celé rameno ochablo. Hlava ešte hlbšie zvisla.
4173 12| guľatými očami. Samý úsmev a ochota. „Elenka, Elenka! Tieto
4174 10| každého a tam, kde trafí, ochromie úd. Čosi biele sa za ním
4175 28| Akiste tým ho častovala. Ochutnala i cukríky, a tie boli naozaj
4176 19| na hlave, stiahnuc ju k očiam, a zasmrkala.~„Voľáka otrava,”
4177 14| krásna brunetka s modrými očičkami a žltkastými obrvami. Sedela
4178 6 | tak a topánky som si sám očistil.~Na obed som našiel namiesto
4179 8 | takom prípade, v akom sa ocitol pán Štilec, by bolo zrovna
4180 11| so zlatými hviezdičkami. Očká zažiarili, ústa sa usmiali,
4181 17| čiernymi vlasmi. V jej očkách, tiež čiernych, ešte spal
4182 26| rýchlo sem i tam, hodila očkom napravo a naľavo, akoby
4183 19| pomáhajú cukrom, kávou, múkou a octom, keď to potrebujú, tieto
4184 23| pridržiavať. Vlak zafúkaný snehom. Odbavil som ho a vidím, ako ona
4185 13| pred vchodom budovy, kde sa odbavoval ples. Nad bránou horeli
4186 28| čo so slečinkou hovoriť. Odbavovala ho nakrátko, hrýzla si pery,
4187 26| zacupkalo bosými nohami a odbehlo. Kanva štrngala jej v ruke.~
4188 20| krčiť, kedy vykríkne, alebo odbehne, ale ona akoby nič. Drkotala,
4189 19| ulepší.”~Mída len čo stačila odbehnúť k Zuzanke, pochválila sa
4190 4 | sviečku na stolík a s hrôzou odbieha, že musí dať zakúriť… Sedíme
4191 14| jednom. Každému je ľúto, keď odchádza, ale musí, musí. Domáci
4192 18| aby šli.~Elenke po ich odchode bolo veľmi fádne. Čo robiť?
4193 26| hundrala si pod nos, „len čo odchovala kurence susede, a tu máš!
4194 8 | si?” spýtala sa potichu, odchýliac dvere.~„Tu. Čo je?”~Podala
4195 9 | kuchyni Zuzkin hlas: „Nech odčíta!”~Riekla to ticho, azda
4196 7 | peniaze… Ako vravím, ja sám by odčítal tristo korún hneď, keby
4197 7 | ocenil kravu.~„Tristo korún odčítam,” povedal.~Sedliaci povstávali
4198 9 | kým nepočula, ako Becko odčituje pokrčené banknóty, ticho
4199 9 | Berú do náručia drevo a odčitujú, či do páru nabrali, či
4200 21| akejsi apeláte, keď mu poštár oddal medzi úradnými zelenými,
4201 24| aby som odišiel. Pomaly odďaloval som sa, kým ona vykladala,
4202 11| objímajú dve duše plné lásky a oddanosti. Koľko je moci v tvojej
4203 15| pred sebou svoju vlastnú oddanú, sprisahanú ženu. Nenadarmo
4204 22| hľadajúc si miesto v niektorom oddiele. Vlak už uháňal a raz ma
4205 22| raz ma ta, raz ta posotil. Oddiely boli preplnené. Skoro všetky
4206 18| mňa bojíte, slečna! Veď my oddnes každodenne sa budeme stretávať.
4207 14| nedajbože dopiť. Cigáni oddychovali. Fraňo si vzal do ruky palicu,
4208 20| čertovi…?~Rozmýšľal za chvíľu oddychujúc si ešte, spotený a ustarostený.
4209 26| veľkomožná Edita Žibrienková.~Odetá do červeného šlafroku s
4210 27| každej bálovej toalete ste odfotografovaná, z tváre, zboku, polobraz,
4211 8 | Kedy—tedy zdvihol hlavu, odfúkol si a zahľadel sa do otvorených
4212 23| uľahčil, ale zazrel som odháčkovanú okenicu, tú som chytil a
4213 14| Celé hárky papiera som odhalil. Samé značky a mená. Známe
4214 24| musí cítiť, len myšlienku odháňa ako osu, ktorá by mohla
4215 14| ho prehral, tam si smútok odháňal. A keď už vonkoncom nijaký
4216 3 | alebo zatrúbili na šturmu, odhodlane hnal sa na nepriateľa. Hrdo
4217 18| Elenka sa skonfundovala, odhrnula obrus a dívajúc sa pod stolík,
4218 27| prehovorí, musí. Ak bude mlčať, odídem. Ale, veď jej je to jedno.
4219 9 | jarmok, jarmočné ju neminie. Odídu, iste donesú niečo. Na Vianoce
4220 17| Treba si ešte zavečerať a odieť sa na koncert. Ale neponáhľal
4221 19| nožom a farár s rechtorom odjakživa neznášali. Tak to bolo aj
4222 15| pomáhaš, aby si čím skôr odkapal. Mať tak doma mladú driečnu
4223 8 | dostaneš aj u žida.”~„Odkázal, že nepečie.”~„No, tak pošli
4224 28| nej prišiel. Doktorka mu odkáže, že neprijíma, ak príde.
4225 6 | zlosti a zacengal na Zuzku. Odkážem jej, myslel som si, aby
4226 15| Žena je ešte hore, číta. „Odkiaľže?” spýtala by sa. „Z kasína,
4227 9 | Zakryla si zásterou tvár a odklonená čakala, kým nepočula, ako
4228 20| Prehodil kolieska na pluhu, odkopol tu rýľ, tu motyku. Červený
4229 9 | Chlieb v kredenci. Keď chce, odkrojí si… Čo jarmok, jarmočné
4230 28| tie boli naozaj výborné. Odkrojila si z torty, torta nemala
4231 22| zložil bundu a začal si odkrúcať šál, pripevniac jeden jeho
4232 25| zakrucuje ho okolo prsta a zas odkrucuje, šúpa malými nohami v atlasových
4233 22| aby sa obul. Keď som si odkrútil šál, prišlo mi na um, že
4234 22| Myslel som si, že až si odkrútim šál, poklepem ho úctivo
4235 19| sedliacke okienka pod širokým odkvapom, v belasej tlačenej zásterke
4236 28| Celkom bez farby. Iste je odkvitnutá ruža. Sotva bude bojazlivá
4237 1 | tam tretia… Pustím všetko. Odľahne mi.~Toto rozhodnutie bolo,
4238 1 | rozvodneného blata. Klobúk mu odletel. Kone ho pošliapali a dvoje
4239 27| prehovoril som. „Nebojte sa… A už odlietla.”~A akoby som bol dostal
4240 10| drobné hrudky a kamienky, odlomené a vyvážené pätami, kotúľali
4241 28| advokát?” začudovali sa panie. Odložili album a počúvali.~„Ja, hovorím,
4242 9 | pozerajúc si na čižmy a odlupujúc si prstami zoschnuté blato
4243 9 | celé šaty a hostia takí, čo odmenia za poslúženie… čo by sa
4244 19| lekvár, ako má farár,” riešil odmerane.~Darmo pani rechtorka vychvaľovala,
4245 3 | mu je kamarátom. Vždy mu odmeria, ako sa patrí. Vody do vína
4246 20| lacná bola, ako sa jednako odmieňa mliekom, hustým ako smotana,
4247 9 | pod posteľou, a nepotrebné odmietla? Okrem Zuzky ani jedna.
4248 9 | sa k nám neukazuj, ak to odmietneš,” pohrozil sa zas otec a
4249 18| potom dvoma. Vzala akord a odmietnuc sukienku, prisadla. Salónom
4250 14| Tam máš národných. Tam sú odnárodnení. Tam je stoličná aristokracia
4251 18| s jej pohľadom. Vždy ho odniesla na etažér, tu na povalu
4252 6 | druhý. Starý politírovaný odniesli a dali mi biely, hobľovaný.~
4253 11| belasými kystkami, dvaja odoberali karty. Ostatní usmiati a
4254 12| Nepôjdem. Čo chcem? Mám odoberať, keď nemôžem nič poskytnúť?
4255 19| pomúti rozum, ale ho aj odoberie, práve tak ako aj láska.
4256 20| a zamenil dievky.~Bartuš odobral medicínu a pozrel na fľašku,
4257 21| každú myšlienočku musí odohnať, čo ju obvíja. Treba zmôcť
4258 1 | ktorej hučal oheň. Posteľ odokryli a položili do nej Ďura,
4259 9 | hukote ani anjel by nebol odolal, nieto Zuzka. No napriek
4260 9 | celkom rozpaprčení.~Zuzka odolala. Zhlboka si vydýchla, keď
4261 28| líca sa beleli. Nemohol odolať, natiahol krk a bozkal jej
4262 17| na šálku čaju, ale ja som odoprel. Rozlúčili sme sa.~Teraz
4263 27| nazrieť dnu. Nože, prosím vás, odostrite tú farbistú záclonu, tak
4264 17| Nerozumiete sa.”~„To je vaše celé odôvodnenie. Vy ste vôbec čudná, slečna
4265 26| kedykoľvek. Prasa sa mu hneď odovzdá.~Žibrienka rozkázal, aby
4266 20| Konečne sa mu to zunovalo a odovzdajúc medicínu Bartuške, vysvetlil
4267 8 | XXV. Slúžny Péterfi im ich odovzdal v sprievode maďarskej reči.
4268 24| raz ju predsa doniesla a odovzdala. Ťažko ju vynímala z vrecka
4269 4 | Môžem deponovať, ako honorár odovzdať… Len tie pečiatky prosím
4270 24| ja dolu. Vtedy je už tma. Odovzdáte. Dobre?”~„Dobre.”~Až raz
4271 2 | sa môcť o nič podoprieť a odpadne. Druhí mávajú ten istý pocit,
4272 8 | Blumberg odišiel, ale aj Štilec odpálil, ako sa hovorí. Cestou sa
4273 19| hlavu umyť, alebo rovno odpíliť.~Dali napríklad u pána farára
4274 25| na Maru, kaligraficky ju odpísal a poslal rekomandovane.~
4275 22| prestáva všetko… Hneď zajtra odpíšem… Takýto agent… Smrdí na
4276 4 | som prišiel. Aj boh vám odplatí… Len vypíšte slovo advokát…
4277 1 | voz. Ani predať, aby si si odplatil, ani požičať, aby si si
4278 20| vydúchla. Zvraštila tvár a odpľula si.~„Dobré?”~„Horkasté akési,”
4279 10| vo svojej kaplánke, že si odpočinie, ale v posteli chrápal dekan
4280 28| jej do zajtrajška dobrý odpočinok. Zaslúži si ho. Tak. A teraz
4281 21| zásuvky a zatisol kolenom.~„Odpočívaj v pokoji! Pre teba niet
4282 16| filozofie — ráčili ešte odpočívať, medik Z., profesor verejného
4283 24| jej odopäl háčik. Aká je odporná — a vždy sa na mňa pozerá.~„
4284 24| zavrtela. A opäť mi bolo akosi odporne okolo srdca, ale hneď som
4285 14| sa to zháňam vraj v tej odpornej krčme, aká to bola chyžná…?
4286 25| rojčiví, smutní, veselí, odporní, príjemní, tuhí, mäkkí a
4287 18| ani najmenšiu pozornosť. Odporník. Chcelo sa mu niekoho uraziť.~„
4288 6 | krajinky a lovca, ako sa odporúča od svojej manželky a ako
4289 8 | zakikiríkalo a druhé na to odpovedalo: „Turek.” Po tomto sa všetky
4290 17| von zima,” vraví.~„Zima,” odpovedám ja.~„Takej ešte nebolo,”
4291 27| srdce, len hlava nemohla do odpovede zobrať. Nie som ani prvý,
4292 19| najbližšej príležitosti odpovie síce na farárovo pozdravenie,
4293 25| dverí. Pomohli sme mu a odpratali ho do druhej izby. Tam si
4294 28| uštipnutie. Pozriete sa na ňu odpredku, nazdávate sa, že je to
4295 9 | nafúkané odišli. Keď ich odprevadila a zavrela za nimi kuchynské
4296 25| tanečnej zábave. Keď sme odprevadili slečny domov a vrátili sa
4297 19| nič rovnaké a spoločné. Odprisahal by, že by si bol pán Bielik
4298 23| labkou. A ešte keď je malá! Odprosím ženu a punktum. Dovolím
4299 14| nevhodnosť…‘ Každého učí tá baba. Odpusť, že takto hovorím o žene,
4300 22| keď to bude, poprosím ho s odpustením.~Práce svoje konal som jednou
4301 8 | asekurácia vyšla, a aby odpustil, ale aby sa obrátil na druhú
4302 21| či jej neodpustím? Ja jej odpúšťam. Ja jej vlastne nemám čo
4303 21| Ja jej vlastne nemám čo odpúšťať. Čože mi urobila?~No pritom
4304 28| Ako výborne ste mi to odrecitovali.”~Chytil podávanú ruku.
4305 11| strašnou zvesťou, že sa bál odročí. Poradu treba zvolať do
4306 19| Ach, keby sa mi tak chcelo odryhnúť, bože môj, ako by sa mi
4307 26| sa skrochmel celý kufor, odrypnúc kus vakovky z výklenku pod
4308 23| Líza naplašená odo mňa odskočila.~„Neboj sa, neboj,” chlácholil
4309 8 | červenými pupenčekmi a s nápadne odstávajúcimi ušami. Oznámil mu, že jeho
4310 3 | ohňu pristavoval a od ohňa odstavoval… Nebol by vyhovel vari ani
4311 28| pričom si poslinila prsty a odstránila páper zo sukne.~„Čo, čo?”~„
4312 14| neoklame ma. Príde, kedy chcem, odstránim ju od seba, keď jej mám
4313 5 | korún. Na kupóne, ktorý odstrihol, bolo len toľko napísané,
4314 24| ruku podať nemohol. Čosi ma odstŕkalo. Stála predo mnou a ja som
4315 11| nohu stúpi. Oficier vždy v odstupe a vždy tak hladko a nežne
4316 9 | smetár v pitvore a druhou odťahuje mlieko zo sporáka v kuchyni.
4317 9 | nikdy. Radšej by som si ruku odťala.”~„Nono.”~„Veru áno.”~Pani
4318 27| si zasa, že budem čušať. Odtiahol som ďalej od nej stoličku
4319 13| chytiť jej ruku, ale ju vždy odtrhla.~„Aké máš biele ruky,” vravel
4320 18| kalichom zo slonovej kosti. Odtrhne pár kvetov v záhrade a inde,
4321 17| líce.~„Aj vaše!” povedala a odtrhnúc sa odo mňa, vbehla do brány.~„
4322 25| naspäť, dielňa na náradie už odtrúbila na rannú pol šiestu. Cez
4323 25| podobizeň. Ja som napísal Ódu na Maru, kaligraficky ju
4324 27| som ju nikdy nadchnutú, oduševnenú. O ničom nehovorila s láskou,
4325 12| tej tmavej izbe možno sa odváži a povie. Pohladí jej vlasy.
4326 26| niekoho nevidieť. Potom sa odvážila aj ďalej. Prebehla zrakom
4327 25| smelí a bojazliví, chabí a odvážni, nemilosrdní, veľkodušní,
4328 7 | do mesta?”~„Poženieme,” odvetil mu ktorýsi.~„Štajrant je
4329 26| a viac sme ho nenašli,” odvetila žena sebazaprene.~„To je
4330 11| Na nežné slovo nemala inú odvetu, len: „Ale choďte!”~Povedali
4331 19| hlasom, chcejúc, aby ho ona odviedla do postele.~Ale Mída sa
4332 23| Prekristapána! Ženina sukňa a šatka…~Odviezli ma do blázinca. Žena predsa
4333 1 | Koštiaľ sa skutočne v perinách odviezol domov. Žid mu privolal ešte
4334 2 | mestská príležitosť. Môžete sa odviezť…”~
4335 19| foteli skoro zeleného s odvisnutou hlavou pri dennom svetle
4336 26| rozkazu.”~Žibrienka myslel, že odvolajúc sa na bubnovanie, proste
4337 10| keď kuvik náhle zakuvikal. Odvoľakiaľ zo sadu šiel tento nepríjemný,
4338 13| gaštanky a mĺzla ich, pričom, odvracajúc sa, zakaždým veľmi opatrne
4339 7 | volal.~„Sú tam obecné,” odvrkli mu.~„Ja ju budem kŕmiť a
4340 17| uchu náhle krátko a potichu odznel šepot: „Prijímam a podmaním
4341 24| Nepríjemný hlas…~Sloha odznela. Tí, čo sa v prostriedku
4342 1 | rovnaké šimle a hneď ich aj odšacoval na tisíc zlatých… Keď môžu
4343 20| Pokrútil hlavou nedôverujúc. Odštopľoval, poňuchal jednou aj druhou
4344 2 | ich čím poviazať, ako ich odšutrujeme?~Traja kúpajúci si práve
4345 27| svieti v nich jej napolo odžitá, chladná duša. Jej oči vábili,
4346 28| ju navštíviť. Len najprv oficiálne vizity. Popredstavovať sa.
4347 11| to radosť počúvať takého oficiera. Začnete o fatamorgáne,
4348 26| vykrikujúc: „Oj, ja nešťastná, oh, ja nešťastná!”~Za ňou sa
4349 26| z výklenku pod oblokom.~„Óh, ja nešťastná,” volala slečna, „
4350 9 | krátka biela sukňa sa jej oháňala, úzky driek ohýbal a bosé
4351 15| nepomohli.”~„Ale cudzie?” ohlásila sa tá vyššia.~„Veď je dám
4352 15| posedíš si. A tu potom hybaj, ohlasuj. Dušička, idem do kasína;
4353 12| presvedčiť.~Prišli na pretras aj ohlášky. Snúbenec súril. Elena sa
4354 21| Odrazu zastal zdesený. Ktosi ohmatával kľučku. Všetka krv mu udrela
4355 17| tiež čiernych, ešte spal ohník, v správaní a rečiach ešte
4356 12| pozostávajúce z veľkých zlatých ohnív, ktoré tam ďalej sa menšili
4357 28| vtedy tuhšia, úprimnejšia a ohnivejšia.~Tu máme Rafikovú. Už má
4358 14| zahrajte!”~Cigáni zahrali peknú ohnivú nôtu. Ani čo by bol vletel
4359 8 | Dvadsaťpäťročné jubileum ohňohasičské. Na znak dvadsaťpäťročnej
4360 21| Zaiste vravel veľmi citne, s ohňom a presviedčavo a Elena si
4361 28| človek a stisol jej ruku.~„Ohó, mýlite sa. Pozrite.”~Rýchlo
4362 12| s jedným oknom a bielym ohobľovaným stolíkom. Čo ja chcem? A
4363 28| povie zverolekárka. „Ten bol oholený až na fúzy.”~„S cvikrom?
4364 2 | kúpali každé popoludnie. Ohoreli od slnca od hlavy po päty.
4365 9 | jazykom mladšia sestra Anna, ohorená a pehavá a tiež chudobne
4366 9 | ponáhľala. Napäté, silné a ohorené ramená niesli nehybne plné
4367 27| vánku. Murovaná, zavápenená ohrada záhrady až slepila svojou
4368 3 | vymyslela.~„A si narúbal dreva?” ohriakla ho.~Tu máš! myslel si pán
4369 10| Vyzeral ako veľký netopier s ohromnými krídlami. Žito a stromy
4370 25| špicatou bradou a veľkým ohryzkom na chudom, tenkom hrdle,
4371 25| pošepol mi Milanovič. Ohryzok mu poskočil a účes sa premenil.
4372 9 | štepenej len minulej jari do ohybného mladého tŕňového prúta.
4373 15| sa tá lepšie pozdala. Je ohybnejšia predsa, ako sa vidí. A Anička
4374 1 | užasnutou tvárou. Práve naopak. Oje ho už búšilo do boka a spadol,
4375 12| k druhému, všetkých tých ojedinelých, pozerajúcich za párikmi
4376 26| také bystré oči. Ani za dva okamihy nebola Darinka na ulici,
4377 7 | že ho už bijú. A v tomto okamžení akosi srdito zakričal: „
4378 6 | dávno rád.”~Skutočne, v to okamženie som i pocítil lásku. Videlo
4379 21| chumáčový sneh a lepí sa na okenice a sklené veľké tably. Konáre
4380 23| ale zazrel som odháčkovanú okenicu, tú som chytil a praštil
4381 18| vykĺzlo z chyže, len na okienkach zostalo z neho ešte… Dve
4382 5 | odhodlal urobiť v malom okienku výklad a hľa, ľudia začali
4383 16| zloženej skúške. Že ich oklamal, vyzradil im až po rokoch
4384 11| mu.~Bolo ich osem. Všetci oklamaní v láske. Všetci rozhorčení
4385 14| priateľom. Nikto nemá na mysli oklamať ťa, smiať sa nad tebou.
4386 28| Natrafila na škandál, mohla oklepať Vrabcovú a šaty sú inakšie.
4387 3 | čerta!” povedal.~Mnohí šli k oknám a dívali sa, ako pani majstrová
4388 2 | blázinca a ponevierajú sa po okolí. Učupil sa a štvornožky
4389 18| plným prúdom zalievalo celé okolie, preplnené vôňou bazice.
4390 5 | zunel dvoranou a chytal sa okolitých dám a pánov. Konečne smialo
4391 11| poézie. Nuž a pri takýchto okolnostiach musel potriasť príchod vojakov
4392 10| zamordoval. Kamenie hádže na okoloidúcich. Trafí každého a tam, kde
4393 1 | alebo tak pripučiť… Mihol okom na bričku, ktorá zastala,
4394 19| stôl! Jej sa neušlo ani na okoštovanie.~Na druhý deň, hneď na svitaní
4395 14| ministeriálny úradník, alebo aspoň z okresného súdu nejaký múdry sudca.
4396 4 | mohol diktovať: „Slávny okresný súd! Juraj Čečina, mlynár,
4397 26| pustilo do plaču.~„Negavč!” okríkla ho pani. „Hajde! Marš! Na
4398 26| aj u slečinky, ale že ju okríkli a nedovolili ani do kurína,
4399 4 | vajíčka?‘~,Navar demikátu,' okrikujem ju so zlosťou, lebo vychádzam
4400 28| Celkom také hviezdičky. Okrúhlasté s pásikmi. To je do rozpuku.
4401 18| vlásky, tuho prihladené k okrúhlej hlávke a spletené vo vrkôčik
4402 13| a poštárka sme zasadli k okrúhlemu stolíku. Brat sa šiel preobliecť.
4403 9 | za cukrom. Len čo začnú okrúhlieť, už sú zvedavé na svojho
4404 19| suchá, vysoká osôbka s okrúhlym čelom a malými očami, hlboko
4405 22| červený šál mi ešte žena bola okrútila okolo hrdla aspoň na dvadsatoro,
4406 17| každého sa mi podarilo okrútiť okolo malého prsta. Vohnala
4407 27| myšlienky. Ale drobná iskra v oku, nerv v lícach, prednesenie
4408 5 | Prečo?~Na zábave sa dlho okúňal ísť ku slečnám.~Neviem si
4409 11| zvyk.~Medzitým oficieri okupovali najkrajšie skupiny dám.
4410 11| lady patronesu neboli ešte okupované. Znak, že sa ešte nemôže
4411 2 | mesta. Pomysleli si, že sa okúpu a tam sú. Hrozia sa proti
4412 3 | dobrý. Čo jeden mestský oldomáš, vždy ho zavolá. Čo by sa
4413 11| objednané.”~„Sála vyleštená.”~„Oleandre prichystané.”~„Vejáriky
4414 13| prichodiacemu. V kútoch foyeru stáli oleandrové kríky. Pri schodoch na galériu
4415 14| rascou. Spárené fľaštičky na olej a ocot, soľničky. Všetko
4416 14| jedno po druhom. Zjavili sa olejové lampy. Potom sviečky.~Nahneval
4417 25| preto rozširuje odporný olejový zápach. Veselý hovor a smiech
4418 15| cesnakový smrad pomiešaný s olejovým ho zarazili.~Čert to ber!
4419 11| potom za tromi. Zbadal Oľgine biele ruky, a tak sa mu
4420 17| Zazrel som ju prechádzať sa s Oľgou — klinčeky. Bývalo, že som
4421 17| V myšlienkach som niesol Oľgu a — kytku. Malú, krásnu,
4422 17| niečo?”~„Á, Olinka, Olinka, Olinčiatko moje!” zaspieval, zvrtnúc
4423 11| rozhľadel. Hľa, i pri jeho Olinke, a rozbehol sa ku nej:~„
4424 11| podsudca zatúžil za lícami Olinkinými…~Bol príjemný septembrový
4425 11| je srdce pána podsudcu a Olinky!~Prešlo niekoľko minút,
4426 18| ako ostré vysoké žuly a olivy s popolavými listami sa
4427 24| napĺňal človeka ťažkým, oloveným citom.~Mne bolo ťažko na
4428 9 | vidíme? Na Ondreja lejú olovo. Prečo lejú? Varia halušky
4429 6 | bolo tak ako inokedy.”~Po olovrante som vyšiel na prechádzku.
4430 6 | hlavou.~Slúžka Zuzka vošla s olovrantom.~Spustil som nohy z divána.~„
4431 4 | som sa vyhovoril.~'Ja už olovrantujem,' hovorím.~,Tak zavčasu,‘
4432 24| chytám jej ruky. Chcem sa oľstiť a motám jej myšlienky… Neviem
4433 11| Niečo klasické. Bohovia na Olympe ho nepili.”~Znosil všetko
4434 13| tak blízko! Popritom ma omamovala fialková vôňa. Unášajúca
4435 2 | Buď na vzduchu a slnci, omladneš ako, ľaľa, tamten brezový
4436 28| stanice je ďaleko. Chodí sa na omnibusoch. Malinová nemala ani vraného,
4437 2 | odrazu zachcelo aspoň nohy si omočiť.~Hodil kosu a už sa spúšťal
4438 8 | koruny.”~Štilec počúval ako omráčený.~„Toto inkriminujú?” spýtal
4439 28| Pravda, pán Rafika pozbiera omrvinky, vysype ich na dlaň a dá
4440 9 | neviem, čo sa ty, Zuza, toľko onačíš,” zatrepotala chytro jazykom
4441 8 | pripil na kráľa po maďarsky. Ondrej Kalina na pána slúžneho
4442 9 | neveste.” Ale čo vidíme? Na Ondreja lejú olovo. Prečo lejú?
4443 11| a bude tancovať s naším Ondriškom, Paľkom, Janíčkom. Prídu
4444 9 | uchytí tam, dá tej rodine, dá onej, seba neukráti a po chvíli
4445 12| už netrpezlivá.~„Čo tak oneskorene?” spýtala sa a podala mu
4446 10| hrôze zvrtol a začal utekať opačným smerom. Prebehol horu a
4447 23| bolo plno mokrého žltého opadaného lístia z agátov… A to bude
4448 1 | sa, majúc nohu skrivenú opätkom von a skrčenú v kolene.~„
4449 12| vyleštené topánky, tenké vysoké opätky vábili nazrieť do bielych
4450 28| svete všetko, ale časom sa opätuje. Nikto nebanuje, že vypil
4451 28| nazývajú. Pekné dievča. Pravý opak maminkin. Váži len päťdesiatdva
4452 12| povedať.~Čudrák sa nemohol opanovať. Schytil jej hlavu do náručia.
4453 12| očami. Zmyselná nervozita opanúvala všetky tie páriky smejúce
4454 28| podsudcovej. Vrabcová by ho oparila, keby tak k nej prišiel.
4455 2 | kosu na mojom ďatelinisku. Opatri mi ju. Idem s vážnou vecou.”~„
4456 9 | majetok, dobytok. Všetko treba opatriť. Najímať veľa stojí a na
4457 13| odvracajúc sa, zakaždým veľmi opatrne dvíhala čipky masky. Brat
4458 25| majetku. Hovoria, že sú ľudia opatrní a neopatrní, ľahkomyseľní,
4459 21| pravej nohe. Kto ma bude opatrovať? Žena. Teda zaľúbim sa.
4460 23| Čo ma po vás! Nech vás opatruje, kto chce. Vrátil som sa
4461 27| riadok prečítať…”~Oprela sa o operadlo stoličky, založila si nakríž
4462 26| prevrhla, ale sa na nich operadlom zastavila.~„Prasa, hovoríš,
4463 12| ústach ešte hudba počutej operetky. Dámy v bielych toaletách,
4464 7 | sedliak nadával do rapavých opíc. Drmal exekútora za rukáv,
4465 1 | Chudobný človek hotová opica…~Voľakto mu za chrbtom zakričal: „
4466 28| Rafiková mašinálne kráčala, opierajúc sa o muža… Odrazu veľmi
4467 3 | dýchal voľne a vážne sa opieral o palicu, kráčajúc k mestskému
4468 14| servítkami, utierali poháre, opierali sa o steny, hrali biliard
4469 8 | obnažil. Do spustených žalúzií opieralo sa júlové poobedňajšie slnce
4470 26| povypíjala ako druhá. Netreba ju opíjať, aby sedela. Netreba do
4471 9 | sa. Čiernymi farbami jej opisovala sedliačkin stav, ako musí
4472 3 | aby pisári a všelijakí opití lumpi nepadali do Jalovky,
4473 24| špatnej veci a ukázať sa v opitom stave. To sa nesmie stať.”~
4474 23| šechtár medzi nohy a chcem opláknuť.~Líza naplašená odo mňa
4475 25| zdvihol päsť: „Neurážaj ju!”~„Oplan,” zahučal Jedľovič.~„O bezbrannom
4476 3 | spýtala sa Ježu, ktorý stál opodiaľ a rozhadzoval rukami.~„Búrlivé
4477 21| vystretým krkom k nemu, opojenú, s prižmúrenými očami, on
4478 3 | zasadnutia! Len sa mi ešte raz opováž do búrlivého zasadnutia!”~
4479 5 | Ani sa nevrátil. Kto by sa opovážil po takej hanbe vrátiť sa
4480 11| Čo to má znamenať? Košík? Opovrhnutie? pomyslel si a mráz mu prešiel
4481 25| prvej štvorylky, ale celkom oprávnene. Nenamýšľam si, veď mi ona
4482 14| sadnúť, a zaiste ti servítkou opráši miesto. S poklonou sa ťa
4483 14| oknách a vyzeral. Posluhovia oprašovali čisté obrusy, rozháňali
4484 17| podala mi ruku. Jej oči boli opreté na moju tvár. V svetle lampy
4485 21| samotných. Videl ju pololežiačky opretú o lakeť na diváne, s vystretým
4486 8 | športovej čapici, s tučnými, opuchnutými lícami a hrubými, šedivými
4487 12| Prichádzaš si samotná, opustená a smiešna… A tak to ide
4488 6 | ostatných. Idú do hory k opustenej studničke a zbierajú chrobáky
4489 23| oženil.~Prišla v máji na moju opustenú stanicu. Razom sa táto premenila
4490 19| nato muž.~„Čo to kupuješ?” opýtal sa jej s úsmevom.~„Maliny.”~„
4491 23| škrabkať.~V júli, už bez opýtania, žena ma prekvapila, že
4492 23| na čiernych zvlhnutých oráčinách ležala hmla. Na dvore bolo
4493 5 | veľkú tabuľu. Sásik János, óras. Pri vchode vystrčil čosi
4494 15| prípade budú pestovať vizity. Ordinačnú sieň zariadi si elegantne.
4495 4 | krčmársky kost.”~„Tvrdý orech,” poznamenal advokát.~„Ak
4496 4 | ktorom ja akordy beriem. Orechový kredenc so sklíčkami. Plyšové
4497 10| kaplán.~„Vážni ľudia hovoria. Organista ho na vlastné oči videl.
4498 15| sťaby za riedkym bielym organtínom tíško sa spúšťajúce hmly.
4499 27| a veď je veľmi krásny na origináli, čo ho zhľadúvate tam niekde
4500 4 | písem, lebo sa len nedávno osadil v mestečku. Bolo jedenásť
4501 28| trepotal sa ešte vo vetre osamelý žltý lístok. Z kolies fŕkalo
4502 12| urobí. Chcelo sa jej byť len osamote s týmto chudobným študentom,
4503 1 | príde k vám požičať, čo má osemdesiat meríc…! Bohatým netreba
4504 28| predstavil.~Pani Rafiková je asi osemdesiatdvakilová osôbka. Tvár vysmiata, červená,
4505 22| krútiac sa okolo vlastnej osi, zazrel som v sieti topánky
|