15-chomu | chopi-drich | driec-hosti | hotel-kolky | kolok-macat | macha-najje | najkr-neohr | neopa-nosu | notar-osi | osik-podlo | podlu-posti | posto-punkt | pupa-sihon | sile-stryn | stud-ukazo | ukazu-vrask | vrata-zachy | zacia-zelen | zemet-zalud | zaluz-zurna
Part
4506 12| štíhle biele pne briez a osík. V čipkovanom ráme nad hlavou
4507 19| fotela. Jednako vstal, ale oslabnuté nohy sa mu triasli a podlamovali.
4508 11| im víno, víno, víno. To osladí najhorkejšiu chvíľu, to
4509 14| Narodil sa niekomu syn, tam ho oslávil. Vyhral niekto proces, u
4510 1 | s býčkom by boli bývali oslobodené… Ani z voza, ani na voz.
4511 1 | požičať, aby si si kravu oslobodil.~„Zamotali ma, prekliati!”
4512 21| pošliapanej duše, a čím skôr oslobodiť ju z pút, ktoré ju ešte
4513 15| začal sa chystať, že ju raz osloví, vyzná lásku… Kúpil dve
4514 15| by ste sa mali oženiť,” oslovil ho raz sused notár.~„A koho
4515 28| Ale ak je… Čert po ňom. Oslovím ju. „Pardon!” povedal nahlas, „
4516 21| najnežnejšie slová. Ticho ju oslovoval. Usvedčoval o láske a zasa
4517 2 | nevedel.~„Choďte, Jakub, a oslovte ich, aby sa hneď obliekli,
4518 2 | konca. Obidvaja sa potom osmelili pozrieť z vŕšku na kúpajúcich
4519 9 | ja sa nevydám.”~„Štyri osminy majetku,” bastvila Uľa.~„
4520 9 | závideli Mirzákovej tento ôsmy div sveta. Druhým aby si
4521 25| menila. Rakyta, advokátsky osnovník s čiernou pleťou, malou
4522 25| mojimi prstami, s každým osobitne, a najmä so snubným, ten
4523 27| vždy premýšľala o čomsi osobitnom, výlučne jej známom. Nevidel
4524 23| príjemný smiech…~… Vychádzam k osobnému. Chujavica veľká. Vietor
4525 15| dámy milujú v tebe človeka, osobnosť? Postavenie a s tým myšlienku,
4526 23| počujem hvizd. To je ranný osobný. Skočím na rovné nohy a
4527 17| no.”~„Každú hlúposť si osobujete vo svoj prospech. To je
4528 14| Druhý nemohol byť…”~„Osočovateľ!”~„Ty si! Čo ty máš o tom
4529 19| predsa sa pán farár hneď osopil na svoju gazdinú:~„Sobota.
4530 20| zaplatím… Utekaj po Rypáka! Ako osoží krave, keď tebe nepoškodila…?”~
4531 6 | povedať. Aspoň pred sebou sa ospravedlniť. Umienil som si, že zo zvedavosti
4532 25| Či sa zasmiala potom, či ostala smutná?~„Nikomu tak ako
4533 16| palica päť grajciarov, ostalo by päť hákov, a za to po
4534 16| dvanásť ceduliek, no ale zato ostane ešte na jeden večierok s
4535 28| prestať. Strašná osoba. ,Len ostaňte, len nechoďte ešte, ale
4536 15| život kupuješ. Partieka ostarie. Nebudeš ju môcť vyhodiť —
4537 6 | Predchytil som mu ju v ostatnom tanci.~„Viete, kto je najmocnejší
4538 11| Prešiel k Žofke, prešiel k ostatným dámam. Tá istá odpoveď.
4539 7 | mysleli si. Krik sa vzmáhal a ostrel. Začali husto máchať rukami
4540 12| lial svoje svetlo mesiac a ostriebril listy mladých líp a štíhle
4541 12| je po vôli. I fúzy by si ostrihal kvôli nej. Odporný. Nenávidí
4542 18| tretia osoba. Mladá. Nakrátko ostrihaná hlava. Koncipient, ich koncipient.
4543 16| právnik, človek hlbokého umu a ostrihanej hlavy, Janko Krkavec.~Rečník
4544 11| pantalónmi. Bez šablí a ostrôh. Vidieť, chcú tancovať.
4545 11| zlatými šnúrami sa jagá. Ostrohy taktiež. Akože by taký oficier
4546 7 | kapustou a poškrabúc si veľký a ostrý nos, postúpil pár krokov
4547 3 | Nebál sa ani slepých, ani ostrých patrónov. Neraz mu revali
4548 24| len myšlienku odháňa ako osu, ktorá by mohla poštípať.
4549 5 | jedno. Nemohol nijako svojmu osudu odpustiť, že je len jednoduchý
4550 13| jasno a ticho. Stromy, plné osuhle, stáli nehybne. Srieň sa
4551 24| ledva siahalo do nášho kúta. Osvecovalo slabučko jej bielu tvár
4552 28| klebety. Brveník sa dnes osvedčil pred Miluškou,” zacigánila, „
4553 14| čoby sme mali my držať,” osvedčili sa mladí. „Poďme k Javorovi.
4554 3 | ani Pešť nie je lepšie osvetlená… Len uvážiť veci… Ďalej.
4555 12| dralo cez spustené žalúzie z osvetlenej ulice. Podišla k oknu a
4556 12| na koberec a ten trošku osvetľoval. Z dvora cez okno mdlým
4557 3 | meste nesvieti, ktože sa ním osvetľuje? Hm? Nuž ale richtár mu
4558 3 | dosť. Rínok je teda celý osvietený. Keď pridáme aj večnú lampu,
4559 28| Spomienka na recitovanie razom osvietila obrázok bakfiša, padnutého
4560 3 | mestečko naše dalo by sa osvietiť takzvaným elektrickým svetlom
4561 18| Večer bol pekný. Vzduch osviežený rosou, čistý a priehľadný.
4562 28| prostých ľuďoch. Ona si musí osvojiť ich reči, ich maniere. Naučiť
4563 6 | na jej otázku. Bol som v otázkach a postavil som novú: „A
4564 14| niektorí mladí ľudia, ale len s otázočkami. Tak očistom sa spytovali
4565 18| duša sa ňou napĺňa. Srdce oťaželo a jej jemné pršteky vyludzovali
4566 20| dcéru Annu, dívajúc sa za otcom, kam uteká:~„Hybaj po doktora…
4567 12| vystáť. Povedali ste to aj otcovi, aj matke. Pán otec sa chytil
4568 1 | popustiť. Medzi nimi sú aj otcovské. Ten by sa aj v hrobe obrátil…
4569 7 | hlavou a povedal krátko: „Otcu, materi.”~Aj farár sa nahol
4570 18| s rozježenými vlasmi je oteckova. To je Marka. Aha! tam je
4571 7 | fajta. Celý majetok. Keď sa otelí, dá denne dvanásť, štrnásť
4572 7 | dupol nohou ako v tanci a otočiac sa, zavolal: „Že nie!” Druhý,
4573 11| pán podsudca zo päť ráz otočil sa a ďakoval, aby Olinka
4574 15| kočiša.~Doma sa hodil na otoman a nadával si. Som ja hlupák,
4575 19| očiam, a zasmrkala.~„Voľáka otrava,” podotkla, „žalúdok pokazený.”~„
4576 28| hovorila nízkym hlasom s otrčenými perami a reči Vrabcovej
4577 19| šošovicu pomaly naspäť, otrčiac spodnú gambu a hundrúc: „
4578 28| podsudcová znížila hlas, otrčila pery, chcejúc napodobniť
4579 2 | odrazu udreli po stehnách a otrčili ruky s roztvorenými dlaňami
4580 7 | prostredným prstom cigaru, otriasol z nej popol a vyfúkol dym
4581 12| vysmievajú. Nie je pravda, že by otročila. Či sa svedčí, či nie. Vymyká
4582 12| snúbencom. Bojuje proti otroctvu tak, ako mnohé nebojujú.~
4583 12| predtým, ako u divých národov. Otrokyne…”~Elena chcela protestovať,
4584 2 | blázni,” hundral richtár, „otvárajú bez príčiny papule… Šándor,”
4585 5 | zrkadla celkom zblízka a otvárajúc pritom naširoko oči, šomral: „
4586 25| ale o chvíľu ich naširoko otváral a hľadel dookola, akoby
4587 2 | odbehol.~Naháči ešte za chvíľu otvárali a zatvárali ústa, potom
4588 2 | práve v tomto čase začali otvárať a zatvárať ústa.~„No, blázni,”
4589 26| a pustilo sa dvorom cez otvorenú bránu na ulicu.~„To je ono,”
4590 3 | to Ježovej.~Medzitým sa otvorilo okno nad pánmi výborníkmi
4591 27| cez ňu nič vidieť.~„Tak. A otvorte lepšie oči, aby som mohol
4592 3 | muža. Veď keď ho Trupák ovalí, amen, je po ňom… Všetci
4593 9 | sa nazdal, že je výnimka. Ovdovela a zostala bez detí. Šla
4594 2 | Dovoľ, aby som sa ťa chytil. Oveľa bezpečnejšie sa cítim, keď
4595 5 | neobzrie, nieto dámy. Každá by ovesila nos a povedala: „Netancujem.”
4596 21| ju očami. Odrazu zastal. Oviala ho známa parfumová vôňa.
4597 21| mu mysľou. Hady. Ako sa ovíja okolo neho. Na krk by sa
4598 28| zdvihla polesnej ruku a ovinula si ju okolo vlastného krku. „
4599 4 | a papier, do ktorého je ovinutá, vzbĺka… Utešené svetlo.
4600 14| zabeleli; ukázali sa tenké, ovisnuté fúzy, zablyšťali okuliare.
4601 25| českú:~~„Ten půvab, jenž ovláda svět,~jest krásnější jak
4602 28| smiechom, ale jeho srdce ovládala nežnosť. Akýsi smútok vodral
4603 28| Zlý, nepríjemný pocit ho ovládol. Najradšej by bol vybehol
4604 12| neuveriteľné, že je na tom prste ozajstná obrúčka. Snubná obrúčka
4605 14| v oknách, voňavé, veľké ozajstné ruže. Ktože by vás nemiloval,
4606 18| ani netušia o láske, o tej ozajstnej láske.~Na veži odbilo deväť.
4607 11| nemôže tancovať. Pri vchode, ozdobenom baldachýnom, bolo vidieť
4608 2 | povedal mu, „šport, kamarát, a ozdravieš. V zime ródle, korčule,
4609 2 | závan prírody vlnil drobnú oziminu a striasal kvet z kvitnúcich
4610 18| okrúhle čiary, zaiste na označenie toho, aká je pravda, keď
4611 7 | ležali pred týmto, chcejúc označiť, že sa čas míňa.~„Licitujete,
4612 21| sa vydáva a mne posiela oznam, načo? Chce gratuláciu…~
4613 21| bielu, podlhovastú, uzučkú. Oznámenie zasnúbenia Eleny Zakalíkovej
4614 23| čítal list, v ktorom mi žena oznamovala, že odišla k rodičom — pre
4615 14| nikdy nezabudnem. Vidím ho. Ozruta. Široký, dlhý, hrubý. Červená
4616 14| hudobný inštrument v sebe. Ozve sa ti v ňom spev, prenesie
4617 13| plese a samým mestom sa ozývalo, hučalo: „Bude maškarný
4618 5 | vrtel, krútil sa nad zemou. Ošarpané agáty pred oknom hrkotali
4619 9 | huby. S deťmi nebudeš mať oštaru. Najstaršia má už štrnásť
4620 21| troch izieb ženu, teda sa ožením, to jest zaľúbim. Alebo:
4621 9 | čože,” povedala aj táto, „ožeňte sa.”~„Ktože pôjde za mňa,
4622 26| je fatálne,” zamiešal sa Ožikovič.~„To tak nenechám,” rozhodol
4623 26| zemského pána z Obnecoviec Ožikoviča.~Priatelia sa sľúbili.~„
4624 11| spustili marš a krv vo všetkých ožila. Akoby cez údy každého bol
4625 23| akýsi čarovný kút. Všetko ožilo. Nie preto, že bol máj,
4626 14| zatienenej rozvetvenými a páchnucimi gaštanmi, prechádzalo sa
4627 28| mužským len také kokety páčia, ktoré vedia očami blýskať,
4628 27| by bol efekt, aby ste sa páčili. Nepomyslíte na nikoho,
4629 25| len s vami, lebo sa mi páčite.” Spočiatku som neveril,
4630 14| zas rečnil o hviezdach.~„Padajú hviezdy, aj my padneme,~
4631 21| konáre stromov, na svetlo padajúce z ulice do izby na koberce.~
4632 10| sluchám, a malú riedku šticu, padajúcu na vysoké, okrúhle čelo.
4633 19| sníval, ale stále len tá guľa padala a vrtela sa veľkou rýchlosťou.
4634 18| svietilo a cez kľúčovú dierku padalo svetlo na stenu. Kto to
4635 4 | bola hanba. Práve v tomto páde. Povedal som, že sa Činčovičovi
4636 14| Padajú hviezdy, aj my padneme,~a diamant v hrude nezhnije…”~
4637 28| osvietila obrázok bakfiša, padnutého niekam do hlbín duše. Vynoril
4638 10| kamienky, odlomené a vyvážené pätami, kotúľali sa z vŕšku dolu.
4639 28| opak maminkin. Váži len päťdesiatdva kíl a je vysoká, filigránska.
4640 19| už podľa veku. Farár bol päťdesiatročný, rechtor mal štyridsaťdeväť.
4641 8 | Bola aj hudba. Cigán len na päťdesiaty raz zahral slovenskú nôtu,
4642 16| poobeduje a večer mení piatku na päťgrajciarniky a rozsýpa ich po kaviarni,
4643 28| Musel mať štyri mená a aspoň päťkonárikovú korunku. Alebo ak nebol
4644 28| fotografovali a všetci majitelia päťkonárikových koruniek písali po úradoch.~
4645 28| vravela pani Rafiková.~Po päťminútovom boji musel si pán doktor
4646 15| Skromné — hodno hotových pätnásťtisíc. A je aj temperament. Pekná
4647 9 | poklebetila a neškerila sa na paholkov.~A slúžka bola znamenitá.
4648 12| bledožltý západ. Nad ďalekým pahorkom začali sa zjavovať bledé
4649 1 | Otvoril ho. Popritláčal palcom tabak, vyňal z vesty zápalku,
4650 20| spýtala sa ho.~„Trochu pálenky. Ja som si už vypil.”~Žena
4651 11| každom ručníku, tabatierke, paličke a pančuškách. Ešte i cigarety
4652 2 | do potu. Pritom ho veľmi pálili nohy v čižmách. U nás sa
4653 2 | bledozelenou trávou. Slnce lahodne pálilo cez hrubé súkno zvrchníkov.
4654 11| tancovať s naším Ondriškom, Paľkom, Janíčkom. Prídu na um staré,
4655 4 | V druhom kúte papierová palma na drevenom stolíku. Tri
4656 21| presadla si na kanapu pod palmou, kde bol tieň. Chcela, aby
4657 17| škatuľke. V okne zasa len palmové listy a dookola ticho…~Nie,
4658 17| jednu z nich padal tieň palmových listov.~Kto mi povie, či
4659 21| odvrátiť pohľad na listy veľkej palmy, ktorá stála v kúte.~„Nerád,
4660 28| ako vyjašený. Na tvár sa pamätal, lenže bola vtedy subtílnejšia,
4661 28| možno pamukový. Horký jeho pamuk! Plyš je mäkký, hladký,
4662 28| plyš to sotva bude; možno pamukový. Horký jeho pamuk! Plyš
4663 19| odpovedať, že to bolo od pánaboha, alebo od prírody, čiže
4664 17| povedať, že ju rád. Nie ako tí panáci, ale naozaj… Nemôžem. Vysmiala
4665 28| zverolekárka. Pani Vrabcová pletie pančuchu, pani polesná vyšíva, pani
4666 11| ručníku, tabatierke, paličke a pančuškách. Ešte i cigarety mávali
4667 12| pritiahnuté sukienky, tvary tela, pančušky, drobné vyleštené topánky,
4668 6 | chcel som vojsť k domácej panej a žiadať vysvetlenie. Ale
4669 17| fúzmi sa odrazu červená ako panenka! Len preto, že ho prichytili
4670 14| Vzduch chladný, ale čistučký, panenský, bez práška, ako v noci
4671 8 | Péterfi, mladý, namyslený pánik s končitou hlavou, upíjal
4672 9 | ako u nej. Zuzka upokojila paniu, aby sa len netrápila. Ona
4673 12| azda chcete zostať starou pannou. Kamarátky sa vám povydávali.
4674 11| bolo vidieť i na starých pánoch. Už o šiestej sedeli v kasíne.
4675 11| aká znamenitá svornosť panovala v našom meste. Lenže úprimne
4676 9 | kuchyni. Načrie rukou do pánovej čižmy a v tom momente už
4677 3 | a nadával richtárovi do panskej lásky na zajačom chvoste.~
4678 3 | chcel, návrh prepadne ako panslávsky kandidát.~Takýto potentát
4679 11| so zlatými hviezdičkami v pantalónoch, bez koní, nie jednoduchí
4680 19| to jest, ako sa hovorí, pánubohu za chrbtom.~Aspoň tak to
4681 11| obájenie. Ako tí tancujú! Páperom sa cítiš. Nebežíš, letíš.
4682 21| premenil sa na drobný, páperový sniežik. Na konároch stromov
4683 3 | Vieme, že je v Nedašovciach papiereň, v ktorej sa dorába elektrika…
4684 11| držať za oknom v mastnom papieri a piškótové cesto sám si
4685 9 | Prečo lejú? Varia halušky s papierikmi. Prečo varia? Od Lucie až
4686 7 | zasa sa ním rozkrútil nad papierom.~„Počkať by sme mali,” namietol
4687 4 | stoličiek. V druhom kúte papierová palma na drevenom stolíku.
4688 21| divadlom. Fajčil papirosu za papirosou a rozmýšľal, či ešte vojsť
4689 21| Stál pred divadlom. Fajčil papirosu za papirosou a rozmýšľal,
4690 6 | Darmo som si kryl uši pod paplón, nemohol som spať.~O siedmej
4691 6 | porozhadzované, polica preč. Miesto paplóna akési huňaté prikrývadlo.
4692 5 | narodil a spával pod hodvábnym paplónom…~Vydám sa za doktora a budem
4693 20| dvor.~„Čo sa pletieš? Ty papľuh!” zahučal na neho, kým sa
4694 25| najsmelší sa uchýli, aby mu paprčka zostala čistá. Pri istom
4695 25| krutí, ale zaškrabni ho po paprčke, raz, dva, tri, štyri razy,
4696 2 | Priberieme k sebe aj zverolekára Papsta. To je tiež taký nervózny
4697 15| spýtal sa ho posluha v papučiach, odetý v čiernych zašpinených
4698 28| toaleta doma, zlatom vyšívané papučky a román, ale nie zásterka.
4699 14| novela)~Všetci ste pod papučou, páni. Darmo tajíte. I vypili
4700 28| sa neviditeľný, ujsť ako para komínom… A to ma tí vari
4701 4 | žaloba‘ naháňajú strach… Pár paragrafov do listu… Číslice, punkty…
4702 4 | na list aj tri pečiatky… Paragrafy… Spomeňte súd. Vypíšte:
4703 23| veselo. Večer pradú, perie párajú, spievajú. Niekedy príde
4704 3 | v chladnej, nepríjemnej pare. Tma bola už o druhej. Žlté
4705 12| za párikmi a túžiacich po páre. I jej, Elene, sa zachcelo
4706 11| ukradla pani podsudcovej parfum a ešte okrem toho povedala,
4707 21| zastal. Oviala ho známa parfumová vôňa. Zrovna pred ním kráčala
4708 23| alebo do divadla… Kaviarne s pariacimi sa nápojmi, hotely so smejúcimi
4709 28| osoby. Z položenej misy parila sa polievka.~„Budete s nami,”
4710 28| do druhej izby, veľkej, s parketami. Stôl bol už prikrytý. Prestreté
4711 14| škripci. Pokĺzne sa mi noha na parkete, už kričí: ,Ech, ty nešikovník,
4712 28| len sa tratil. Dosť bolo parného kúpeľa. Cestou mu prišli
4713 4 | bielu kávu, niekedy s veľkou parou a pomocou susedy na mrvance
4714 11| štvorylku!”~Niekoľko nepatrných párov sa zozbieralo. Inteligencia
4715 15| Na celý život kupuješ. Partieka ostarie. Nebudeš ju môcť
4716 24| vychádzajúc na dosky s partitúrou v ruke.~„Prosím soprán,
4717 4 | kartách — v pondelok. Filipík, partner, prehrával a hneval sa.
4718 24| charakter je, že si vyhľadajú páry. Tak aj ľudia. Lenže my
4719 28| päty.~„Mais il — il n’est pas chez soi… a la maison,”
4720 23| v okne sa smeje, všetci pasažieri sa na mňa dívajú. Jeden
4721 28| Milka vzala z veľkolepej pasie prachovku do ruky, milosťpani
4722 22| sebe dlhý čierny kabát a pásikavé vyhladené nohavice. Prezrádzal
4723 26| zavčasu zobudila. Prehodila si pásikavú sukňu cez hlavu s rozcuchanými
4724 12| čo sa niekoľko svetlých pásikov dralo cez spustené žalúzie
4725 24| Okrúhly klobúčik s červenými pásmi, závoj s čiernymi bodkami,
4726 22| Keby sme sa boli chytili za pasy, bola by lampa svietila,
4727 13| nohavice s mašľami, červené pásy cez prsia videl si všade.
4728 24| odpovedal som s pózou, veľkým pátosom a vážne. „Celý život má
4729 12| premenilo v srdci na tóny, patriace k tej sladkej melódii, najzvučnejšej,
4730 9 | saténovú sukňu a v ruke pátričky, malú modlitebnú knižku
4731 11| plyšové fotely pre lady patronesu neboli ešte okupované. Znak,
4732 3 | ani slepých, ani ostrých patrónov. Neraz mu revali kanóny
4733 24| zavolali ma zasa. Až keď bola pauza, dostal som sa ku nej. Sedela
4734 28| spýtal sa jej po malej pauze.~„Bola.”~„Musí to byť pekné
4735 14| len Javor a Javor. Bolo Pavla. Tam si našiel všetkých
4736 19| Tie palacinky sú ľahké ako pavučina, tenké ako najjemnejšie
4737 28| nevidí nejaký neporiadok, pavučiny, smeti, rozhodené papuče
4738 25| vidíš, že je opitý. Takému pavúkovi nacicanému daj pokoj. A
4739 2 | Edut vyskočil na breh s pažiťou a za ním šikovným pohybom
4740 16| dokončím — dá sa spraviť pečať, utvorí sa profesorský zbor.
4741 10| mesiac. Veľký a okrúhly ako peceň chleba, lial svoje striebristé
4742 4 | svadobnej večeri bola aj pečená kačka s majoránikom a gaštanové
4743 8 | varená prasacina namiesto pečenej a nedovarené halušky so
4744 4 | som na svojom stole ani pečenú kačku, ani gaštanové pyré.
4745 9 | pokračovala Uľa. „Akoby ti pečený holub padol do huby. S deťmi
4746 13| spýtala sa zrazu.~„Ó, aký pech!” zvolal som, tľapkajúc
4747 4 | advokátskej kancelárie… Taká pečiatka… Slová: ,advokát, žaloba‘
4748 26| malé biele prasiatko na pečienku. Chcel ho mať upečené na
4749 18| Dievča si vzalo kúsok pečienky a dva zemiačiky.~„Ešte jeden
4750 7 | seba. Jeden sedliak pod pecou, s krátkymi bokombradami,
4751 1 | kostnatý sedliak s červenou, pehavou tvárou, belavým obočím a
4752 8 | na krk. Ja som predsa nie pekár a rožky nepredávam. Keď
4753 8 | Prečo by neboli piekli pekári? Ale kalendár neukazuje.”~„
4754 8 | Kupfsteina a ostatných pekárov a hasičov… Ani asekurovať
4755 15| máte mnoho pekných dám.”~„Pekného je nikdy nie mnoho.”~— Tá
4756 17| slečne Aničke, dievčatku peknom, s elipsovitou tváričkou
4757 1 | prosím.”~Pán v bunde vstal z peľasti a pošiel ku mladému. Vytiahol
4758 8 | rozlúčiť. Dali aj rozvareného pelendreku v pohárikoch, bez lyžičiek,
4759 14| spustili:~„Poza bučky, poza peň…”~Stali si jeden proti druhému,
4760 13| čo ma veľmi trápilo, bola peňažná otázka. Brat v predvečer
4761 16| otázka, či sa učí. Posiela mu peňažný list, a hľa, v kútiku vidí
4762 15| zaliečania. Počul, že budú i peniažky. Ale nehľadiac na to, jemu
4763 8 | hľa! Slúžny tiež zaťukal penicírom na poháriku a sklepník rovno
4764 16| blýskať sa diamantovú ihlicu a pepita nohavice s cylindrom zišlo
4765 11| pritiahol jej ruku ku svojim perám. Naklonil sa, bozkal ju.~„
4766 3 | To je lacnejšie… Dvesto percent… Žiť sa nedá.” Stolár Žitný
4767 23| doma veselo. Večer pradú, perie párajú, spievajú. Niekedy
4768 1 | Luhov.~Koštiaľ sa skutočne v perinách odviezol domov. Žid mu privolal
4769 28| prišiel a jej dcéra by bola v perkále.~Preto, keď Milka vzala
4770 28| Nemohla by si doma tie perkálové popečkovať? Pravda, ju to
4771 9 | možné čačky, stužtičky, perličky, až sa tak ligocú, keď idú
4772 3 | na hrdle. Na čele sa jej perlil pot. Bola to pani majstrová
4773 11| nemódne rukávy. Gombice. Ach, perlmutky. Kto to slýchal? Ale čo
4774 11| odpoveď.~„Také zúbky máte ani perly.”~„Ale choďte!”~„Ja vás
4775 18| vláskov pod tou spodnou perou by nemal mať. To je nie
4776 28| sa ti snívajú pekné sny!~Pesnička znela ticho, tlmene, akoby
4777 14| hneď zatým spustil basom pesničku. Druhý zachytil, ostatní
4778 3 | podrichtára, ale ešte si pestoval svoje remeslo. Len to mu
4779 15| návštevy. V každom prípade budú pestovať vizity. Ordinačnú sieň zariadi
4780 13| vstupujúcim a s úľubou pozerali na pestré smejúce sa dámy.~Zo dvadsať
4781 3 | sa svietilo? Kdeže je ten petrolej? Ha? A keď sa s ním v meste
4782 3 | Povedzme o gazdovaní s petrolejom. Päť lámp je v našom mestečku,
4783 14| mníchovské pivo, že dáva najlepší pezinok po štyridsať grajciarov.
4784 26| kŕmený, pražené pstruhy… Pezinské sa upíjalo ako nektár. Žibrienka
4785 3 | lampu, čo je na kríži, ani Pešť nie je lepšie osvetlená…
4786 11| Ktože vám šil tento kabát? V Pešti robený, však?”~„Áno.”~„Vidieť,
4787 6 | Tancujem ho, pravda, po peštiansky — pekne. Ničoho sa netýkam,
4788 1 | čupel hore strieškou na tri piade od neho.~„Ježiš, Mária,”
4789 18| s príjemným úsmevom. „Ja piadim k vám, vlastne k pánu advokátovi.
4790 18| usmieval. Pri sladkých zvukoch piana, dumal, rozplynie sa ti
4791 25| prižmúril oči a Cigáni hrali piano. O chvíľu si sadol k malému
4792 25| streche.~Zasadli sme asi piati okolo dlhého stola. Všetci
4793 17| smiech triumfu. A aj teraz po piatich rokoch krv sa mi ženie pri
4794 22| sa dvíhala hmla snehu a pichala nám tváre ako ihličkami.
4795 28| vám povedala?”~Ale som ju pichla, zaradovala sa v duchu Rafiková.
4796 25| tvárou, s tvrdými črtami a pichľavými ľstivými očami neprestával
4797 4 | stoličky, akoby ho boli pichli.~„Oči by jej vyškriabala.
4798 26| ponúkal hostí jedlom.~Tuliak, pichnúc vidličkou do stehna na mise,
4799 28| koketa. Musím ju ešte raz pichnúť.~„A že ste vy o tom vedeli,
4800 20| pokračovala, „u Žľabiaka pichol zdutej krave nôž do boka
4801 8 | nástojila žena. „Prečo by neboli piekli pekári? Ale kalendár neukazuje.”~„
4802 20| či mu gazda nepošliapal pierko.~Bartuška, bledá a tučná
4803 13| rieka smiešností pierotov, pierotiek, hlásnikov, lokajov, domín,
4804 13| rozvodnená rieka smiešností pierotov, pierotiek, hlásnikov, lokajov,
4805 18| Nepočula tóny a krásnu piesenku. Zabudla, že si chcela od
4806 18| kvapka v mori, čo zrnko piesku na Sahare a čo chvíľa pokoja
4807 2 | Plieskalo to, ani čo by piestom prali.~Jakub nerozumel.
4808 11| predpoludním bez, ako sa hovorí, „pigľajzne” alebo kefy. Tá, čo u doktorov
4809 11| je aj zriedkavosť. My sme píjali doma znamenité. Keby tak
4810 11| si na sklepníka.~„Akéže píjavate?”~„Törley.”~„Ako to môžete,
4811 14| som predstavil.~„A vy tiež pijete!”~„Akože by nie,” povedal
4812 14| zastal.~„Ktože si?” zavolal.~„Pijúci.”~„No tak poď!”~Prešli sme
4813 10| Veselý, ako čo by drevo pílili… Ľahol si na diván. Sotva
4814 12| poháre zo susednej, kde sa pilo a fajčilo.~„Tam už tancujú,”
4815 4 | tohto vrecka mu trčal dlhý pipasár s obhryzenou čutorkou a
4816 14| ustavičnými rozkazmi, dlhé písacie stolíky, hlavné knihy s
4817 21| pomyslel si a prisadol ku písaciemu stolíku. Zamočil pero a
4818 8 | pohľadal ňou druhú papuču pod písacím stolíkom, nahmatal ju, nastrčil
4819 28| tak blízko…~„To Rafiková písala,” povedala. „Ale mám ešte
4820 5 | vydával sa za stoličného pisára alebo inakšieho úradníka.
4821 18| Dovidenia! Vidím, tu je pisáreň.”~Podal jej ruku, zdvihol
4822 3 | bude iste len na to, aby pisári a všelijakí opití lumpi
4823 11| Muzika tu.” Kričali s pisármi i advokátski pomocníci.~„
4824 7 | Remeným a rapavým advokátskym pisárom s vytrhanými fúzmi. Veselo
4825 11| súdom bez pána podsudcu a pisárov. Všetko vhrnie do seba rieka,
4826 22| žobrák,” pohrozil som sa.~„Pískam na vášho strýca.”~„Zavrú
4827 11| Boží hlas. Drozd vie iba pískať, nuž píska. Alebo husi,
4828 11| domáci drozd tak protivne pískava. Zlostí sa naň, a prečo
4829 21| zahvízdal tenkým vysokým piskotom generálmarš. Keby ma zvesť
4830 1 | chorého a udrel prstami po písmach.~„Ten istý,” pošepol mladšiemu.~„
4831 7 | lebo ju musím priložiť ku písmam… I seno i slamu, i dievku…
4832 21| Kvázi ako alkoholikovi pitie. Proti všetkému rozumu.
4833 8 | spojený s kartovaním a pitím. A všetko to stálo len tri
4834 7 | predobedík nepoškodí… Mám vínečko pitné, neškodné. Dá sa pri ňom
4835 25| vôd, poháre s nedopitým pivom a vínom. Veľká lampa sliepňala
4836 24| Neurčitej farby. Raz sa ti zdajú pivóniové, raz málinko belasé, sťaby
4837 14| sa obrusmi, zápalníkmi a pivovými tanierikmi. Žltučké rovné
4838 16| počúva samé otázky. Otec píše list, a celý jeho obsah
4839 9 | čo je na rínku.~Nie preto píšem, že by im vari závidel.
4840 11| oknom v mastnom papieri a piškótové cesto sám si robiť pre kanárikov.
4841 26| na dvore a moje zavreté pišťali. Tretí dôkaz. Svätosväte
4842 1 | posedieť si na chvíľu a vypiť píšťalu—dve v niektorej krčme… Ale
4843 3 | majú palice a páni iste pištole… Búrlivé zasadnutie… Zhíkla
4844 18| túžbe mrieť a ožívať, ako to píšu básnici. Aké krásne, aké
4845 21| nešťastie. Vy ste od prírody plaché v láske k mužskému, nesamostatné.
4846 8 | zahasil. Hostí sedelo pod plachtou veľa. Aj slúžny Péterfi,
4847 12| celkom. Mamička až kričala v plači, že azda chcete zostať starou
4848 24| I jej hlas je zdĺhavý a plačlivý. Belasá toaleta so stužkami…
4849 19| Voľačo so žalúdkom,” povedala plačúc.~„So žalúdkom?” začudoval
4850 21| boli zasypané snehom. Na plagátovom stĺpe bola ho celá kôpka.
4851 6 | tě dvakrát,~holka, budeš plakat.~Áno. Rozveselil som sa,
4852 14| Pušného prachu hoď do plamienka, ako zablčí! Zábava ešte
4853 21| Keby si ty mňa rada mala. Plamienoček v očiach, vyjavenie v hlase.
4854 3 | zvolal „íljen”!~„Podľa tohto plánu, tervezetu, udi kírem,”
4855 2 | nik nenosieval, richtár si pľasol do dlaní a vykríkol v najväčšom
4856 2 | Ernesta Smaženíka, v bielych plátenných šatách, v mäkkej košeli,
4857 16| ticho vyťahuje tobolku a platí, ale pred kolegami hovorí,
4858 22| usmievajúc sa na mňa:~„Mám plátna najlepšej akosti. Ráčte
4859 22| Som.”~„Teda vy cestujete v plátne a bielizni?”~„V tom.”~„Och,
4860 26| hnusná. Ak ich nenájdeš, z platu ti stiahnem.”~Pani Žibrienková
4861 28| nebi medzi bielymi oblakmi plával mesiac a oblieval svojím
4862 15| ženiť sa. — Mladučká, nízka, plavovlasá. Celá bola malinká, útla
4863 2 | už aj brali svoje žrde, plašiac sa:~„Na nás idú!”~Všetci
4864 10| húkal a rozdúval krídla plášťa. Vyzeral ako veľký netopier
4865 18| izbe si vydýchla. Zhodila pláštik a rukavice. Jej zrak nenazdajky
4866 10| tvrdom klobúku, s veľkým plášťom na pleciach a dáždnikom,
4867 24| strechy domov sčernali. V plechových rúrach pri uhloch domu cengali
4868 20| Starý Bartuš, hlava domu, plecnatý, územčistý sedliak s holým
4869 14| i my.~Radosťou nám duše plesali. Ľudia citom vozvýšení,
4870 17| vŕzgajúcich krokov, potom plesnutie dvermi. A zas ticho. Potichu
4871 24| vychádzkach, koncertoch a plesoch. Vždy s ňou s plným, zaľúbeným
4872 13| aké vy môžete mať maškarné plesy. Zaiste je to len chýr.”~
4873 27| vrzgla pod ňou ľahká biela pletená stolička.~Díval som sa na
4874 12| očí. A keby nebolo čiernej pleti, iste by ste mali ružové
4875 28| zverolekárka. Pani Vrabcová pletie pančuchu, pani polesná vyšíva,
4876 20| vyletel mu až na dvor.~„Čo sa pletieš? Ty papľuh!” zahučal na
4877 18| skriňa a v nej všelijaké pletky. Umývadlo chýba. Tú treba
4878 25| advokátsky osnovník s čiernou pleťou, malou ostrihanou hlavou
4879 19| farárova tonzúra zmizla dávno v plešine. Ale keď nie podľa figúr,
4880 19| mali skoro navlas jednaké plešiny. Plešina pána rechtora tiahla
4881 3 | výborníkmi a zjavila sa plešivá hlava veľkomožného pána
4882 23| bundičkách s líščími chvostami na plieckach. Líca načerveno vyštípané
4883 2 | Hrozia sa proti nebu a plieskajú jeden druhého.”~„Nehovor.”~
4884 2 | rýchlo ich spúšťali k lýtkam. Plieskalo to, ani čo by piestom prali.~
4885 2 | všetci traja začali sa plieskať po stehnách. Dovysoka dvíhali
4886 1 | zavýjaniu. Do tohto zavýjania plietol meno ženy Verony a detí
4887 22| znak toho, že peňazí ako pliev.~„Žobrák!”~„Čo ste to povedali?”~„
4888 11| lákavým. Ty, keď ideš zo srdca plného lásky, ako je srdce pána
4889 16| jedno júnové popoludnie plnolícemu medikovi.~Medik, vážne,
4890 25| mladému človekovi s čiernou plnou briadkou, s cylindrom na
4891 16| veľkom meste, keď má človek plnú tobolku a nie je pritom
4892 1 | hlbokými povyrývanými koľajami, plnými vody. V prostriedku stálo
4893 15| medzi nimi. Tá vyššia je plnšia a i v spôsoboch mäkšia.
4894 17| jemneli, stávali sa hladšími a plnšími. Cítim, že sa mi oči šíria
4895 9 | sa na vyleštenej medenej ploche.~Taká bola Zuzka a ja som
4896 4 | Hrubú tŕňovú palicu aj s plochým zelenkavým klobúkom zložil
4897 12| pekné. Aha, tamtá zlatá plomba. Nijako nešpatí. Básne by
4898 12| niekoľko, čo ste si dali plombovať, nevadí. To je iba pekné.
4899 23| ho plno nalepeného. Žrde plota a železničné brány ledva
4900 26| zvolal Žibrienka.~„Choď, ty pľuhavstvo,” kričala slečna Darinka
4901 20| klady. Prehodil kolieska na pluhu, odkopol tu rýľ, tu motyku.
4902 11| Vieš, aké mám komando? Plukovník pochválil. Kompánia stojí.
4903 15| radšej po čaji. Ech, na pľuvanie! Taký život. Po krčmách.
4904 3 | trotoár, a keď je blato, pľušť, nečas, aj vrabec sa uchýli
4905 7 | pokračoval. „Hrozno nedozrelo od pľuští a zimy. Dva mesiace už nesvietilo
4906 11| Hodina večere sa blížila. Čas plynul. O štvrť na deviatu sa bozkali
4907 28| truhlici.”~„A drieme na plyšovom diváne.”~„Ale, horký plyš! —
4908 22| dlhú čiernu bradu, žltú plyšovú vestu s hrubou zlatou retiazkou
4909 28| je to! Kdeže by aj vzala plyšový diván?”~„Iba ak na puf.”~„
4910 14| Nebudú sa môcť zdržať.”~Plzenčina prišla. Vytrčili sa krásne
4911 14| rozhodol Javor. „Dám doniesť plzenčiny. Iste prídu. Poznám ich.
4912 10| každú minútu vyskočí spoza pňa a zahúka. Začali smreky.
4913 21| stromoch domov, utajoval sa za pňami alebo stĺpmi lámp, keď brána
4914 15| nemohli. Za mesiac sa tu chcú pobaviť, a to je krátky čas. Čuprík
4915 3 | slávne zasadnutie. Niektorí pobehli za Ježovci, ale inžinier
4916 14| zahrali marš a my, pomaly sa poberajúc, obliekali sme zvrchníky,
4917 10| pomyslel si a rozhodol sa, že pobeží. Tak skorej prejde horou
4918 14| hlavný posluha.~„A moje pobočné grošíky,” zarmútil sa pikolo.~„
4919 14| tiež vstali, štrngli si a pobozkali sa všetci. Cigáni hrali:~„
4920 11| No nečakajúc na odpoveď, pobral sa za jedným úradníkom z
4921 9 | z lavice, aby šli. Aj sa pobrali, teraz už celkom rozpaprčení.~
4922 8 | z toho bude?”~„Všeličo. Poburovanie proti národnosti v každom
4923 19| každá urazená kuchárka. Počala vykladať a bedákať, že by
4924 19| vyrovnalo. Probovali všeličo.~Počali s kresťanskou láskou. Ale
4925 21| Počkal a keď sa publikum počalo zhŕňať vo foyeri, vyšiel
4926 26| akoby mrkala na kurčatá, počastovať ich nájdeným zrnom.~Darinka
4927 28| zadúšať. Nevedel, čo si počať s touto peknou sochou.~„
4928 28| čo sa nepatrí. Tvárička počerná, oči počerné a všetko pekné.~
4929 28| nepatrí. Tvárička počerná, oči počerné a všetko pekné.~I o túto
4930 18| Blond, biela okrúhla tvár s počernými fúzikmi. Je tenký, štíhlučký.
4931 9 | zdravému, z dobrej famílie pochádzajúcemu na krky zavesili. Navešajú
4932 26| gazdinou. Z dobrej rodiny pochádzala. Vedela písať aj čítať,
4933 26| Vošla ešte do sadu za domom. Pochodila troška medzi hriadkami,
4934 26| hlasom na melódiu známeho pochodu S Bogom mati…~„Prasacina,
4935 18| O trigonometrii nemá ani pochop. Nevie napríklad, kto bol
4936 21| ponížili. Zdalo sa mu, že pochoval radosť, svoju veselú, mladú
4937 17| povie o nejakom hercovi, pochváli ho: výborný herec. Vy na
4938 14| Oduševnenie veľké. Len málo pochybujúcich hlasov. Akoby triumfovalo
4939 11| ich menujú.~Dva rady sa pochytali za ruky.~„Dva razy vopred!”~„
4940 19| pána Bielika veľký hnev pochytil, keď sa dozvedel, že si
4941 22| by sme sa boli dávno aj pochytili, ale naša pozornosť bola
4942 21| emancipované, budete aj vy počínať, ale nateraz je tak, že
4943 16| jasným čelom, lebo nemusí počítať: mám dve zlatky, z toho
4944 27| ktorú pri bozku už dávno pocítilo srdce, len hlava nemohla
4945 17| lásky, ktorú človek môže pocítiť. Ale niet dosť času v živote
4946 2 | ďalej.~Zdôveril sa s týmito pocitmi aj mestskému doktorovi Edutovi,
4947 24| vyčarený svet nezabudnuteľných pocitov? Strácaš sa ako vták na
4948 1 | vchádzal. Neistota, ktorú pociťoval vtedy, stratila sa v tom
4949 27| dáma musí skrývať svoje pocity a myšlienky. Ale drobná
4950 17| zastavili sme pred ich domom.~„Počkajme mamu… Na vás nepristávam.”~„
4951 21| pohundrával si a čakal.~Počkal a keď sa publikum počalo
4952 7 | probovať.~Poprosil pánov, aby počkali, že donesie tých sto korún,
4953 7 | neho postavili cigarník.~„Počkáme,” rozhodol, krútiac cigaru
4954 12| do nej, do nej.~„Vy tiež počkáte na lásku?” spýtala sa ho, „
4955 1 | chytro jedno za druhým pocmukal, prichlopil kupak a vypustil
4956 4 | Oči mu zasa zaslzili. Pocmukoval fajku. Tá nehorela. Strčil
4957 1 | hlavy dovedna, šuškajú a počnú sa ťa vypytovať: „Aké máte
4958 3 | dostaviť v takom hojnom počte.~„Lebo,” hovoril, „uraim,
4959 17| cynickú vetu, zakaždým som poctil v srdci odpor a silu k boju,
4960 1 | Nepohľadia ti do očí, či ich máš poctivé, ani na ruky, či si môžeš
4961 3 | s kolegom Jančíkom, tiež poctivého remesla čižmárom a výborníkom.
4962 3 | netreba.”~„Čoby bolo! Kto je poctivý, zavidna ide domov. Trafí
4963 9 | zvedavé na svojho budúceho. Počujeme síce od nich: „Ach, ja sa
4964 15| hodiny od dymu.~„Posluha! Počujteže! Doneste už len toho koňaku!”~„
4965 24| vysoko, hlasno, tenučko. Počujú všetci, aký má nepríjemný
4966 23| zavesí na krk a šepce: „Počujže, nadobudnime si mačičku.”~„
4967 12| veselé. Na ústach ešte hudba počutej operetky. Dámy v bielych
4968 13| je zvedavosť.”~„Bumst!”~„Počúvaj, dokážem ti to.”~Boli by
4969 21| vás rada počúvam.”~Rada ma počúvaš, pomyslel si vtedy a rozveselil
4970 11| dáme. A potom ten manier! Podá vám ruku civil, to je také
4971 17| stratí sa mi, bohvie dokiaľ…~„Podajte mi rameno, tu je zas klzko,”
4972 18| toho, aká je pravda, keď ju podajú na lopate. „Alebo vyrieknu
4973 16| zbledol od radosti. Vstal, poďakoval sa a dal doniesť pätnásť
4974 17| gratulujem.”~Kývla hlavou na znak poďakovania. Zasa sme zmĺkli a neprehovorili
4975 7 | exekútora. Exekútor si vzal s poďakovaním a upokojil ho, že sa môže
4976 11| vravel s krikom. „Ináč sa poďakúvam z hlavného aranžérstva,”
4977 18| Skrátka, slečna Elenka je podarené dievča.~Ach, a keby ste
4978 23| niečo na um. Možno tak sa podarí.~Vyšiel som zo stajne, zavrel
4979 28| actio per sacramentum‘,” a podávala ruku na stávku. „Ako výborne
4980 17| Inakšie sa ukláňam, inakšie podávam ruku, inakšie sa mi trasie
4981 28| guľatá. Briadka s tromi podbradkami — na uštipnutie. Pozriete
4982 1 | posadili…~Vyšiel z predsiene do podbránia rozhorčený, ale akýsi veselší,
4983 1 | myslel si, idúc pomaly podbráním. Môžem dostať aj tisíc písem,
4984 8 | veličenstva kráľa, iste. Podceňovanie proti náboženstvu, celkom
4985 22| zavial cestu. Okolo nás podchvíľou sa dvíhala hmla snehu a
4986 23| sa mi šmýkali po mokrej pôde. Zle je v hore v takom čase.
4987 14| triezvy a veselý… Kde si sa podel, Javor? Kdeže je výtečné
4988 24| jedna za druhou. Kam sa podela ich vrúcnosť. Ani uhlíka
4989 19| taká dlhá… Takto sme si ju podelili… No, neplačte.”~
4990 14| tajíte. I vypili by ste si, i podiškurovali. Tak znamenite sa sedí,
4991 14| veď viete, radi si s ňou podiškurujeme všetci… A žena, že za kým
4992 14| veru zostane, ktorý môže podkúpiť ženičku sladkými cukríkmi,
4993 3 | bokombradami; veliteľ hasičov Podkylavý, starý mládenec s červenou
4994 21| zahodil. Dva razy cengol na podlahe a zakotúľal sa kamsi pod
4995 4 | ako jedáleň. Veľká izba s podlahou nažlto natretou. Nové červené
4996 19| fľašu, začal ňou búchať o podlahu.~„Mída, Mída!” volal slabým
4997 19| oslabnuté nohy sa mu triasli a podlamovali. Cítil, že ak kročí, potočí
4998 17| kráčala ľahkým dlhým krokom, podlapiac si jednou rukou sukňu, druhou
4999 21| pošliapanú, ešte nižšiu, ešte podlejšiu, než bola. Ako mu povedala
5000 18| mašľou na konci. Vidíme veľké podlhovasté oči, sivé, ale pekné a tichučké,
5001 21| a žltými obálkami bielu, podlhovastú, uzučkú. Oznámenie zasnúbenia
5002 26| ohreblo, že ťa zabijem, ty podliak, hnusník, chruňo akýsi!”~
5003 25| zastavil sa. Na tenkých podlomených nohách sa kolembal. Zavesený
5004 8 | pracovni. Jednu bosú nohu podložil pod seba, na druhej, tiež
5005 18| holom stolíku. Treba niečo podložiť, stôl prikryť. Ani kalamára
5006 18| stolík a i pod lampu našla podložku. Napokon otvorila okná a
|