15-chomu | chopi-drich | driec-hosti | hotel-kolky | kolok-macat | macha-najje | najkr-neohr | neopa-nosu | notar-osi | osik-podlo | podlu-posti | posto-punkt | pupa-sihon | sile-stryn | stud-ukazo | ukazu-vrask | vrata-zachy | zacia-zelen | zemet-zalud | zaluz-zurna
Part
5507 21| ešte prišlo niekoľko listov poštou a skrze poslov. Ale ani
5508 5 | nemožná…~Na tretí deň dostal poštovou poukážkou sto korún. Na
5509 19| Farár pri takomto pozdravení poštuchal paličkou blato, alebo udrel
5510 9 | hriateho. Nahol sa k Uli a čosi pošuškal. Uľa prikývla.~Šla Uľa k
5511 5 | my remeselníka neuctili.” Pošuškali si medzi sebou tanečníci
5512 7 | kravu budem hnať do mesta?”~„Poženieme,” odvetil mu ktorýsi.~„Štajrant
5513 11| ale ma tuto pán lajtnant požiadal, nuž už len s ním.”~Srdce
5514 28| budúci koncert si ich chystá. Požiadali ju účinkovať. Nemohla odoprieť.~
5515 26| na ulicu, už bolo po nej… Požičala novú novučičkú gracu. Tam
5516 25| svojho blížneho, alebo, aby požičali takému, o ktorom vedia,
5517 5 | dobre obzrel, keď si ho požičiaval a platil zaň…~Ľudia začali
5518 4 | obyvateľ tunajší, mi je titulom pôžičky dlžen desaťtisíc korún…”
5519 5 | krk, zošpúlil ústa, potom požmurkal, pokrútil v povetrí prstom
5520 26| vydávajúc zvuky podobné na ppfff.~Žibrienková odstúpila na
5521 28| vzala z veľkolepej pasie prachovku do ruky, milosťpani jej
5522 14| páni, medzi nás…!”~Pušného prachu hoď do plamienka, ako zablčí!
5523 14| Sedel som večer doma. Pri práci. Vytrhlo ma klopanie na
5524 22| vyše kolien, s dvanástimi prackami na jednej strane, a všetky
5525 22| jednej strane, a všetky pracky držali. Obuté som ich mal
5526 28| o Malinovej.~„Cukrovými praclíkmi ma núkala. Ledva som jeden
5527 5 | nie rozumom, ale rukami pracovať. Preto keď len mohol, zatajil
5528 15| Marišku Stuhlých. Dievča pracovité, nenáročné. Skromné — hodno
5529 8 | sa detváky, keď prišla do pracovne jeho žena Katka, mladá,
5530 4 | preddavok na budúcu advokátsku prácu. Najpríjemnejšie by však
5531 21| von, díval sa na štyroch pracujúcich ľudí a vždy myslel na Elenu.
5532 23| myši.”~„Mraučí.”~„Ale i pradie.”~„Škriabe.”~„Teda ty nechceš?”~„
5533 23| jej je doma veselo. Večer pradú, perie párajú, spievajú.
5534 2 | Plieskalo to, ani čo by piestom prali.~Jakub nerozumel. Napadlo
5535 17| jej akési perá. Vyhrnutý prám čierneho kožúška zakrýval
5536 13| španielsky grand z vidieka, kde pramení Guadalquivir,” riekol som
5537 26| upozorňujem, že máme ešte prasacinku.”~Tuliak, pred ktorým jedlo
5538 26| starý brav… Čo teba do môjho prasaťa… Ja mám čušať? Sedliak akýsi!
5539 26| náhodou prišiel ku svojmu prasaťu.~Práve si chcel ľahnúť po
5540 23| šiel von. Dážď neprestával. Prasce kvičali. Gagot, kikiríkanie
5541 23| popoludnie práve tak ako pri prasiatkach odrazu sa mi zavesí na krk
5542 19| vo vetre… Zasa nová guľa… Prask! Rovno na brucho… A z brucha
5543 26| do spálne ponosovať sa. Praskla dvermi z celej sily, až
5544 23| v koľajniciach kedy—tedy prasklo. Stromy zapadnuté snehom
5545 26| predsa ju zbadala suseda od prava, pani polesná, pani veľkomožná
5546 25| mne stískala ruku úprimne, pravdivo, z lásky…~Tak som si myslel
5547 14| vznešeného ducha. To sú tí praví dobrí ľudia…~Okná spopolaveli.
5548 14| princípmi. Ja som takto dosť pravidelný človek, a preto si aj vypijem.”~
5549 4 | Čurida. Čím môžem slúžiť?”~„V právnej záležitosti som prišiel.”~„
5550 16| rečník mládeže, desaťročný právnik, človek hlbokého umu a ostrihanej
5551 16| novela)~Na Jula Vrátnického, právnika, povedali, že je solídny,
5552 16| vlastnosti, ktoré prvoročnému právnikovi—balekovi nemôžu lichotiť,
5553 24| ani uši nevidieť. Nemáte právo sa vysmievať.”~„No a vy
5554 11| hľadá byt. Nový advokát sa pravotí, že mu vypovedali. A tu
5555 7 | ohľadom medze… Usporil by pravotu, ktorú len preto nezaviedol,
5556 27| dušu a nedovolí, aby sa pravým, úprimným, srdečným smiechom
5557 14| Prešiel polrok. U Javora prázdno, púšť, nemota. Aj veľké
5558 16| tvárou sedí a díva sa do prázdnoty na akýsi neviditeľný punkt.
5559 24| začali tratiť city, až s prázdnym srdcom dlho som chodil popri
5560 16| večer a stoly sú zavalené prázdnymi fľašami.~Každý je veselý,
5561 2 | kvitnúcich čerešní. Cesta sa už prášila a hrudky zoschnutého blata
5562 26| búchanie, akoby pokrovec prášili.~O chvíľu vyletel veľký
5563 14| čistučký, panenský, bez práška, ako v noci býva. Dlažby
5564 26| hus, kapún mliekom kŕmený, pražené pstruhy… Pezinské sa upíjalo
5565 4 | spýtať Malvínka, či rozkážeme praženicu…? O deviatej sa spýtala,
5566 2 | dobrým na vyvaľovanie sa a praženie na slnku. Za vŕškom viedla
5567 2 | ráte neďaleko úpustu. Slnce pražilo, ako by sa nebol zahrial?
5568 7 | rátou… Taký krásny kúsok, prebehlo mu mysľou, najkrajšia roľa…
5569 15| Zavolajú ho do susednej dediny. Prebehne na automobile. Pekný to
5570 12| priečnej ulici neprestajne prebehúvali koče a mihali sa ľudia,
5571 28| ja? Ty si vyšívaj, alebo preber jednu francúzsku lekciu.
5572 14| hlavu, zavýskol a začal preberať nohami…~„Ech ja som mal
5573 19| do hlavy. Divná mrákava prebiehala mu hlavou a zatemňovala
5574 7 | ten sprosták. Možno, že ho prebijú.~Pozrel na farára. Ten sa
5575 3 | fúzmi; fiškál Marinovič s prebitým čelom. Na druhom boku notár,
5576 10| okolo Búrneho.~Nevyspatý, preblednutý vrátil sa domov len ráno.
5577 25| tmavosivého neba s tromi—štyrmi preblednutými hviezdičkami a čiernou kontúrou
5578 27| nepovedal, že ju rád vidím, preblesklo mi hlavou. Ale či to treba
5579 24| je to trápne, že ju musím prebrať zo snov. Tak sa mi aspoň
5580 25| hľadel dookola, akoby sa bol prebudil. Apatekársky pomocník Slávik
5581 21| Áno, áno, dumal Čurín, prechádzajúc sa. Ja si hvízdam. A zahvízdal
5582 12| zapálených lámp tmolilo sa prechádzajúce sa obecenstvo. Blýskali
5583 14| rozvetvenými a páchnucimi gaštanmi, prechádzalo sa obecenstvo. Páni, dámy,
5584 4 | Nech sa páči do jedálne.‘ Prechádzame do jedálne… Jedáleň ako
5585 11| máš mrazené. Takí ľudia. Prechádzaš sa s nimi. Im je studno
5586 21| dohoniť. Napokon zostávala mu prechádzka pod oknami…~„Strašný boj
5587 17| pozor. Sprevádzal som ju pri prechádzkach na ľad a z ľadu. Potom aj
5588 10| to je pravda, že sa tieto prechádzky končievali Búrnym. Starý
5589 24| bolo veľmi kvôli.~Ešte vždy prechováva nejaké nádeje. Zle je dívať
5590 8 | Nič trestuhodné?”~„Nič.”~„Prečítaj ešte raz.”~Žena ešte raz
5591 7 | šanujem vás, spravila… Ako by prečítali? Odkiaľ by sa dozvedeli,
5592 12| Jeho horúcu ruku, jeho precítené reči. A tento. Hýbe sa ako
5593 1 | Keď na to príde, nech si predajú. Aspoň sa všetkého strasiem.
5594 14| Ďura. Tam boli všetci. Predal niekto dobre zemiaky alebo
5595 1 | ako by to bolo, keby mu predali kone, kravu, býčka, roľu
5596 23| od vetra. Tu i tu v kriku predávajúcich čuť mierny trap koní, za
5597 1 | sedliakovi… A aj tak mu zakázal predávať ten krivonosý, keď ho exekvoval…
5598 28| advokátsku kanceláriu. To je predbežne dosť. Chýbalo mu teda len
5599 28| Malinovej… Tak vás klebety predchádzajú… Nuž malé mesto… Všetci
5600 6 | Vyznal som. A ako krásne. Predchytil som mu ju v ostatnom tanci.~„
5601 3 | trotoár. Každý si má svoje preddomie vyložiť kameňmi, aby aj
5602 18| mňa?” povedala spurne a predišla Vlada.~Elena hľadela. Aký
5603 8 | žena, môže mu doniesť aj predlanský.~„No,” súrila ho.~„Niet,”
5604 3 | svetla nemohli by sme deň predĺžiť… Každému zaiste leží na
5605 8 | zrovna trestuhodné asekuráciu predlžovať atď., atď.~„Aký prípad?
5606 6 | človeku, dievčati, zvierati a predmete. Môj záujem je vyhovieť
5607 1 | sedadla, kde predtým sedel, na predné a chytil pustené opraty.~
5608 14| No a že tam boli všetci prednejší, napríklad Ďurský. „A keď
5609 27| iskra v oku, nerv v lícach, prednesenie jedného slova prezrádza
5610 8 | zadíval sa na ženu a vážne predniesol, že to bude iste štrajk.
5611 7 | že čakajú. „Taký malinký predobedík nepoškodí… Mám vínečko pitné,
5612 14| vôbec niet. Tam sú ráno, predobedom a naobed. Tam sú poobede,
5613 21| na maľbu povaly, myslel o predošlom, zahynutom, mŕtvom. Tak
5614 22| povetria, čo voňalo ako jedľa. Predošlý odporný zápach sa stratil.
5615 13| prevliekol som sa do fraku. V predpolnočnej štvorylke bol som nešťastný.
5616 18| splnia.~Hľa, v jedno nedeľné predpoludnie práve išla z kostola a zápäť
5617 11| bozkali a pán podsudca dostal predposledný čardáš, ostatný čardáš a
5618 7 | sa splnilo, čo Lovásikovi predpovedal, že na rok on, Dufek, bude
5619 9 | tešila. Zuzka vo svojom predsavzatí zotrvávala. Mala aj dvoch
5620 27| ku mne, máte jedine akési predsavzatie vzbudiť vo mne náklonnosť,
5621 15| Vyvesí krásnu tabuľku. Predsieň. Ilustrované časopisy, plyšové
5622 28| čiapku na posteľ.~„Len si predstav!” začala rozkladať a rozhodila
5623 2 | raz ten. Niekedy aj samo predstavenstvo obce…~Matej Jakub, polremeselník
5624 17| ktorý vyhrám. Čo raz sa mi predstavila jej biela tvár, jej šelmovské
5625 15| so ženbou.~Medzičasom ho predstavili dáme s peknou tvárou: Betke
5626 5 | sa má na ňom zúčastniť.~Predstavím sa ako hodinár, myslel si,
5627 24| bojazlivejšia… A ja som si ju predstavoval, aká bola predtým. Vždy
5628 15| obrvami.~„Moje priateľky,” predstavovala Mariška. „Slečna Žofka a
5629 24| ľudia. Lenže my holdujeme predsudkom, akýmsi fixným ideám, spoločenskej
5630 23| sedím a dumám a sto ráz predumám v hodine svoj život. Je
5631 13| bola peňažná otázka. Brat v predvečer bálu mal dvadsaťpäť zlatých
5632 11| Prejdeš do kaviarne a zahráš preferans. Treba by bolo sedieť v
5633 13| tĺkli pritom tuhšie pri preferansi. Zasa koľký výdavok! Mladí
5634 16| neobyčajne zabáva. Ľúto mu je prefúkaných peňazí, ale pritom ho blaží
5635 20| prasknúť a prasknúť… Tiež preháňali, ale prišiel Rypák. Spravil
5636 13| na univerzite. Doma som prehliadol všetky skrine. Nemohol som
5637 18| knihu, či sú nie strany prehodené, alebo či je nie kniha zle
5638 16| neviditeľný punkt. Kníše nohou prehodenou na koleno a fajčí, ani čo
5639 13| Cez plece na šnúre mala prehodenú malú detskú trúbku. Vidieť,
5640 4 | zelených šnúrach cez krk prehodených starý žltkavý, miestami
5641 19| nazrel zblízka do misy, prehodiac nevrlo: „Bez škračiek, bez
5642 26| Sihoňa, sa zavčasu zobudila. Prehodila si pásikavú sukňu cez hlavu
5643 27| krútiť cigaretu. Veď len prehovorí, musí. Ak bude mlčať, odídem.
5644 17| tuhšie bilo… Cítil som, že ak prehovorím, prezradím svoje vzrušenie.
5645 14| našiel veseliť sa; ak ho prehral, tam si smútok odháňal.
5646 4 | pondelok. Filipík, partner, prehrával a hneval sa. Nám to robilo
5647 12| ho posiaľ zvábiť, aby sa prehrešil proti zdvorilosti a taktu.
5648 24| myslel som si, že by sa prehrešila bohvie proti čomu, keď je
5649 28| doniesla. „To isté písmo, lenže preinačené,” vravela, „pozrite.”~Zasa
5650 24| Dobrá príležitosť. Teraz prejdem na druhý koniec. Vyčkám,
5651 11| bál. Akože si ukrátiť čas? Prejdeš do kaviarne a zahráš preferans.
5652 15| zaklopem. Tí sa budú čudovať.~„Prejdime celkom dolu!” zakričal kočišovi.~„
5653 28| cítila víťazom… Ako ich možno prekabátiť… Že Malinová a Brveník…
5654 27| nemôžem zaujímať, vždy mi prekážal, kedykoľvek som kládol ruku
5655 18| nielen tak. Tak boriť sa cez prekážky, ku šťastiu. V tej túžbe
5656 16| napoleonovskú figúru a celé hodiny prekibicuje pri biliarde; nosí cylinder
5657 9 | Zuzku a fúzy si vykrúcal a prekladal si každú chvíľu nohy. Raz
5658 12| ale rodina rozhodne. Tá ma prekľaje. A ja počúvam a som otrok.
5659 1 | oslobodil.~„Zamotali ma, prekliati!” vykríkol nahlas a zahrozil
5660 1 | sú páni, nech zaplatia za prekotenie, uvažoval a obrátil sa na
5661 6 | do duší a otvára ich. Ako prekrásne je podvečer na majálese!~
5662 28| to Elenôčkou malinkou, prekrásnou.”~Vravel so smiechom, ale
5663 23| nazad, potom na seba samého… Prekristapána! Ženina sukňa a šatka…~Odviezli
5664 17| vážna, tak odrazu vážna od prekvapenia. Mamu nebolo vidieť.~„Nemám
5665 17| zasnúbiť?” spýtal som sa prekvapený a temer zdesený.~„No áno.”~„
5666 14| kto to udáva… Zajtra ma prekvapí, že som dnes vypil štyri
5667 14| celkom zabudli. „Ak nás prekvapia, povieme, že sme zabudli,”
5668 28| týždeň má mena. Chcem ju prekvapiť.”~„Krásny servis, veľmi
5669 14| sa zasa všetko rozhúpalo… Preletela fľaša ponad stôl. Fraňo
5670 19| fajčil, aký zdravý som bol, preletelo mu mysľou… Bolo mi treba
5671 9 | Horký tam smrť. Každej preletí hlavou: „Bohdaj by skorej
5672 9 | sklonila hlavu. Stovka jej prelietla mysľou a zas sa jej len
5673 3 | nesvietia. Koľkože sa prijalo v preliminári? Akože zneli účty ohľadom
5674 23| i smiešne.~Pred rokom ma preložili na jánsku stanicu. V januári
5675 2 | cez úzku lavičku.~Dlho sa premáhal a chodil cez rínok, aby
5676 12| priečnej ulici prestala premávka, len kedy—tedy prebehol
5677 26| zanôtil tú istú melódiu, premeniac text:~„Fuč je prasa, fuč
5678 10| smrťou menujeme. Svoju podobu premieňa, ale zostáva tu, okolo nás…”~
5679 17| ju stretnem, vždy sa celý premieňam. Spôsoby, reč, hlas akoby
5680 17| rukami. Nebolo príčiny.”~Premohol som sa úplne. Koniec všetkému,
5681 8 | cícerkom lial z čela. Košeľa premoknutá, ani čo by zmokol. Vypil
5682 21| a dával na papier dávno premyslené dôvody, nemysliac viacej,
5683 1 | usporiadať.~Zasa mu bolo smutno. Premýšľal, ako by to bolo, keby mu
5684 27| mojou rečou, akoby vždy premýšľala o čomsi osobitnom, výlučne
5685 6 | Elegantnú izbu dostať do prenájmu pre mladého človeka, ktorý
5686 12| príde. Čudná vec. Čudrák ju prenasledoval od toho večera vždy a nemohla
5687 17| hôrny potôčik? Keď ste ma prenášali cez vodu, červenali ste
5688 14| Ozve sa ti v ňom spev, prenesie sa na ústa a zuní, zuní.~
5689 3 | dobre vyslovil, takrečeno preniesť. Udi kírem…” Pán inžinier
5690 12| odrazu vidí známe belasé prenikavé oči. Smejú sa. Vysmievajú.
5691 12| a silným nosom, belasými prenikavými očami ukazovala sa jej a
5692 20| Pravdaže vodička, aby sa prepadla a ja s ňou, ak ju zaplatím…
5693 3 | pán majster chcel, návrh prepadne ako panslávsky kandidát.~
5694 19| každým slovíčkom môžeme prepichnúť predmet svojej nenávisti,
5695 11| dvoma rokmi na bále. Klobúk prepichnutý veľkým strakatým perom.
5696 11| doktorov slúžila, sedem ráz si prepigľovala šaty a ešte sa jej videli
5697 27| si. Kto ozaj z nás prvý prerečie? Ja budem ticho.~Mlčal som
5698 27| ma pokladá za nehodného preriecť so mnou slovíčko?~Opätovne
5699 25| utekajúcim chabcom…”~„Táraniny,” prerušil ho spievajúci Jedľovič.~„
5700 21| bola rastlina v povetrí,” prerušila Elena nie celkom smelo a
5701 21| ešte väčšmi až po krk a presadla si na kanapu pod palmou,
5702 19| myslel, že spytovať sa na to presahuje jeho sily.~Mída urobila
5703 15| túžba zahrať si v karty — presedíš do rána. Akože sa ukážeš?
5704 14| Mielnic. Jeho žena chce presídliť do nášho mesta. Hľadá príležitostný
5705 7 | že zasa bude musieť ploty preskakovať. Rapavý už aj hľadal zimný
5706 28| i chudobný vychovávateľ, preskočila pár strán a hľadala grófov.
5707 8 | v ten deň nijaký nebol. Preskúmal i to, či je to kalendár
5708 18| najzaujímavejšie. Štyri razy preskúmala knihu, či sú nie strany
5709 21| to všetko už zahynulo a prestalo žiť.~Naozaj, stala sa vec
5710 25| hlavu do dlaní a primáš, prestanúc sa triasť a mykať hlavou,
5711 6 | tak rozveselilo, že cez prestávku mi neustále zvučala v hlave
5712 12| Ako to?” spýtala sa skoro prestrašená. „Ale, prosím vás, dajte
5713 9 | Ono tie príslovia obyčajne prestreľujú, ale toto nemá ani za necht
5714 28| parketami. Stôl bol už prikrytý. Prestreté bolo pre štyri osoby. Z
5715 26| Teda čuš a napred sa presvedč.”~Chladnokrvne zamočil si
5716 24| vysmievať.”~„No a vy ste o nej presvedčená?”~„Ešte nie, ale vidím ju.”~„
5717 28| mechy — tak ste už celkom presvedčení, že to nebola kopa sena,
5718 18| Prešla do belasej, aby sa presvedčila. Lampa je tu, ale na holom
5719 21| vravel veľmi citne, s ohňom a presviedčavo a Elena si myslela, že sa
5720 10| Filozofovanie sa obyčajne preťahovalo do desiatej večer. O tom
5721 12| nešiel presvedčiť.~Prišli na pretras aj ohlášky. Snúbenec súril.
5722 13| zaznievali tóny cigánskej hudby. Pretŕhal ich kedy—tedy krik nejakého
5723 28| máte nejaké styky s ňou, pretrhnite ich. Ako priateľka vám to
5724 8 | udrel do čela a zvolal, pretrhnúc sudcu v reči: „Rumesa, Tuchlíka,
5725 17| takto. A pozor som si dával. Pretvaroval som sa a trápil. Kynoženie
5726 24| zbadal. Ďalej sa nesmiem pretvarovať, kvôli nej a kvôli sebe.
5727 12| tvrdo. Elena cítila, že sa pretvaruje. Darmo preto, že sa ona
5728 17| dumal som, idúc do kaviarne. Pretvoriť sa a odvrátiť celkom. Lenže
5729 2 | bruchá sa hádzali, na chrbty prevaľovali, a to všetko podľa doktorovho
5730 19| teplý.~„Nože tých lístkov!”~Prevarila lístky a dala mu ich užiť.~„
5731 25| s cylindrom na hlave a preveseným žltkavým zimníkom na ľavom
5732 1 | aby sa krčmár postaral o prevezenie sedliaka do Horných Luhov.~
5733 19| bodkami a takej istej šatke, previazanej na tyle, hneď zafňukala,
5734 13| španielsky grand zunoval a prevliekol som sa do fraku. V predpolnočnej
5735 20| medicínu a pozrel na fľašku, prevracajúc ju v rukách. Zdvihol ju
5736 7 | vysvetlil exekútor a ukázal prevrátenou rúčkou na stolík, hľadiac
5737 26| až k dverám. Bola by sa prevrhla, ale sa na nich operadlom
5738 11| miesta.~„Chaine anglaise,” prevzal komando pisár v civilnom
5739 28| polesná vyšíva, pani advokátka prezerá album a zverolekárka jej
5740 17| Cítil som, že ak prehovorím, prezradím svoje vzrušenie. A veď sa
5741 27| prednesenie jedného slova prezrádza ju ustavične. A vidíte,
5742 22| pásikavé vyhladené nohavice. Prezrádzal cestujúceho žida.~„Ale ja
5743 1 | ak doktor príde, nuž ho prezrie a všetko uvidí, myslel si.
5744 26| šli na výzvedy. Dievča sa preškriabalo cez plot. Pani jej podala
5745 25| sa nám mozgami, myšlienky priadli tkanivo so zlatými muškami
5746 24| mi odpustiť, že som taký priamy…”~„Až pripriamy! Prosím,
5747 28| ňou, pretrhnite ich. Ako priateľka vám to vravím.”~Už ani nepočúval,
5748 17| gavalierom inej dáme, jej priateľke. Bývali spoločné hry na
5749 25| črievičkách, smeje sa na priateľkiných slovách, s ktorou sa prechádza,
5750 12| ona bude hľadať seberovnú priateľku, ktorej niekedy zverovala
5751 17| a potom sa chvália pred priateľmi. Prázdne figúrky. A vy ste
5752 14| mali byť všade. Každý ti je priateľom. Nikto nemá na mysli oklamať
5753 26| svojich dvoch najdôvernejších priateľov, zverolekára Tuliaka a zemského
5754 28| nekvitla? S ľudom budem priateľský. Keď sa so sedliakom stretnem
5755 19| rechtorka, čo mala robiť, sama pribehla ku mne a zobudila ma… Že
5756 23| ašura, mašura!” — už ti pribehne. Dobré zvieratko. A budeme
5757 2 | ti nebolo samému smutno. Priberieme k sebe aj zverolekára Papsta.
5758 17| nespúšťala z mojej tváre. Priblížila sa celkom ku mne. Chytila
5759 28| celkom pokrčený. Obidvaja sa priblížili k ohňu a začali čítať. Hlavy
5760 28| boku, to isté. Až keď sa priblížite, udriete sa po čele a vykríknete: „
5761 11| hladko a nežne sa k vám približuje. Ach, oficier je oficier.
5762 23| Nech sedí doma. Rozhodnutý pribral som sa do práce. Pri večeri,
5763 1 | vyšiel z banky. Hrmotne pribuchol dvere a len čo sa zohol
5764 21| o násilenstve. Mužskí sú prichabí a či prišetrní na to, aby
5765 12| Odporný. Nenávidí ho…~Jej prichádzajú na myseľ zasa slová toho
5766 13| škriepky s bratom, ktorý, prichádzajúc zo školy, vždy prinášal
5767 17| som sa v tú stranu hlavou. Prichádzala mama. Popri mojom uchu náhle
5768 18| mesačnej noci. Hľa, už jej prichádzalo na um, že sa každý večer
5769 28| vidieť. Odpustíte však, že prichádzam teraz.”~Sadli si obďaleč
5770 18| so mnou. Budeme po jednom prichádzať a sadať ku stolu?” Mľasol
5771 12| duši máš hroznú ťažobu. Prichádzaš si samotná, opustená a smiešna…
5772 1 | jedno za druhým pocmukal, prichlopil kupak a vypustil pár ráz
5773 11| okolnostiach musel potriasť príchod vojakov srdcami zaľúbených
5774 14| začne vyčitovať…”~„Teraz mi prichodí na um,” zahovoril mladý
5775 13| hlboko sa klaňal každému prichodiacemu. V kútoch foyeru stáli oleandrové
5776 14| neoblečieš dlhý kabát do divadla? Prichodíte na vizity v čižmách…‘ A
5777 15| prestal spievať, pomýlený príchodom pána v dlhom čiernom kabáte,
5778 11| Sála vyleštená.”~„Oleandre prichystané.”~„Vejáriky vypožičané.”~„
5779 17| panenka! Len preto, že ho prichytili pri láske. Naozaj, to bol
5780 21| že vás milujú. Vo vás bez pričinenia mužského, bez jeho zaľúbených
5781 23| tú kozu zahrdúsiť; ona je príčinou, že teraz tu sedím. Neurobil
5782 13| obyčajne počúvala a ku komu sa pridala, ten bol víťazom.~Ináč bolo
5783 3 | teda celý osvietený. Keď pridáme aj večnú lampu, čo je na
5784 4 | počujte ma. Nie som na konci. Prídeme aj na to, prečo mi je to
5785 21| naklonení jeden k druhému, pridržiavajúc si klobúky. Dívali sa jeden
5786 22| rukou, lebo druhou som si pridržiaval nos.~Ledva som vytiahol
5787 23| schytáva čiapku. Načim ju rukou pridržiavať. Vlak zafúkaný snehom. Odbavil
5788 21| rukou, spoponáhľal sa a príduc domov, sadol na diván, díval
5789 19| hradskej, rozprávajúc si o priebehu choroby.~„Huncútske hríby,”
5790 11| usiloval, aby bol voľný priechod pre matku a jej sprievodcu,
5791 24| zvädnuté, akoby z jemnučkej, priehľadnej hmly. Neurčitej farby. Raz
5792 27| viseli. Cez sinavé, tenkou, priehľadnou hmlou zaliate nebo neprelietol
5793 18| osviežený rosou, čistý a priehľadný. Pomedzi stromy kde—tu bolo
5794 18| dvíhala a halila ďaleké vrchy priehľadným závojom. Všade ticho.~„Ruže
5795 1 | štrajchol po nohavici a priehrštím chrániac jej oheň, čakal,
5796 4 | Silnická, dcérka direktora Priemyselnej banky, účastinárskej spoločnosti,
5797 2 | holý, žabicou vydláždený priestor. Zdalo sa mu, že sa v samom
5798 14| noci, v noci! Vtedy je tam priestranne a vzdušne. Tí, ktorí musia,
5799 21| lži, čistého ako krištáľ, priezračného ako studničná voda. Ako
5800 2 | hrubé súkno zvrchníkov. Priezračný a ľahký vzduch mimovoľne
5801 10| a obrubovali ju ľahkými priezračnými čipkami. Niekedy zadul ešte
5802 10| štíhlu postavu a grécky účes, prihladený k sluchám, a malú riedku
5803 17| elipsovitou tváričkou s prihladenými, čiernymi vlasmi. V jej
5804 28| sa s tou Malinovou stalo.~Prihodila sa celkom prostá udalosť.
5805 5 | raz—dva a zastal, hľadajúc príhodný vpád do taktu. Ale darmo
5806 18| ich utierala, každej sa prihovárala. I teraz podišla k nim,
5807 23| musíš mi dať mliečka,” prihováram sa jej.~Líza pozrela bokom
5808 11| bola šťastná, ktorej sa prihovoril taký nejednoduchý so zlatými
5809 15| odišli. Mariška ho chladne prijala. A jemu sa odrazu zazdalo,
5810 15| Čuprík vyšiel, zaklopal a prijali ho veľmi hlučne. Len slečny
5811 3 | nikdy nesvietia. Koľkože sa prijalo v preliminári? Akože zneli
5812 6 | zašlo za hory. Chlad čoraz príjemnejší. Mrak sa pomaly spúšťal,
5813 4 | ale takú ešte nemá. Omnoho príjemnejšie by bolo, keby tak niekto
5814 25| smutní, veselí, odporní, príjemní, tuhí, mäkkí a všetci básnici
5815 18| spýtal sa, ako to už býva, s príjemným úsmevom. „Ja piadim k vám,
5816 28| salóny a tri malé. Veľkú prijímaciu sieň a šiestich lokajov.~
5817 10| Búrnym. Starý dekan ho vďačne prijímal a Anička najradšej s ním
5818 6 | a predsa, ako láskavo ma prijímali. Dcéry pána fabrikanta nevstali,
5819 21| líca, až mu slzy padali. Prikladal si ruky k ušiam. A pod jej
5820 18| pohároch, búchala vidličkou a prikladala si ju k uchu, ako cvendží.
5821 19| tak srdce rozbúchalo… A prikladáme najprv studené, potom teplé
5822 21| Pritom stál na mieste ako prikovaný. Ľudia mimoidúci strkali
5823 18| dierku. Elenka po prstoch sa prikradla k dverám.~Tam sedí. To je
5824 19| viala. Pokľakol k posteli a prikrčil sa. Nahmatal zápalky a zapálil
5825 26| šťastie stretáva.~Pozorne sa prikrčila, zodvihla konce sukne a
5826 5 | hlasný smiech, až sa musela prikrčiť, tak ju zaklalo v boku.
5827 10| pred ním černela na dosť príkrom vŕšku. Kvitnúce slivky sa
5828 26| kvoká. Aj tridsať vajec prikryje, taká je veľká. A aká svedomitá!
5829 18| medveďa. Zapravila sviecu, prikryla stolík a i pod lampu našla
5830 18| Treba niečo podložiť, stôl prikryť. Ani kalamára niet. Pred
5831 18| aby doma sedela a vyšívala prikrývadlá pod lampy, na stolík, na
5832 6 | Miesto paplóna akési huňaté prikrývadlo. Smial som sa v zlosti a
5833 9 | hodnota… Hneď sa môže niečo prikúpiť. Gazdovstvo sa rozšíri.~„
5834 18| Vlasy jej vejú v povetrí. Prikvačili ho k zemi. „Pusťte ho!”
5835 20| ktorá Lenčíkovi na čosi prikyvovala. S Citróniou behala Mara.~
5836 6 | majálese…”~Na druhý deň ráno prilepil som veľkú ceduľu na bránu
5837 14| presídliť do nášho mesta. Hľadá príležitostný byt. Bože, len keby našiel.
5838 14| skočil od stola k base a priložiac ucho k nej, načúval, ako
5839 7 | zoberiem, lebo ju musím priložiť ku písmam… I seno i slamu,
5840 28| Ostatne možno sú rukavičky primalé… Ale o tvár sa bojí. Vždy
5841 18| na šestnásty rok, a to je primálo na to, aby človek chodil
5842 25| pohrúžil hlavu do dlaní a primáš, prestanúc sa triasť a mykať
5843 18| kostole, sedí, pravda, ako primrazená k lavici. Kuká iba na pána
5844 22| zimníka, akoby bol k nemu primrzol, zarazil ma nepríjemný zápach,
5845 14| klarinetu, potom kontru — bez prímu, potom zas len klarinet,
5846 11| oficier rozbehne. Sklepník prináša limonádu. Ach, keby tak
5847 13| prichádzajúc zo školy, vždy prinášal problémy. Vždy tvrdil hlúposť
5848 14| potkýna o ľudí so špeciálnymi princípmi. Ja som takto dosť pravidelný
5849 14| veď…”~„Veď je to nie proti princípu, keď si ho dám doniesť domov.
5850 28| nevidieť v jednom zrkadle. Priniesla ešte jedno. Pozrela. Výborne
5851 15| kdežto Anička je vari trošku prinízka. Nebol by pár. Gabriela
5852 28| šaty.”~A Rafiková znova si pripäla čiapku.~„Nože mi pomôž tú
5853 25| rada zabavila…” A ja sa pripájam.~Z myšlienok sa vytrhli
5854 1 | tejto — na fajku si s ňou pripálim…~A už aj vytiahol spoza
5855 28| vyhovoriť, že si nevedel pripáliť.~O chvíľu znova potriasol
5856 22| a začal si odkrúcať šál, pripevniac jeden jeho koniec o kľučku
5857 15| ženu. Nenadarmo mu dnes pripíjali, aby sa čím skôr oženil.
5858 13| Načo?” protestovala.~„Pripiť ti na zdravie.”~„Netreba.”~„
5859 2 | veselo. K slnečnému kúpeľu pripojili aj gymnastiku Müllerovho
5860 12| chytil za hlavu, bledol a pripomenul smrť. ,Do hrobu ma privedieš,
5861 11| Všetko v poriadku.”~„Dámy pripravené.”~„Kytky objednané.”~„Sála
5862 18| poriadku?”~„Všetko.”~„Lampu si pripravila?”~„Áno.”~„Zápalky?”~„Všetko,
5863 26| strašidlo.~Vyšla z izby pripraviť raňajky.~Kurence sa nenašli.
5864 5 | Sásik na to všetko nedbal. Pripravoval sa na bál a úsmev radosti
5865 24| že som taký priamy…”~„Až pripriamy! Prosím, nebuďte… No a potom?”~
5866 1 | brucho pritlačiť alebo tak pripučiť… Mihol okom na bričku, ktorá
5867 15| Akoby bol na vážkach rozum a príroda. Čím viac kladieš na vážky,
5868 21| lipnúť má na človeku. Jeho prírodou má byť. Kvázi ako alkoholikovi
5869 28| tlmene, akoby nechcela rušiť prírodu. To bola nočná hudba pod
5870 17| Pokĺznuť som sa nechcel. Prirodzená vec.”~„A tá tichosť?”~„Človeku
5871 25| akosi smutne dodal: „Čo je prirodzené, nie je bláznivé. A predsa
5872 12| nepustiť, držať večne tak — tou prirodzenou, veľkou silou lásky…~Ulica
5873 15| je hanba. Mariška sa nedá prirovnať ku Dikovským. Musím ta ešte
5874 18| akord a odmietnuc sukienku, prisadla. Salónom zaznelo:~~Tak túžim
5875 14| fučí, salutuje, hovorí, prisadne na chvíľu, vstáva a ide
5876 23| znovu som vošiel do stajne a prisadnem k Líze.~A hľa! Líza je tichá.~
5877 19| skrúcanie… Mdloba,” začala Mída, prisadnúc si spolovičky na stoličku
5878 12| Študent. Ešte pol druha roka. Prísahu rušiť, sľub nezadržať… Rodičia…
5879 17| cítil, že sa mi mení hlas. Prisilil som sa a zmenil ho v posmešný.~„
5880 22| odhrnul tienidlo na lampe. Priskočil k lampe a stiahol záclonku.
5881 9 | vraví príslovie. Ono tie príslovia obyčajne prestreľujú, ale
5882 15| Povedal by som — žena je príslušnosť. Myslíš, že naše dámy milujú
5883 17| ktoréhokoľvek.”~„Ach, vy ste prismelá.”~„Kohokoľvek.”~„Pomenovať?”~„
5884 16| skúškou! Vidí pred sebou prísneho otca, dobrú plačúcu matku
5885 22| mohutný. Čiernej suchej, prísnej tváre s hrubými žilami v
5886 19| hneď na svitaní sa farárovi prisnilo, že mu akási guľa padla
5887 19| rechtorka bola mohutná pani s prísnou, zamračenou tvárou, s akýmsi
5888 8 | golierom jej veľmi dobre pristal.~„Čo je, Kata?” privítal
5889 15| mnoho.”~— Tá mladšia by mi pristala. To je radostné dievča.~
5890 28| ako mnoho. A keby jej to pristalo. Nemá poriadny obrus. Stôl
5891 3 | nevykypelo, hrnce k ohňu pristavoval a od ohňa odstavoval… Nebol
5892 5 | širokou bledou tvárou. Fúzy si pristrihoval po anglicky, a keď vychádzal,
5893 26| sa jej „kistihand”. Mala prístup do spoločnosti. Apatekárovci,
5894 27| farby.”~„Tak je, tak je,” prisvedčila s takým prízvukom, akoby
5895 27| chcete, slečna. Neuznávate a prisviedčate. Chápem, že dáma musí skrývať
5896 10| magnetom, ktorý pána kaplána priťahuje. Možno. Pravda je, že sa
5897 24| k domácej slečne. Elena pritancovala celkom proti mne.~„Ach,
5898 17| Aničke som necítil ani byľku príťažlivosti. Hral som sa s ňou a moja
5899 17| rád by chytiť jej ruku, pritiahnuť k sebe a povedať, že ju
5900 12| vôňu ťažkého parfumu. Tuho pritiahnuté sukienky, tvary tela, pančušky,
5901 11| zlatých, ale si ju obzrite. Pritisnite tu. Otvorí sa. Tu na cigary,
5902 18| prírode. To všetko nemožno pritisnúť k srdcu. Hľa, sedí na lavičke,
5903 6 | Pritisol som gombík a držal ho pritisnutý asi päť minút. Nikto neprišiel.
5904 28| nepozorovane prepadnúť. Ale pritlačený sedel ako poslušné decko.~„
5905 25| i ruku stíska, i rameno pritlačí k svojmu. Predstavil sa
5906 17| mňa nepozrúc. Pritom si pritlačila muf k tvári.~„Počkajte.
5907 1 | zlomiť, nedajbože brucho pritlačiť alebo tak pripučiť… Mihol
5908 3 | Pojednávať sa má návrh nášho tu prítomného pána, vysokozaslúžilého
5909 3 | boku notár, ktorý značil prítomných pánov; kupec Lindenberg
5910 11| starých mládencov. A ak sa pritrafí ešte stisnúť niektorú rúčku
5911 18| Namojpravdu. Slečna Žofka má pritučné líca, slečna Máľa má zasa
5912 17| Víťazstvo je vaše,” šepol som.~Pritúlila sa ku mne. Videl som, že
5913 14| Musím ich nejakým činom privábiť,” rozhodol Javor. „Dám doniesť
5914 27| nebola pravda. „A vás čo privádza ku mne?” spýtala sa. „Len
5915 9 | nej aj celá roľa Krídlatá privalila. Nato jej zakvičali zo tri
5916 12| pripomenul smrť. ,Do hrobu ma privedieš, Elena,‘ povedal vám. ,Vieš,
5917 26| gazdiná, tá Darinka, tá milá prívetivá osôbka už dávno jej bola
5918 7 | sem ju dovediem. O stôl priviažem, aby nepochybovali… Dvesto
5919 14| sa prípadne, aby si údy priviedol na pravé miesto, už, že
5920 11| už cit lásky: volá, volá, privolá.~„Ach, slečna Oľa, s vami,
5921 1 | perinách odviezol domov. Žid mu privolal ešte na cestu: „Nedajte
5922 9 | Becko váhal, ale konečne privolil.~Zuzka dostala zasa v jedno
5923 21| ju prvej babe v ústrety. Privrieť ju silnými zámkami, aby
5924 28| určitejšie: Rafiková ho privrzne do dverí, keď jej príde
5925 24| spôsoby, ale dámy musia privykať nielen na poklony.”~„Ach,
5926 9 | si popod nos. Uľa sa mu prizerala, mihajúc drobnými očami
5927 11| tvojom tlaku. Budeme sa prizerať a náš duch zalietne do minulosti
5928 27| očiach sa triaslo ako v prizme, čo lomí a farbí lúče, ale
5929 18| rok. A keď sa jej lepšie prizrieme, vidíme na nej naozaj všeličo
5930 28| si vydýchol, keď odišla prizrieť čiernu kávu. Pán sudca šiel
5931 27| je,” prisvedčila s takým prízvukom, akoby to nebola pravda. „
5932 21| Mužskí sú prichabí a či prišetrní na to, aby sa vlámali k
5933 4 | sama sa učesala. Kým mi prišije gombík, trvá pol druhej
5934 13| Nemohol som nájsť topánky bez príštipkov. Tu podošva zlá, tu „cúgy”
5935 21| ešte väčšmi sa zaokrúhlil. Prižmúrené oči sa celkom zažmúrili
5936 21| krkom k nemu, opojenú, s prižmúrenými očami, on za divánom nahnutý
5937 6 | Dojíma,” zašepkala a prižmúrila oči, tak romanticky.~Aspoň
5938 27| tvár a pozerala do záhrady, prižmurovala oči, klonila hlavu a ani
5939 21| nedotknutej sviežej mladosti… Prižmuruje mihalnice a z čiernych veľkých
5940 13| zo školy, vždy prinášal problémy. Vždy tvrdil hlúposť a ja
5941 18| Vlada, bola by šla do izby a probovala. Len ukázať, že je nie decko,
5942 24| Pôjdeme do spevokolu, alebo na próbu. Šuchnete do vrecka.”~„No,
5943 24| ona doma.~Jeden večer boli próby na koncert. Sedel som na
5944 14| ho oslávil. Vyhral niekto proces, u Javora si ho našiel veseliť
5945 14| chýrna miss Tony alebo Rozy a produkuje sa svetoznámy umelec na
5946 16| z nás bude reprezentovať profesora tej a tej vedy. Zajtra bude
5947 3 | Rozum, manier jednaký. S profesormi a ich famíliami navalí sa
5948 16| tvárou. Ide na podpis k profesorom—študentom. Hvízda si, veselo
5949 16| spraviť pečať, utvorí sa profesorský zbor. Každý z nás bude reprezentovať
5950 21| sa na ňu. Mäkký okrúhly profil. Zamrznuté kvapôčky v ušiach
5951 28| Pristane znamenite. Teraz ako v profile? To tak ľahko nevidieť v
5952 21| čistučkú tvár, myslel si. Profilík. Ružový nádych nedotknutej
5953 24| jej biele líce s určitým profilom. Rýchlo obrátila tvár ku
5954 11| a kuchyniach, na hlavnej promenáde a v každom sádku, v cukrárni
5955 18| dievčatko? Kto sa k nemu modlí, prosby a žiadosti jeho sa splnia.~
5956 12| slečna, vidia.”~„Prosím vás!” Prosebne na neho pozrela.~„Dobre.
5957 5 | mäkko zašeptal svoje meno, prosiac hneď o túru.~Lenže, beda!
5958 10| bledý, že videl farára, a prosil ma o nocľah.”~Pohrozil mastným
5959 21| Elenin list, v ktorých ho prosila o odpustenie. Dobre sa mu
5960 17| hlúposť si osobujete vo svoj prospech. To je špatné. Vy ste veľmi
5961 7 | pozhovárať.” Poklopkajúc prostredným prstom cigaru, otriasol
5962 28| zaujímala, ten nemohol byť prostý človek. Musel mať štyri
5963 13| ešte dve fľašky!”~„Načo?” protestovala.~„Pripiť ti na zdravie.”~„
5964 13| Pôjdem domov.”~Darmo sme protestovali, stála na svojom. Brat šiel
5965 12| sa ti robí?”~„Nechcem,” protestovalo dievča, „nevydám sa.”~Druhý
5966 17| Srdce za každým slovom protirečilo, a predsa som hanil a hanil.
5967 24| rád povedať, ale sa mi to protiví povedať tak, ako by sa patrilo —
5968 19| nepríjemné a čím ďalej, tým protivnejšie. Guľa ho ťažila. Rád by
5969 11| tancovať, dumali dievčatá. Protivní, ako sa rozostavili, mysleli
5970 6 | dolu. Fúknete zboku, letí protivným smerom. Kam vás človek chce
5971 7 | pokračoval a začal robiť kolá nad protokolom, akoby chcel písať.~„Počkať,
5972 3 | pritlačil ceruzku o koncept protokolu, že sa mu zlomila. Mestský
5973 21| prišiel za ním a radil, aby provokoval toho hlúpeho Nemca, čo ho
5974 26| pohárik, bol znamenitej vôle.~„Prrassacina!” vykríkol nadšene a po
5975 1 | ľakol. Šimle so zablatenými prsami, zapriahnuté v ľahkej žltej
5976 22| Neodtiahol tvár, ale mi prskol do očí: „Vy ste sedliak!”~„
5977 5 | sklíčkami, štyri obšúchané prstene a jednu zápalkovú škatuľku.
5978 22| retiazkou a veľkú čiernu ruku s prsteňmi, položenú na žalúdku. Okolo
5979 8 | nepozrel.~Zaklepal snubným prsteňom na stolík.~„Áno,” zakričal
5980 17| zatriasol hlas. Horkosť prúdila mi v srdci a vystupovala
5981 5 | ba i Viera. Ešte hrdšie a prudkejšie ju vykrúcal. Dvíhal nad
5982 26| Žibrienka vyskočil tak prudko, že stolička, na ktorej
5983 18| komína zmizol a svetlo plným prúdom zalievalo celé okolie, preplnené
5984 9 | ohybného mladého tŕňového prúta. Tvár jej aspoň tak kvitla
5985 14| A nebol tu môj priateľ Prútik?”~„Nie, pane.”~„Kde ten
5986 15| manier. Zdajú sa oceľovými prútikmi.~„Na dlhšie ste prišli,
5987 17| poznám! Všetko ako svieže prútiky. Zohne ich človek na ktorúkoľvek
5988 15| Žofka páčila. Vábila ho jej pružná postava. A už si predstavil,
5989 11| svornosť zavládla medzi nimi. Prv si závideli perá na klobúkoch
5990 9 | Mala aj dvoch pytačov. Prvého na fľaku vyhodila. Druhý
5991 12| alebo neprišiel. Nehodila sa prvému do náručia — lebo nebola
5992 16| všetko také vlastnosti, ktoré prvoročnému právnikovi—balekovi nemôžu
5993 26| voľakedy…? Ja ťa vybubnujem, psohlavec. Kto ti to kázal…? Ty starý
5994 13| vržďanie kolies, brechot psov, hvízdanie učňov. Naše sane
5995 11| Cigáni začali akosi potichu… „Psss,” ozval sa ktosi a za ním
5996 24| urobiac rečnícke gesto.~„Pssst! Čo sa smejete? Ste v nej,
5997 26| mliekom kŕmený, pražené pstruhy… Pezinské sa upíjalo ako
5998 21| a čakal.~Počkal a keď sa publikum počalo zhŕňať vo foyeri,
5999 12| kosťami, okolo očí vrásky. Púder, mašličky, maľovanie. —
6000 17| čiapkou na hlave vymetal spoza púdlí. Druhý ukladal čosi do malej
6001 11| mäkké, mdlé, ale takmer pukajúce sa od zdravia. Pery, šija,
6002 20| doktora… Veď sa nám Citrónia pukne… Taká je ako tri sudy… Ale
6003 15| dušu nechal pri vážkach na pulte.~„Slečna, ako vy šikovne
6004 13| bratom—čertom. Stáli pred pultom s cukrovými vecami. Veľmi
6005 8 | verne od slova do slova s punktami a čiarkami. Nevynechala
6006 25| sa toho nášho bláznivého punktu a my sa bláznime, namýšľame
|