15-chomu | chopi-drich | driec-hosti | hotel-kolky | kolok-macat | macha-najje | najkr-neohr | neopa-nosu | notar-osi | osik-podlo | podlu-posti | posto-punkt | pupa-sihon | sile-stryn | stud-ukazo | ukazu-vrask | vrata-zachy | zacia-zelen | zemet-zalud | zaluz-zurna
Part
6007 4 | sa pupou. I húsenica, i pupa je nepekná… Ktože by takému
6008 8 | vyhádzanou samými červenými pupenčekmi a s nápadne odstávajúcimi
6009 4 | bol húsenicou a stáva sa pupou. I húsenica, i pupa je nepekná…
6010 14| ako v noci býva. Dlažby pusté. Ticho. Radosť bola prechádzať
6011 1 | sedel, na predné a chytil pustené opraty.~Ďuro sŕkal a zvíjal
6012 11| chvíľu.~„Alarma!” opätoval a pustiac ruku svojej dáme, behom
6013 1 | schádza druhá, tam tretia… Pustím všetko. Odľahne mi.~Toto
6014 18| Prikvačili ho k zemi. „Pusťte ho!” velí ona. Zbojníci
6015 21| čím skôr oslobodiť ju z pút, ktoré ju ešte zvierajú
6016 19| rechtorka už i zjednala putňu za korunu. Bola celá vytešená
6017 25| spieval si českú:~~„Ten půvab, jenž ovláda svět,~jest
6018 14| Sem sa, páni, medzi nás…!”~Pušného prachu hoď do plamienka,
6019 14| polrok. U Javora prázdno, púšť, nemota. Aj veľké acetylénové
6020 27| odporný, že sa so mnou nechce púšťať do rozhovoru? Či je to len
6021 17| cynická.”~Jej oči sa zväčšili. Pýcha a smiech v nich blesli.
6022 4 | povinnosti. Plní ich? Každého pytača vyženie… To sú príčiny na
6023 9 | Mirzáková, keď sa o týchto pytačkách dozvedela, hneď povýšila
6024 9 | zotrvávala. Mala aj dvoch pytačov. Prvého na fľaku vyhodila.
6025 18| človek? Záriečsky sa zas pýši, ako vždy utečie pred pedelom.
6026 2 | ramenách. Zverolekár Papst sa pýšil nohavičkami s červenými
6027 5 | tenkú paličku. Keď kráčal, pyšne dvíhal hlavu dohora, pozrel
6028 17| novín ma nerozveselila. Jej pyšné, smejúce sa oči videl som
6029 6 | Keď si pomyslím, za akú pyšnú slečnu som považoval Elu…
6030 13| vestou až po krk. Bol na ňu pyšný a i ja som mu ju závidel.
6031 17| tvár, pery zvážneli. Z pyšných rečí nepočul som od nej
6032 22| nula a just toľko hôr! Vy pšócher!”~„Drevenú figu máte!”~„
6033 26| vlniakom letel klobúk so pštrosím perom a sadnúc na jabloň,
6034 26| nosila veľké klobúky so pštrosími perami, úzke sukne a ritikíl
6035 3 | inžinier Hluchý, apatekár Racký a iní. Sedeli vážne, v očakávaní,
6036 18| Nech sa len vám páči.”~„Ráčteže. Dámy majú prednosť.”~Dievča
6037 8 | aj vtedy by si sa prišla radiť, čo máš robiť — ha?”~„Netáraj,”
6038 21| si ma, jašterička, zmijka radostná a ja som ťa nemohol rozmliaždiť.~
6039 15| mladšia by mi pristala. To je radostné dievča.~A div divúci: o
6040 21| sa trasú, keď zakýva tou radostnou peknou hlávkou. Aká čistota!
6041 24| zaradovať a ako som sa jej radoval ja, keď som kytku videl
6042 28| blížili jeden k druhému a radovali sa, že sa tie chvíle môžu
6043 25| nazad a zvysoka pohliadol na Rakytu. Ten pohľad hovoril: „Čo
6044 12| briez a osík. V čipkovanom ráme nad hlavou tiahol sa hviezdnatý
6045 21| podvihnúť! Jej vlasov alebo ramena sa dotknúť, čo len na minútu.
6046 2 | tenkých ako trieska nohách a ramenách. Zverolekár Papst sa pýšil
6047 22| šál, poklepem ho úctivo po ramene a zdvorilo požiadam, aby
6048 12| slabol. Celá sila vrhla sa do ramien. Vziať toto nešťastné dievča
6049 23| polovice v ňom. Na červených rámoch okien a na tabliciach bolo
6050 23| každé ráno dojila, lebo som raňajkoval každý deň mlieko, kozie
6051 28| Vysočizný, široký, celá ráňava. Asi tridsaťročný s belavými
6052 12| poriadny človek. Postavenie, rang. Čo sa ti robí?”~„Nechcem,”
6053 23| Naraz počujem hvizd. To je ranný osobný. Skočím na rovné
6054 24| zaľúbeným srdcom. Neraz nad ránom, pri mládeneckých lumpačkách
6055 7 | ktorýsi sedliak nadával do rapavých opíc. Drmal exekútora za
6056 7 | chudým farárom Remeným a rapavým advokátskym pisárom s vytrhanými
6057 6 | vo dvore dostalo do daru rapkáč a trúby. Asi osem detvákov
6058 6 | oblok…”~„Nebojte sa nič, len rapkajte!” začul som z kuchyne.~To
6059 6 | chodím domov. Čo chce?~Deti rapkali s dvojnásobnou silou. Odišiel
6060 6 | osem detvákov neprestajne rapkalo a trúbilo. Išiel ma čert
6061 28| nevidel… A ako ju uráža tá rapotačka.~Na druhý deň porobil aj
6062 14| Žltučké rovné slané rožky s rascou. Spárené fľaštičky na olej
6063 21| lebo ťa rád…”~„To by bola rastlina v povetrí,” prerušila Elena
6064 17| mňa dívajú. Úžia sa. Líca rastú, ústa sa rozširujú. Smeje
6065 16| charakteru matematikom: ráta v hlave dlžoby. Najväčšmi
6066 26| usmiala. Zbadala, chytro rátajúc v duchu, že je kureniec
6067 18| popoludní budem čítať Suchú ratolesť, dočítam ju. Ako je naozaj
6068 18| popoludnie Elenke pri Suchej ratolesti veľmi rýchlo prešlo. Už
6069 7 | Cimennej, susediacej s jeho rátou… Taký krásny kúsok, prebehlo
6070 1 | nedvíhal. Ba čo viac, počal na ratu kričať. Vyvrátil ľavú nohu
6071 15| chodil, lebo hneď po prvom raze sa mu zdalo, že všetky svoje
6072 28| mi dvíhala v žalúdku, tak razila starým maslom.”~Panie pokývali
6073 17| ona tiež a zastala.~„Pán Rážnik — a kamže vy?”~Za hlasom
6074 9 | pec, ktoráže sa škriabe po rebríkoch na kasne, hádže na brucho,
6075 19| Nový rok na navštívenke rechtorovej a rechtor gratuláciu na
6076 19| smažené hríby. To je nie rechtorský pokrm.”~Mída vstala, vysmažila.
6077 17| spal ohník, v správaní a rečiach ešte sa neprebudil život.
6078 28| s citom vraví… Malinová recitovala. Oheň, ktorý blčal v peci,
6079 24| mne na stoličke. Hrajúci recitovali, iní počúvali. Samé roztratené
6080 28| podávanú ruku. Spomienka na recitovanie razom osvietila obrázok
6081 6 | Pili všetci bankoví. Druhí rečnia. Prečo by som nezarečnil?
6082 24| zavolal som nahlas, urobiac rečnícke gesto.~„Pssst! Čo sa smejete?
6083 9 | toľko ich bolo. Uľa bola rečníkom. Ostatní len tak niekedy
6084 14| roztancoval na ulici.~Fraňo zas rečnil o hviezdach.~„Padajú hviezdy,
6085 27| nijako nesúviselo s mojou rečou, akoby vždy premýšľala o
6086 6 | nezarečnil? Zarečnil som na redaktora domáceho časopisu. Potom,
6087 8 | chráni pánboh od ohňa.”~„A od redaktorstva,” doložil Štilec…~
6088 14| tohto lokálu. Včera mi žena referovala, že som predvčerom predpoludním
6089 25| zaľúbených? Vari by aj on reflektoval. Tvár ako mramor, chladná
6090 14| do plaču. Ešte raz začal refrén:~„Nech ťa pánboh skára,~
6091 11| a on hneď o koňovi alebo regrútoch… Že tak a tak, nahneval
6092 7 | Nezákonitosť… Treba podľa regule… Netrpíme…”~„Ale, pán exekútor,”
6093 14| nie viac. Viac je proti reguli. Škoda. Zisk. Ubíja dušu,
6094 8 | ísť do dvora, aby utíšil rehotajúce sa detváky, keď prišla do
6095 28| vospolok. A pri bráne všetko rekapitulovala. Konečne o desiatej zavrela
6096 26| zimné papuče, aj roztrhnutý reklík, aj vrkôčik.~Čo tá kuce
6097 26| tak ako bola, v špinavom reklíku s roztrhnutým rukávom, so
6098 11| i duchom svojím veľmi sa rekomendoval. Blondín s veľkým účesom
6099 1 | by toľké komédie. Aj do remennej stolice by ťa posadili…~
6100 7 | sediaci medzi chudým farárom Remeným a rapavým advokátskym pisárom
6101 5 | nám hanbu, akoby sme si my remeselníka neuctili.” Pošuškali si
6102 3 | Jančíkom, tiež poctivého remesla čižmárom a výborníkom. Podali
6103 15| prejsť s ňou po dlažbe. Reprezentoval by. To je radosť. — Aký
6104 16| profesorský zbor. Každý z nás bude reprezentovať profesora tej a tej vedy.
6105 12| posťahované a pozhasínané. Zlatá reťaz svetiel zmizla. V priečnej
6106 12| plnom svetle. Akoby dve dlhé reťaze pozostávajúce z veľkých
6107 14| či ti nevisí dupľovaná retiazka na nej. Nie, nie. To je
6108 5 | si a pohrával sa s guľkou retiazky, ktorá mu visela spod fraku.~
6109 11| vejár s perami na zlatej retiazočke. Slečna Viera sa blýskala
6110 18| korále. Okolo hrdla zlatú retiazočku a na nej ďatelinku, alebo
6111 21| mu na nej.~„Choď! Choď!” reval na priateľa. „Nezastrelím
6112 3 | ostrých patrónov. Neraz mu revali kanóny do uší pri manévroch
6113 21| Dunajčík, kamarát, myslí na revolver, otravu. Ešte to! To by
6114 20| neho, kým sa zviechal a revúc hľadel za klobúkom, či mu
6115 8 | panské. Budete vy ma ešte rešpektovať…~V druhej krčme u Kolesníka
6116 18| najlepšie. Slečne Žofke riadením božím ide nos akosi do šírky
6117 22| Neprečítal som ani tri riadky, keď neznámy pán zasa skočil,
6118 27| zámkou bez kľúča?! Nedajbože riadok prečítať…”~Oprela sa o operadlo
6119 19| Toto už nebolo s kostolným riadom, lebo akí nepriatelia boli
6120 11| Nuž dobre. Čert ma po vás. Riaďte si ju sami. Idem za ostatnými. —
6121 3 | aj päste dvíhal a nadával richtárovi do panskej lásky na zajačom
6122 2 | hlavy od teploty. Obďaleč po richtárových bokoch šli dvaja mestskí
6123 3 | noci z krčmy.”~Jalovka bola riečka, čo tiekla cez rínok.~„Tých
6124 2 | nepriehľadné vrbiny s drobným riečnym pieskom na brehu. Práve
6125 14| za nič. Vždy bolo akési riedke a nečisté. To sme si len
6126 10| prihladený k sluchám, a malú riedku šticu, padajúcu na vysoké,
6127 11| on s jemnými, hodvábnymi, riedučkými rukavicami. Iní nosili hrubé
6128 28| hompáľali lampášmi a jajkali. Od rieky odišli na železničnú trať,
6129 8 | bronzu s kráľovou hlavou a rímskou číslicou XXV. Slúžny Péterfi
6130 3 | pri kostole osvieti pol rínka. Za kostolom by síce aj
6131 3 | pol ulice, ale tu je zas rínková lampa, tá osvieti druhú
6132 22| Fuj, smrdí ako pes,” ripostoval som ja.~„A vy čo ste? Vy
6133 26| pštrosími perami, úzke sukne a ritikíl na šnúrach a pozdravovali
6134 2 | podsudcová, zapudrovaná Bety Rišáková. Tie vychádzajú len večierkom,
6135 5 | hodiť sa do fotela, ako to robievajú mladí páni. Zdvihol teda
6136 11| skrížili ruky na prsiach, ako robieval Napoleon. Z každého môže
6137 12| prsty. Od týždňa to často robievala a zakaždým sa jej zdalo
6138 14| ty?”~„Obyčajne doma.”~„Čo robievaš?”~„Mlčím a poslúcham. Ani
6139 15| ma tam čakajú, a prečo ja robím návštevu u Kulínov?~Koč
6140 5 | remeslo s kadejakými titulmi a robíš nám hanbu, akoby sme si
6141 14| krčmičky, čakajúce na včasných robotníkov. Veľké zaprášené listy gaštanov
6142 22| takéhoto agenta, dám utŕžiť ročne aj tisíc zlatých… Tu prestáva
6143 3 | pani majstrovou Zuzanou, rodenou Kiš. Keď vchádzala do chyže,
6144 28| nezabudla po francúzsky. Je rodený vikomt, ale nerád, keď ho
6145 4 | kúpil dom. Vysadil sad. Rodí sa mi ovocie najvyberanejšej
6146 12| chce ten pekný predmet v rodičovskom dome…? Ech, život je mrzký,
6147 26| mzdu, neslúžila, ale len z rodinnej lásky k svojmu bratancovi,
6148 15| Človek zatúži po tichom rodinnom živote. Vezme si ju, myslí
6149 9 | Musíš hľadieť aj na svoju rodinu, Zuzka, nielen na seba,”
6150 2 | kamarát, a ozdravieš. V zime ródle, korčule, ski, v lete chôdza,
6151 14| veľké červené plagáty po rohoch, že u Javora spieva chýrna
6152 3 | ako bzužia včely, keď sa roja. Šum sa zmáhal.~Bolo počuť
6153 25| sa nájdu ľudia chladní, rojčiví, smutní, veselí, odporní,
6154 9 | nevravela zle. Akokoľvek je to s roľami, ale dievčatá sa nerady
6155 7 | Dufek, bude orať na tej roli. Lovásik mu vtedy na zuboch
6156 1 | na svete…? Čo sa na tých roliach natrápil, a teraz by ich
6157 28| čítala. Keď sa našiel v takom románe i chudobný vychovávateľ,
6158 28| úradoch.~Preto Miluška žila v románoch, kde niet reči o prostých
6159 28| maniere. Naučiť sa to všetko z románov, keď nie zo života.~Len
6160 28| nie zo života.~Len čo teda románová grófka X. sa zasmiala nejakým
6161 28| jej dcéra vyviedla niečo romantické. „Bože, bože,” volala, „
6162 6 | zašepkala a prižmúrila oči, tak romanticky.~Aspoň mne sa tak videlo.
6163 12| zahundral otec, „aká je to romantika zasa. Choď spať. Vyspíš
6164 21| ovinul nejakým interesantným romantizmom. Spravil ju zaujímavou.
6165 18| skormúteného nad stratenými listami románu.~A práve to najlepšie, dumala,
6166 13| som celý deň doma a čítal romány, veršíky, hoci som bol jurista.
6167 24| tmavozelenú s veľkými vyrezávanými romboidmi. Kraje sú na nich pozlátené.
6168 18| chrbte! Sem treba zavesiť Romea a Júliu, alebo ten Konečne
6169 18| pekný. Vzduch osviežený rosou, čistý a priehľadný. Pomedzi
6170 20| sú ony na príčine, „a ty, roucha, čo sa dívaš,” zakričal
6171 14| Zostáva mládež, zlatá mládež. Rovnakí, priatelia a druhovia, ktorí
6172 9 | necht pravdy. Keby sa vydaj rovnal smrti, nuž by nelipli dievčatá
6173 19| pán rechtor sa nechceli rovnať v ničom a podobali sa vo
6174 18| Nos by mohol byť troška rovnejší, ale ujde. Len tých pár
6175 5 | neďaleko pánov. Ľudia jemu rovní zdali sa mu, ako sa to u
6176 22| Aspoň tak sa zdalo podľa rovnomerného dvíhania a klesania pŕs.~
6177 24| viacej v móde. Emancipácia, rovnoprávnosť; teda odpustíte, že som
6178 14| mládežou pri zábave. Tam nájdeš rovnosť, srdce a vznešeného ducha.
6179 24| že som si dovolil troška rovnosti. Chcem radu. Nemusíte vravieť
6180 21| Odpusťte!”~Vzpriamila sa a rovným, bystrým, nežným pohľadom
6181 28| dážď. Monotónne čliapkal po rozbahnenej ceste. Na stromoch pri hradskej
6182 11| si smädná, už sa oficier rozbehne. Sklepník prináša limonádu.
6183 11| Hľa, i pri jeho Olinke, a rozbehol sa ku nej:~„Prosím teda,
6184 28| a Brveník… To nedovolím. Rozbijem ich… Čo sa to má vydávať…
6185 28| Načo kalíte, prečo chcete rozbiť tieto chvíľky, milosťpani
6186 28| hlava od toho? Mňa by hneď rozbolela. Nemám horšie ako uhlie.”~
6187 18| boľavému srdcu, neuľavia rozbolenej duši. Veď čo je chvíľa v
6188 19| naľakaná, až sa mi tak srdce rozbúchalo… A prikladáme najprv studené,
6189 21| uličky a odtiaľto sa díval na rozchádzajúce sa obecenstvo.~Stratí sa
6190 21| zachytávaného hlasu súdil, aká je rozčúlená… I on by sa ešte väčšmi
6191 27| srdce nehýbe. Mal by som byť rozčúlenejší, ale akoby som bol mŕtvy.
6192 12| Jej ruka sa triasla od rozčúlenia a bola chladná ako ľad.
6193 21| priateľa ku dverám.~„Nejdem! Si rozčúlený!”~Čurín zastal naprostred
6194 14| Vždy je belavozlaté, vždy rozčúli, vždy pri ňom zabudnete,
6195 24| ňou hovoril.~Slečna, čo rozdávala mená, zastala pred Elenou
6196 7 | švajčiarka hodna. Cenili ju rozdielne. Jeden povedal za farárom
6197 7 | Rozprávali o úrode vína a o rozdielnych fajtách tohto. Sedliaci
6198 19| boli Jánovia s tým malým rozdielom, že farár bol Jánom Apoštolom
6199 9 | vyzváňal nad hlavou, aby oči rozdrapili a prestali fučať. Zuzka
6200 19| že je dotieravý. Rechtor rozdriapal navštívenku a odpľul si.~
6201 11| ohromná guľa dolu a znova rozdrobí sa na kúsky. I pán podsudca
6202 10| čase chodil pán dekan spať. Rozduril ich aj v najživšej debate.~„
6203 10| väčšmi a častejšie húkal a rozdúval krídla plášťa. Vyzeral ako
6204 2 | Sirenáková, ani pehavá, ale pekná Rozetka Mandalíková, ani mladá kučeravá
6205 13| a vidím masku. Čiapka s rozetou na hlave, akú nosia poštári.
6206 14| buteľkami. Všetci boli červení, rozgurážení, veselí. Jeden z nich, tučný,
6207 11| kožou futrovaná; obzrite.”~Rozgurážil si sa v kaviarni. Bol tam
6208 4 | nepostelie. Periny zostávajú rozhádzané, ako boli za rána. Dcéru
6209 3 | Ježu, ktorý stál opodiaľ a rozhadzoval rukami.~„Búrlivé zasadnutie,”
6210 22| na sto míľ… Vo vozni sa rozhadzuje… Cestovateľom nedá pokoj.
6211 25| ona, čo mi ruku stisla. Rozháňa vejárom na dlhej retiazke,
6212 26| chodenie chceli vrátiť starú, rozheganú, pokrivenú, hrdzavú, s poriskom
6213 25| na desiaty raz ho iste rozhodí zlosť a i najsmelší sa uchýli,
6214 14| možné.~„Však sa vynájde,” rozhodli páni.~Ale zrádzanie neprestávalo.~„
6215 1 | všetko. Odľahne mi.~Toto rozhodnutie bolo, čo ho trošku rozveselilo.
6216 23| nie a nie. Nech sedí doma. Rozhodnutý pribral som sa do práce.
6217 11| oklamaní v láske. Všetci rozhorčení nad potupením. Všetci poučení
6218 1 | z predsiene do podbránia rozhorčený, ale akýsi veselší, ako
6219 1 | jej oheň, čakal, kým sa rozhorí. Potom si pripálil, chytro
6220 8 | prípad? Choďte do pekla,” rozhorlil sa redaktor.~Blumberg odišiel,
6221 18| Sladký, tajomstvenný cit rozhostil sa jej v srdci a úsmev sadol
6222 28| nebudem vedieť nič. Keď sa raz rozhovorí, nedajbože prestať. Strašná
6223 28| už pochodil celé mesto,” rozhovorila sa pani Rafiková a chlipla
6224 25| Rozkázali sme si pivo a rozhovorili sa o tanečnej zábave a slečnách.
6225 13| obrátené. Päť stolíc sa odrazu rozhovorilo o našom plese a samým mestom
6226 27| so mnou nechce púšťať do rozhovoru? Či je to len lenivosť a
6227 14| krvi… Razom sa zasa všetko rozhúpalo… Preletela fľaša ponad stôl.
6228 11| elektrický prúd. Sála sa rozhýbala, tanečnice dupkali nožičkami
6229 19| Čudná náhoda.”~„Čudná.”~A rozhýbali sa poznove ku hore Smrčinke.
6230 4 | Napadlo mi to v akomsi rozjarení, nadchnutí… takom akomsi
6231 13| prišiel domov zo školy celý rozjarený. Hodil knihy a začal s novinou: „
6232 18| hľadela. Aký hosť? Tá hlava s rozježenými vlasmi je oteckova. To je
6233 10| dáždnikom, vracal sa domov do Rozkaloviec z Búrneho, kam skoro každý
6234 10| Dnes nebol doma. Šiel k rozkalovskému farárovi, Červenákovmu šéfovi,
6235 10| dcére, slečne Anne, lebo aj rozkalovský pán farár má dobré víno,
6236 25| sviečkami zakyckaných frakoch. Rozkázali sme si pivo a rozhovorili
6237 19| V tomto ohľade si nedal rozkázať. Zuzanka odrazu sa premenila
6238 14| nervózni šéfovia s ustavičnými rozkazmi, dlhé písacie stolíky, hlavné
6239 19| bezpodmienečne vyhovieť manželovým rozkazom.~Prišlo, povedzme, jablká
6240 1 | doktorom, bežte za doktorom,” rozkazoval starší, obchádzajúc Ďura
6241 18| si vymôcť ruku. „Nemáš čo rozkazovať!”~Ale ruku si nemohla vytrhnúť.
6242 26| hlava obce, „a urob podľa rozkazu.”~Žibrienka myslel, že odvolajúc
6243 2 | zaraz obliekli, že im to rozkazuje richtár… No, čo sa nehýbeš?
6244 2 | richtár… No, čo sa nehýbeš? Rozkazujem ti, marš!”~Sluha sa nehýbal.
6245 18| pritom.~„A čo mi ty vlastne rozkazuješ? Pusť ma!” a chcela si vymôcť
6246 22| chladne rozkazujúcim tónom.~„Rozkazujte si vašim fafrnkom,” znela
6247 22| povedal som vážne a chladne rozkazujúcim tónom.~„Rozkazujte si vašim
6248 15| nemohol do Kulínov, a ta rozkáže ísť, bude čudné kočišovi.
6249 4 | prišla spýtať Malvínka, či rozkážeme praženicu…? O deviatej sa
6250 14| dvíhaš nos. Chladne, dôstojne rozkážeš si pohár piva. Zasa poklona.
6251 6 | druhí si na svoju nôtu rozkážu. Prečo by som si nerozkázal
6252 28| Len si predstav!” začala rozkladať a rozhodila rukami, „nie
6253 11| sa zablysne, portepé sa rozkolembá a blýska. Gombičky sa ligocú,
6254 23| nič?” Držiac sa za ruku, rozkolembali sme si ich a spievali spolu
6255 28| nevyšiel, bolo zle. Hneď sa rozkričala: „Jaj, tie deti! Nič to
6256 22| prekročil na druhé a takto rozkročený sťahoval tienidlo lampy. „
6257 19| založil si nakríž ruky, rozkročil sa a vážne hrubým hlasom
6258 7 | do atramentu, zasa sa ním rozkrútil nad papierom.~„Počkať by
6259 26| drnknúc sa o konár jablone, rozkýval ho. Za vlniakom letel klobúk
6260 17| malinký, drobnušký sniežik. Rozletúval sa zo samej hmly. Padal
6261 24| veselé a mojou dušou sa rozlieval žiaľ túžby. Tak nahnúť sa
6262 14| sentimentálne naladený. Poézia sa mi rozlievala dušou a celým mozgom… Ktože
6263 14| očami, s rukami od seba rozloženými, kričal: „Do neba vyletím,
6264 1 | Fojták Čierny podpísal… Rozloží mu veci, poprosí ho, preboha…
6265 15| kočišovi, vystupujúc do koča. Rozložil sa pohodlne a vytiahol cigaretu.
6266 11| tancujúcim a tam sa rozostavili. Rozložili nohy a skrížili ruky na
6267 4 | sadol. Musím vám celú vec rozložiť. To vyžaduje čas. História
6268 17| čaju, ale ja som odoprel. Rozlúčili sme sa.~Teraz teda boj,
6269 28| konečne dostal von. Pri rozlúčke stačila mu ešte pani Rafiková
6270 19| hádanku, ale ju nemohli rozlúštiť. Najmä farárovi nešlo do
6271 19| naspäť bola práve hodina. Rozlúšťovali hádanku, ale ju nemohli
6272 21| radostná a ja som ťa nemohol rozmliaždiť.~Chcelo sa mu vyplaziť jazyk
6273 24| neporadím. Musíte si sami klbko rozmotať.”~„Vy ste nemilosrdná.”~„
6274 24| chvíľu predo mnou a bez rozmyslenia povedala: „Vy budete Elena.”~„
6275 15| zajtra povediem pekný život. Rozmyslím si. Konečne treba sa mi
6276 8 | vody a zvalil sa na diván, rozmýšľajúc o všetkom, čo sa mu prihodilo,
6277 24| sedieť v mäkkom foteli a rozmýšľať. Ťažká, nepokojná, ustavičná
6278 9 | neukráti a po chvíli ťa celého roznesie. Človek nemá tisíc očí.
6279 11| peknú nôtu, čo rozprúdi krv, roznieti cit, že musíš cítiť i čo
6280 17| Malú, krásnu, náprsnú z rôznofarebných klincov. Kvetinárka mala
6281 15| hôr akoby sa vliekli biele rôznoforemné oblaky — belel sa sneh.
6282 12| Čudrák akosi nepokojne a rozochvene. „Povedzme, že ja žijem
6283 17| tmolím sa pod ich oknami. Rozochvený som zvedavosťou, či pôjde
6284 11| potrasieš. I staršie dámy sa rozohrejú pri tvojom tlaku. Budeme
6285 18| bola robila večeru. Bude rozohriata.~„A kam ty ideš?” zvolal
6286 19| som len tak v spodničke, rozospatá a naľakaná, až sa mi tak
6287 3 | mestskému domu. Hmla sa rozostierala ulicami a oblievala vlahou
6288 1 | samého seba, a potiahol si v rozpakoch klobúčik k nosu.~„Bežte
6289 14| svetle akoby sa boli zrútili. Rozpálené hlavy chladli. Rozum sa
6290 12| potom.”~Zatíchol. Nemohla sa rozpamätať, čo povedala ona. Len toľko
6291 9 | pobrali, teraz už celkom rozpaprčení.~Zuzka odolala. Zhlboka
6292 1 | akosi čudne, neprirodzene sa rozplakal, vydávajúc zo seba zverské,
6293 19| on.”~Gazdiná sa zasa len rozplakala ako každá urazená kuchárka.
6294 25| ustavične skáče gágor a druhý rozplešťuje oči… Ale ten apatekár, čo
6295 18| sladkých zvukoch piana, dumal, rozplynie sa ti myseľ, myšlienky,
6296 17| najnežnejších situácií. Rozplývali sa citom, kľakali a len—
6297 12| že mu to srdce hovorí. „Rozplývam sa. Nehanbím sa, že milujem,
6298 28| inšie!”~Rafiková sa začala rozplývať v chvále. Šaty neboli také,
6299 4 | nadchnutí… takom akomsi duševnom rozpoložení. Zavolal som ho na sobotu.
6300 5 | začal sa pohybovať po izbe, rozpomínajúc sa na pohyby veľkých pánov.~
6301 11| ako by to bolo? Pozvánky rozposlané, plagáty vytlačené, ako
6302 19| Mída bežala naspäť a všetko rozpovedala pánu farárovi. Ako sa o
6303 3 | keď toto nastane, ký čert rozpozná majstra Ježu od veľkomožného
6304 28| usmieva a pani Rafiková rozpráva o Malinovej.~„Cukrovými
6305 19| chvíľu šli spolu po hradskej, rozprávajúc si o priebehu choroby.~„
6306 25| Jedľovič.~„Možno,” prisvedčil rozprávajúci apatekársky pomocník, „ale
6307 15| Piješ, piješ, fajčíš a rozprávaš. Dym. Oči ťa štípu. I nudne
6308 23| a jedna tabla v okne sa rozprášila na kúsky. Sám som sa zhrozil,
6309 10| zašumel vrchom krátkeho žita, rozprestierajúceho sa dookola na dvoch veľkých
6310 24| obrvy!” a rozhovor by sa rozpriadol… Dnes je naozaj pekná. Ako
6311 11| nôh a nôtu, peknú nôtu, čo rozprúdi krv, roznieti cit, že musíš
6312 24| napnú nervy, zaujmú myseľ a rozprúdia krv. Tak ideme za slečnami,
6313 17| ticho medzi nami. Vo mne sa rozprúdila nežnosť. Zas by bol rád
6314 11| oficieri. Súzvuk v dušiach sa rozptýlil ako dym. Nové túžby skrsli
6315 12| celým svojím zrakom vlažným, rozradosteným, celým svojím sluchom čujným
6316 1 | vody. V prostriedku stálo rozriedené blato. Pod ťažkými čižmami
6317 28| raz zasnúbená?”~„Nie.”~„Rozsobášená?”~„Nie.”~„Vdova.”~„Dovtípili
6318 4 | Prosím.”~„Chcem sa so ženou rozsobášiť.”~„Prečo?”~„Dovoľte, aby
6319 8 | sklepník neprišiel. Urazený a rozsrdený redaktor sa vzchopil, zahrešil
6320 4 | obidvaja čakáme, že zakúria, že rozsvietia… Nechodí nik. Všetky sa
6321 18| príde, bude tma, a môže hneď rozsvietiť. Nebude môcť zaspať, svetlo
6322 16| piatku na päťgrajciarniky a rozsýpa ich po kaviarni, čo kelnerov
6323 17| kupec s okuliarmi opováži sa rozťahovať ústa. Viac ma neuvidí, to
6324 18| myšlienky, čo máš v klbku, rozťahujú sa opätovne na nite. Akože
6325 14| kričal Táravý a skoro sa roztancoval na ulici.~Fraňo zas rečnil
6326 6 | som si i ja. Cigán zahral. Roztancovali sa všetci. Pustil som sa
6327 1 | chumáčoch miešane s dažďom a roztápal sa hneď v žltom hlinastom
6328 28| hneď, že je pani Rafiková roztomilá polovička pána podsudcu.~
6329 11| remenných laviciach. Tak roztomilo oblečené, s kytkami a ručičkami
6330 16| zišlo by sa dať vyhladiť.~Roztomilý prvý vráti všetko a Julo
6331 24| uhloch domu cengali kvapky roztopeného snehu. Smutný pohľad na
6332 24| recitovali, iní počúvali. Samé roztratené skupinky. Nik nás nevidel.
6333 22| Fúzy s cencúľmi ľadu som roztrel a začal sa bokom pohybovať,
6334 20| medicínou, praštil ju o zem. Roztrepala sa na tisíc drobných kúskov
6335 11| raz a znova sa im srdcia roztrepotali, že museli zatíchnuť na
6336 18| ich a srdce sa jej od ľaku roztrepotalo. Ale videla peknú žltú ružu
6337 12| Dívať sa budem do života s roztreštenými očami, hotový do práce.
6338 8 | ti šnúrka na poltopánkach roztrhla, aj vtedy by si sa prišla
6339 20| zakričal na starú, „pľúca sa mi roztrhnú, a ona sa díva…”~Stará sa
6340 28| budeš rozprávať. Môžeš sa aj roztrhnúť…~Vybrala sa po vizitách.
6341 26| zbadať aj zimné papuče, aj roztrhnutý reklík, aj vrkôčik.~Čo tá
6342 26| bola, v špinavom reklíku s roztrhnutým rukávom, so zimnými papučami
6343 23| hnusný, i bez zvláštneho roztrpčenia.~Sám ten čas leje ti akúsi
6344 17| Malá bočná sieň, ona a moje roztúženie. Potom jej smiech, jej špatný,
6345 14| fúzikmi a lalokom pod bradou. Roztvorený dlhý čierny zvrchník. Široké
6346 2 | stehnách a otrčili ruky s roztvorenými dlaňami proti sebe. To bol
6347 25| a tajnostne Julo Rakyta, roztvoriac naširoko oči.~Trhol som
6348 25| hrali fortissimo. Druhý raz roztvoril päste, rozšíril prsty na
6349 7 | pokrútili hlavami na znak, že rozumejú nemú otázku, ale, žiaľbohu,
6350 28| vedieť dvadsaťdva rečí, rozumel si len toľko, že ktokoľvek
6351 17| slečna Oľga.”~„Čo sa vy rozumiete do kruhov!”~„Ako by som
6352 28| jednu francúzsku lekciu. Rozumieš?”~Čo mala robiť? Vzala román
6353 15| ma to. Veď si ty človek rozumný.”~„Čožeby ja —”~Pritom si
6354 25| zasa som šiestim pomútila rozumy a srdcia. Dnes mi traja
6355 22| Spal v ňom iba jeden pán. Rozvalený bol na celom sedadle, obrátený
6356 8 | druhej rozlúčiť. Dali aj rozvareného pelendreku v pohárikoch,
6357 4 | zložil do kúta a prešiel rozvážne k advokátovi, podávajúc
6358 27| úprimným, srdečným smiechom rozveselila. Líca nehybné, vždy jednaké,
6359 8 | pri ktorej sme sa všetci rozveselili. Po bankete bol aj tanec,
6360 11| stisnúť niektorú rúčku a rozveseliť sa v srdci. Možno blesne
6361 14| podvečer. Po dlažbe, zatienenej rozvetvenými a páchnucimi gaštanmi, prechádzalo
6362 22| zarazil ma nepríjemný zápach, rozviaty polami bundy. Zápach mi
6363 12| sa viazať nemôžem, aby ju rozviazal so snúbencom. Bojuje proti
6364 28| radšej,” sekla pani Rafiková.~Rozvinula sa debata. Do pol dvanástej
6365 4 | vyženie… To sú príčiny na rozvod. Musia byť… Ale, pán doktor,
6366 13| tovar. Masky sa hrnuli. Celá rozvodnená rieka smiešností pierotov,
6367 1 | spadol, zaryjúc nosom do rozvodneného blata. Klobúk mu odletel.
6368 14| spieva chýrna miss Tony alebo Rozy a produkuje sa svetoznámy
6369 2 | boli smutné a holé. Pozri, rozzelenali sa… I ty si také bahno a
6370 4 | pán doktor, ako pes a idem rozzúrený… Nuž, prosím, žena sa háda
6371 22| stiahol. Následkom čoho som sa rozzúril a podniesol svoj nos k jeho,
6372 9 | prikúpiť. Gazdovstvo sa rozšíri.~„Nebolo by zlé,” zamrmlal
6373 3 | sa usmieval, hruď sa mu rozšírila, dýchal voľne a vážne sa
6374 25| zdalo, že dohorieva, a preto rozširuje odporný olejový zápach.
6375 17| sa. Líca rastú, ústa sa rozširujú. Smeje sa a ja sa červenám…
6376 3 | kladivko a už sa aj bral drevo rúbať. ~Rúbal, rúbal, kým mu žena
6377 28| povaly skočil do nich. Sama rúbe drevo — no, neporiadna…”~
6378 3 | nepovedala: „Ešte stále rúbeš? Nemáš ty druhej roboty?
6379 27| hodinkách okolo rubínov. Rubín sa zodral, koliesko sa prestáva
6380 27| kolieska v hodinkách okolo rubínov. Rubín sa zodral, koliesko
6381 9 | deťmi. Bol to Becko, gazda z Rubinovej, tej istej dediny, odkiaľ
6382 26| zavolal nahnevaný, „dom sa rúca, či je zemetrasenie?”~„Všetky
6383 24| nesvedčí. Hľa, staré, nemoderné rúcho…”~„Elena!” ozvalo sa znova
6384 14| sedí, pije a diškuruje, ale ručička na hodinách sa hýbe, straší,
6385 11| diamantov na ušiach, hrdle a ručičkách. Odrazu svornosť zavládla
6386 11| roztomilo oblečené, s kytkami a ručičkami v lone. Každý by bol rád
6387 15| nevezmem za ženu. Ja vám chcem ručičku bozkať a len milovať a len
6388 7 | exekútor a ukázal prevrátenou rúčkou na stolík, hľadiac na richtára.~„
6389 26| záhrade už padal tieň železnej rúčky. U susedov mali ešte spustené
6390 11| na miesta. Vytiahli svoje ručníčky a utierali spotené hlavy.
6391 23| čiernych kabátoch s bielymi ručníkmi okolo hrdla, dámy v bundičkách
6392 1 | sa po sluche a utieral si ručníkom oči.~„Takto ležať nemôže,”
6393 11| štvrťhodinu a korunka na každom ručníku, tabatierke, paličke a pančuškách.
6394 13| Odrazu demaskovanie — a tu Rudo.”~Skrátka, mesto bolo hore
6395 18| za druhou padli práve k rukám Elenky. Chytila ich a srdce
6396 7 | povedal mu richtár.~Hľadal v rukáve a pohodil ešte raz halenou,
6397 11| flanelové. Iní chodili bez rukavíc, on s jemnými, hodvábnymi,
6398 28| omnibusu. Malou rukou v bielej rukavičke rýchlo stiahla na bradu
6399 5 | nešeredne bil si ľavú nohu rukavičkou, ktorá sa mu hompáľala v
6400 15| žltý kabátik so širokými rukávmi. Biely muf, biele boa a
6401 1 | ňou všetky deti. Bude to rumádzgania.~A ako pred chvíľou sa mu
6402 11| útlu, uzučkú, s ľahkým rumencom. Ináč svalnatý. Fúzy červenkasté,
6403 24| domov sčernali. V plechových rúrach pri uhloch domu cengali
6404 14| Povie sa, že boli napríklad Rusi, alebo Poliaci, nejaký povestný
6405 28| farby. Iste je odkvitnutá ruža. Sotva bude bojazlivá veverička.~
6406 9 | zniesli. Skôr sa podobala ruži, štepenej len minulej jari
6407 25| Jedľovič poslal veľkú kyticu ruží. Milanovič štyri kilá cukríkov.
6408 11| Vôňa fialkového parfumu a ružičiek, čo mala na prsiach a kytke.
6409 11| Pri každej inteligentnej ružičke oficier. Pán podsudca sa
6410 21| vlasoch domácky učesaných ružovela sa známa dievčenská mašlička.
6411 18| nimi nehybne stálo niekoľko ružových oblakov a ešte bledý mesiac.
6412 18| tichučké, pokojné. Líca s ružovým nádychom a tváričku čistú,
6413 1 | sa zatrepal v bahne ako ryba na suchu, oprel sa o lakeť
6414 18| Tak túžim za tebou,~jak rybka za vodou,~a ja za tebou
6415 14| Položím klobúk na stolík, jem rybu nožíkom, zle—nedobre. Fuj…
6416 7 | pohyby stávali sa prudké a rýchle. Exekútor si už myslel,
6417 19| padala a vrtela sa veľkou rýchlosťou. Myslel si, že sa musí zobudiť
6418 14| inšie nič. Dú—dú—dú… Sviňa ryje v chlieve, nazdáte sa… Ale
6419 20| kolieska na pluhu, odkopol tu rýľ, tu motyku. Červený v tvári
6420 20| Tiež preháňali, ale prišiel Rypák. Spravil len kríž nad kravou,
6421 4 | som si kúpil dom. Vysadil sad. Rodí sa mi ovocie najvyberanejšej
6422 24| sa k vám,” prehovoril som sadajúc a bolo mi veselo, ale netrvalo
6423 12| ustavične hľadala očami Čudráka. Sadala k nemu a dlho sa zhovárali.
6424 11| hlavnej promenáde a v každom sádku, v cukrárni a krčmách hralo
6425 11| des dames!”~Osem tanečníc sadlo si na miesta.~Osem tanečníc
6426 6 | a ja som zastal. Kde si sadnem? Tam sedia. Tam sedí jedna
6427 17| keď som k nemu prišiel, „sadni si.” A utekal po stoličku,
6428 12| sa, ale chcem vám niečo… Sadnite si, prosím vás. Sem do fotela.
6429 28| cmuk. To u nich tak nebýva.~Sadnú ku káve. Podsudca rád má
6430 18| mori, čo zrnko piesku na Sahare a čo chvíľa pokoja pri večnom
6431 1 | býčka, roľu pod Tŕním, za Salašom, lúku Záhumenicu, chalupu.
6432 23| Dobré dievča. Nijako nie salónna krása, tenká, kostnatá.
6433 25| so zvyškami pomarančov, salónnych cukríkov, šumivých limonád
6434 11| Ale medzitým prvú úlohu v salónoch a kuchyniach, na hlavnej
6435 5 | vždy sa hodil do dlhého salónového kabáta a priviazal si pod
6436 28| pätnásť izieb, dva veľké salóny a tri malé. Veľkú prijímaciu
6437 13| vo svojej uniforme. Radom salutovali vstupujúcim a s úľubou pozerali
6438 27| ku mne?” spýtala sa. „Len samoláska a tiež márnomyseľnosť. Chceli
6439 24| bolo odísť bez urážky jej samolásky a márnomyseľnosti… Ako by
6440 25| bláznivý punkt, ktorý sa volá samoľúbosť. Z nej vyrastá namyslenosť,
6441 28| len to.~Rozumie sa teda samosebou, keď 15. decembra minulého
6442 18| aby sa také dievča túlalo samotné po nociach! O dva roky dosť
6443 18| nechce otec nikam pustiť samotnú. Potrebuje štvrtku kretónu,
6444 21| izbičke. Našiel ich tam samotných. Videl ju pololežiačky opretú
6445 17| Ani chyžnú Anču, ani ju samu. Starého Matúša som stretol
6446 28| že ste vraj prišli včera samučičká sama s akýmsi advokátom
6447 19| Ženy, čo ich doniesli, samy vraveli, že viac hríbov
6448 28| mala robiť? Vzala román o samých barónoch a grófoch alebo
6449 13| Cvengot zvoncov s tichými saňami sa ozýval každých päť minút.
6450 13| psov, hvízdanie učňov. Naše sane zastali pred vchodom budovy,
6451 23| šatkou oči. Z Jána neprišli sánky, ako pôjde domov? Odprevadil
6452 28| urobí; zverolekárka by mu — sanžén — chrbát ukázala a namojpravdu,
6453 9 | prstami zoschnuté blato na sárach.~„A do daru, pre nič, za
6454 1 | A už aj vytiahol spoza sáry krátku fajočku so začadeným
6455 5 | mesto sa smeje nad doktorom Sásikom, hodinárom z Hornej hrubej
6456 5 | na svojej trojnohe. Pánu Sásikovi sa raz veľmi zle povodilo,
6457 9 | zamatovú kabanku, tmavobelasú saténovú sukňu a v ruke pátričky,
6458 24| Stromy a strechy domov sčernali. V plechových rúrach pri
6459 11| krásnej vysokej frizúre sčesané, zapudrované. V očiach ligotanie,
6460 21| veľkými čapicami a rukavicami schraňovali sneh. Bolo pol ôsmej.~Čurín
6461 21| jednako uspel zbadať, že Elena schudla, tvár jej akoby sa bola
6462 28| vravela, „pozrite.”~Zasa sa schýlili k peci. Brveník písmo ani
6463 23| Chujavica veľká. Vietor ti schytáva čiapku. Načim ju rukou pridržiavať.
6464 8 | Uháňal rovno do Extravurštu, sčiastky pre vypátranie štrajku,
6465 3 | pozdravu a bol zas hrdý a sebavedomý.~„Dobrý deň, sváko!” pozdravovali
6466 26| nenašli,” odvetila žena sebazaprene.~„To je fatálne,” zamiešal
6467 21| vertige” v živote.~S veľkým sebazaprením zvrtol sa vtedy Čurín na
6468 12| tanci a ona bude hľadať seberovnú priateľku, ktorej niekedy
6469 22| Rozvalený bol na celom sedadle, obrátený tvárou ku povale.
6470 22| nachladnúť. Vyskočil teda na sedadlo, prekročil na druhé a takto
6471 17| samostatnosť. Ju spravovali druhí. Sedával som pri nej a hovoril ako
6472 14| mená. Známe mená. Celý deň sedávala pri okne, ba i v noci, zavčas
6473 17| rozkážete?”~„Štyridsať.”~„Sedemcentimetrový?”~„Šesť.”~„Vystrihnutý,
6474 21| bolo bývalo. Minulo jej sedemnásť rokov. Po meninách asi štyri
6475 24| Celý život má pozostávať zo sedenia v kútiku?”~„Ale prečo nie?
6476 7 | s kostenými gombičkami, sediaci medzi chudým farárom Remeným
6477 4 | odbieha, že musí dať zakúriť… Sedíme zasa len dvaja a obidvaja
6478 9 | Čiernymi farbami jej opisovala sedliačkin stav, ako musí robiť, ťahať
6479 1 | krčmár postaral o prevezenie sedliaka do Horných Luhov.~Koštiaľ
6480 28| budem priateľský. Keď sa so sedliakom stretnem a sa ma niečo spýta,
6481 24| sa na mňa pozerá.~„Teda: sedmička, dolník…” začala vykladať, „
6482 19| ňou o kameň, rechtor iste sekol ňou do povetria. Farár si
6483 23| hnevám sa na teba” alebo na „sekretára”. Niekedy je aj tanec, ale
6484 18| pravda, myslela. Všetko sen s otvorenými očami. I zbojníci,
6485 28| presvedčení, že to nebola kopa sena, tým menej ostrm ďateliny.~
6486 7 | musím priložiť ku písmam… I seno i slamu, i dievku… To všetko
6487 24| Salónom zaznela ťahavá, sentimentálna pieseň: A na tom kameni
6488 14| snúbenici a bol som dosť sentimentálne naladený. Poézia sa mi rozlievala
6489 25| vytrhli Cigáni, ktorí spustili sentimentálny nemecký valčík, v susednej
6490 23| Ale nič som nepovedal.~V septembri raz sedím pod oknom. Tu
6491 11| Olinkinými…~Bol príjemný septembrový večer. Branecký vyšiel na
6492 28| spytuje: „Kde si kľaknúť, Serafínka?”~No milosťpani Serafína
6493 28| sa presvedčiť.~Lenže zo servisu prešla na Janíčkovú. Aká
6494 14| čisté obrusy, rozháňali sa servítkami, utierali poháre, opierali
6495 14| chceš sadnúť, a zaiste ti servítkou opráši miesto. S poklonou
6496 18| zvysoka? Preto bol voči sestre i veľmi nezdvorilý.~„Elena,
6497 18| mladší ako Elena, ale na sestru hľadel zvysoka. Čože Elena!
6498 21| a potom koniec.~A šiel. Severný vietor mu dul do boka, štípal
6499 17| začali zjavovať na nebi. Od severu ťahal chladný van. Mrzlo
6500 25| po kolená a hlava že nám siaha po guľu na katolíckej veži.
6501 21| tiež tmavým, niže kolien siahajúcim boa, čiernou čiapočkou na
6502 24| nevidel. Svetlo z dosák ledva siahalo do nášho kúta. Osvecovalo
6503 28| áno. Včera mi doviezli dve siahy dreva.” Podsudcová si napravila
6504 4 | nekúri napriek tomu, že je sibírska zima… Malvínka skladá sviečku
6505 28| pán doktor. Vyhodí svoje siete na vás a budete stratený.
6506 26| vidieť cez mriežkový plot do Sihoňovho dvora a do tých okien domu,
6507 26| bratancovi, starému mládencovi Sihoňovi, stala sa jeho gazdinou.
|