15-chomu | chopi-drich | driec-hosti | hotel-kolky | kolok-macat | macha-najje | najkr-neohr | neopa-nosu | notar-osi | osik-podlo | podlu-posti | posto-punkt | pupa-sihon | sile-stryn | stud-ukazo | ukazu-vrask | vrata-zachy | zacia-zelen | zemet-zalud | zaluz-zurna
Part
7008 23| preto, že som ja chlap a stud jej nedovolí, a či vie,
7009 28| Odišli…~Noc bola jasná a studená. Vysoko na nebi medzi bielymi
7010 19| rozbúchalo… A prikladáme najprv studené, potom teplé obklady… Nie
7011 19| sťažka vydychuje a videla studeným potom zaliate čelo… „Och,
7012 9 | zavrtela železným kolesom na studni pred vyhňou kováča Mikuláša,
7013 21| krištáľ, priezračného ako studničná voda. Ako sa to opovažuje?~„
7014 11| Prechádzaš sa s nimi. Im je studno bokom ísť popri tebe. Obrátia
7015 21| oblepený sneh, tak sa zdalo, stuhol od večerného mrazivého vetra,
7016 17| Že by niekto s nejakou stuhou, rukavičkami, špendlíčkami
7017 15| spájali v širokú popolavú stuhu pohoria. Po holých temenách
7018 11| musíte sa báť, že vám na nohu stúpi. Oficier vždy v odstupe
7019 25| zostala čistá. Pri istom stupni nebezpečenstva i najchrabrejší
7020 23| krku má svetlú stužku, a na stužke zvonček.~„Čia je to koza?”
7021 23| chvostom. Na krku má svetlú stužku, a na stužke zvonček.~„Čia
7022 21| svetlý, ligotavý pásik, stužtička. Akoby sa bála tých silných
7023 17| Kus hodvábu, rukavičky, stužtičku.~„Neviete, či Matúšovci
7024 9 | na ne všetky možné čačky, stužtičky, perličky, až sa tak ligocú,
7025 17| To sa mýlite. Vy nie ste stvorená pre celý svet, slečna. Ani
7026 15| Moja babka je síce dobré stvorenie, ale žena je predsa niečo
7027 28| človeka… Ak máte nejaké styky s ňou, pretrhnite ich. Ako
7028 28| pamätal, lenže bola vtedy subtílnejšia, plecia užšie, ruky nie
7029 8 | pokračoval posmešne, „ty si súca na samostatnosť. Stále aby
7030 9 | nezaujímala, drhla ďalej suchou handrou umyté taniere. Potom
7031 1 | zatrepal v bahne ako ryba na suchu, oprel sa o lakeť a zas
7032 18| Dnes popoludní budem čítať Suchú ratolesť, dočítam ju. Ako
7033 1 | fotelmi a posteľou. V izbe bol suchý, horúci vzduch od malej
7034 19| najlepších jabĺk, rechtor suchých slivák. Ani jeden, ani druhý
7035 8 | Keby ste boli na niečo súci, do novín by vás dal… Ale
7036 17| nej a hovoril ako s dámou súcou na vydaj. Bývali koncerty
7037 7 | vážne richtár, opretý o sud s kapustou a poškrabúc si
7038 7 | zívol. Richtár prešiel od suda k oknu a díval sa na cestu,
7039 28| advokátov. Potom pôjdeme k sudcom. Rozumie sa, zalichotíme
7040 11| podsudca s poklonou usadil sudcovú. Zahrali čardáš. Pán podsudca
7041 11| komando pisár v civilnom súde.~„Tour des dames!”~Osem
7042 21| tichého, zachytávaného hlasu súdil, aká je rozčúlená… I on
7043 28| vrava ako v synagóge na súdny deň. Mohol si vedieť dvadsaťdva
7044 11| pozemková kniha s civilným súdom bez pána podsudcu a pisárov.
7045 20| Citrónia pukne… Taká je ako tri sudy… Ale už ideš? Chytro…”~Brucho
7046 20| zlými zbojníckymi očami, v súkennej bielej čapici a so zablatenými
7047 18| Vzala akord a odmietnuc sukienku, prisadla. Salónom zaznelo:~~
7048 12| parfumu. Tuho pritiahnuté sukienky, tvary tela, pančušky, drobné
7049 26| Atrament sa rozlial po zelenom súkne. Dievča zostrašené vybehlo
7050 13| pozlátenými šnúrami. Krátka svetlá suknička a lakové čižmičky. Cez plece
7051 2 | lahodne pálilo cez hrubé súkno zvrchníkov. Priezračný a
7052 3 | páni okolo dlhého, zeleným súknom obtiahnutého stola na starých,
7053 11| Prvá krásavica. Vysoká a súmerná. Vlasy, na ktoré sa povie,
7054 11| razy a pán podsudca dostal supéčardáš, tretiu štvorylku. O deviatej
7055 8 | doniesť aj predlanský.~„No,” súrila ho.~„Niet,” povedal muž
7056 22| vás ja môžem spýtať, vy surovec.”~Neodtiahol tvár, ale mi
7057 14| umývate? Drsní, drevení, suroví. Prečo si neoblečieš dlhý
7058 7 | upustiť od role Cimennej, susediacej s jeho rátou… Taký krásny
7059 2 | kosu nechal na ráte.~„Nože, susedko, tam mám kosu na mojom ďatelinisku.
7060 6 | sa.~Pozrel som na svoju susedku. Chcelo sa mi hovoriť. Odrazu
7061 28| pán je správca hotelov v susednom kúpeľnom meste a chodí konverzovať
7062 8 | zložil klobúk a paličku na susednú stoličku a uvelebil sa,
7063 1 | nie dosť. „Kto je vaším susedom?” Poviem aj to. Zasa len
7064 6 | Nedajbože! Každé decko v susedstve a vo dvore dostalo do daru
7065 24| povedala domáca, nahnúc sa cez susedu. Sedela tretia odo mňa.~„
7066 18| zmätenosť a cítil akúsi sústrasť k nej, ale i radosť, že
7067 1 | Odkiaľ ste?” spýtal sa so sústrasťou.~„Z Horných Luhov.”~„A ako
7068 28| hovorom spomenuli panie v súvise s ním Malinovú. Narážali
7069 13| vyvracal, nazdávajúc sa, že to súvisí s mojím juridickým povolaním.
7070 11| zasipelo slovo oficieri. Súzvuk v dušiach sa rozptýlil ako
7071 12| akési duševné emócie pred svadbou? Horkýže. Slečny sa vydávajú,
7072 12| veľmi smiali. Nie pravda?”~„Svätá. A ja som vás nevidela.”~„
7073 4 | Každý sa bojí súdov ako čert svätenej vody, nieto žena… Upečie…
7074 15| medicíny, išiel domov z krčmy. Svätil narodeniny, a to trvalo
7075 24| čarovať…”~„S kým?”~„Aký svätý!”~„No, povedzte. Vidíte,
7076 20| hore—dolu, hrešil všetkých svätých, až Bartuške dych zastavovalo
7077 3 | sebavedomý.~„Dobrý deň, sváko!” pozdravovali sa mu.~„Ďakujem.”~„
7078 11| s ľahkým rumencom. Ináč svalnatý. Fúzy červenkasté, ale silné,
7079 28| golier, ako jej ten bude svedčať k hodvábu. Natiahla biele
7080 16| radosť, keď videli krásne svedectvo o zloženej skúške. Že ich
7081 24| ma nadchodí, alebo hlas svedomia. Kedy—tedy prázdne slovko.~
7082 26| prikryje, taká je veľká. A aká svedomitá! Neďobe, neskáče do tváre.
7083 12| pozhasínané. Zlatá reťaz svetiel zmizla. V priečnej ulici
7084 24| necháte horieť. Čo, pekné svetielko? Páči sa vám?”~„Nezohrieva.”~„
7085 1 | Ďuro pozrel na banknóty. Svetlasté a väčšie… Stovky… Dve stovky.
7086 23| zapálil lampu a počúval. Svetlé obrázky, ktoré som niekedy
7087 6 | k studničke. Vatry boli svetlejšie a teplejšie. Hudba čoraz
7088 18| hrala ďalej, akoby tomu svetlému bodu hrala. Svetlo mesiaca
7089 8 | nízka a tučná osôbka. Bola svetlovlasá, s bielou tvárou, veľkými
7090 21| pazuchou mladú, vysokú, svetlovlasú dámu. Vo vetre šli naklonení
7091 11| úsmev. Pekná pani. Elegantná svetložltá hodvábna toaleta. Vôňa fialkového
7092 23| krátkym chvostom. Na krku má svetlú stužku, a na stužke zvonček.~„
7093 12| tma, len čo sa niekoľko svetlých pásikov dralo cez spustené
7094 12| ňou, pred vami, pred celým svetom. Nehrám sa s citom, ale
7095 14| alebo Rozy a produkuje sa svetoznámy umelec na trúbach. Neprišiel
7096 4 | Zuzka zháňa šunku… Novej sviece, pravda, niet… V lampe oleja
7097 25| manžetami, v zaprášených a sviečkami zakyckaných frakoch. Rozkázali
7098 19| dennom svetle a horiacej sviečke vedľa neho, vykríkla a zalomila
7099 14| sa olejové lampy. Potom sviečky.~Nahneval sa Javor.~Praštil
7100 19| remenný fotel s fľaškou a sviecou a potiahol zo slivovice.
7101 13| lampy vo veľkých mosadzných svietnikoch. Hasiči sa blýskali vo svojej
7102 24| Čas nepríjemný - zimný. Sviežo napadnutý sneh sa topil
7103 11| u sudcu zabudla nakŕmiť svine, lebo neprestala viksovať
7104 3 | Tak je. Narezal. Dal som sviniam žrať? Dal… Dobre je… Pil
7105 18| v nej zapichnutú červenú svinku. Vyňal ručník; zapáchlo
7106 14| rozkázal advokát.~„Už svitá!” zahovoril Rapavý. „Zajtra
7107 19| okoštovanie.~Na druhý deň, hneď na svitaní sa farárovi prisnilo, že
7108 16| doniesť pätnásť fliaš piva.~Svitlo ráno, Julo chodí po ulici
7109 9 | zasa chcelo lopotiť sa od svitu do noci… Kravy, role a na
7110 21| veľkými vlnistými krokmi známa svižná postava so šuchotajúcou
7111 14| Nemuseli by sme byť slabí, len svorne spolu sa držať. Podporovať
7112 12| lebo sa vydáva. A bohvie, sympatia k tomuto človeku, medzi
7113 14| zjavila sa Fraňova mocná, sympatická postava, akoby jedným hrdlom
7114 21| ste s ním, ako sa vraví, sympatizovali. Ale on sa vám nikdy neprezradí,
7115 21| začal na ňom maľovať.~„Vy sympatizujete,” hovoril, „povedzme so
7116 28| Povstala taká vrava ako v synagóge na súdny deň. Mohol si vedieť
7117 16| plačúcu matku nad nevďačným synom. Myslí, myslí, ako by sa
7118 13| rokov a je tučná. Má dvoch synov a dcéru nemá. Ako to môže
7119 17| ticho. Ani človiečika. Hmla sypala ešte svoj sneh. Obletúval
7120 22| že nebude spať. Nadávky sypali sa aj z jednej, aj z druhej
7121 28| peci na ostré polená. V sypárni už tak nocoval pre nepočúvnosť.
7122 26| pokračovalo. Prišla ešte polenta, syr, ovocie, čierna káva, koňak,
7123 8 | a nedovarené halušky so syrom, ktoré sa v hrnci postretávali
7124 4 | vojnu Talianov a vravím o systéme bojovania. Pritom si myslím,
7125 2 | aj gymnastiku Müllerovho systému. Chodili po brehu, hádzali
7126 1 | Otvoril ho. Popritláčal palcom tabak, vyňal z vesty zápalku,
7127 15| Starý spieval. — Čmud zlého tabaku a cesnakový smrad pomiešaný
7128 11| korunka na každom ručníku, tabatierke, paličke a pančuškách. Ešte
7129 23| múr. Buchlo veľmi a jedna tabla v okne sa rozprášila na
7130 23| červených rámoch okien a na tabliciach bolo ho plno nalepeného.
7131 12| intenzívnejšia. Na dlhú tablu lúky obďaleč lial svoje
7132 21| na okenice a sklené veľké tably. Konáre gaštanov pred oknami,
7133 27| nikdy nezbledli. Boli ako tabuľa z mramoru. Pozeral si do
7134 15| inštrumenty. Vyvesí krásnu tabuľku. Predsieň. Ilustrované časopisy,
7135 5 | domu dal si krásnu veľkú tabuľu. Sásik János, óras. Pri
7136 11| Dvaja z nich ponúkali na tácničkách tanečné poriadky s belasými
7137 9 | ticho ich vystierajúc na táfli a mrmlajúc si popod nos.
7138 9 | vode a vykladajúc ich na táfľu.~„Nahovárať sme ťa prišli.
7139 12| hrubé, zvinuté, až vám ťahajú hlavu naspäť. Tú peknú hlavu…”~
7140 24| A stisol som jej prsty, ťahajúc ju z kruhu a obracajúc sa
7141 28| muža, chytila ho za ruku a ťahala. Odišli…~Noc bola jasná
7142 14| Druhý zachytil, ostatní ťahali. Tí, čo tancovali, prestali
7143 21| ďalekohľadom na neho. Jemu ťahalo zraky na jej stranu. Niekoľko
7144 18| a rýchlo.~Kde bola reč o ťahaní ucha, potiahol sa za ucho.
7145 9 | sedliačkin stav, ako musí robiť, ťahať ako taký koník — a len pre
7146 24| kameň.”~Salónom zaznela ťahavá, sentimentálna pieseň: A
7147 27| raz vybuchne z nej dlho tajená náruživosť voči jednému
7148 24| som sa sklonil k nej. Čo tají, čo sa bojí? Vidím ti na
7149 14| pod papučou, páni. Darmo tajíte. I vypili by ste si, i podiškurovali.
7150 10| zakývala, ani čo by ju nejaká tajná ruka bola stiahla a pustila.
7151 24| akoby načúvala reči hráčov a tajné smiechy za kulisami. Nahol
7152 14| stolík, a ani čo by si nejakú tajnú gombičku pritlačil: odrazu
7153 24| hovorí o vážnom pomere, o tajných sľuboch, a teraz odrazu
7154 28| Povedzte,” a pritom sa tajomne usmiala, lebo niečo vedela,
7155 28| nebol čo len ministeriálny tajomník, zasa nestál za nič. Keby
7156 24| ma ustavične prenasleduje tajomnými pohľadmi? Mohla vycítiť,
7157 18| jej veselo v duši. Sladký, tajomstvenný cit rozhostil sa jej v srdci
7158 22| a ja tej firme, čo má takéhoto agenta, dám utŕžiť ročne
7159 3 | aby som sa dobre vyslovil, takrečeno preniesť. Udi kírem…” Pán
7160 11| šnúrami sa jagá. Ostrohy taktiež. Akože by taký oficier neimponoval
7161 26| Trafil by ju niekto vidieť takúto. Ešte by sa zahanbila. Vošla
7162 19| potrebujú, tieto si vypomáhali takýmito maličkosťami aj vtedy, keď
7163 13| som mal vyše práva. Ale už takzvané lakovky nechal som na univerzite.
7164 19| týždni museli obidvaja robiť takzvanú karlsbadskú kúru. Prvé dva
7165 4 | desať včelínov. Chýrny je takzvaný škereňovský med. Kúpil som
7166 3 | naše dalo by sa osvietiť takzvaným elektrickým svetlom veľmi
7167 4 | športoch prechádzam na vojnu Talianov a vravím o systéme bojovania.
7168 11| ale keď sme my ležali v Taliansku…”~„Taliansko je nič. Čo
7169 12| nevadí. To je iba pekné. Aha, tamtá zlatá plomba. Nijako nešpatí.
7170 15| Neporiadok. Keby teraz v tamtej krčme svietili, šiel by
7171 2 | slnci, omladneš ako, ľaľa, tamten brezový hájik. Veru.”~„Filozofia
7172 7 | roľu vylicitoval Dufek a tamtú pán richtár…”~Sedliaci celkom
7173 11| neprišli. Ostatne, ja mám tance zabezpečené, a ty? Aj ja…
7174 21| napríklad: bol som mladý a v tancoch, alebo na vychádzkach pod
7175 6 | Bol čardáš a — šla. Šla a tancovala dokonca — čardáš! Keby to
7176 14| Tam bol ten, ten, ten… Tancovalo sa na biliarde. Skla na
7177 6 | Prečo?”~„Tak ľahučko, krásne tancujete. Ani páper, keď v povetrí
7178 11| zavolal.~„Čo je?”~„Tancovať!”~„Tancujte si,” a pošiel preč.~Pán
7179 11| rukavičkami. Podišli ku tancujúcim a tam sa rozostavili. Rozložili
7180 11| nich ponúkali na tácničkách tanečné poriadky s belasými kystkami,
7181 6 | Ako ľahučko tancuje. Aká tanečnica, a predsa povedala: „Ó,
7182 5 | Alebo džentry valčík?”~Tanečník čosi zakoktal. Tanec nešiel
7183 5 | Pavlínka sa naľakala ťarbavého tanečníka a zaďakovala.~„Zle tancuje
7184 5 | nie je hneď aj výtečným tanečníkom, ale toto je čosi dešperátne.
7185 11| Osem krásavíc zostalo bez tanečníkov a bez sprievodu sa vrátili
7186 5 | novom doktorovi ako strašnom tanečníkovi. Konečne, každý doktor nie
7187 9 | nevymetú, koľko ráz zametú tanečnú izbu v hostinci U mesiaca,
7188 28| Rafiková sa rozosmiala. Zdvihla tanierik a vychlípala ostatok polievky… „
7189 14| obrusmi, zápalníkmi a pivovými tanierikmi. Žltučké rovné slané rožky
7190 9 | spýtala sa, hŕkajúc zasa taniermi v teplej vode a vykladajúc
7191 4 | keby sám Mozart hral: hudbu tanierov, vidličiek a nožíkov. U
7192 19| radosť spôsobili… Mám síce ťapšu, myslela si neraz Mída,
7193 24| sa nesmie stať.”~Tak som táral, mysliac ustavične pritom,
7194 15| mohol som byť už doma. Čo sa táram?~Financ prestal spievať,
7195 25| sa utekajúcim chabcom…”~„Táraniny,” prerušil ho spievajúci
7196 14| Prešli sme na druhú stranu. Táravého som predstavil.~„A vy tiež
7197 15| vtedy. Nohy neboli také ťarbavé. Krídla. Nechodil — letel.
7198 5 | tak.~Pavlínka sa naľakala ťarbavého tanečníka a zaďakovala.~„
7199 10| práve tak ako dekan, aj tartlík si rád zahrá, ako Veselý,
7200 11| milá!~Prišli ste ku jej tatinkovi. Bol stoličným fiškusom
7201 26| Pani Žibrienková chytila ťažidlo a udrela ním na písací stolík.
7202 19| tým protivnejšie. Guľa ho ťažila. Rád by bol o inom sníval,
7203 21| srdci ležalo, dušu ustavične ťažilo. Zdržal sa. Cítil fyzický
7204 18| pocítila, že jej je srdce ťažké, že túži. Pritisla si srdce
7205 12| nechávajúc po sebe vôňu ťažkého parfumu. Tuho pritiahnuté
7206 23| neverím, a predsa tu sedím na ťažkej bielej lavici. Sedím, sedím
7207 14| diškurz ľahučko, veselo. Ste ťažkí, zamĺknutí. Priam urážajúci.
7208 16| Julo je zriedka v takýchto ťažkostiach, lebo dostáva gážu, ktorá
7209 14| Kývanie hlavou a dlhý, ťažký krok boli mi známe. Líca
7210 24| komínom napĺňal človeka ťažkým, oloveným citom.~Mne bolo
7211 1 | stálo rozriedené blato. Pod ťažkými čižmami Ďura Koštiaľa cvrkalo.
7212 12| vábiť. A na duši máš hroznú ťažobu. Prichádzaš si samotná,
7213 21| uvidím ju a boj stane sa ťažší. Víťazstvo, znovuzrodenie,”
7214 6 | v hlave nôta:~~Fouknu na tě dvakrát,~holka, budeš plakat.~
7215 20| zaštopľoval a potriasol tekutinou a zas ju skúmal proti svetlu… —
7216 20| že si pomohol.~Nacedil z tekutiny do hrnčeka a zavolal na
7217 19| obedovať?”~„Zuzanka strojí teľací šniceľ.”~„Tíí, to je znamenité,
7218 19| vajíčko, zaprávané kurča, teľacinku, aj potom len ľahučké jedlá.~
7219 26| by svoje vajcia aj proti teľaťu obránila. Netreba jej zobák
7220 11| zadúšalo dych.~Ó bozk! Ako sa v tele malom, polminútovom, večne
7221 11| mu dopomáhalo i to, že i telom i duchom svojím veľmi sa
7222 12| ženia z lásky? Je to stará téma, ale, keď sme v tom, darmo
7223 15| stuhu pohoria. Po holých temenách a bokoch hôr akoby sa vliekli
7224 20| územčistý sedliak s holým temenom, hrubými gambami, šedivými
7225 2 | vzduchu, ani slncu,” odporoval temne Škorec. „Pre mňa sa chystá
7226 12| kúriaceho sa a vystupujúceho nad temné vysoké budovy.~Elena sa
7227 12| veľkou silou lásky…~Ulica temnela. Lampy posťahované a pozhasínané.
7228 15| hotových pätnásťtisíc. A je aj temperament. Pekná a nie hlúpa. Ja na
7229 23| Nijako nie salónna krása, tenká, kostnatá. Taká dedinská.
7230 6 | Rozkázal som si. Ťahal som tenor. Hory len tak hučali. A
7231 24| zaspieva vysoko, hlasno, tenučko. Počujú všetci, aký má nepríjemný
7232 11| nosili hrubé palice, on tenučkú ako malíček. Iní hovorili „
7233 21| veľkých očí zostáva iba tenučký, svetlý, ligotavý pásik,
7234 24| belasé, sťaby pretkávané tenučkými belavými nitkami, a raz
7235 27| ako ľad. Nebolo v nich ani tepla, ani mäkkosti. Mne zakaždým
7236 22| vec je, aby nohy boli v teple.~Horko—ťažko vystúpil som
7237 9 | hŕkajúc zasa taniermi v teplej vode a vykladajúc ich na
7238 27| rada mala, teraz by bola teplejšia… Bože drahý! Zložila svoju
7239 6 | Vatry boli svetlejšie a teplejšie. Hudba čoraz ďalej lepšie
7240 19| materinské lístky… Dávame teplú vodu… Ale nič, nič nepomáha.
7241 4 | prechádzam v reči, že je terajšia drahota umelá… ,Aha! To
7242 16| prosbu o skúšku, dostal termín, ale že sa ho tam nespytovali,
7243 28| sukni. Hneď sa zháňa benzín, terpentín, „flekvaser” a všetci krajčíri
7244 3 | íljen”!~„Podľa tohto plánu, tervezetu, udi kírem,” pokračoval
7245 6 | na bránu s nasledujúcim textom: „Elegantnú izbu dostať
7246 4 | vkladných knižiek. A konečne teším sa dvadsaťpäťročnej dcére
7247 11| to nebolo nič. Keď sme my tiahli Bosnou…”~Pán sudca na to: „
7248 14| len príjemné spomienky tiahnu tvojou mysľou. Prídu ti
7249 12| čipkovanom ráme nad hlavou tiahol sa hviezdnatý pás neba.
7250 11| srdcia, na lunné noci a tiché nočné hudby pod vašimi oknami.
7251 14| Ujujuj! Ujujuj!” A traja tichí mladíci pri okne s nevinnými
7252 7 | štempeľ.”~Sedliaci začali tíchnuť.~„A potom,” pokračoval exekútor, „
7253 11| ešte raz zavreskol, potom tíchol, až umĺkol. Tanečníci zaviedli
7254 17| Prirodzená vec.”~„A tá tichosť?”~„Človeku sa vždy nechce
7255 17| nej ani slovíčko. Stala sa tichou, pokornou. Neusilovala sa
7256 13| ligotal. Cvengot zvoncov s tichými saňami sa ozýval každých
7257 24| predtým bola tá istá, lenže tichšia, bojazlivejšia… A ja som
7258 3 | Jalovka bola riečka, čo tiekla cez rínok.~„Tých je nie
7259 6 | ešte tuho bilo, po tvári tiekol mi pot cícerkom, šatka akoby
7260 10| stromové lístie zatrepotalo. Tiene na ceste sa pohýbali. Ináč
7261 22| jednotvárne vyťahovanie tienidla. Chcel som spornú vec komplikovať
7262 3 | zvolal.~Pani majstrová ako tigrica skočila k nemu a chytila
7263 19| strojí teľací šniceľ.”~„Tíí, to je znamenité, aj mne
7264 1 | Nedajte sa od tisícky.”~Ale na tisícku nevyšlo. Ďuro na druhý deň
7265 1 | na cestu: „Nedajte sa od tisícky.”~Ale na tisícku nevyšlo.
7266 9 | Šušku borovú ich varujú! Tiskajú ich, aby im len preboha
7267 17| škrane ziabli. Hmla sa mi titlala pod zimník. Nik. Nik. Že
7268 5 | si remeslo s kadejakými titulmi a robíš nám hanbu, akoby
7269 4 | obyvateľ tunajší, mi je titulom pôžičky dlžen desaťtisíc
7270 15| Tie tisíce môže dať kvôli titulu. Urobím návštevu. Raz sa
7271 28| ale nerád, keď ho takto titulujú. Zovňajšok naozaj aristokratický
7272 25| akoby nemohli von z toho tkaniva.~Nemýlil nás v našich myšlienkach
7273 19| širokým odkvapom, v belasej tlačenej zásterke s bielymi bodkami
7274 8 | čiarkami. Nevynechala ani meno tlačiara.~„Je tam voľačo?”~„Nič nenachádzam,”
7275 3 | hlavou, akoby ho golier tlačil, poťahoval krátky kabátik
7276 19| čvrká, ani čo by ste kapustu tlačili, ale účinok nijaký…”~Rozhodila
7277 19| neprestávala sa vrtieť a tlačiť ho. Pritom mu hlava šla
7278 11| sa rozohrejú pri tvojom tlaku. Budeme sa prizerať a náš
7279 13| aký pech!” zvolal som, tľapkajúc si po vrecku na veste, „
7280 14| na ňu a zadriemal. Traja tľapkajúci mládenci sa už predtým vytratili.
7281 14| nevinnými tvárami začali v takte tľapkať.~Keď sa otvorili dvere a
7282 28| Donesiem ti mažiarik s tĺčikom alebo pokrievky, dobre?”~
7283 28| kvietky a krížiky. Skoro tlieskala rukami od radosti. Ako by
7284 23| lavičku, chytali si ruky a tlieskali si po nich. Zakaždým zvýskla,
7285 23| králiky hľadať, ani na ruky si tlieskať.~„I šunku.”~O čom to ona
7286 13| na mládež, že sa baví, a tĺkli pritom tuhšie pri preferansi.
7287 28| sny!~Pesnička znela ticho, tlmene, akoby nechcela rušiť prírodu.
7288 2 | sa. Ale smiech bol tichý, tlmený, aby to tí traja nejako
7289 18| stromy kde—tu bolo vidieť tmavobelasé vrchy západu. Nad nimi nehybne
7290 9 | čiernu zamatovú kabanku, tmavobelasú saténovú sukňu a v ruke
7291 10| bolo zatiahnuté riedkym tmavomodrým závojom. Len hradská sa
7292 25| oblokov bolo vidieť kus tmavosivého neba s tromi—štyrmi preblednutými
7293 24| červených škvŕn. Bránu majú tmavozelenú s veľkými vyrezávanými romboidmi.
7294 20| doktor. Nízky mladý žid s tmavožltou tvárou a zlými zbojníckymi
7295 21| tmavých šatách s dlhým, tiež tmavým, niže kolien siahajúcim
7296 10| STRAŠIDLO~Nad tmavými vrchmi stál mesiac. Veľký
7297 12| Ani nebadali. Tu bolo už tmavšie. Len malé lampy mihali svetielkami
7298 17| figúrky, čo sa okolo nás tmolia. Im ide len o pekné háby,
7299 12| operetky. Dámy v bielych toaletách, bundičkách a šáloch okolo
7300 12| Blýskali sa cylindre a toalety dám, šuštiacich hodvábom,
7301 24| potom?”~Kruh sa zvrtol a točil sa naľavo. V prostriedku
7302 11| sklepníka.~„Akéže píjavate?”~„Törley.”~„Ako to môžete, preboha!”~„
7303 7 | vyfúkol dym nad svoju hlavu… „Tohtoročné vína nebudú chýrne,” pokračoval. „
7304 9 | zahučala: „Sľúb sa, sľúb sa…”~V toľkom hukote ani anjel by nebol
7305 14| rozumu? Ako vážky váži. Toľkoto, a nie viac. Viac je proti
7306 12| ten hlúpy prsteň? Nie je toľký hriech zrušiť sľub ako luhať
7307 27| tieňoch. V samom letníku bola tôňa, ale dosť sparno, takže
7308 18| pieskom. Záhrada stála v tôni, iba vrcholce stromov boli
7309 26| ma na to splnomocnil.”~„Tóno, choď!” zabručala hlava
7310 21| Akoby sa bála tých silných tónov hudby… Náušničky zo zlata,
7311 14| Javora spieva chýrna miss Tony alebo Rozy a produkuje sa
7312 19| poznať hviezdu, pána farárova tonzúra zmizla dávno v plešine.
7313 22| pán naozaj obúval. Jednu topánku mal už obutú. Musel si ju
7314 24| Sviežo napadnutý sneh sa topil pod južným vetrom. Stromy
7315 18| tu vyčnievali medzi nimi topole ako ostré vysoké žuly a
7316 28| výborné. Odkrojila si z torty, torta nemala páru. Ak dovolí
7317 15| Taká s tým dlhým krokom?”~„Tototo.”~Nie špatné dievča, myslel
7318 11| pisár v civilnom súde.~„Tour des dames!”~Osem tanečníc
7319 5 | panské. Vidieť, že som sa ako tovariš pohyboval vo vyšších kruhoch,
7320 17| kupec Lačný so strižným tovarom… Som to len vykonal! Aký
7321 17| nejakú kytôčku na prsia. Trafili sa meniny, narodeniny —
7322 18| chcete, pôjdem za vami. I tak trafím. Chcete?”~Badal jej zmätenosť
7323 17| tragédiu.”~„Nie. Nemôžem vystáť tragédie. Nepravdepodobné — mužskí
7324 17| sa.~„A čo dávajú?”~„Akúsi tragédiu.”~„Nie. Nemôžem vystáť tragédie.
7325 28| krútila sa. Zapäla starému traky na chrbte, pomáhala slúžkam
7326 23| predávajúcich čuť mierny trap koní, za nimi tupo hučí
7327 22| a odpľul si.~Pri drobnom trape vyťahaných, chudých koníkov
7328 1 | Ježiš, Mária,” volal v trapiech, „nohu mi zlomilo. Čo si
7329 23| Cigáni, spev…~Ťažko mi bolo. Trápila ma túžba a skoro sa mi chcelo
7330 11| ten tón, všetko, a my sa trápime, že uletí. Bojíme sa, trasieme.
7331 14| spadnúť a aj kým spadnete, trápite sa. Kôň môže zdivieť, koč
7332 6 | Ničoho sa netýkam, len sa trasiem a šúcham nohami. Ale slečna
7333 11| trápime, že uletí. Bojíme sa, trasieme. Smutno im bolo, a predsa
7334 1 | ma domov.”~Hlas mu znel trasľavo a plačlivo.~„Ja sa už o
7335 28| blčal v peci, hádzal svoje trasúce sa svetlo na jej sukňu a
7336 3 | s dlhou šedivou bradou a trasúcou sa hlavou; inžinier Hluchý,
7337 11| sladkosti. Ľudia a celý svet sa tratia v nej a sám pred sebou mizne
7338 24| odrazu. Pomaly sa začali tratiť city, až s prázdnym srdcom
7339 18| Ale nie. Sedí v hore na tráve. Večerný vietor fúka a hora
7340 2 | zelenali novou bledozelenou trávou. Slnce lahodne pálilo cez
7341 12| biele škvrny na chodník a na trávu. Vôňa gaštanov stala sa
7342 18| neho a kreslí srdiečko do trávy. Prečo nechodí?~„Elena,
7343 11| sa ligocú, hviezdičky sa trblietajú, čiapka so zlatými šnúrami
7344 4 | ulici budú sa vám jagať, trblietať ako motýle. Každú chcelo
7345 22| ihličkami. Nablízku pri ceste trčali iba telegrafické stĺpy,
7346 9 | vrátila. Tam aj zostala trčať. Potom sa k nej aj celá
7347 6 | napríklad mali hostí. V tom trčí v každom prípade ženská
7348 22| V pološere videl som len trčiacu dlhú čiernu bradu, žltú
7349 6 | som jej prípadne nemohol trefne odpovedať. Nerád sa vadím.
7350 27| ta často, vždy s akousi trémou pred ňou samou. Tak nevie
7351 19| trieme… Niet lepšieho od trenia. Trie jedna, trie druhá,
7352 21| bláznivý po izbe. Päsťou trepal stolíky, búchal sa po čele
7353 11| a viac nemohol. Srdce mu trepalo, zadúšalo dych.~Ó bozk!
7354 28| stromoch pri hradskej kde—tu trepotal sa ešte vo vetre osamelý
7355 19| iba bolestné stony.~Tak tresce pánboh. Pán farár a pán
7356 1 | s červeným podbradníkom, tresknú hlavy dovedna, šuškajú a
7357 22| vozmo aspoň dve hodiny. Bola treskúca zima a fujavica. Vietor
7358 23| Zasmial som sa zlostne a tresnúc dverami, vyšiel som von.~
7359 12| čakať s tým venom, čo máš.”~Tresol dvermi a vyšiel.~„Elenka,
7360 27| nej stoličku.~„Vy teraz trestať chcete, slečna. Neuznávate
7361 21| mašľou v účese. Pred pol treťa rokom to bolo a akoby to
7362 18| Ešte jeden zemiačik. Do tretice.”~„Ďakujem.”~„Jeden.”~„Nie,
7363 14| prišli dvaja, pýtali sa na tretieho.~„A nebol tu náš priateľ
7364 25| päste nad hlavu a odrazu trhal nimi dolu. To znamenalo
7365 1 | izbe a súril doktora.~Ďura trhlo. Už zo tretí raz počul spomenúť
7366 27| Svetlo v jej očiach sa triaslo ako v prizme, čo lomí a
7367 15| rozhodne, musím sa oženiť… Tridsaťpäť rokov nie je tak veľa. Mám
7368 13| Matka, vlastne macocha, asi tridsaťpäťročná horúcokrvná Viedenčanka,
7369 28| široký, celá ráňava. Asi tridsaťročný s belavými fúzmi. Líca červené,
7370 4 | beriem a čakám… Tak to ide od tridsiatich rokov. Navykol som sa a
7371 4 | Škereň a ženil som sa pred tridsiatimi rokmi. Na svadobnej večeri
7372 19| sa pokrčí. Po živote ho trieme… Niet lepšieho od trenia.
7373 2 | v čele a po tenkých ako trieska nohách a ramenách. Zverolekár
7374 14| neprestajne pije, a vždy je triezvy a veselý… Kde si sa podel,
7375 18| šiestej triedy gymnázia. O trigonometrii nemá ani pochop. Nevie napríklad,
7376 14| pochybujúcich hlasov. Akoby triumfovalo veľké víťazstvo. Každý hromžil
7377 17| jej špatný, hnusný smiech triumfu. A aj teraz po piatich rokoch
7378 1 | kravu, býčka, roľu pod Tŕním, za Salašom, lúku Záhumenicu,
7379 9 | jari do ohybného mladého tŕňového prúta. Tvár jej aspoň tak
7380 4 | namiesto rukavičiek.~Hrubú tŕňovú palicu aj s plochým zelenkavým
7381 21| Potrebujem do mojich, povedzme, troch izieb ženu, teda sa ožením,
7382 14| apatekár Čulek. „Včera som sa trocha zabavil a dnes mi sestra
7383 22| ešte aj dvere. Mali sme trojnásobnú robotu. K tomu sa nahrnulo
7384 2 | Ak im tak napadne všetkým trom za mnou sa pustiť. Krásne
7385 17| či pôjde na koncert. Pred troma týždňami bol som s ňou.
7386 24| neprídete, poďte ešte teraz trošičku.”~„Vyjdem.”~„No, aspoň dvadsať
7387 4 | aby sme boli pokorní a trpezliví… I ja by zdržal tento kríž,
7388 4 | Potme nemožno sedieť… Hosť trpezlivo sedí a čaká… Iste si myslí:
7389 4 | zlosťou, lebo vychádzam z trpezlivosti a chcem ju podráždiť. Ani
7390 16| nepretrhúvať ma, poznámky trpím, len keď dokončím — dá sa
7391 21| mu vrátiť. Pokarhať Elenu trpkým, boľavým, urážlivým slovom,
7392 2 | posoteným na tylo. V ruke mal trstenicu a rozháňal ňou pri každom
7393 14| sa svetoznámy umelec na trúbach. Neprišiel nik.~Javor len
7394 24| nám nechali minnesängri a trubadúri, a nazdávame sa, že sme
7395 6 | detvákov neprestajne rapkalo a trúbilo. Išiel ma čert vziať.~„Ticho!”
7396 3 | výborníkovi nadáva žena do trubirohov, takú úctu vzbudzoval pred
7397 13| mala prehodenú malú detskú trúbku. Vidieť, poštárka. Celá
7398 11| Dámy eté!”~Zrazu bolo čuť trúbu. Pod samými oknami zavreskla.
7399 6 | dostalo do daru rapkáč a trúby. Asi osem detvákov neprestajne
7400 28| nerobí, len hráva na tej truhlici.”~„A drieme na plyšovom
7401 28| debata. Do pol dvanástej trvala. Okolo polnoci sa panie
7402 1 | golierom, v čiapke so šiltom, tučnej tváre s hrdzavými, veľkými
7403 3 | Ako stával pred svojou tučnou pani majstrovou Zuzanou,
7404 25| ani trošku nezaujímalo. „Tuctová dáma,” riešil som o chvíľu. „
7405 14| hromadne navštívili. Ozývali sa tuhé reči. Oduševnenie veľké.
7406 15| týždeň sa Čuprík pustil do tuhého zaliečania. Počul, že budú
7407 25| veselí, odporní, príjemní, tuhí, mäkkí a všetci básnici
7408 12| nazrieť do bielych tvári s tuhočervenými perami, čiernymi obočiami
7409 28| že láska musela byť vtedy tuhšia, úprimnejšia a ohnivejšia.~
7410 5 | hodiny na stene klepali, ťukali, vŕzgali, bili.~Sásik pozrel
7411 10| Prebehol horu a do rána sa túlal okolo Búrneho.~Nevyspatý,
7412 18| slýchal, aby sa také dievča túlalo samotné po nociach! O dva
7413 12| všetky tie páriky smejúce a túliace sa jeden k druhému, všetkých
7414 26| najdôvernejších priateľov, zverolekára Tuliaka a zemského pána z Obnecoviec
7415 26| k stolu. Nalial vína do Tuliakovho pohára a ponúkal hostí jedlom.~
7416 26| ti páči,” vravel polesný Tuliakovi medzi večerou, „nechže sa
7417 1 | milosrdenstvo… Bohatí sú práve takí tupí, čo sa srdca týka, ako tí
7418 23| mierny trap koní, za nimi tupo hučí krytý ligotavý koč.
7419 26| robí. Vyšiel nevrlý, že ho turbujú v odpočinku, ale hneď sa
7420 13| Keď som sa s ňou stretol v túre, premerala ma zrakom od
7421 4 | med. Kúpil som si štyri turecké žreby. Chránim v kasni sedem
7422 13| Utíchli „politici” v krčmách o turecko—gréckej vojne. Starí páni
7423 13| dvadsať aranžérov v červených tureckých čiapkach tmolilo sa sem
7424 21| si valčík, spravil zo tri túry po kancelárii. Nie. Nie.
7425 15| Drozdík, kolega, tiež. A to je ťuťmák. Len ja som tu sám. Načo
7426 21| doma, ani na ulici žiaľu a túžbam svojej zneuctenej, pošliapanej
7427 18| prekážky, ku šťastiu. V tej túžbe mrieť a ožívať, ako to píšu
7428 12| pozerajúcich za párikmi a túžiacich po páre. I jej, Elene, sa
7429 12| prichádzal jej snúbenec, ako túžievala, keby to radšej ten druhý.
7430 11| podsudca spočiatku len za tým túžil, aby sa mohol za minútku
7431 18| obrázok. Srdce túži pri ňom, a túžiť je sladko. Sem to a sem
7432 28| že povieš, čo sa nepatrí. Tvárička počerná, oči počerné a všetko
7433 17| dievčatku peknom, s elipsovitou tváričkou s prihladenými, čiernymi
7434 18| Líca s ružovým nádychom a tváričku čistú, bielučkú. V ušiach,
7435 12| Tuho pritiahnuté sukienky, tvary tela, pančušky, drobné vyleštené
7436 13| zbadala, a podala mi ruku, „tvoj brat je veľmi zdvorilý.”~„
7437 11| oddanosti. Koľko je moci v tvojej sladkosti. Ľudia a celý
7438 13| ťa počúvať a neletieť s tvojimi zvukmi! Netúžiaci zatúžil.
7439 11| staršie dámy sa rozohrejú pri tvojom tlaku. Budeme sa prizerať
7440 17| plecami. „Niet slabšieho tvora na svete ako mužský… Bože,
7441 6 | slečna Boženka. Myslím silu tvoriacu a boriacu.”~„Človek.”~„Ale
7442 19| Neznesiteľní, neúprosní, tvrdí ľudia to boli.~Mída so Zuzankou
7443 13| prinášal problémy. Vždy tvrdil hlúposť a ja som všetko
7444 10| polnoc.~Kaplán Červenák v tvrdom klobúku, s veľkým plášťom
7445 25| širokou hranatou tvárou, s tvrdými črtami a pichľavými ľstivými
7446 17| koberce, na žlté mosadzné tyčky a neumelecky zamaľované
7447 14| Táravý za krátky čas si tykal so všetkými. S každým si
7448 14| čiapočka s kyckami, posotená do tyla. Veľká, okrúhla červená
7449 19| istej šatke, previazanej na tyle, hneď zafňukala, utierajúc
7450 2 | slameným klobúkom posoteným na tylo. V ruke mal trstenicu a
7451 1 | vyplatil tým špatám, čo mu pred týždňom kravu a býčka zexekvovali,
7452 8 | voľačo?”~„Nič nenachádzam,” ubezpečila ho žena.~„Nič trestuhodné?”~„
7453 14| proti reguli. Škoda. Zisk. Ubíja dušu, ducha, srdce. Preč
7454 8 | vrchnosti ako vrchnosti a ublíženie na cti pána slúžneho, eventuálne
7455 18| jej čerstvé, mladé líca.~Úbohá Elenka!~Koncipient sedel
7456 24| celkom proti mne.~„Ach, vy úbohý! Kam ste to prišli?” privítala
7457 22| bude otvorené aj smradu ubudne. Nechal som tienidlo a okno
7458 4 | direktora Priemyselnej banky, účastinárskej spoločnosti, a on by jej
7459 16| istá veta: kolegovia tiež o učení hovoria — hlupáci. Na Julovom
7460 4 | ale nestačí, aby sama sa učesala. Kým mi prišije gombík,
7461 21| čiernych vlasoch domácky učesaných ružovela sa známa dievčenská
7462 11| povedala, že sa nemá kedy ani učesať. Dnes poobede ide na prechádzku,
7463 21| šatách s ružovou mašľou v účese. Pred pol treťa rokom to
7464 10| Uvažoval, že ku gréckemu účesu sa štica nehodí. Chcel jej
7465 4 | ako boli za rána. Dcéru učeše o dvanástej, ale nestačí,
7466 3 | Kiš. Ježo ju prvý poznal a uchýlil sa za veľkú kasňu. Notár
7467 3 | Kto ho videl pri verejnom účinkovaní, nebol by veril, že ten
7468 28| ich chystá. Požiadali ju účinkovať. Nemohla odoprieť.~Rafiková
7469 19| zasa len prebehla k pani učiteľke, že sa pán farár spytoval,
7470 19| vypytuje na zdravie pána učiteľovo.~„Ale veď to aj môj. Ustavične
7471 23| sa neožením.~Vzal som si učiteľskú dcéru z dediny Jána Žofku.
7472 13| brechot psov, hvízdanie učňov. Naše sane zastali pred
7473 14| zavolajú: „Služobník, pane! Úcta hlboká! Poklona!”~To posluha.
7474 14| sa ticho držala, keď chce uctiť niekoho, ale našli sa, ktorí
7475 22| odkrútim šál, poklepem ho úctivo po ramene a zdvorilo požiadam,
7476 22| ho. Vyňal akúsi knižku a úctivým sladkým hlasom prehovoril,
7477 3 | žena do trubirohov, takú úctu vzbudzoval pred tými, ktorí
7478 2 | ponevierajú sa po okolí. Učupil sa a štvornožky vyšiel naspäť
7479 10| tam, kde trafí, ochromie úd. Čosi biele sa za ním plazí
7480 14| štvrtej… Neviem, kto to udáva… Zajtra ma prekvapí, že
7481 11| každej žilôčke, v každom úde, prste, lakti, pleciach
7482 26| špicatý červený nos. Ale úder dvier bol taký silný, že
7483 11| tie ľubozvučné tóny, ktoré udierali do vašich okien, osvetlených
7484 19| Usilovali sa rozhnevaných udobriť… A keď aj plnili rozkazy,
7485 11| Naozaj, naše mesto bolo údolím lásky a poézie. Nuž a pri
7486 2 | zatvárali ústa, potom sa odrazu udreli po stehnách a otrčili ruky
7487 5 | podľa pána majstra mechom udretý.~Nenadarmo vraví príslovie,
7488 1 | týka, ako tí po bankách. Udri sa po vrecku, keď sa chceš
7489 26| sa aj zohol po papuču, že udrie ňou o peľasť postele a zakričí,
7490 17| hlúpo, ale chcelo sa mi udrieť ho po tvári… A ešte i ten
7491 28| isté. Až keď sa priblížite, udriete sa po čele a vykríknete: „
7492 10| okolo dvanástej sa vrátil udychčaný a bledý, že videl farára,
7493 7 | hľadel tiež nejakým činom ufujazdiť. Dufek pristúpil k stolu
7494 3 | hrdo, neodvisle.~Kto by uhádol príčinu, že aj ten najsmelší
7495 14| nie ako v hore, ale celkom uhladene, pekne. Celkom ťa pomýlia.
7496 14| len boli aj vnútorne také uhladené, bezúhonné. Ale prichádzate
7497 28| rozbolela. Nemám horšie ako uhlie.”~Tu hneď i vzdychla, akoby
7498 24| podela ich vrúcnosť. Ani uhlíka po nich… Kráča dolu ulicou.
7499 24| V plechových rúrach pri uhloch domu cengali kvapky roztopeného
7500 14| ozývali. Ako sme zašli za uhol, odrazu sme počuli, akoby
7501 28| neradi? Ak sa vám bude páčiť uhoriek — máme. Alebo cvikličky.
7502 28| i makaróny, i cviklu, i uhorky… Pani Rafiková nemala dosť
7503 3 | mestečka. Všetci sa naučíme po „uhorsky”. To je prvé. A keď toto
7504 28| si, stať sa neviditeľný, ujsť ako para komínom… A to ma
7505 11| sále. Hľa, i tu sa hneď ukázalo, čo je oficier. Teplo ti
7506 3 | plecami. Kedy—tedy zdvihol ukazovák ku strieške klobúka na znak
7507 10| Nemožno, že by sa farár ukazoval. Myslel si. Život je síce
7508 10| svojimi hodinkami. Hodinky ukazovali jedenásť…~Na všetko toto
|