15-chomu | chopi-drich | driec-hosti | hotel-kolky | kolok-macat | macha-najje | najkr-neohr | neopa-nosu | notar-osi | osik-podlo | podlu-posti | posto-punkt | pupa-sihon | sile-stryn | stud-ukazo | ukazu-vrask | vrata-zachy | zacia-zelen | zemet-zalud | zaluz-zurna
Part
7509 24| vy to verejne veľmi ťažko ukazujete, ale skrývate, pokým možno.
7510 22| môj strýc, kuriálny sudca, ukáže, kto je žobrák,” pohrozil
7511 17| vymetal spoza púdlí. Druhý ukladal čosi do malej bielej škatuľky.
7512 17| väčšmi blýskajú. Inakšie sa ukláňam, inakšie podávam ruku, inakšie
7513 11| keď príde niektorý z nich, ukloní sa a pojme so sebou do tanca.~
7514 11| topánky. Podsudcova slúžka ukradla pani podsudcovej parfum
7515 26| bosorku u susedov”.~„Všetko ukradne,” pokračovala žena.~„Ale
7516 11| obliekať — veď je bál. Akože si ukrátiť čas? Prejdeš do kaviarne
7517 28| statkár posiaľ neprišiel… Ukrutná cigánka.”~Sám Lucifer z
7518 17| A viete, ja mám z toho ukrutnú radosť… Koľko ich bolo!”
7519 23| niečo príkre, aby som si uľahčil, ale zazrel som odháčkovanú
7520 19| bože môj, ako by sa mi uľahčilo.~Taký slabý sa cítil, že
7521 19| povedala.~„No, veď sa aj mne ulepší.”~Mída len čo stačila odbehnúť
7522 11| Pery, šija, všetko akoby uliate do najkrajšej formy. Krása!
7523 3 | domu. Hmla sa rozostierala ulicami a oblievala vlahou tvár.
7524 26| vyšla k bránke, čo viedla na uličku. Odchýlila dvercia a poobzerala
7525 5 | agátov, ploty, strechy. Na uličných lampách bolo vidieť celé
7526 18| taká mladá, nenosili by jej úlohy. Otec jej nedovolil. A bola
7527 13| salutovali vstupujúcim a s úľubou pozerali na pestré smejúce
7528 4 | že je terajšia drahota umelá… ,Aha! To ty preto nedávaš
7529 28| barónoch a grófoch alebo umelcoch a čítala. Keď sa našiel
7530 21| vlastnej mužskej sily. Taký umelý jarok v parku a baronesa
7531 11| mizne človek. Čo more vied, umenia, čo sláva a sila! Všetko
7532 24| bozkať… Brieždilo sa… Hudba umĺkla a ja som šiel domov bledý
7533 11| zavreskol, potom tíchol, až umĺkol. Tanečníci zaviedli tanečnice
7534 20| vykukla na dvor.~„Dievky sa umoria. Lenčík je, ani čo by ho
7535 19| Zdalo sa jej, že farár umrel.~„Ježišukriste! Čo vám je?”
7536 9 | Keď sa dievča vydá, akoby umrelo, vraví príslovie. Ono tie
7537 21| Treba ísť domov. Ochoriem. Umriem pre ňu.~Pustil sa dolu ulicou
7538 16| právnik, človek hlbokého umu a ostrihanej hlavy, Janko
7539 2 | Mestský notár Škorec, s chudou umučenou tvárou, na ktorej kožka
7540 19| nenávisti, alebo mu hlavu umyť, alebo rovno odpíliť.~Dali
7541 9 | drhla ďalej suchou handrou umyté taniere. Potom sa ešte spýtala
7542 18| v nej všelijaké pletky. Umývadlo chýba. Tú treba zriadiť.
7543 26| zamočil si ruky do vody v umyváku, nahol sa nadeň a začal
7544 9 | chudobnou bíreškou.~Zuzka práve umývala riad po obede. Utrela si
7545 14| hranatí, bez spôsobu. Ba či sa umývate? Drsní, drevení, suroví.
7546 13| omamovala fialková vôňa. Unášajúca hudba valčíka sťaby bola
7547 13| Hasiči sa blýskali vo svojej uniforme. Radom salutovali vstupujúcim
7548 15| tratí pôdu pod nohami. Že mu uniká všetko šťastie. A azda Anička
7549 8 | žena s takými maličkosťami unúva.~„Ale veď sú nie sviatky,”
7550 10| ďalej. Vybehol z hory celý upachtený a spotený. Srdce mu búchalo
7551 19| Nijako nemohol pochopiť, že upadol do tej istej choroby čo
7552 2 | vŕšok celý zelený, na jeho úpätí bujná mäkká pažiť. Z druhej
7553 26| na pečienku. Chcel ho mať upečené na večeru, na ktorú zavolal
7554 8 | pánik s končitou hlavou, upíjal si pivo s komandantom hasičov
7555 26| pražené pstruhy… Pezinské sa upíjalo ako nektár. Žibrienka ponúkal
7556 18| účes obidvoma rukami.~„A upískaná si nie? Ukáž!”~Chytil ju
7557 11| raz, veď je bál. Titul. I upiť si môžu viacej, nik sa ich
7558 24| kde som sedel, bola už úplná tma. — Pôjdem do salónu
7559 28| čo je hlavné. Čo chýba k úplnému zneniu môjho mena.”~„Nejaké
7560 15| Dievča je ono pekné. Brat má úplnú pravdu, že je predsa len
7561 1 | Ja sa už o vás postarám,” upokojoval ho tučný pán… „Doktora pošlem,
7562 22| bol nútený pustiť nos a upotrebiť obidve ruky, neznámy pán
7563 5 | obecenstvo nijako nechcelo sa upozorniť krásnou firmou. Pán Sásik
7564 26| páči z tohto kapúna, ale ťa upozorňujem, že máme ešte prasacinku.”~
7565 19| plaču, že hríbov bolo veľa. Upražila ich síce všetky, ale polovicu
7566 1 | v očiach sa mu zableskli úprimné slzy vďačnosti.~Páni odišli
7567 28| musela byť vtedy tuhšia, úprimnejšia a ohnivejšia.~Tu máme Rafikovú.
7568 21| dievčenskej duše. Celú úprimnosť tohto nevinného decka bez
7569 27| nedovolí, aby sa pravým, úprimným, srdečným smiechom rozveselila.
7570 2 | očami smerom k úpustu: „Pri úpuste si daj pozor,” upozornil
7571 7 | Nijako sa mu nechcelo upustiť od role Cimennej, susediacej
7572 11| Pozemná kniha so svojou, úradníci z banky so svojimi. Pokladník
7573 24| prostriedku bola Elena s akýmsi úradníčkom. Nedívala sa na mňa, čím
7574 5 | stoličného pisára alebo inakšieho úradníka. Vyhľadával panskejšie spoločnosti
7575 11| odpoveď, pobral sa za jedným úradníkom z banky.~„Čížik?” zavolal.~„
7576 11| stať, že banka zostane bez úradníkov, fiškáli bez pomocníkov
7577 28| kupcová, alebo vdovička po úradníkovi. Ba všetci čerti nám môžu
7578 21| keď mu poštár oddal medzi úradnými zelenými, kávovými a žltými
7579 28| päťkonárikových koruniek písali po úradoch.~Preto Miluška žila v románoch,
7580 14| tajnosti štát, ako majú úrady, pošta, tak i krčma. Nie
7581 6 | ani slovo. Chcel som hrať urazeného. Nechcela si ma vypočuť.
7582 22| Po prekvapení urazilo. Po urazení vzbudilo vo mne odpor.~Veď
7583 17| na zabudnutie pokorenia, urazenia nežných citov výsmechom
7584 8 | národnosti v každom prípade. Urazenie jeho veličenstva kráľa,
7585 21| toho hlúpeho Nemca, čo ho urazil.~„Ty ma urážaš!” kričal. „
7586 22| prekvapilo. Po prekvapení urazilo. Po urazení vzbudilo vo
7587 28| bál stisnúť ruku, že ju urazíš, alebo jej pršteky polámeš,
7588 11| Pomaranče. Nevedia, že s tým urážajú nás. Ja si síce z toho nerobím
7589 14| ťažkí, zamĺknutí. Priam urážajúci. Myslím, že je to nedostatok
7590 28| indirektne, krajším alebo znova urážajúcim spôsobom. Keď ju bránil
7591 25| Vy tu o slečne Márii… Urážate ju… Neopovažujte sa o nej
7592 21| Nemca, čo ho urazil.~„Ty ma urážaš!” kričal. „Keď mi to navrhuješ.”~„
7593 24| ľahko by bolo odísť bez urážky jej samolásky a márnomyseľnosti…
7594 21| Pokarhať Elenu trpkým, boľavým, urážlivým slovom, ktoré by si zapamätala,
7595 3 | posadajú na lavice pod oknami určené pre nich. Konečne si posadali.
7596 3 | Neodhlasujeme! Apelujeme!” určil pán majster. Návrh len—len
7597 3 | osvetlenie mestečka. Nedá sa určiť príčina, ale Ježo nenávidel
7598 28| keď sa utíšilo, počul si určitejšie: Rafiková ho privrzne do
7599 24| vlasoch a jej biele líce s určitým profilom. Rýchlo obrátila
7600 24| Poď!” zavolal som nahlas, urobiac rečnícke gesto.~„Pssst!
7601 24| vám urobila?”~„Čo ste mi urobili? Nič.”~Ako hovorí, ani čo
7602 15| si predsa len slobodný. Urobíš, čo sa ti páči. Si smädný —
7603 7 | nesvietilo slnce.”~Rozprávali o úrode vína a o rozdielnych fajtách
7604 9 | otec. Ani ich nemala kam usadiť, toľko ich bolo. Uľa bola
7605 24| som bol, keď som prišiel. Usalašil som sa pri nej, len tak,
7606 22| stiahol, čapicu s veľkým úsilím nadvihol nad oči, aby som
7607 4 | poznať? Výtečný, vzdelaný, usilovný mladý človek… Tiež sa zaujíma
7608 27| veselšie, keď som videl, ako sa usiluje lepšie otvoriť oči, dvíha
7609 17| vám ide dorovna, čo ako sa usilujete. Pritom máchate mufom a
7610 11| ešte aj nohou pokýva, aj usmeje sa, aj stačí pri tom všetkom
7611 19| nebudeme my,” povedal už bez úsmevu.~„Ale tak lacno,” žobronila
7612 17| Koľko ich bolo!” vravela s úsmeškom a pomenovala niekoľko mladých
7613 11| Očká zažiarili, ústa sa usmiali, srdiečko zatrepotalo. Je
7614 24| ale vidieť, že by sa rada usmiať a že jej je nepríjemne.
7615 12| spod snúbencovej pazuchy a usmiata podáva Čudrákovi ruku.~„
7616 12| foyeri sa tmolilo obecenstvo. Usmiate, veselé. Na ústach ešte
7617 11| odoberali karty. Ostatní usmiati a zdvorilí vnášali tanečnice.~„
7618 21| na druhého a ich tváre sa usmievali. Vidieť, zaľúbení.~Čurín
7619 28| Miluška pri zrkadle. Učila sa usmievať podobne. Grófke zablysli
7620 26| ako pozerá sťa straka. Uspela zbadať aj zimné papuče,
7621 23| šunku. Užitočné zvieratko. Uspokojil som sa. Spolu so ženou sme
7622 1 | bolo obrátiť a záležitosť usporiadať.~Zasa mu bolo smutno. Premýšľal,
7623 7 | prestali ohľadom medze… Usporil by pravotu, ktorú len preto
7624 6 | záujem, pravda, ale i ja ustanem a spotím sa.~Pozrel som
7625 20| oddychujúc si ešte, spotený a ustarostený. Za chvíľu si bodol prstom
7626 21| neodpovedal. Videl ju zadychčanú, ustatú. Privrel dvere a zostal
7627 24| rozmýšľať. Ťažká, nepokojná, ustavičná myšlienka… Všade mi zavadzia.
7628 24| Hľa a zasa má tie svoje ustavičné belasé šaty s veľkými, smiešnymi
7629 14| myšlienok nervózni šéfovia s ustavičnými rozkazmi, dlhé písacie stolíky,
7630 27| bzučať okolo jej hlavy. Ustrašene popozerala okolo, pričom
7631 8 | s nakaderenými vlasmi, s ustrihnutým, zakyckaným frakom a bielou
7632 21| slová. Ticho ju oslovoval. Usvedčoval o láske a zasa hodil rukou,
7633 21| kradol popri stromoch domov, utajoval sa za pňami alebo stĺpmi
7634 18| Záriečsky sa zas pýši, ako vždy utečie pred pedelom. Uteká pred
7635 20| ja s ňou, ak ju zaplatím… Utekaj po Rypáka! Ako osoží krave,
7636 26| kričala slečna Darinka na utekajúce prasa.~„Budú mať iní prasacinu,
7637 25| i najchrabrejší stáva sa utekajúcim chabcom…”~„Táraniny,” prerušil
7638 18| žeby to bola zbadala.~„Ako utekáte, slečna! Ale ak chcete,
7639 24| každej vete ti to znie, a ty utekáš, hoci by si rada zostala.
7640 6 | považoval Elu… Predsa bola v utešenej, celkom bielej toalete,
7641 15| Gabrielu dosiaľ nevšimol. Má utešenú postavu a tak sa vidí, aj
7642 6 | Vyhľadajú si najkrajšiu tvár s utešenými očami. Zaslepia sa a nevidia
7643 21| nalepeného snehu. Vrabce utiahli sa z nich pod strechy. Ich
7644 11| aby neutiekla tak, ako utiekla… Ale prečo? Veď sa bude
7645 18| tak rada. Každé ráno ich utierala, každej sa prihovárala.
7646 17| vymretie horúcich citov, na utíšenie najvrelejšej lásky, ktorú
7647 11| minút, kým sa ich srdcia utíšili. Neďaleko bola lavička,
7648 28| čistotu mesta.~A keď sa utíšilo, počul si určitejšie: Rafiková
7649 12| filozofuje, pritisol k sebe útle Elenino rameno. Ani nezbadala,
7650 5 | pána majstra.~Pán Sásik bol útlej, trošku zohnutej postavy
7651 5 | slečnou Vierou, peknou, útlou devuškou s veľkopanskými
7652 11| Oči belasé a tvár jemnú, útlu, uzučkú, s ľahkým rumencom.
7653 11| zábavou, ktorá mala byť v utorok. Takto nemôže byť. Vrútia
7654 28| akoby sa tešila na jeho útrapách. Starí neprichádzali. Keby
7655 9 | práve umývala riad po obede. Utrela si chytro ruky. Postierala
7656 5 | zrkadlom napravil mašľu a utrúc krídlom z fraku topánky,
7657 22| má takéhoto agenta, dám utŕžiť ročne aj tisíc zlatých…
7658 24| Zavrtel sa s ňou v prostriedku utvoreného kruhu. Vidieť bolo na ňom,
7659 16| dokončím — dá sa spraviť pečať, utvorí sa profesorský zbor. Každý
7660 1 | jednako nezoskočím… Vec je na uváženie… Zostanem ležať, ale sa
7661 18| neštrkla. Hľadela na otca a uvažovala, že ten pomocník je vlastne
7662 22| ním. Ale nemohol som si uvedomiť, aký je to zápach. Taký
7663 8 | paličku na susednú stoličku a uvelebil sa, čakajúc sklepníka.~Mladý
7664 6 | Zuzka?” spýtal som sa jej uveličený sám nad sebou. „A prečo
7665 13| Ale bolo to i v novinách. Uveril som a vážne som sa začal
7666 28| rozhodne na neho hnevajú. Uverili všetko. Ja si ho nakloním,
7667 7 | Krava je dobrá, môžete uveriť. Vyznám sa v lichve.”~Malobrežania
7668 23| červenú sukňu. Potom som si uviazal jej belasú šatku na hlavu,
7669 11| šitý, tak ako podsudcov. Uvidel ťa v ňom, a prvé, čo bolo?~„
7670 7 | zimný kabát a palicu, aby uvrzol. Začul, ako mu ktorýsi sedliak
7671 14| Srdce, páni! Srdce bez uzdy, ako Niagara. Aký krásny
7672 20| Bartuš, hlava domu, plecnatý, územčistý sedliak s holým temenom,
7673 23| pohneval so ženou, a ony sa uzhovorili, že sa na mne pomstia? Nemohol
7674 12| predsa s ním zísť. Jeho úzka a bledá tvár s bokombradami
7675 27| tváre. Počul som, ako dýcha. Úzkosť, ktorú som pocítil, sa zväčšila.
7676 28| ho zo sna. Zachvátila ju úzkostlivosť. Starý vypleštil oči a vyskočil
7677 2 | musia prejsť ponad potok cez úzku lavičku.~Dlho sa premáhal
7678 11| Jednoduchí, bez hviezdičiek, v úzkych nohaviciach a vysokých čiapkach.
7679 15| dámy. Obe boli blondínky s úzkymi tvárami, veľkými očami a
7680 23| večeri, musím aspoň teraz uznať, žena mi trochu chýbala,
7681 12| Choď spať. Vyspíš sa a uznáš, že to musí byť. Nezostaneš
7682 23| Tak smutno ti je, že by si ušiel niekam ďaleko, kde slnce
7683 19| Nepomohlo ani to. Farár sa uškeril a povedal na rechtora, že
7684 1 | chudobu…”~A posmešne sa uškrnul.~Pol dediny aby sa ti podpísalo,
7685 25| ti?”~„Mne sa páči… Taká ušľachtilosť v každej črte, v každom
7686 26| začervenala a zmiatla.~„Prasiatko ušlo pred zarezaním,” preriekla
7687 2 | mrvili pod nohami.~Doktor sa uštipačne zasmial: „Neveríš vzduchu,
7688 28| dotknúť, že ju polámeš; bál uštipnúť, že jej tým spravíš veľký
7689 28| s tromi podbradkami — na uštipnutie. Pozriete sa na ňu odpredku,
7690 1 | Zostal ležať na bruchu v úžase, kým pochopil, čo sa s ním
7691 21| bozkom proti vôli ženy.~Úžasne sa trápil. Zbledol. Prestal
7692 26| Kureniec?” spýtala sa užasnutá Žibrienková.~„Kureniec,”
7693 1 | Trhol sa a skočil naľavo s užasnutou tvárou. Práve naopak. Oje
7694 17| úsmevom sa na mňa dívajú. Úžia sa. Líca rastú, ústa sa
7695 12| spájali jedna s druhou v úžiaci sa zlatý pás. Dlhé rady
7696 19| Prevarila lístky a dala mu ich užiť.~„Potrite mi trošku,” volal
7697 23| jaterničky, i klobásky, i šunku. Užitočné zvieratko. Uspokojil som
7698 14| štvrtku na čape v komore. Tam užíval, aby ho neprekvapili.~„Keď
7699 24| Prečo ma ona dnes tak vábi, dumal som, videl som ju
7700 11| Imponujúca póza. A ten ich vábiaci smiech. — Budú s nami tancovať,
7701 24| svetla, že ju popáli. To ma vábilo. Pozrieť do duše nevinného
7702 12| ešte musíš vrtieť, hopkať a vábiť. A na duši máš hroznú ťažobu.
7703 6 | trefne odpovedať. Nerád sa vadím. Ale predsa musím niečo
7704 8 | vypátranie štrajku, ale z väčšej čiastky preto, aby si zaolovrantoval
7705 18| pásikmi na golieri alebo na väčšieho študenta. Rozumie sa, že
7706 22| chcel ma kapacitovať, že je väčším pánom ako ja.~„A viete,
7707 20| kraviarik Mišo. Čapil mu poza väzy, že nosom zaryl do prahu
7708 16| šiel na stanicu, sadol do vagóna a letel domov. Rodičia mali
7709 9 | tým dala nakriatnuť. Becko váhal, ale konečne privolil.~Zuzka
7710 7 | Myslel by som,” počal Dufek váhavo a nahlas k pánom, „keby…”~„
7711 18| prečítala všetky novely Vajanského, tri razy sa pustila do
7712 26| sa chytiť, ale by svoje vajcia aj proti teľaťu obránila.
7713 19| čistú polievočku, mliečko, vajíčko, zaprávané kurča, teľacinku,
7714 26| celý kufor, odrypnúc kus vakovky z výklenku pod oblokom.~„
7715 13| vyznačuje, a teraz všetko špatné váľa na mňa. Ledva som dočkal
7716 2 | kroku. Ponáhľal sa veľmi a váľal dlhé kroky. Pri ňom drobčil
7717 14| nôtu niekto zahvízdol po valasky. Hneď zatým ktorýsi zakričal: „
7718 13| štvornožky chodiť, duby váľať, na jednej nohe sa vrtieť,
7719 13| fialková vôňa. Unášajúca hudba valčíka sťaby bola schytila moju
7720 11| hriech.~Zahrali valčík. Po valčíku nastalo ešte väčšie obájenie.
7721 8 | pripil hosťom. Hosť Eduard Valentín, notár z Lendašoviec, vysvetlil
7722 11| štvorylku!” zakričal po valsi hlavný aranžér pán podsudca.
7723 17| Od severu ťahal chladný van. Mrzlo a ľad i hrudy sa
7724 26| o múr — už aj odišla na vandrovku. Žibrienkovej zasa prišla
7725 2 | ako hviezdy. Pred gazdami, vandrovníkmi, dedinčanmi a dedinčiankami
7726 27| veľmi hrialo v povetrí bez vánku. Murovaná, zavápenená ohrada
7727 6 | som našiel už len jeden vankúš.~Nevedel som si to nijako
7728 14| oči, červené, a tu pás od vankúša. Všetci ste takí. Začmudení,
7729 6 | ženská zloba. Káva, topánky, vankúše, svieca… Ženská zloba. Rozhodne
7730 10| Len hradská sa belela ako vápno a kvitnúce slivky po obidvoch
7731 19| u mňa, myslel si farár.~„Vara a zima,” pokračovala Mída, „
7732 8 | Extravuršt, na ktorom sa dávala varená prasacina namiesto pečenej
7733 3 | zametal, čistil, rúbal, varil, halušky hádzal, stával
7734 19| Nie lepšieho od obkladu… Varíme materinské lístky… Dávame
7735 9 | tak aj rodičia. Veď by ich varovali pred istou smrťou. Či ich
7736 6 | tratil hore k studničke. Vatry boli svetlejšie a teplejšie.
7737 17| špatná dáma. Poviem: krásna váza; vy poviete: ach, celkom
7738 22| pohrozil som sa.~„Pískam na vášho strýca.”~„Zavrú vás na rok,
7739 17| napokon.~„Pôjdem pozrieť.”~„A vaši?”~„Zaiste. Prečo?”~„Nevieš,
7740 22| rozkazujúcim tónom.~„Rozkazujte si vašim fafrnkom,” znela jeho odpoveď.~„
7741 1 | To je nie dosť. „Kto je vaším susedom?” Poviem aj to.
7742 11| a tiché nočné hudby pod vašimi oknami. Nazdali ste sa,
7743 6 | sa nenazdal, že som taký vážený. Jednoduchý bankový úradník —
7744 17| Aká je mrzká, mrzká.~„Veď vážite šesťdesiat kíl,” zasmial
7745 14| a každý pocítil clivotu vážneho žitia. Zasa vhupli do myšlienok
7746 17| moje.~„No, to je jeden z vážnejších, študuje a veľa vie.”~„Vie
7747 25| Mara posmievať, ale mne vážnemu, mne básnikovi sa neposmievala.
7748 10| Hlúposti,” hodil rukou kaplán.~„Vážni ľudia hovoria. Organista
7749 24| ako? Celé mesto hovorí o vážnom pomere, o tajných sľuboch,
7750 17| Nikdy som ju posiaľ takú vážnu nevidel. Srdce mi tuhšie
7751 5 | dvoriť, rozhodol hneď a vbehol do bočnej izby, kde si pred
7752 3 | istý človek tak pokorne vbíjal drevené klince do podošiev.
7753 21| prechádzať po kancelárii.~Šero včasného zimného mrku sa už vkradlo
7754 14| obskúrne krčmičky, čakajúce na včasných robotníkov. Veľké zaprášené
7755 4 | najvyberanejšej fajty. Mám desať včelínov. Chýrny je takzvaný škereňovský
7756 3 | kope. Šumeli, ako bzužia včely, keď sa roja. Šum sa zmáhal.~
7757 1 | veľkom písacom stolíku sedel včerajší pán s hrdzavými fúzmi a
7758 4 | Pritom čakáme, čakáme…~Vchádza Zuzka: ,Pani veľkomožná
7759 3 | Zuzanou, rodenou Kiš. Keď vchádzala do chyže, už sa mu kladivko
7760 27| Pozoroval som vás, keď ste vchádzali do izieb, kde bolo mnoho
7761 14| Nie vám je ľúto…? Už ten vchod do lokálu. Široké, vysoké
7762 17| ma neuvidí, to je pravda… Vchodím k nemu a prosím golierik.~„
7763 13| Naše sane zastali pred vchodom budovy, kde sa odbavoval
7764 13| veľké lampy. Na stenách vchodu sa zelenela čečina a roznášala
7765 5 | dal, že stojí k službám vďačnému obecenstvu. Ale obecenstvo
7766 28| Rozsobášená?”~„Nie.”~„Vdova.”~„Dovtípili ste sa.”~„Dovoľte,
7767 9 | dievčatami a bezdetnými vdovami. Tešil som sa, že naše porekadlá
7768 9 | Ktože pôjde za mňa, za vdovca s piatimi deťmi,” zavzdychol,
7769 9 | Čo vdoviciam pozostáva? Vdovci… A potom takých päťsto zlatých
7770 9 | dievčatá sa nerady vydávajú za vdovcov, vdovy zasa mládenci veľmi
7771 28| všetkom. Musela ísť ku mladej vdove, aby ju podchytila a dozvedela
7772 9 | Zuza Bírešovie by hneď šla. Vdovica bez detí a má hotových päťsto
7773 9 | mládenci veľmi neberú. Čo vdoviciam pozostáva? Vdovci… A potom
7774 9 | zlatých v hotovosti, to aj vdovu povýši nad hocijaké dievča.
7775 9 | nerady vydávajú za vdovcov, vdovy zasa mládenci veľmi neberú.
7776 13| pred pultom s cukrovými vecami. Veľmi graciózne brala medzi
7777 21| izbica bola tmavá. Iste večerajú, myslel si. A Zeim je tam.
7778 20| vyskočil od stola, kde večeral. Ani lyžicu nevyňal zo zemiakovej
7779 4 | vidličiek a nožíkov. U Škereňov večerali. Ženích istý.~
7780 13| mne menej. Ozaj, príď. Ja večeriam s ňou, ale len tak, ak i
7781 18| dobre padlo dýchať to svieže večerné povetrie a dívať sa na čisté
7782 21| tak sa zdalo, stuhol od večerného mrazivého vetra, ktorý triasol
7783 18| kedy—tedy sa zaknísali vo večernom svetle. Okno susednej izby
7784 4 | sobotu na siedmu hodinu večernú neupečie moja žena kačku
7785 18| nie. Sedí v hore na tráve. Večerný vietor fúka a hora šumí.
7786 23| tečie. Neraz, pamätám sa, večerom, sadli sme si na lavičku,
7787 11| ozaj už inakší ako ostatné večery. To bolo vidieť i na starých
7788 21| Ľutoval spálené listy. Večierkami vychádzal na prechádzku
7789 12| raz, na akýchsi domácich večierkoch ustavične hľadala očami
7790 2 | Rišáková. Tie vychádzajú len večierkom, keď mesiac svieti, ako
7791 16| zato ostane ešte na jeden večierok s kamarátmi.~Študent Krkavec —
7792 17| jeden ľudský život jedna večná myšlienka o jedinom inom
7793 18| Sahare a čo chvíľa pokoja pri večnom nepokoji? Celkom nič. Elenke
7794 3 | osvietený. Keď pridáme aj večnú lampu, čo je na kríži, ani
7795 18| na nite. Akože ti pôjde veda do hlavy? Pomohli ruže.
7796 25| vyrastá namyslenosť, čo nás vedie za nosom, kým nám ho smrť
7797 1 | celá tvár sa blyšťala. Vo vedomí, že zapríčinil smrť, zmätene
7798 14| dodrúzgať, pre karty si vedomie zatratíme, ale víno, páni
7799 16| reprezentovať profesora tej a tej vedy. Zajtra bude mať pán Julo
7800 11| Oleandre prichystané.”~„Vejáriky vypožičané.”~„Muzika tu.” ~„
7801 5 | Pokukávali, smiali sa, šermujúc vejármi.~Odrazu pánu doktorovi sa
7802 18| letí v tú stranu. Vlasy jej vejú v povetrí. Prikvačili ho
7803 3 | dneskajšieho zasadnutia je veľavýznamný. Pojednávať sa má návrh
7804 18| ho k zemi. „Pusťte ho!” velí ona. Zbojníci ho pustili.
7805 8 | každom prípade. Urazenie jeho veličenstva kráľa, iste. Podceňovanie
7806 3 | plešivou hlavou a bokombradami; veliteľ hasičov Podkylavý, starý
7807 25| a odvážni, nemilosrdní, veľkodušní, krutí, ale zaškrabni ho
7808 18| básnici. Aké krásne, aké veľkolepé! — Elenka odrazu pocítila,
7809 28| Preto, keď Milka vzala z veľkolepej pasie prachovku do ruky,
7810 1 | bozkal ju.~„Ďakujem pánu veľkomožnému.”~A v očiach sa mu zableskli
7811 3 | smiechu prestal krčiť, kým pán veľkomožný Čillagoši prestal v záchvate
7812 19| gratuláciu na narodeniny a veľkonočné sviatky na navštívenke farárovej.
7813 15| Durdíkovie? Ale ta už chodí akýsi veľkoobchodník. Nešlo by hladko.~Ktorúže
7814 5 | peknou, útlou devuškou s veľkopanskými náhľadmi.~To mi už ide,
7815 12| Potom môžeš čakať s tým venom, čo máš.”~Tresol dvermi
7816 24| ktorý by vám ustavične venoval pozornosť. Nemusel by prehovoriť
7817 18| zaplakala, ale už vychádzali na verandu.~Starý Ježík, ktorý sedel
7818 24| citu v sebe, a preto vy to verejne veľmi ťažko ukazujete, ale
7819 16| odpočívať, medik Z., profesor verejného práva, sa práve obúval,
7820 3 | To nie!” Kto ho videl pri verejnom účinkovaní, nebol by veril,
7821 14| Šturec. „Všetko vychádza na verejnosť z tohto lokálu. Včera mi
7822 3 | nie on jediný je smelý vo verejných záležitostiach! Ako hromžieval
7823 25| rekomandovane.~Ako ľahko verí mladý človek, tak tuho miluje.~
7824 17| list.”~„Nie, nie. Ja vám verím.”~„Pomenujte mi ktoréhokoľvek.”~„
7825 17| takým roztúženým pánom. Veríte? Hrozná radosť. A viete
7826 16| slovo, ale dá čakať svojim veriteľom. Ale keď niektorý pohrozí
7827 14| nepil. Vypiješ si, ľúbiš, veríš a máš nádej. Pime!”~A zdvihol
7828 13| chcel niečím zaimponovať.~„Verlorenes Glück!”~„Ale, krásna maska,
7829 8 | Chytro.”~Žena prečítala číslo verne od slova do slova s punktami
7830 11| Samé páriky, a také stále, verné páriky. Každá dáma mala
7831 8 | Na znak dvadsaťpäťročnej vernej služby a hasenia dostali
7832 15| láska, jej oddanosť, jej vernosť postavená je na špatnom
7833 1 | zavýjania plietol meno ženy Verony a detí Jana, Zuzy a Barbory.~
7834 21| jej bielej tvári. Hotový „vertige” v živote.~S veľkým sebazaprením
7835 21| otravu. Ešte to! To by veruže neurobil pre ňu. Teraz najmä
7836 13| deň doma a čítal romány, veršíky, hoci som bol jurista. Nič
7837 15| myslel: dosť bolo lumpačice a veselého života. Človek zatúži po
7838 10| chodieval k pánu dekanovi Veselému. Farníci síce vraveli, že
7839 15| možno nejaká krčmička — s veseliacimi sa.~Čuprík sa vrátil.~Našiel
7840 14| proces, u Javora si ho našiel veseliť sa; ak ho prehral, tam si
7841 1 | rozveselilo. Bol by sa stal celkom veselým, keby bol mal pár grajciarov
7842 1 | podbránia rozhorčený, ale akýsi veselší, ako keď vchádzal. Neistota,
7843 13| minút, už sa vrátil s bielou vestou až po krk. Bol na ňu pyšný
7844 1 | Popritláčal palcom tabak, vyňal z vesty zápalku, nadvihol nohu,
7845 24| že ma máš rada, v každej vete ti to znie, a ty utekáš,
7846 24| sneh sa topil pod južným vetrom. Stromy a strechy domov
7847 2 | bolo krásne, horúce, bez vetrov, a tak sa naši páni kúpali
7848 23| už celkom holé a na ich vetviciach blyšťali sa milióny kvapák.
7849 5 | padal šikmým smerom. Pokryl vetvy agátov, ploty, strechy.
7850 25| svojho denníka aj tieto vety:~„… zasa som šiestim pomútila
7851 4 | behá, lezie, štverá sa ako veverica, a práce po nej nevidíte.
7852 28| ruža. Sotva bude bojazlivá veverička.~Vytiahol zápalky. Vietor
7853 3 | a dosť… Lebo, napríklad, vezmime rínok. Lampa pri kostole
7854 15| konzolové zrkadlo pre dámy. Tri vešiaky. A ak je mnoho peňazí, to
7855 11| podsudcu a pisárov. Všetko vhrnie do seba rieka, čo tečie
7856 15| dvaja, on a ona. Znova mu vhupla do srdca dávna jeho túžba. —
7857 14| clivotu vážneho žitia. Zasa vhupli do myšlienok nervózni šéfovia
7858 19| roztiahol sa na šnúru a vial ako stužka vo vetre… Zasa
7859 17| štrkal korčuľami. Na čiapočke viali jej akési perá. Vyhrnutý
7860 13| Celá postava bola útla a vialo od nej fialkovým parfumom.
7861 9 | Prečo varia? Od Lucie až do Vianoc každý deň ráno na lačný
7862 13| som domov z univerzity na vianočné prázdniny a potom sa mi
7863 16| toľko ráz hovoril, že je nie viazaný na štúdium, na roky etc.,
7864 12| hodí na ňu tieň. A ja sa viazať nemôžem, aby ju rozviazal
7865 23| obrázky, ktoré som niekedy vídal, lietali mi hlavou. Prichádzali
7866 18| hovoril. Budeme sa častejšie vídať. A Elenka sa sama sebe usmiala.
7867 17| Ale len tých, ktorých vídate vy, nie?” pretrhol som ju, „
7868 17| pomyslím na tých, ktorých vídavam, ktorých poznám! Všetko
7869 17| mňa, vbehla do brány.~„Do videnia na koncerte,” začul som
7870 28| chlap. Veľmi driečny.”~„Videte ste ho?”~„Nie. Doktorka
7871 12| izby.~„Nemožno, slečna, vidia.”~„Prosím vás!” Prosebne
7872 13| Ja som španielsky grand z vidieka, kde pramení Guadalquivir,”
7873 4 | Mozart hral: hudbu tanierov, vidličiek a nožíkov. U Škereňov večerali.
7874 18| sudcovstvo máme!” A zdvihnúc vidličku, urobil v povetrí niekoľko
7875 22| kupé bolo raz pološero, raz vidno. Tienidlo skákalo. Nedali
7876 11| sebou mizne človek. Čo more vied, umenia, čo sláva a sila!
7877 13| tridsaťpäťročná horúcokrvná Viedenčanka, nás obyčajne počúvala a
7878 5 | tanec? Veď som sa učil vo Viedni. Ale tak to bude, že tu
7879 21| Chce gratuláciu…~Akýsi pán viedol pod pazuchou mladú, vysokú,
7880 5 | tancoval čardáš so slečnou Vierou, peknou, útlou devuškou
7881 5 | nebolo. Pozrel na slečnu Vieru celý skonfundovaný. Tá sa
7882 19| Tak to bolo aj v Dolnej Vieske, dedinke s päťsto dušami,
7883 28| vlastnej ekvipáže. Musela sa viezť v omnibuse. Ledva sadla
7884 18| napríklad, kto bol Bonifác VIII. Prečo by nemohol na ňu
7885 11| nakŕmiť svine, lebo neprestala viksovať topánky. Podsudcova slúžka
7886 1 | Tu máte, Ďurko. Ja som vina… Ak by nestačilo, len príďte
7887 6 | na majálese našli sa pri víne veselí ľudia. Zapil som
7888 25| poháre s nedopitým pivom a vínom. Veľká lampa sliepňala nad
7889 13| Čertvie prečo — uznávam svoju vinu —, ja som bol trochu márnomyseľný
7890 13| vôňu. Dlhý červený koberec vinul sa do foyeru. Vrátny s veľkou
7891 10| vyššie a menší. Cesta sa vinula do diaľky ako šnúra. Kaplán
7892 19| sa podvodu. Farár dostal vinš od rechtora na mena a na
7893 19| odpľul si.~Keď sa falošné vinše nevydarili, chceli obmäkčiť
7894 13| Angličanov.~Brat zmizol v ich víre. Mne sa ešte nechcelo do
7895 17| od Ďura niečo zvedieť.~„Vitaj,” hovoril, keď som k nemu
7896 17| kvietkov. Ako by sa potešila. Víťazím, myslela by. Už je môj.
7897 21| akoby čakal, či je to nie vízia a kedy sa stratí pohľadu.~„
7898 16| Skúška ho straší, temer máva vízie; je nevrlý, nervózny, ani
7899 23| šechtárom na stanicu. Vlak vjachal a zastal. Vodič sa smeje,
7900 4 | žreby. Chránim v kasni sedem vkladných knižiek. A konečne teším
7901 21| včasného zimného mrku sa už vkradlo do chyže a kúty stemneli.
7902 28| krajších v celom meste. Ten vkus! To zostavenie. Ktože ich
7903 14| všetci sú jej hranatí, bez vkusu. Prichádza ku mne mladý
7904 6 | zabudnú na ostatných. Druhí sa vláčia zrovna za hubami, keď by
7905 28| ale ty hneď nové chytíš a vláčiš. Nemohla by si doma tie
7906 10| Ľahol si na diván. Sotva sa vládal držať na nohách.~Pri obede
7907 8 | REDAKTOR~Vladimír Štilec, redaktor miestných
7908 18| musí najprv probovať.~„Vladko, na chvíľku!” zaprosila
7909 14| Nešťastné voľby!~„Javor s vládnymi hlasoval…!”~„Ale nehovor!
7910 18| zavzdychla a pobrala sa za Vladom. Kráčal pred ňou. Bol o
7911 18| načúvala. Boli to študenti, Vladovi kamaráti. Iste nevedeli
7912 3 | rozostierala ulicami a oblievala vlahou tvár. Bol dážď bez kvapiek,
7913 21| prišetrní na to, aby sa vlámali k bozkom proti vôli ženy.~
7914 27| tých všetkých len kvôli vlastnému efektu, ako som povedal.
7915 4 | že pán pytač hovorí: ,Vo vlastnom dome by si mal mať systém.
7916 21| obvíja. Treba zmôcť seba vlastnou energiou. Boj bojovať proti
7917 27| a veril…”~Všimol som si vlastný hlas, tak čudne znel, tichý
7918 19| cudzími, ale i pred svojím vlastným manželom, ktorý ju aj počúval
7919 23| drobný dážď a či sama hmla mi vlaží tvár. Stromy boli už celkom
7920 1 | mal obviazaný okolo hrdla, vlažil mu krk, keď pohýbal hlavou.
7921 12| zaľúbenou, celým svojím zrakom vlažným, rozradosteným, celým svojím
7922 12| posmech lipne na takej. Vlečie ho so sebou ako vlastnú
7923 12| ho so sebou ako vlastnú vlečku. Len si predstaviť takú
7924 14| ohnivú nôtu. Ani čo by bol vletel do izby elektrický prúd
7925 15| temenách a bokoch hôr akoby sa vliekli biele rôznoforemné oblaky —
7926 20| do maštale. V pitvore mu vliezol pod nohy malý kraviarik
7927 27| idú a búši do nich chladná vlna, až sa strasú od zimy, lebo
7928 17| prázdny. Červený učeň s vlnenou čiapkou na hlave vymetal
7929 15| Biely muf, biele boa a vlnený žltý veľký klobúk s bielym
7930 22| zobutý. Ležal iba v čiernych vlnených pančuchách. Naklonil som
7931 6 | keď vietor duje a raž sa vlní — taký krok. Viedenský šik
7932 26| chvíľu vyletel veľký žltý vlniak. Pár ráz sa prevrátil v
7933 26| jablone, rozkýval ho. Za vlniakom letel klobúk so pštrosím
7934 2 | šatka. Tento závan prírody vlnil drobnú oziminu a striasal
7935 21| pred ním kráčala veľkými vlnistými krokmi známa svižná postava
7936 4 | červeným krajom, vyhrnul ho, vložil doň fajku a napchal si ju.
7937 5 | kúpil nový frak.~„Radšej ich vložím do obchodu,” zamrmlal pán
7938 28| A predsa, ako ľahko sa vmestíte v jedno stisnutie rúk, v
7939 11| Ostatní usmiati a zdvorilí vnášali tanečnice.~„Napravo, či
7940 22| nahrnulo zimy a prudké fujavice vniesli za chvíľu do oddielu hromadu
7941 6 | sa, ale aj akýsi prúd, čo vniká do duší a otvára ich. Ako
7942 8 | neobyčajnej spary. Svetlo vnikalo otvorenými dvermi z dvora,
7943 23| Akási dávno necítená horkosť vnikla mi do srdca. Hlúpa, pre
7944 13| Šampanské! Teda, teda! Chce vniknúť do jej srdiečka pomocou
7945 14| naplnil každý atóm vzduchu, vnikol do krvi… Razom sa zasa všetko
7946 28| jej padlo mračno. Prestala vnímať. Cit sa zasekol v jej srdci,
7947 12| človek lipne celou dušou vnímavou, zaľúbenou, celým svojím
7948 14| všetko. Keby ste len boli aj vnútorne také uhladené, bezúhonné.
7949 25| všelijakých minerálnych vôd, poháre s nedopitým pivom
7950 23| Vlak vjachal a zastal. Vodič sa smeje, poštár v okne
7951 20| skle a kričal:~„Pravdaže vodička, aby sa prepadla a ja s
7952 20| krave nôž do boka a bolo. Vodičky nepomôžu… U Bartolomeja
7953 8 | krčme u Kolesníka sa mu vodilo práve tak. Tu sa naďabil
7954 2 | slnečný kúpeľ spojený s vodným a Müllerovou gymnastikou.~
7955 5 | šomral: „No, oči sú troška vodové, ale veľké a do dĺžky zastrihnuté…
7956 28| ovládala nežnosť. Akýsi smútok vodral sa do jeho duše, ktorý aj
7957 17| okrútiť okolo malého prsta. Vohnala som ich do najnežnejších
7958 3 | otrokom? Pán majster bol tiež vojak. Nebál sa ani slepých, ani
7959 11| bolo by sa dalo odpustiť vojakom, keby neboli prišli práve
7960 11| okolnostiach musel potriasť príchod vojakov srdcami zaľúbených gavalierov.
7961 11| Vieme, im len čiapočka vojenská, šablička, gombičky. To
7962 11| Ľudí si nepoznal. Samá vojna. A ešte panie! Doktorova
7963 4 | Po športoch prechádzam na vojnu Talianov a vravím o systéme
7964 11| ti príde odrazu batalión vojska. Jednoduchí, bez hviezdičiek,
7965 11| cukrárni a krčmách hralo vojsko. Tá slečna bola šťastná,
7966 23| Blízke vysoké vrchy zôkol—vôkol boli zahalené v nepriehľadnom
7967 14| niekto dobre zemiaky alebo vola, hybaj k Javorovi. Narodil
7968 9 | zašepkala: „Nech sa stane vôľa božia!”~
7969 19| plač a aj preto, že sa musí voľačím „napchať”, pošuchol tanier
7970 19| ju k očiam, a zasmrkala.~„Voľáka otrava,” podotkla, „žalúdok
7971 24| Ona ho neraz hladkáva. Volám na neho, aby som ho pohladkal.
7972 4 | otvorili a prišla by ho volať na obed pani doktorka Želmíra
7973 1 | Horných Luhov.”~„A ako sa voláte?”~„Ďuro Koštiaľ.”~„Ďuro
7974 14| že je už zle. Nešťastné voľby!~„Javor s vládnymi hlasoval…!”~„
7975 15| A nad tým všetkým vysoké voľné zelenkavé nebo skoro celkom
7976 11| Každý sa usiloval, aby bol voľný priechod pre matku a jej
7977 22| Chcete, aby som aj naďalej voňal váš smrad?”~„Chcem.”~„A
7978 22| Strekol čímsi do povetria, čo voňalo ako jedľa. Predošlý odporný
7979 14| odrazu vidíme ruže v oknách, voňavé, veľké ozajstné ruže. Ktože
7980 24| Čierne šaty, k tomu kytku voňavých fialiek. Ale ani tak, ani
7981 18| mesiac. Záhrada bola plná vône bazičky. Hovor prechádzajúcich
7982 14| smútok odháňal. A keď už vonkoncom nijaký titul nebol — tam
7983 18| zalievalo celé okolie, preplnené vôňou bazice. Stromy v nehybnom
7984 22| veľkými rukavicami bez prstov vopchal do vreciek kabáta, koberec
7985 28| radšej zaje, veď je žlté ako vosk. Ale ona nie. Má štyridsať
7986 28| izbe na dámy a mladých ľudí vospolok. A pri bráne všetko rekapitulovala.
7987 1 | oslobodené… Ani z voza, ani na voz. Ani predať, aby si si odplatil,
7988 1 | bývali oslobodené… Ani z voza, ani na voz. Ani predať,
7989 21| Potom sadol na najbližší vozeň a chcel ich dohoniť. Napokon
7990 1 | zvedel, že ho aj kone i vozík prešli, skúmal, kde ho bolí.
7991 22| Nemal som čas nechať na vozíku nepotrebné veci. Vystúpil
7992 22| ísť na železničnú stanicu vozmo aspoň dve hodiny. Bola treskúca
7993 14| duše plesali. Ľudia citom vozvýšení, povznesení, ako je to pekne.
7994 21| Spravil ju zaujímavou. Vozvýšil nad ostatné, pre ktoré sa
7995 26| zavolala služobnú.~Po chvíli vošlo malé sedliacke dievča s
7996 5 | zastal, hľadajúc príhodný vpád do taktu. Ale darmo si pomáhal
7997 28| Rodená… no ako?”~„A—damová,” vpadol mladý človek.~„A jednako
7998 22| majetok, ani hodnosť, ani vplyvné rodiny nepomohli. V kupé
7999 14| A na tretí deň sa našiel vplyvný pán advokát Žarko, ktorého
8000 22| klesania pŕs.~Akosi som sa vpratal do oddielu a zdvihol tienidlo
8001 12| pred tým, čo sa má stať. Vpravde nevedela ešte, čo urobí.
8002 21| zbeleli od nalepeného snehu. Vrabce utiahli sa z nich pod strechy.
8003 28| nepatrí? To môže robiť Máľa Vrabcovie. Tam nemajú slúžky. Načo
8004 3 | blato, pľušť, nečas, aj vrabec sa uchýli pod strechu. Nech
8005 4 | dvadsaťpäť rokov a mať ju češe… Vraciam sa k hosťovi… Sedí pokorne
8006 28| omnibusoch. Malinová nemala ani vraného, ani železného koníka, ani
8007 12| pritiahla.~„Na čele ani vráska,” pokračoval Čudrák, „a
8008 12| lícnymi kosťami, okolo očí vrásky. Púder, mašličky, maľovanie. —
|