15-chomu | chopi-drich | driec-hosti | hotel-kolky | kolok-macat | macha-najje | najkr-neohr | neopa-nosu | notar-osi | osik-podlo | podlu-posti | posto-punkt | pupa-sihon | sile-stryn | stud-ukazo | ukazu-vrask | vrata-zachy | zacia-zelen | zemet-zalud | zaluz-zurna
Part
8009 26| kurence do drevárne. Privrela vráta a spokojne vyšla z dvora.~
8010 15| dumal. Dolu sa zvrtneme a vrátime. Nevedel by si vybrať medzi
8011 26| Postála pri latkových vrátkach a pozrela, čo sa robí.~Na
8012 16| BALEK (novela)~Na Jula Vrátnického, právnika, povedali, že
8013 13| koberec vinul sa do foyeru. Vrátny s veľkou bradou hlboko sa
8014 2 | Filozofia alebo poézia je, čo vravíš.”~„Čoby. Zdravoveda… Vieš
8015 25| nemusíš…”~V tejto chvíli vrazil do izby neznámy mladý človek,
8016 2 | strany husté nepriehľadné vrbiny s drobným riečnym pieskom
8017 10| STRAŠIDLO~Nad tmavými vrchmi stál mesiac. Veľký a okrúhly
8018 25| na rannú pol šiestu. Cez vrchné okná veľkých zaclonených
8019 10| aprílový vietor a zašumel vrchom krátkeho žita, rozprestierajúceho
8020 19| srdcia darmi. Farár dostal za vrece najlepších jabĺk, rechtor
8021 11| Mezey. Elegantné futro, vrecká zdnuky, rukávy. Obzrite!”~
8022 4 | šnúrami po krajoch, s bočným vreckom na pravej strane. Z tohto
8023 8 | jubilanti museli miešať vreckovými nožíkmi, čakanmi a prstami.
8024 18| spočiatku chladná, potom vždy vrelejšia. Raz by sme zostali samotní.
8025 4 | vždy lieta, vrtí sa ako vreteno. Vždy chodí, behá, lezie,
8026 12| listy stromov a krovia, vrhajúc biele škvrny na chodník
8027 8 | dvermi z dvora, na ktorom vrieskali deti.~Oprel si lakťami hlavu
8028 26| riedkymi šedivými vlasmi a s vrkôčikom po plecia, tak ako bola,
8029 11| pomocníka Ježného.~„Ale,” vrkol a šiel ku dverám.~„Zadávať
8030 19| brucho a vrtí sa mu na ňom. Vrtenie zdalo sa mu veľmi nepríjemné
8031 2 | klenulo sa nad ním. Čo tí vrtia toľko hlavami? Jeden z naháčov
8032 5 | to?” jachtal pán doktor, vrtiac sa ešte stále okolo seba
8033 18| aby ho utíšila. Také bolo vrúce. Tak túžilo. Túžilo za niečím,
8034 24| druhou. Kam sa podela ich vrúcnosť. Ani uhlíka po nich… Kráča
8035 11| utorok. Takto nemôže byť. Vrútia sa vojaci, i čo ich nepozveš.
8036 17| raz dvere otvorili, pár vŕzgajúcich krokov, potom plesnutie
8037 23| Železničná brána triasla sa a vŕzgala. Na nebi ani hviezdičky.
8038 5 | na stene klepali, ťukali, vŕzgali, bili.~Sásik pozrel do zrkadla.
8039 27| Bolo ticho, len niekedy vrzgla pod ňou ľahká biela pletená
8040 10| ticho. Len niekedy bolo čuť vrzgot a pukanie, tu v hĺbke hory,
8041 21| alebo stĺpmi lámp, keď brána vrzla na ich dome, alebo šiel
8042 24| strechy na biele jednotvárne vŕšky, žltú dielňu s komínom napĺňal
8043 13| minút. Kedy—tedy bolo počuť vržďanie kolies, brechot psov, hvízdanie
8044 18| fúka a hora šumí. Konáre vrždia. Zďaleka počuť potôčik a
8045 10| mňa sa díva, pomyslel si. Vskutku, farár zastal a díval sa.
8046 21| bol,” povedal si Čurín, vstávajúc z divána, kam si po tanci
8047 1 | hrobe obrátil… Načo by potom vstával zavčasu… Ani koní by nebolo,
8048 28| prekliaty vojvodca!” A Milka vstávala z fotela celá rozbúrená
8049 12| diplomata v pravej lóži. Pri vstupe Cingita ste sa veľmi, veľmi
8050 28| niečo pohýbalo. Slzy jej vstúpili do očí. Oprela sa o múr
8051 16| ním celý svet. Všade môže vstúpiť s jasným čelom, lebo nemusí
8052 13| uniforme. Radom salutovali vstupujúcim a s úľubou pozerali na pestré
8053 3 | chlapec zrúti z lipy, kde vtáčence vyberal. Len pred chvíľou
8054 26| cestu len čo začala ožívať vtáčími hlasmi. Slnce ešte nevyšlo
8055 28| že sa pán Brveník veľmi vtiera do ich domu a tak sa vidí,
8056 14| kase koňak a boli veľmi vtipní. Každá dáma im to vedela
8057 14| bruchatá figúra s veľkou vtlačenou hlavou medzi plecami. Široká
8058 10| Blíži sa k nemu. Jasne vybadal vysoký farársky klobúk,
8059 15| A ak si môžeš vybrať — vyber si lepšie. Na celý život
8060 3 | zrúti z lipy, kde vtáčence vyberal. Len pred chvíľou bol vysoko
8061 24| lepšie. Mohli by ste si vyberať. Nezávideli ste jej, keď
8062 24| hýbajúc sa napravo.~A ak mňa vyberú, hútal som, akú zaspievam?
8063 28| cukríky, a tie boli naozaj výborné. Odkrojila si z torty, torta
8064 3 | chcel zapísať novoprišlého výborníka, ale vidiac, že je to žena,
8065 3 | otvorilo okno nad pánmi výborníkmi a zjavila sa plešivá hlava
8066 3 | poctivého remesla čižmárom a výborníkom. Podali si ruky a šli spolu
8067 3 | neuveril, že tomuto ctenému výborníkovi nadáva žena do trubirohov,
8068 17| nejakom hercovi, pochváli ho: výborný herec. Vy na to: počula
8069 3 | členom slávneho obecného výboru. Zametal síce na rozkaz
8070 14| vypijeme si buteľku, dve, tri.”~Vybrali sme sa. Utešená mesačná
8071 26| povedal bubeníkovi a za vybubnovanie vysolil zlatku miesto päťdesiat
8072 26| Dobre.”~Na druhý deň dal vybubnovať, že sa našlo prasa vo dvore
8073 26| grajciara voľakedy…? Ja ťa vybubnujem, psohlavec. Kto ti to kázal…?
8074 19| rukami. Skočila k fotelu a vybuchla v plač. Zdalo sa jej, že
8075 27| skrýva v nej hlboký cit a raz vybuchne z nej dlho tajená náruživosť
8076 24| smutnými očami? Kde je tebou vyčarený svet nezabudnuteľných pocitov?
8077 11| bolo počuť hudbu. Sála, vyčečinovaná a dekorovaná lampiónmi,
8078 14| advokát Šturec. „Všetko vychádza na verejnosť z tohto lokálu.
8079 2 | zapudrovaná Bety Rišáková. Tie vychádzajú len večierkom, keď mesiac
8080 24| zakričal odrazu zbormajster, vychádzajúc na dosky s partitúrou v
8081 26| humna, odkiaľ od týždňa vychádzalo, a preto ulička bola v tieni.
8082 5 | platil zaň…~Ľudia začali vychádzať za ním aj do foyeru. Šuchol
8083 18| nedele? Ozaj, nedeľa, jedinká vychádzka bez Marky! Elenka sa im
8084 28| rozosmiala. Zdvihla tanierik a vychlípala ostatok polievky… „Až Miluška
8085 1 | a poobzeral sa, kde je východ. Potom šiel kamennou dlažbou
8086 12| ešte raz.~Čudrák stál pri východe a dlho sa díval za kočom,
8087 10| dvanástou zájde za Skalku. Vychodilo, že o dvanástej bude práve
8088 4 | zvonia nad hlavou na obed. Vychodím z mojej izby do stolovej.
8089 28| takom románe i chudobný vychovávateľ, preskočila pár strán a
8090 19| odmerane.~Darmo pani rechtorka vychvaľovala, že maliny sú maliny, ale
8091 11| Ešte i metál si vylepil, vyčistený, jagajúci sa. Pozri, pozri,
8092 24| Nemohla!” povedal som s výčitkou. „Vy mi ju nechcete dať,
8093 14| chodím, a tu ti odrazu začne vyčitovať…”~„Teraz mi prichodí na
8094 20| hrdlom a rukami, s dlhou vycivenou tvárou s červenými škvrnami
8095 24| prejdem na druhý koniec. Vyčkám, až ona vykrúti. Dostal
8096 4 | akordy pána učiteľa, keď vyčkával obed, krajšiu ako Malvínkina
8097 18| čiernu masu skál. Len kde—tu vyčnievali medzi nimi topole ako ostré
8098 9 | Hornej ulici. Povedala, že vydaja mala dosť a nechce viac
8099 15| a s tým myšlienku, že sa vydajú. Nože choď k nej a povedz: ,
8100 5 | sa, aby mu ruky neviseli. Vydal zo seba niekoľko ráz čudný
8101 11| meste.~„Bál treba odročiť!” vydali heslo niektorí aranžéri.~„
8102 25| nám nechcelo. Spanie po vydarenom plese zdalo sa nám najnudnejšou
8103 5 | ako sa šepce poklona. Á! Vydarilo sa mu znamenite. Spustil
8104 9 | a pehavá a tiež chudobne vydatá.~„K majetku prídeš a nič
8105 23| a jedna diera v stene na vydávanie lístkov. Okolo nej kriaky
8106 12| iných, i vy ste otrokyňa. Vydávate sa za človeka, ktorého nemáte
8107 22| na um, že mi treba ešte výdavky poznačiť do notesa. Kočišovi
8108 9 | moja, dobre. Ale ak sa mi vydáš, čo si ja počnem.”~Zuzka
8109 2 | prechádzal cez jeho holý, žabicou vydláždený priestor. Zdalo sa mu, že
8110 3 | prirážky… To sa rozumie… Kto to vydrží? Načo sú lampáše… To je
8111 20| Ja som si už vypil.”~Žena vydúchla. Zvraštila tvár a odpľula
8112 21| si.~„Dovolíte? Chcem si vydýchnuť.” Čurín neodpovedal. Videl
8113 19| tváre. Počula, ako sťažka vydychuje a videla studeným potom
8114 7 | otriasol z nej popol a vyfúkol dym nad svoju hlavu… „Tohtoročné
8115 8 | židáčik Blumberg, s tvárou vyhádzanou samými červenými pupenčekmi
8116 9 | všelijakých mašličiek. Do kostola vyháňajú každú nedeľu tri razy a
8117 15| byť a čoraz sme špatnejší. Vyháňame zo seba, čo je v nás pekné
8118 21| v ktorej oheň už dávno vyhasol. Strechy domov, cifierky
8119 13| dočkal koniec štvorylky. Vyhľadal som brata a bez všetkej
8120 11| bol otvorený. Páriky sa vyhľadali. V čardáši si tak blízko
8121 5 | alebo inakšieho úradníka. Vyhľadával panskejšie spoločnosti a
8122 22| čierny kabát a pásikavé vyhladené nohavice. Prezrádzal cestujúceho
8123 16| cylindrom zišlo by sa dať vyhladiť.~Roztomilý prvý vráti všetko
8124 10| najživšej debate.~„Desať hodín,” vyhlásil. „Spať.”~A pán kaplán len
8125 21| sľúbil a spoločnosť by ma vyhlásila za nečestného…”~„Nuž a?”
8126 4 | jej vyškriabala. Metlou vyhnala. Rozsobáš by ona pýtala.
8127 9 | železným kolesom na studni pred vyhňou kováča Mikuláša, krátka
8128 19| Keď sa už nijako nemohli vyhnúť, pozdravili sa jeden druhému,
8129 14| a čo raz vypili fľašku, vyhodili oknom. Poznali osoby. Tam
8130 26| prasiatko. Veselo zakrochkalo, vyhodilo zadkom a pustilo sa dvorom
8131 15| ostarie. Nebudeš ju môcť vyhodiť — mrzieť ťa bude. Ja by
8132 4 | šesťdesiatročný človek s červenou vyholenou tvárou, chumáčovým obočím
8133 14| dlhšie vystane, že sa manžel vyhovorí na nejakých cudzích hostí.
8134 25| strčia ruky do vreciek a vyhovoria sa na dražobu. Smiešni sú,
8135 4 | biela káva. Ľahko som sa vyhovoril.~'Ja už olovrantujem,' hovorím.~,
8136 2 | Čižmári, smelí chlapci, sa vyhovorili, že ich nepočúvnu. Mrvenčík
8137 28| pre seba, akoby sa chcel vyhovoriť, že si nevedel pripáliť.~
8138 21| krk k jeho ústam. Daromná výhovorka o násilenstve. Mužskí sú
8139 14| niekomu syn, tam ho oslávil. Vyhral niekto proces, u Javora
8140 17| odpor a silu k boju, ktorý vyhrám. Čo raz sa mi predstavila
8141 17| tanulo mi mysľou. Chcem vyhrať boj a tmolím sa pod ich
8142 25| Prečo na druhú noc dal vyhrávať neznámy mladý pán s okrúhlou
8143 22| okno a spúšťal záclonku, vyhrážajúc sa. Otvoril som ešte aj
8144 9 | celkom prísny a bola v ňom vyhrážka, že ak sa nevydá za Becku,
8145 12| Dajte mi pokoj. Pokoj!” vyhŕklo z nej. „Ja sa nevydám, nevydám.
8146 22| podniesol svoj nos k jeho, vyhrnúc záclonu.~„To sa vás ja môžem
8147 2 | Na nás idú!”~Všetci sa vyhrnuli na hradskú.~„Ide richtár,”
8148 8 | chytro a podráždene, sťahujúc vyhrnuté rukávy košele. „Z teba by
8149 3 | Nech každý čaká, kým sa vyjasní. A ten, kto musí, nech príde
8150 21| mala. Plamienoček v očiach, vyjavenie v hlase. Jedno zradenie
8151 17| nebudem môcť priblížiť. Vyjaviť, čo cítim? Aj keby nebol
8152 28| človek ešte vždy hľadel ako vyjašený. Na tvár sa pamätal, lenže
8153 24| videl posledný raz.~„Kedy vyjdete, Elenka?”~„Ak nebude zima,
8154 24| Prejsť sa?”~„Áno.”~„Ale vyjdite iste.”~Také prosté slová
8155 2 | od krstu do smrti nekúpu, vyjmúc tých pár detských kúpeľov,
8156 26| zavčasu? Že sa nehanbí tak vyjsť, bleslo jej mysľou. A už
8157 5 | odhodlal urobiť v malom okienku výklad a hľa, ľudia začali postávať
8158 9 | taniermi v teplej vode a vykladajúc ich na táfľu.~„Nahovárať
8159 24| odďaloval som sa, kým ona vykladala, kladúc karty na malý filigránsky
8160 5 | škatuľku. Ako sa tá dostala do výkladu, nevedno, ale fakt je, že
8161 26| prasacinu si dám aj oko vyklať.”~Zdvihol päsť nad hlavu
8162 26| odrypnúc kus vakovky z výklenku pod oblokom.~„Óh, ja nešťastná,”
8163 18| Svetlo mesiaca nepozorovane vykĺzlo z chyže, len na okienkach
8164 28| už nedá pomôcť… Čo im len vykonala, — myslel si a tým väčšmi
8165 12| čo by dobrým chcelo byť, vykorbáčujú zo sveta…~Pravda je, že
8166 18| nič. Aby si človek hrdlo vykričal.”~To bol Vlado, mladší brat.
8167 20| kedy ju začne krčiť, kedy vykríkne, alebo odbehne, ale ona
8168 28| priblížite, udriete sa po čele a vykríknete: „Ľaľa, veď je to akási
8169 17| vidieť, akoby ste chceli vykríknuť.”~„Nerozumiete sa.”~„To
8170 28| spôsobom. Keď ju bránil i seba, vykrikovali, že je už tam, že sa mu
8171 25| pre seba Slávik.~Čo títo vykrikujú, myslel som si, ja som tu
8172 26| minútu a skočila dolu, zúfalo vykrikujúc: „Oj, ja nešťastná, oh,
8173 12| plášti a huňatej baranici, vykrikujúci mená a čísla fiakristov…
8174 3 | sa zmáhal.~Bolo počuť aj výkriky: „Nové prirážky… Zasa prirážky…
8175 24| rozdvojil. Keby neholdovala lži, vykrútila by ho a prišla naspäť… Á,
8176 6 | nabudúce napraviť. Prvú ju vykrútim a okrem toho ešte desať
8177 20| bolo. Ozdravela…”~Bartuška vykukla na dvor.~„Dievky sa umoria.
8178 26| kotol, hus, kurence… Musí vykutať zlodeja. Musí, a čo by bol
8179 17| nesmie vidieť, cítiť, počuť. Vykynožím cit do najmenšej iskierky.
8180 17| existuje. S jeho pomocou vykynožíme. Ak sa predsa nedá, tak
8181 26| pokrivenú, hrdzavú, s poriskom vykývaným a do polovičky hnilým…~Všetko
8182 11| čierny. Ešte i metál si vylepil, vyčistený, jagajúci sa.
8183 26| vyletím? Ty vyletíš ako toto.”~Vyletela turecká čiapka s kvastľou.
8184 6 | Viete, fúknete naň zdola, vyletí hore. Fúknete zhora, letí
8185 11| Kytky objednané.”~„Sála vyleštená.”~„Oleandre prichystané.”~„
8186 9 | zapadalo a blýskalo sa na vyleštenej medenej ploche.~Taká bola
8187 20| vysvetlil jej, že všetko treba vyliať krave do papule a bude po
8188 7 | sa dozvedeli, že tú roľu vylicitoval Dufek a tamtú pán richtár…”~
8189 4 | Ide do hniezda, odkiaľ vylietol motýlik. Motýlik, motýlik.
8190 5 | začali postávať a obzerať si vyložené veci. Mal síce v ňom len
8191 21| nevidel, ustavične sa zrádzal. Vyložil fotografiu na stolík. Zahodený
8192 1 | na kočiša a všetci traja vyložili zablateného Ďura na bričku.
8193 3 | Každý si má svoje preddomie vyložiť kameňmi, aby aj keď je blato,
8194 14| konzekventne zrádzali, to je vylúčené. To nie je možné.~„Však
8195 18| oťaželo a jej jemné pršteky vyludzovali tóny, zvučiace tou istou
8196 16| chodí po ulici s bledou vylumpovanou tvárou. Ide na podpis k
8197 14| Treba bude vymaľovať. Krásne vymaľovali izby. Všetko sa jagalo. —
8198 14| akási nečistá. Treba bude vymaľovať. Krásne vymaľovali izby.
8199 17| vlnenou čiapkou na hlave vymetal spoza púdlí. Druhý ukladal
8200 19| pomyslel: Dobre by ťa bolo vymlátiť. Rechtor si myslel: Keby
8201 18| rozkazuješ? Pusť ma!” a chcela si vymôcť ruku. „Nemáš čo rozkazovať!”~
8202 16| Myslí, myslí, ako by sa vymotal, ale márne. Do Dunaja nechce
8203 17| dosť dlhý na zabudnutie a vymretie horúcich citov, na utíšenie
8204 12| otročila. Či sa svedčí, či nie. Vymyká sa spod snúbencovej pazuchy
8205 3 | je preto ženou, aby niečo vymyslela.~„A si narúbal dreva?” ohriakla
8206 23| znamenité, ak si takto každý deň vymyslí nejaké nepotrebné zviera.
8207 10| melódie, ktoré v okamihu vymýšľal a zabúdal. Vietor čím ďalej,
8208 14| To nie je možné.~„Však sa vynájde,” rozhodli páni.~Ale zrádzanie
8209 28| ej, zlý doktor. Teda mňa vynechal, myslím si. No počkaj!”
8210 14| krčma, z ktorej sa všetko vynesie,” horlil Šturec. „Ako má
8211 24| doniesla a odovzdala. Ťažko ju vynímala z vrecka kabátika. Papier
8212 9 | Bírešovie som sa nazdal, že je výnimka. Ovdovela a zostala bez
8213 9 | som už povedal, že bude výnimkou medzi dievčatami a bezdetnými
8214 28| padnutého niekam do hlbín duše. Vynoril sa znova z jej hlbín.~„Slečna
8215 2 | povedal ktosi.~Skutočne, vynorila sa hrubá a veľká postava
8216 15| návštevu. Raz sa musím oženiť.~Vyobliekal sa. Zastokol klinček do
8217 6 | palicou.~„Ak neprestanete, vyobšívam vás! A to si ony práve pod
8218 4 | Teda dcéra.”~„Matke z oka vypadla. Nestačí.”~„Dajte si večeru
8219 3 | kde?”~„Do zasadnutia.”~A vypäl sa bez toho, žeby sa bol
8220 11| Vidieť, chcú tancovať. Všetci vyparádení, s vysokými čistými goliermi,
8221 3 | vždy si myslel, že niečo vyparatil alebo nespravil, čo mal.
8222 8 | Extravurštu, sčiastky pre vypátranie štrajku, ale z väčšej čiastky
8223 28| dostala za neho, nebolo možno vypátrať. Stalo sa to pred dvadsiatimi
8224 14| proti nemu buteľku a volal: „Vypi si! Vyletíš!” Červený blondín
8225 14| Neľúbiš? Tak si nepil. Vypiješ si, ľúbiš, veríš a máš nádej.
8226 28| Nedávno štyri šálky čaju vypila. No povážte!”~„Veru je to
8227 14| Buteľku doniesli, nalialo sa, vypilo sa. Potom doniesli ešte
8228 1 | aj tak druhú robotu, nech vypisujú, myslel ďalej vždy o tom
8229 1 | si, že mu pomôžu. Bol by vyplatil tým špatám, čo mu pred týždňom
8230 1 | Hlásil sa v banke, že chce vyplatiť svoju dlžobu. Mladý s červeným
8231 21| rozmliaždiť.~Chcelo sa mu vyplaziť jazyk na obrázok, ale zazdalo
8232 28| Zachvátila ju úzkostlivosť. Starý vypleštil oči a vyskočil z postele
8233 4 | starý žltkavý, miestami vypĺznutý jágerský muf, ktorý slúžil
8234 6 | urazeného. Nechcela si ma vypočuť. Dobre. Obanuješ. Však sa
8235 19| keď to potrebujú, tieto si vypomáhali takýmito maličkosťami aj
8236 8 | hotelierovi a ostatných vypomstil.~Asi na tretí deň zasa ho
8237 19| naschvál schádzali, aby sa vyponosovali. Iné si pomáhajú cukrom,
8238 19| so Zuzankou. Iné ženy sa vyponosujú, keď sa náhodou zídu, tieto
8239 11| advokát sa pravotí, že mu vypovedali. A tu ti príde odrazu batalión
8240 17| čo cítim? Aj keby nebol vypovedaný boj, ona by sa mi zasmiala
8241 6 | krása. Dojíma. Človek rád vypovie svoj dojem. Ja som vám to
8242 13| Ona vie, že som si frak vypožičal! Nebude to krajčírova dcéra?
8243 11| prichystané.”~„Vejáriky vypožičané.”~„Muzika tu.” ~„Muzika
8244 13| univerzite. Treba si ho bude vypožičať u krajčíra. A klak? A tvrdá
8245 15| napríklad rada by fánky vyprážané v masle. Mal by ich každú
8246 14| je predsa mnoho! A to si vyprosím…”~„Druhý nemohol byť…”~„
8247 18| sme mladí, napokon si to i vyprosíme. Tak je to s Elenkou. Ju
8248 5 | sa už nevedela zdržať a vypukla napriek svojmu aristokratizmu
8249 5 | tvár. Líca veľké, červené… Vypuklé čierne oči… Plné, okrúhle
8250 3 | že ešte niekto do smiechu vypukne a on sa tiež bude musieť
8251 1 | pocmukal, prichlopil kupak a vypustil pár ráz riedky biely dym.
8252 6 | nepúšťali ráno do dvora, zasa vypustili so všetkými sliepkami, kohútmi
8253 25| mňa je zaľúbená… Zajtra ju vypýtam…”~„Lužete, pane,” vyskočil
8254 1 | dovedna, šuškajú a počnú sa ťa vypytovať: „Aké máte numero domu!”
8255 19| sa jej, ako sa pán farár vypytuje na zdravie pána učiteľovo.~„
8256 25| sa volá samoľúbosť. Z nej vyrastá namyslenosť, čo nás vedie
8257 19| tvárou, s akýmsi dravým výrazom v očiach. Zďaleka vzbudzovala
8258 17| Zastal som pri otvorených, vyrezávaných dverách, vedúcich do ich
8259 24| majú tmavozelenú s veľkými vyrezávanými romboidmi. Kraje sú na nich
8260 18| podajú na lopate. „Alebo vyrieknu hlúposť, mladý pane, hlúposť!”~
8261 19| rechtora s pánom farárom vyrovnalo. Probovali všeličo.~Počali
8262 28| pokračovala Rafiková. A vyrozprávala všetko, čo mohla vymyslieť.
8263 26| Odchýlila dvere a von sa vyrútilo malé biele tučné prasiatko.
8264 4 | tých čias som si kúpil dom. Vysadil sad. Rodí sa mi ovocie najvyberanejšej
8265 21| A až keď Elena s matkou vysadli do vozňa, sponáhľal sa,
8266 8 | ľaku a pár ráz glgol, čo mu vyschli ústa.~„Chytro, chytro,”
8267 14| vrtelo, cifrovalo, kričalo a výskalo. A Cigáni hrali, hrali,
8268 10| Očakával, že každú minútu vyskočí spoza pňa a zahúka. Začali
8269 28| pre seba. Potom očistom vyskočila z divána a skríkla:~„To
8270 18| hneď rozhodla, že to musí vyskúmať. Z bozku prešla jej myseľ
8271 20| Treba by bolo medicínu vyskúšať na nejakom neužitočnom zvierati…
8272 13| vy, moje hodinky, choďte! Vysloboďte ma! Šli — a pätnásť zlatých
8273 9 | toľko. Aj si zarobí, aj vyslúži, aj má čo jesť. Pani dobrá.
8274 19| rechtorský pokrm.”~Mída vstala, vysmažila. Pán farár zjedol všetko,
8275 17| urazenia nežných citov výsmechom toho, ku komu ich nesieme.
8276 4 | uvážiť. Ktorýsi priateľ sa mi vysmial, že sa nemám čo ponosovať
8277 17| panáci, ale naozaj… Nemôžem. Vysmiala by ma.~Prešli sme cez cestu
8278 28| osemdesiatdvakilová osôbka. Tvár vysmiata, červená, guľatá. Briadka
8279 24| nevidieť. Nemáte právo sa vysmievať.”~„No a vy ste o nej presvedčená?”~„
8280 28| už tu akýsi mladý človek. Vysočizný, široký, celá ráňava. Asi
8281 21| si hlavu o mäkké podušky vysokého divána, dívajúc sa kdesi
8282 11| pána sudcu. Vlasy v krásnej vysokej frizúre sčesané, zapudrované.
8283 16| Krkavec.~Rečník začal: „Vysokoctená spoločnosť! Vidíme pred
8284 4 | Musia byť… Ale, pán doktor, vysokoctený pán doktor! Hľa, na čo som
8285 26| svetle a na slnečné hodiny na vysokom múre domu pri záhrade už
8286 3 | nášho tu prítomného pána, vysokozaslúžilého pána inžiniera.”~Ktosi zvolal „
8287 11| tancovať. Všetci vyparádení, s vysokými čistými goliermi, manžetkami
8288 26| bubeníkovi a za vybubnovanie vysolil zlatku miesto päťdesiat
8289 25| Milanovič, bankový kníhvedúci s vysotenou špicatou bradou a veľkým
8290 14| začalo hromžiť. Do jednej vyspevovala. Poznali hlasy. Napitá tiahla
8291 12| romantika zasa. Choď spať. Vyspíš sa a uznáš, že to musí byť.
8292 14| dáma im to vedela povedať. Vystali i oni. Darmo lepil Javor
8293 14| Stane sa síce, keď sa dlhšie vystane, že sa manžel vyhovorí na
8294 14| Ďurský. „A keď ten mohol vystať do tretej, prečože by som,
8295 11| bráni od nepriateľov, je vystavený guliam, nebezpečenstvám,
8296 27| pekná tvár. Nemohol som vystihnúť, či je to blazeovanosť,
8297 5 | János, óras. Pri vchode vystrčil čosi také ako hodiny a do
8298 21| obrázok v malej izbičke. Ten vystretý krk k jeho ústam. Daromná
8299 21| opretú o lakeť na diváne, s vystretým krkom k nemu, opojenú, s
8300 14| nešikovník, či nevieš chodiť?‘ Vystriem sa prípadne, aby si údy
8301 1 | ale nohu, nohu nemôžem vystrieť…”~„Ktorú to?”~„Túto,” ukázal
8302 28| koketka, aby som sa vás vystríhal… Nemal som vám to vravieť…”~
8303 28| jej koketstvo sa hnevali. Vystríhali ho pred ňou direktne a indirektne,
8304 13| nejde jágerský klobúčik. K vystrihnutej veste, k lakovkám sa nehodí
8305 17| Sedemcentimetrový?”~„Šesť.”~„Vystrihnutý, alebo spojený?”~„Akýkoľvek.”~
8306 12| hlava, i bukréta. Hneď mu vystúpi znoj na čelo a utiera sa
8307 2 | Nech sa páči na tento breh vystúpiť. Hore vás čaká mestská príležitosť.
8308 1 | zapotila. Plno drobných kropají vystupovalo mu na čelo, záhyby nosa
8309 15| ľahostajne povedal kočišovi, vystupujúc do koča. Rozložil sa pohodlne
8310 12| prachom svetla, kúriaceho sa a vystupujúceho nad temné vysoké budovy.~
8311 12| dámu so špicatým nosom a vystupujúcimi lícnymi kosťami, okolo očí
8312 16| Napnime nite myšlienok a vysúkajme rukávy! Ja som taký smelý
8313 3 | Lindenberg s tvárou ako vysušená slivka; zemský pán Hubert
8314 6 | k domácej panej a žiadať vysvetlenie. Ale hneď mi napadlo, že
8315 4 | šťastný mladý človek. Vysvetlím vám to. Každý pytač je zvedavý,
8316 24| poďte do bočnej chyže a vysvetlíte. No nie, slečna?” obrátil
8317 9 | je byť paňou samej sebe,” vysvetľovala Uľa. „Čože si takto? Slúžka,
8318 4 | ihly; donesú z mesta, tu vysvitne, že nieto čiernych cverán.
8319 28| hovorí, „alebo najlepšie, vysyp všetko. Mne ani nemusí zostať.”~
8320 18| Dvor sa belel, sťaby bol vysypaný drobným bielym pieskom.
8321 24| sa z neho všetko muselo vysypať. Ale to sa nestalo odrazu.
8322 28| Rafika pozbiera omrvinky, vysype ich na dlaň a dá do úst.
8323 22| odpľul si.~Pri drobnom trape vyťahaných, chudých koníkov šli sme
8324 22| zunovalo sa mi už jednotvárne vyťahovanie tienidla. Chcel som spornú
8325 16| pohrozí mu advokátom, ticho vyťahuje tobolku a platí, ale pred
8326 16| obúval, ale zato mu napísal: výtečne, znamenite kolokvoval. Julo
8327 14| sa podel, Javor? Kdeže je výtečné javorovské pivo, víno a
8328 16| Vrátnický elegantný index a vytečnú skúšku!”~Julo zbledol od
8329 5 | každý doktor nie je hneď aj výtečným tanečníkom, ale toto je
8330 3 | Napríklad z mestského hostinca vyteká kanál. Celý rínok smrdí.
8331 18| nehybnom vzduchu stáli sťa vytesané z čierneho mramoru a ďalej
8332 19| putňu za korunu. Bola celá vytešená nad lacnou kúpou. Náhodou
8333 11| Pozvánky rozposlané, plagáty vytlačené, ako by to bolo?”~Civilný
8334 14| vzdušne. Tí, ktorí musia, vytratia sa po jednom. Každému je
8335 28| neďaleko dvier a až sa pán vytratil z izby, priblížil sa ku
8336 13| Zdalo sa, akoby sa bola vytratila zo sveta všetka neresť a
8337 14| tľapkajúci mládenci sa už predtým vytratili. Napokon cítil každý, že
8338 14| zdržať.”~Plzenčina prišla. Vytrčili sa krásne ceduľky do okien,
8339 20| navlhnutými očami.~Odrazu ich vytreštila, čo sa gazdovi porobilo.~
8340 7 | rapavým advokátskym pisárom s vytrhanými fúzmi. Veselo pozrel cez
8341 16| etc. — a teraz… Napokon vytrháva ho z tejto letargie rečník
8342 26| Akiste mu ho Darinka z úst vytrhla a tak vyhodila.~„Ja vyletím?
8343 25| pripájam.~Z myšlienok sa vytrhli Cigáni, ktorí spustili sentimentálny
8344 14| som večer doma. Pri práci. Vytrhlo ma klopanie na dvere.~„Voľno.”~
8345 16| desať fliaš tomu, kto ho vytrhne z pomykova!” Zhrnul briadku
8346 28| ráčite?” spýtal sa s úsmevom, vytrhnúc cigaretu z úst.~„Vy ma ani
8347 18| rozkazovať!”~Ale ruku si nemohla vytrhnúť. Bolo jej do plaču a možno,
8348 27| tento vám chýba. Iné sú vytrvalejšie, nakoľko neprestávajú pri
8349 14| Ale v noci si priam vo vytržení. Tri veľké acetylénové lustre
8350 26| a ani oči si nepretrúc, vyvalil ich na pani polesnú.~„Čo
8351 2 | na brehu. Práve dobrým na vyvaľovanie sa a praženie na slnku.
8352 10| hrudky a kamienky, odlomené a vyvážené pätami, kotúľali sa z vŕšku
8353 27| jednotlivcovi ste tuším taká. Ako vyvesený obraz: kedykoľvek naň pozriete,
8354 15| Zadováži všetky inštrumenty. Vyvesí krásnu tabuľku. Predsieň.
8355 28| hrozné tušenie, že jej dcéra vyviedla niečo romantické. „Bože,
8356 15| sedel vo foteli, zbadal, že vyviedol veľkú hlúposť. Veď dosiaľ
8357 3 | nikdy proti školám a proti vývinu mestečka. Všetci sa naučíme
8358 20| Bodaj by ste skameneli,” vyvolával na svoje dievky, mysliac,
8359 12| svojho srdca. Možno ju zradil vyvolený, alebo neprišiel. Nehodila
8360 3 | záležitostiach. Už by ho aj boli vyvolili za podrichtára, ale ešte
8361 13| hlúposť a ja som všetko hlúpo vyvracal, nazdávajúc sa, že to súvisí
8362 1 | viac, počal na ratu kričať. Vyvrátil ľavú nohu podpätkom von
8363 4 | pytač je zvedavý, ako to vyzerá doma, čo sa na ulici, divadle,
8364 8 | hompáľala červená papuča. Bol vyzlečený do košele. Rukávy na nej
8365 22| prišlo mi na um, že si najprv vyzlečiem zimník, zobujem kapce a
8366 28| sa stretne niekde s ňou a vyznačí ju… Keby sa nebál, že ju
8367 25| a srdcia. Dnes mi traja vyznali lásku… Zajtra mi musí Jedľovič,
8368 7 | je dobrá, môžete uveriť. Vyznám sa v lichve.”~Malobrežania
8369 4 | moju osobu… Lenže tu ide o významnejšie osoby a veci. Ide o Malvínku
8370 25| pozrela významne, alebo bez významu, a či vôbec nepozrela, či
8371 28| šaty nosili a inakšie sa vyznávala láska. Ľudia boli solídnejší
8372 17| radosť. A viete i dnes mi vyznávali lásku. Snúbenec mojej sestry!
8373 17| krajšie a už vás mám. Už mi vyznávate lásku.”~Ako to hovorila
8374 25| obeda, lebo večer mi iste vyzradí svoju veľkú tajnosť apatekár
8375 16| skúške. Že ich oklamal, vyzradil im až po rokoch ako advokát.~
8376 14| Ak prišiel jeden, hneď sa vyzradilo. Radšej neprišli. Prešiel
8377 17| bojujem so sebou. Nechcem sa vyzradiť. Božechráň, aby niečo zbadala.
8378 14| začal som zasa. „Kto to len vyzrádzal a intrigoval?”~Táravý ukázal
8379 9 | aby si hneď zarána hodinu vyzváňal nad hlavou, aby oči rozdrapili
8380 26| polesná aj so slúžkou šli na výzvedy. Dievča sa preškriabalo
8381 6 | ku mne. Nazdala sa, že ju vyzývam do tanca.~„Nie, slečna,
8382 8 | Ale nič nenašiel.~Až u vyšetrujúceho sudcu sa dozvedel, prečo
8383 8 | preboha? Hovor!”~„Volajú ma k vyšetrujúcemu sudcovi,” vysvetlil a sadol
8384 18| hviezdami. Mesiac sa už vysoko vyšibol, zrovna nad komín susedného
8385 6 | králiky. Niektorí lovia z výšiny utešený obraz dolinky alebo
8386 28| ich potom držím ja? Ty si vyšívaj, alebo preber jednu francúzsku
8387 18| Ustavične aby doma sedela a vyšívala prikrývadlá pod lampy, na
8388 13| lakovkám sa nehodí červená vyšívaná košeľa. Starostí som mal
8389 28| Čipková toaleta doma, zlatom vyšívané papučky a román, ale nie
8390 18| i najradšej vyšíva. Pri vyšívaní treba dať pozor. Tu zabudne,
8391 18| Keby nechýbali strany. Vyšívať? Pri lampe nebudem. A vošla
8392 4 | boli pichli.~„Oči by jej vyškriabala. Metlou vyhnala. Rozsobáš
8393 11| Treba sa ukázať.~Slečny, tie vyšli už o deviatej ráno… Tiež
8394 11| klobúkoch alebo keď niektorej vyšlo na klinčeku, že ju on miluje.
8395 9 | Nuž a Krídlatá, Jedlište, Vyšníky sú od čoho? Ktože hľadí
8396 17| sa zafarbila do červena, vyštípaná od vetra.~„Nie je vám zima
8397 23| plieckach. Líca načerveno vyštípané od vetra. Tu i tu v kriku
8398 15| treba priblížiť Gabriele a vyštudovať.~„Veru by ste sa mali oženiť,”
8399 24| je každý z nich. Jeden je vyšúchaný, z jedného chýba polovička,
8400 4 | tak, ani čoby ho z misy vyšustla. Bol, už ho niet. Odrazu
8401 5 | ako tovariš pohyboval vo vyšších kruhoch, keď bolo treba
8402 4 | vám celú vec rozložiť. To vyžaduje čas. História tridsať rokov.”~
8403 4 | Plní ich? Každého pytača vyženie… To sú príčiny na rozvod.
8404 1 | teraz počnem? Ktože vás vyživí, deti moje drobné…? Verona
8405 21| slovo je pre ňu krajšie a vzácnejšie, ako slová iných. Zviedli
8406 11| oficieri prídu?”~„Iste.”~Zasa vzájomná poklona a išlo sa po tretiu
8407 18| majú prednosť.”~Dievča si vzalo kúsok pečienky a dva zemiačiky.~„
8408 4 | do ktorého je ovinutá, vzbĺka… Utešené svetlo. Hanbím
8409 14| pekne. Ako tečú slová vo vzbudenej dôvere. Srdce, duša sa ti
8410 22| prekvapení urazilo. Po urazení vzbudilo vo mne odpor.~Veď vidí inteligentného
8411 27| jedine akési predsavzatie vzbudiť vo mne náklonnosť, slabosť,
8412 3 | do trubirohov, takú úctu vzbudzoval pred tými, ktorí ho stretali.~
8413 19| výrazom v očiach. Zďaleka vzbudzovala rešpekt nielen pred cudzími,
8414 8 | a rozsrdený redaktor sa vzchopil, zahrešil a schválne búchajúc
8415 4 | Ráčite ho poznať? Výtečný, vzdelaný, usilovný mladý človek…
8416 12| usiloval sa byť chladný a vzdialený od nej. Nijako nemohla ho
8417 23| list a hodil do kúta.~Teda vzdor. Kto by to bol u nej hľadal?
8418 2 | a chodil cez rínok, aby vzdoroval tomuto strachu. Konečne
8419 23| u nej hľadal? Ale dobre. Vzdorovať viem i ja a ukážem, kto
8420 14| Vtedy je tam priestranne a vzdušne. Tí, ktorí musia, vytratia
8421 1 | Zavzdychol a otvoril oči.~„Vzdychá, žije,” poznamenal mladý
8422 20| vybehla na dvor a hlasno vzdychajúc, pozerala na svojho muža,
8423 1 | čím ďalej tým častejšie. Vzdychanie sa o chvíľu premenilo na
8424 1 | Ďuro medzitým zasa začal vzdychať čím ďalej tým častejšie.
8425 28| horšie ako uhlie.”~Tu hneď i vzdychla, akoby chcela ukázať, ako
8426 4 | Tá nehorela. Strčil ju so vzdychom do vrecka.~„Toto je môj
8427 21| jeho zaľúbených pohľadov, vzdychov a slov nezmôže sa láska
8428 21| pokoji! Pre teba niet u mňa vzkriesenia!” zavolal nahlas so smiechom,
8429 13| odprevadil?” spýtal sa.~Vo mne vzkypel hnev. Ako sa opovažuje…
8430 7 | práva, mysleli si. Krik sa vzmáhal a ostrel. Začali husto máchať
8431 18| chytiť, oblapiť, k čomu len vznášať sa možno, no celkom vzniesť
8432 25| iba blázniví. Vymysleli vznetlivosť, záľubčivosť, chladnosť,
8433 24| smiešna, a ešte v tom zmysle vznešené, krásne, duševné. Vy ste
8434 14| nájdeš rovnosť, srdce a vznešeného ducha. To sú tí praví dobrí
8435 24| láska! Ó, láska, ty cit vznešený! Poď!” zavolal som nahlas,
8436 18| vznášať sa možno, no celkom vzniesť je vec nemožná. Podobá sa
8437 28| mne, posadím ho na kanapu. Vznikne populárnosť a budeme prosperovať,
8438 12| Snúbenec súril. Elena sa vzoprela.~„Nie, ešte nie. Času dosť.”~„
8439 3 | Pán majster sa len málinko vzpieral. Išiel potichu a zahanbený.~„
8440 20| pánom bohom. Keď sa Citrónia vzpierala, štuchal ju lakťom, potrhával
8441 14| zablčí! Zábava ešte väčšmi vzplanula.~„Tuš! Tuš!” kričali mnohí.~
8442 21| nemu rameno.~„Odpusťte!”~Vzpriamila sa a rovným, bystrým, nežným
8443 4 | Zostávame zase sami. Od vzrušenia sa mi trasie hlas, ale hovorím
8444 17| prehovorím, prezradím svoje vzrušenie. A veď sa vydáva, čo ešte
8445 21| Elena si myslela, že sa to vzťahuje na ňu a na neho. Začervenala
8446 14| krátkom kabáte s bradou vztýčenou dovysoka. Ruky mala vo vreckách
8447 3 | len na to, aby pisári a všelijakí opití lumpi nepadali do
8448 27| povedal. Akoby ste chceli byť všeobecná a nikdy nie špeciálne pre
8449 6 | vyhovieť pri takýchto zábavách všeobecným požiadavkám. Uznávam, že
8450 1 | nech si predajú. Aspoň sa všetkého strasiem. Nebudem potrebovať
8451 13| Vyhľadal som brata a bez všetkej introdukcie som mu povedal,
8452 12| Úžasné čosi: stará slečna! Všetok posmech lipne na takej.
8453 5 | pánov.~Natiahol rukavičku a vžil sa do postavenia, ako sa
8454 18| jej chcelo čítať. Tak sa vžila do Aninho smútku. Keby začiatok,
8455 22| nej.~„Akurát, Morgenstern, Wien…”~Po tomto kvázi monológu
8456 8 | hlavou a rímskou číslicou XXV. Slúžny Péterfi im ich odovzdal
8457 20| Bartuška, bledá a tučná osoba, zababušená v hrubej šatke pre bolenie
8458 14| do plamienka, ako zablčí! Zábava ešte väčšmi vzplanula.~„
8459 6 | je vyhovieť pri takýchto zábavách všeobecným požiadavkám.
8460 25| ucha, „veď sa Mara so mnou zabávala, zakaždým, čo sa so mnou
8461 22| sa začali zasa nadávky. Zabávalo ma to už a prestal som sa
8462 5 | sa za doktora a dobre sa zabavím… Veď pohyby moje sú ozaj
8463 11| prišli práve pred letnou zábavou, ktorá mala byť v utorok.
8464 14| krok boli mi známe. Líca sa zabeleli; ukázali sa tenké, ovisnuté
8465 11| neprišli. Ostatne, ja mám tance zabezpečené, a ty? Aj ja… Ty tiež? Tiež.
8466 11| Šťastný gavalier, ktorý má zabezpečenú tanečnicu podľa srdca.~Ale
8467 20| kúskov a medicína postriekala zabielené steny pitvora. Gazda dupol
8468 26| kde je to ohreblo, že ťa zabijem, ty podliak, hnusník, chruňo
8469 10| nevedelo chodiť, keď ho zabil. Preto sa plazí.”~„Hlúposti,”
8470 3 | kde si? Ja si ho nedám zabiť!” kričala, behajúc sem i
8471 1 | a všetci traja vyložili zablateného Ďura na bričku. Cvalom prešli
8472 14| prachu hoď do plamienka, ako zablčí! Zábava ešte väčšmi vzplanula.~„
8473 1 | veľkomožnému.”~A v očiach sa mu zableskli úprimné slzy vďačnosti.~
8474 21| si vidieť.” A pred očami zablesol mu biely krk Eleny s dekoltovanou
8475 17| moju tvár. V svetle lampy zablyskli kedy—tedy a pozdávali sa
8476 28| usmievať podobne. Grófke zablysli oči hnevom, už Miluška blýskala
8477 11| tú šabličku. Šablička sa zablysne, portepé sa rozkolembá a
8478 14| sa tenké, ovisnuté fúzy, zablyšťali okuliare. Veď je to advokát
8479 20| samom vrchu, do ktorej bolo zabodnuté kohútie pero, vyletel mu
8480 1 | bolo…~„Ach, bože, bože,” zabožekal nahlas a zavzdychol zhlboka.
8481 18| večeru…~Elenka, opretá o zábradlie, sa strhla. Práve zrátala
8482 4 | Ktože by takému pytačovi zabránil? Chce vedieť, či ten krásny
8483 6 | Povedz, prosím ťa.”~„Pani mi zabránili.”~„Tu máš korunu.”~Zuzka
8484 25| chechtať.~Ja som myslel, zabratý do seba, na Maru Žabicovú.
8485 10| záležitosti. Nevracal sa a mladí zabŕdali do filozofie. Sedeli po
8486 5 | nerozumeli. Zriedkakedy zabŕdol do slovenčiny. Aj to len
8487 26| splnomocnil.”~„Tóno, choď!” zabručala hlava obce, „a urob podľa
8488 14| kde zobral? Doma sedí a zabrýzga sa. Ty, ty medveď. Už si
8489 26| drevárne škulinami, šškala, zabúchala na doskách, ale kde nič,
8490 1 | spomenúť doktora a srdce mu zabúchalo.~Veď ak doktor príde, nuž
8491 10| ktoré v okamihu vymýšľal a zabúdal. Vietor čím ďalej, tým väčšmi
8492 28| pedel?~„Ako chytro vy mužskí zabúdate. Stavme sa, že už neviete,
8493 24| zabudla doma.~„Vidíte, aká ste zábudlivá.”~„No, zajtra iste.”~„Zabudnete.”~„
8494 6 | dolinky alebo farbu neba a zabudnú na ostatných. Druhí sa vláčia
8495 27| to bude?” spýtal som sa, zabudnúc, že som vlastne nechcel
8496 11| rozhodne nepoznal mesto, začadené krčmy a cukráreň. Všetko
8497 1 | spoza sáry krátku fajočku so začadeným kupakom. Otvoril ho. Popritláčal
8498 11| Blondín s veľkým účesom začesaným na pravý bok. Na jeho veľké
8499 3 | rínok svojho manžela, a zachádzali sa od smiechu.~Dlho trvalo,
8500 9 | si ja počnem.”~Zuzka sa zachichotala: „Ale, milosťpani, nikdy.
8501 14| Mesačná noc sa premenila na zachmúrené ráno. Nebo sa zatiahlo celé
8502 14| padnutý list. Ideály v tomto zachmúrenom rannom svetle akoby sa boli
8503 25| mne,” zavolal Jedľovič a zachmúril sa. Všetky bradavice sa
8504 26| kričala Darinka celkom zachrípnutá, „čo sa ty staráš do mojich
8505 3 | veľkomožný Čillagoši prestal v záchvate smiechu búchať o stolík…
8506 28| ju?”~Strhala ho zo sna. Zachvátila ju úzkostlivosť. Starý vypleštil
8507 21| do líc. Silné tušenie ho zachvátilo, že to iste bude Elena.
8508 17| budem o nej myslieť. Nože, zachyť ešte pár slabík z jej úst…
8509 21| podívať, ale z jej tichého, zachytávaného hlasu súdil, aká je rozčúlená…
8510 3 | zvysoka.~Búrlivé zasadnutie, zachytila kostolníkova, čo je to?
|