15-chomu | chopi-drich | driec-hosti | hotel-kolky | kolok-macat | macha-najje | najkr-neohr | neopa-nosu | notar-osi | osik-podlo | podlu-posti | posto-punkt | pupa-sihon | sile-stryn | stud-ukazo | ukazu-vrask | vrata-zachy | zacia-zelen | zemet-zalud | zaluz-zurna
Part
8511 23| minula táto poézia života. Už začiatkom júna odrazu sa mi zavesí
8512 18| vžila do Aninho smútku. Keby začiatok, ale to najlepšie. Kde by
8513 28| osvedčil pred Miluškou,” zacigánila, „aj môjmu starému hovoril
8514 28| Rafiková? I vy ste ich možno zacítili a nemútil vám ich nik. Nerobte!~
8515 7 | ktorémusi z nich sa nahlas začkalo. Druhý, vystierajúc údy,
8516 17| lustrová lampa nad stolom. Na záclonách ani siluetičky, len čo na
8517 25| Cez vrchné okná veľkých zaclonených oblokov bolo vidieť kus
8518 14| vankúša. Všetci ste takí. Začmudení, hranatí, bez spôsobu. Ba
8519 2 | Zdravoveda… Vieš čo? V júni začneme spolu slnečné kúpele, aby
8520 11| počúvať takého oficiera. Začnete o fatamorgáne, a on hneď
8521 24| Zaspievajme vašu.”~„No teda!”~„Začnite!”~„Ja, s mojím hlasom!”~
8522 9 | muchy za cukrom. Len čo začnú okrúhlieť, už sú zvedavé
8523 7 | Dufek pohodil halenou a začrel do zviazaného rukáva, akoby
8524 28| poznáte?‘”~„Nový advokát?” začudovali sa panie. Odložili album
8525 18| kázal pán farár?”~Dievča začudovane na neho pozrelo. Jeho to
8526 28| len že neotvorila ústa od začudovania.~„Doktorka hovorila. Včera
8527 24| aký má nepríjemný hlas. Začudujú sa, ako ju ja môžem rád
8528 14| kroky. Popri dunení basy začuli sme i piskot klarinetu,
8529 26| mlieko.”~Dievča sa zvrtlo, zacupkalo bosými nohami a odbehlo.
8530 5 | naľakala ťarbavého tanečníka a zaďakovala.~„Zle tancuje táto Pavlínka,”
8531 16| voľačo?”~Vrátnický naozaj zadal prosbu o skúšku, dostal
8532 28| Spadla do vody, železnica ju zadlávila!”~Zobrali sa hľadať Milku.
8533 15| sieň zariadi si elegantne. Zadováži všetky inštrumenty. Vyvesí
8534 28| a vyňal zápalku. Vietor zadúchol. Vytiahol druhú — vietor
8535 10| priezračnými čipkami. Niekedy zadul ešte dosť chladný aprílový
8536 9 | Smutná si sadla k oknu a zadumala sa hlboko, hľadiac na čap
8537 25| pomocník, potom ako naprotiveň zaduplikoval: „Mara je koketa!”~Milanovič
8538 11| nemohol. Srdce mu trepalo, zadúšalo dych.~Ó bozk! Ako sa v tele
8539 28| Nová ťažoba. Zas sa začal zadúšať. Nevedel, čo si počať s
8540 2 | druhého.”~„Nehovor.”~Jakub sa zadušil.~„Idem to oznámiť predstavenstvu,”
8541 8 | Ešte to by mi bolo treba…”~Zadýchal sa od ľaku a pár ráz glgol,
8542 21| Čurín neodpovedal. Videl ju zadychčanú, ustatú. Privrel dvere a
8543 5 | Cigáni,” prehovoril konečne zadychčaný.~„Možno, že vám pôjde drajšrit,”
8544 9 | bravy, zaručali tri kravy, zaerdžali kone. Popritom ešte aj Uľa
8545 28| povedal nahlas, „dovolíte mi zafajčiť si?”~„Nech sa páči,” odvrkla.~
8546 17| zakrýval jej tvár, ktorá sa zafarbila do červena, vyštípaná od
8547 8 | zakyckaným frakom a bielou zafľakovanou zásterou motal sa medzi
8548 19| previazanej na tyle, hneď zafňukala, utierajúc si oči: „Vy by
8549 28| svojím vážnym krôčikom, zafučí ako kováčske mechy — tak
8550 23| rukou pridržiavať. Vlak zafúkaný snehom. Odbavil som ho a
8551 22| spať,” prehovoril basom a zagánil na mňa.~„A ja čítať,” odvrkol
8552 5 | na stoličku. Potom vstal. Zagestikuloval klobúkom a spravil elegantný
8553 23| vysoké vrchy zôkol—vôkol boli zahalené v nepriehľadnom bielom závoji.~
8554 21| na hlave a hustým závojom zahalenou tvárou. V ruke mala tenký,
8555 28| Pani Rafiková zasa sa zahalila do zamatovej bundy a šomrala: „
8556 3 | vzpieral. Išiel potichu a zahanbený.~„Ale, ale, stryná!” volal
8557 26| vidieť takúto. Ešte by sa zahanbila. Vošla ešte do sadu za domom.
8558 18| bála samotná. Aké je to zahanbujúce! Toľko ľudí, mladých ľudí
8559 24| sa vám?”~„Nezohrieva.”~„Zahasiť ho a neihrať sa s ním. To
8560 26| nimi pomaly a obozretne, zahnala kurence do drevárne. Privrela
8561 21| prstienok z malého prsta a zahodil. Dva razy cengol na podlahe
8562 25| kabát, ale sa potočil a zahodilo ho na druhú stranu dverí.
8563 17| chladná hmla. Lampy kde—tu zahoreli a zasvietili akoby len pre
8564 21| neprezradí, že vás rád má. Zahoríte láskou k nemu? Budete nešťastná?
8565 21| zahovoriť duša mužského, potom zahovorí vaša. Ty mužský mi ukáž
8566 21| nateraz je tak, že najprv musí zahovoriť duša mužského, potom zahovorí
8567 26| okien domu, čo hľadeli k záhradám. Okná boli pootvárané a
8568 27| jedľový, na bielo farbený záhradný stolík maľovala akýsi obrázok
8569 18| nikoho. Mesiac stál rovno nad záhradou. Dlhý tieň komína zmizol
8570 14| zakričal Fraňo. „Verbúnok zahrajte!”~Cigáni zahrali peknú ohnivú
8571 2 | len svoje nervy kurovali. Zahrajú nám aj tu veselé frašky,
8572 11| čas? Prejdeš do kaviarne a zahráš preferans. Treba by bolo
8573 23| A mal som vtedy tú kozu zahrdúsiť; ona je príčinou, že teraz
8574 8 | robiť — ha?”~„Netáraj,” zahriakla ho žena, urazená. „Ani u
8575 2 | pražilo, ako by sa nebol zahrial? Zohrial sa veru do červena
8576 11| opätovne podsudca.~„Nie,” zahrmelo kaviarňou.~„Ďakujem.”~A
8577 1 | prekliati!” vykríkol nahlas a zahrozil päsťou, kráčajúc po hradskej
8578 26| teba, lagan nevďačný!”~A zahrozila sa päsťou k oknu.~Potom
8579 14| A—á—á! Servus kamarát!” zahručalo mi niečo do ucha.~Pozriem —
8580 9 | kone. Popritom ešte aj Uľa zahučala: „Sľúb sa, sľúb sa…”~V toľkom
8581 10| minútu vyskočí spoza pňa a zahúka. Začali smreky. Chvoj jedného
8582 26| zadarmo…~Stolárska dielňa zahúkala na šiestu. Biedna bočná
8583 10| obísť…~Ďaleko v hore čosi zahúkalo a hneď nato prelietlo niečo
8584 1 | Tŕním, za Salašom, lúku Záhumenicu, chalupu. Čo by robil? Načo
8585 28| noci. Strach! Dnes sa už na záhumní prechádzali. On ju držal
8586 21| prechádzajúc sa. Ja si hvízdam. A zahvízdal tenkým vysokým piskotom
8587 14| mu tiekli.~V nôtu niekto zahvízdol po valasky. Hneď zatým ktorýsi
8588 1 | vystupovalo mu na čelo, záhyby nosa plnili sa mu neustále
8589 21| nazdával, že to všetko už zahynulo a prestalo žiť.~Naozaj,
8590 21| povaly, myslel o predošlom, zahynutom, mŕtvom. Tak sa aspoň nazdával,
8591 1 | ale zaplátal by… Majetok zaintabulovaný. Platiť nestačí… Ale stovku
8592 23| tiež zišiel, ten píska. Zajačky ku kozičke… Musím ju odučiť…
8593 5 | ľahšie.”~„Áno, sexšrit,” zajakal sa doktor.~Pán doktor nemal
8594 17| radosti. Od neho, od neho, zajasala by jej duša… Ako by triumfovala…
8595 28| fiflena! Nech si to radšej zaje, veď je žlté ako vosk. Ale
8596 8 | do Extravurštu a tam si zajem.”~Natiahol si manžety, založil
8597 14| nepokazí apetít. Vojdeš a zaješ si. Slovom, musíš vojsť.
8598 21| Oznámenie zasnúbenia Eleny Zakalíkovej so statkárom Zeimom.~„So
8599 24| Zazdalo sa mi, že sa jej oči zakalili. Pozrel som ešte raz v jej
8600 1 | červenými, ustavične slziacimi, zakarpavenými očami, vidiac pánov, pustil
8601 1 | sedliakovi… A aj tak mu zakázal predávať ten krivonosý,
8602 22| sedel predo mnou. Kedy—tedy zakašľal, nahlas zasmrkol a odpľul
8603 9 | si nie ľahkomyseľnica…” Zakašlala očistom a ukázala na Becku. „
8604 8 | vymysleli akúsi čudnú hru. Jedno zakikiríkalo a druhé na to odpovedalo: „
8605 14| ľudia sedeli okolo stola zakladeného buteľkami. Všetci boli červení,
8606 13| Nie.”~„A ja myslím, že základom každej choromyseľnosti je
8607 5 | musela prikrčiť, tak ju zaklalo v boku. Kládla si spočiatku
8608 28| Fatálna vec.”~Chcelo sa mu zakliať, zmrviť v rukách škatuľku
8609 26| sedí, to ani čo by bola zakliata. Nezvábiš ju najmastnejším
8610 15| Anička čaká. Vyjdem hore, zaklopem. Tí sa budú čudovať.~„Prejdime
8611 18| osvetlené a kedy—tedy sa zaknísali vo večernom svetle. Okno
8612 5 | džentry valčík?”~Tanečník čosi zakoktal. Tanec nešiel ani tak, ani
8613 21| aby vyhovel požiadavkám a zákonom spoločnosti, to jest napríklad:
8614 25| tenkom hrdle, mu niekedy zakontroval, hádžuc hlavou, že mu ohromná
8615 21| razy cengol na podlahe a zakotúľal sa kamsi pod posteľ. Skoro
8616 26| udrie ňou o peľasť postele a zakričí, aby bolo ticho, keď začul
8617 23| behá sem a ta, ani slepé. Zakričíš „ašura, mašura!” — už ti
8618 26| tučné prasiatko. Veselo zakrochkalo, vyhodilo zadkom a pustilo
8619 21| ako lásku, ale to zostane zakrpatené, nevyvinie sa.” Ale prečo
8620 25| vejárom na dlhej retiazke, zakrucuje ho okolo prsta a zas odkrucuje,
8621 2 | prostriedku rínku potočí, zakrúti, nebude sa môcť o nič podoprieť
8622 1 | tvári a pozeral, či je nie zakrvavený — nič, nič. Celkom zdravý
8623 9 | Becko?” zhíkla Zuzka a zakryjúc si dlaňou tvár, rozosmiala
8624 9 | lebo sa k oknu odvrátila. Zakryla si zásterou tvár a odklonená
8625 28| ani jeden veselý bod. Nebo zakryté jedným sivým oblakom, z
8626 18| bielučkú. V ušiach, do polovice zakrytých vlasmi, zazrieme veľké korále.
8627 17| Vyhrnutý prám čierneho kožúška zakrýval jej tvár, ktorá sa zafarbila
8628 18| duše, myslel si. Nevie ešte zakrývať city. Čítaš z jej tváre
8629 4 | dvaja a obidvaja čakáme, že zakúria, že rozsvietia… Nechodí
8630 28| Bola zima. Troška som si zakúrila.”~„Bukovým kúrite?”~„Ale,
8631 17| vidieť pokrčeného človeka, zakutraného do zimníka so spustenou
8632 10| zle češe, keď kuvik náhle zakuvikal. Odvoľakiaľ zo sadu šiel
8633 9 | Krídlatá privalila. Nato jej zakvičali zo tri bravy, zaručali tri
8634 28| Oprela sa o múr a hlasne zakvílila:~„Ach, Milka, Milka! Ako
8635 25| zaprášených a sviečkami zakyckaných frakoch. Rozkázali sme si
8636 8 | nakaderenými vlasmi, s ustrihnutým, zakyckaným frakom a bielou zafľakovanou
8637 21| trasú, ako sa trasú, keď zakýva tou radostnou peknou hlávkou.
8638 9 | kus zeme,” zamrmlal otec, zakývajúc hlavou s dlhými namastenými
8639 10| smreky. Chvoj jedného sa zakývala, ani čo by ju nejaká tajná
8640 18| potiahol sa za ucho. Kde sa zalamovalo rukami, celkom naozaj zalomil
8641 26| stolička, na ktorej sedel, zaletela až k dverám. Bola by sa
8642 28| toľko, že ktokoľvek je ten záletník, je obluda. Uráža morálku,
8643 1 | treba by sa bolo obrátiť a záležitosť usporiadať.~Zasa mu bolo
8644 12| koče a mihali sa ľudia, zaliati prachom svetla, kúriaceho
8645 25| nás v našich myšlienkach zaliaty obrus so zvyškami pomarančov,
8646 28| pôjdeme k sudcom. Rozumie sa, zalichotíme im. Budú lepšie posudzovať
8647 14| A čert vie, chcel si sa zalichotiť…”~„To je predsa mnoho! A
8648 15| Čuprík pustil do tuhého zaliečania. Počul, že budú i peniažky.
8649 15| dvercia, až som dnu.~„Ty sa zaliečaš Mariške?” spýtal sa ho raz
8650 11| Budeme sa prizerať a náš duch zalietne do minulosti a bude tancovať
8651 18| zmizol a svetlo plným prúdom zalievalo celé okolie, preplnené vôňou
8652 18| zalamovalo rukami, celkom naozaj zalomil rukami. Raz celkom nahnevane
8653 16| vypil cez tento rok, čo má založené a u koho si dal nohavice
8654 14| zhodil kabát zo seba a založiac si jednu ruku za hlavu,
8655 27| sa o operadlo stoličky, založila si nakríž ruky a dívala
8656 14| proti druhému, narovnali sa, založili si ruky do pása a začali
8657 25| Vymysleli vznetlivosť, záľubčivosť, chladnosť, že sa nájdu
8658 25| stisla na bále… Do mňa je zaľúbená… Zajtra ju vypýtam…”~„Lužete,
8659 25| Pozrite na bláznivého zaľúbeného.” Ukázal na neznámeho mladého
8660 12| lipne celou dušou vnímavou, zaľúbenou, celým svojím zrakom vlažným,
8661 24| plesoch. Vždy s ňou s plným, zaľúbeným srdcom. Neraz nad ránom,
8662 27| aby všetko hľadelo na vás, zaľúbilo sa do vás. A svojimi očami
8663 11| každý, ako sa to hovorí, zaľúbiť. Tak aj pán podsudca, a
8664 13| zatúžil. Zlobný a utíši. Tichý zaluskne prstami. Prišla mi na um
8665 17| mosadzné tyčky a neumelecky zamaľované steny. Začul som, ako sa
8666 14| hviezdy. Dvoje krehkých rúk zamaľuje čiernu plachtu života na
8667 28| Drží ju vždy v hodvábe, zamate, atlase, len aby bola na
8668 28| Rafiková zasa sa zahalila do zamatovej bundy a šomrala: „Strašná
8669 12| golierik blúzy a na klobúk.~„Zamatový červený golierik na čiernej
8670 1 | Zostal pri tom všetkom zamazaný od hlavy do päty a nijako
8671 1 | Zdalo sa, že nedýcha.~„Zamdlel,” povedal mladý s tetrovím
8672 20| dupot. Pribehol pomáhať a zamenil dievky.~Bartuš odobral medicínu
8673 10| Kvitnúce slivky sa stratili. Zamenili ich liesky a mladé duby.
8674 9 | sa do sadu. Keď kuchyňu zametala, už si spievala a myslela
8675 3 | domom, ale bol hrdý, že môže zametať všade. Napríklad z mestského
8676 9 | ráz nevymetú, koľko ráz zametú tanečnú izbu v hostinci
8677 28| polesná.~Rafiková sa na chvíľu zamiatla, no prišlo jej na um, že
8678 5 | Nehanebník akýsi. No počkaj. Zamieňaš si remeslo s kadejakými
8679 12| Neplačte… Iba vás.”~Srdce mu zamieralo v radosti nikdy posiaľ necítenej.
8680 23| ligotavý koč. Cez jeho okná zamihali biele šaty, kytka kvetov.
8681 18| nie! Akože by sa on do mňa zamiloval…? Vošla do salóna. Okná
8682 14| tvojou mysľou. Prídu ti na um zamilované ženské oči, ramená, dom
8683 12| cítim a posievam ním svoju zamilovanú. Iný pre mňa neexistuje.
8684 24| Predstavil som si svoj zamilovaný obrážtek. Sladko mi bolo
8685 11| bále naozaj si ich musíš zamilovať. Im odoprieť niečo bolo
8686 21| ústrety. Privrieť ju silnými zámkami, aby ju neotvoril ani najnežnejší
8687 27| vás, vy zatvorená kniha so zámkou bez kľúča?! Nedajbože riadok
8688 14| ľahučko, veselo. Ste ťažkí, zamĺknutí. Priam urážajúci. Myslím,
8689 7 | Výkričná cena tisíc korún,” a zamočiac pero do atramentu, zasa
8690 10| polnoci farár, čo akési decko zamordoval. Kamenie hádže na okoloidúcich.
8691 1 | si si kravu oslobodil.~„Zamotali ma, prekliati!” vykríkol
8692 21| tých okien skrytý v tieňoch zamračenej alebo bezmesačnej noci a
8693 19| mohutná pani s prísnou, zamračenou tvárou, s akýmsi dravým
8694 4 | Advokát sa usmial. Klient sa zamračil.~„Nie je to do smiechu.
8695 9 | by zlé,” zamrmlal Becko a zamrdal fúzmi, akoby bol glgol z
8696 2 | vecou.”~„S akou?”~Jakub zamrkal očami smerom k úpustu: „
8697 21| ňu. Mäkký okrúhly profil. Zamrznuté kvapôčky v ušiach zo zlata.
8698 21| Náušničky zo zlata, podobné zamrznutej kvapke, ako sa trasú, ako
8699 17| OĽGA (novela)~Zmrklo. Na zamrznutú pôdu sa spustila hustá,
8700 3 | veľká, bruchatá žena so zamúčenou fertuškou a rozcuchanými
8701 6 | ľuďmi?”~„Medzi ľuďmi?” a zamyslela sa.~„Netrápte sa. Poviem
8702 14| keď jej mám dosť. Žena vás zanechá, dievča zaplače, keď ju
8703 23| dlažby mesta, ktoré som zanechal. Videl som v duchu, ako
8704 14| dievča zaplače, keď ju zanecháte. Starosti, svedomie. Z Álp
8705 12| kroky blížiace sa a opäť zanikajúce. Elena dívala sa oknom,
8706 17| Hmla celkom zhustla. V zaokrúhlenom svetle lámp bolo vidieť
8707 21| Chrbátik a krk ešte väčšmi sa zaokrúhlil. Prižmúrené oči sa celkom
8708 22| ktoré sa mu nad obočím zaokrúhľovali. Čierne fúzy mu viseli dolu
8709 8 | väčšej čiastky preto, aby si zaolovrantoval a najmä smäd zahasil. Hostí
8710 22| sa mi vysvetlilo.~Pánovi zapáchali nohy.~Myslel som si, že
8711 18| červenú svinku. Vyňal ručník; zapáchlo od neho parfumom. To utvrdilo
8712 24| jej tváre a možno sa mi zapáči. Uvidím na nej, čo som posiaľ
8713 23| gazdinka. Boh vie, mne sa zapáčila a nemohol som zabudnúť.
8714 12| bola videla ten bledožltý západ. Nad ďalekým pahorkom začali
8715 9 | kotla na sporáku. Slnce zapadalo a blýskalo sa na vyleštenej
8716 15| noc. Mesiac svietil. Cesta zapadnutá snehom, len čo koľaje a
8717 23| kedy—tedy prasklo. Stromy zapadnuté snehom knísali sa na malom
8718 18| vidieť tmavobelasé vrchy západu. Nad nimi nehybne stálo
8719 28| seba. Chodila, krútila sa. Zapäla starému traky na chrbte,
8720 18| predpoludnie práve išla z kostola a zápäť za ňou mladý človek. Prešiel
8721 12| veľká guľa mesiaca. V svetle zapálených lámp tmolilo sa prechádzajúce
8722 4 | doniesli. ,Lampa nehorí.‘ Už by zapálili. ,Piva!‘ Už by si ho mal…
8723 5 | obšúchané prstene a jednu zápalkovú škatuľku. Ako sa tá dostala
8724 14| s lesknúcimi sa obrusmi, zápalníkmi a pivovými tanierikmi. Žltučké
8725 12| bledé hviezdy. Jedna druhú zapaľovali. O pol hodiny žiarili všetky.
8726 19| istý, že si to pán rechtor zapamätá a pri najbližšej príležitosti
8727 19| prehovoril ku gazdinej: „Zapamätajte si na druhý raz… Tento pokrm,”
8728 18| som sa ťa. Čo ustavične zapáraš?” riekla ticho, ale spurne.~„
8729 10| ktosi druhý. Nepozeral ta. Zapchal si uši a utekal ďalej. Vybehol
8730 22| že som si musel prstami zapchať nos.~Až keď som zložil bundu
8731 18| veľkú čiernu mašľu a v nej zapichnutú červenú svinku. Vyňal ručník;
8732 14| chodia, jednako si radi zapijú. Ktože by seba samého zrádzal?!
8733 6 | sa pri víne veselí ľudia. Zapil som si a zaveselil sa. Spievalo
8734 11| vráti stratenú vôľu a raj.~Zapili si. Usilovali sa hovoriť,
8735 8 | Kata?” privítal ju muž, zapínajúc si na hrdle košeľu.~„Zasa
8736 16| národného hospodárstva, zapísal mu skvelú známku. Keď už
8737 25| že 3. marca tohto roku zapísala do svojho denníka aj tieto
8738 16| na krku exekúciu a že mu zapísali nový kabát.~Vo veľkom meste,
8739 3 | kasňu. Notár už—už chcel zapísať novoprišlého výborníka,
8740 14| robíte všetko neslušne. Zapískate všetko.‘ Príde nejaká dáma
8741 21| kdesi dolu v bráne a vše zapišťal v peci, v ktorej oheň už
8742 14| Žena vás zanechá, dievča zaplače, keď ju zanecháte. Starosti,
8743 23| túžba a skoro sa mi chcelo zaplakať. Nikdy nezabudnem na tento
8744 7 | môžete zveriť to vádium… Zaplatí vám to, donesie.”~„Vaša
8745 1 | páni, keď sú páni, nech zaplatia za prekotenie, uvažoval
8746 16| Navrhujem, aby Julo Vrátnický zaplatil desať fliaš tomu, kto ho
8747 3 | ktorá svoje porcie už dávno zaplatila. Apatekár skočil na rovné
8748 21| prečo hreší, prečo nemôže zaplatiť dlžobu, ale keď človek vie,
8749 11| chytili iní.~A mesto sa zaplnilo strašnou zvesťou, že sa
8750 28| ustavične potkýnal a utieral si zapotené hrdlo šatkou. Slúžky hompáľali
8751 20| Červený v tvári a celý zapotený lietal hore—dolu, hrešil
8752 23| Chytá myši. Potuľkáš ju, zapradie. Trie sa o teba, umýva sa
8753 19| polievočku, mliečko, vajíčko, zaprávané kurča, teľacinku, aj potom
8754 18| preniesla obraz i medveďa. Zapravila sviecu, prikryla stolík
8755 25| golierikmi a manžetami, v zaprášených a sviečkami zakyckaných
8756 2 | mladšiemu sluhovi, „choď a daj zapriahnuť do mestskej príležitosti,
8757 1 | Šimle so zablatenými prsami, zapriahnuté v ľahkej žltej bričke, leteli
8758 1 | blyšťala. Vo vedomí, že zapríčinil smrť, zmätene chodil po
8759 18| probovať.~„Vladko, na chvíľku!” zaprosila ešte raz.~„Nepustím,” povedal
8760 21| myslel si pritom.~Elena zaprotestovala.~„To je nie tak. Nie, nie!”
8761 2 | mladá kučeravá podsudcová, zapudrovaná Bety Rišáková. Tie vychádzajú
8762 11| vysokej frizúre sčesané, zapudrované. V očiach ligotanie, na
8763 14| hostinca zazrel som staršiu zapudrovanú ženskú tvár s veľkým účesom,
8764 28| povedala?”~Ale som ju pichla, zaradovala sa v duchu Rafiková. Nech
8765 24| odniesol. Ako sa jej musela zaradovať a ako som sa jej radoval
8766 2 | doktor mal najhrubšie nohy a zarastené prsia. Notár mal modré nohavičky,
8767 14| tri, taký nápoj. Alebo ťa zarazí vôňa gulášteka. Ech, čo,
8768 27| som bol mŕtvy. Prekvapila, zarazila ma. Akási otázka sa mi moce
8769 15| pomiešaný s olejovým ho zarazili.~Čert to ber! myslel si.
8770 8 | jeho pozdrav. To ho troška zarazilo. Prešiel k malému stolíku,
8771 6 | Prečo by som nezarečnil? Zarečnil som na redaktora domáceho
8772 3 | Povedal čosi slúžnemu. Ten sa zarehotal a buchol rukou o stolík.
8773 22| žida.~„Ale ja chcem spať,” zareval odrazu a stiahol záclonku.~„
8774 11| kamarát, močarina. Nieder! zarevem. Kompánia padá do blata.
8775 26| zmiatla.~„Prasiatko ušlo pred zarezaním,” preriekla ticho, „ukradli
8776 15| pestovať vizity. Ordinačnú sieň zariadi si elegantne. Zadováži všetky
8777 11| šťastne a iste. Vedel si zariadiť veci, k čomu mu dopomáhalo
8778 18| cigary. Aký je to človek? Záriečsky sa zas pýši, ako vždy utečie
8779 14| A moje pobočné grošíky,” zarmútil sa pikolo.~„Čože ja tu mám
8780 9 | ani roboty toľko. Aj si zarobí, aj vyslúži, aj má čo jesť.
8781 1 | na ruky, či si môžeš nimi zarobiť… Keby si im tak doniesol
8782 14| A nebol tu náš priateľ Zárožný?”~„Nie, pane.”~„Kde ten
8783 9 | zakvičali zo tri bravy, zaručali tri kravy, zaerdžali kone.
8784 1 | búšilo do boka a spadol, zaryjúc nosom do rozvodneného blata.
8785 14| čiernymi drobnými, hlboko zasadenými očami a veľkého tela skočil
8786 3 | pánov. Ako zúril na nich po zasadnutiach. Videli sme, že sa nedal
8787 4 | vajíčka,‘ a beží.~Zostávame zase sami. Od vzrušenia sa mi
8788 12| Nie je pravda. Ja vás…” Zasekla sa a rýchlo, potichu sa
8789 28| Prestala vnímať. Cit sa zasekol v jej srdci, akoby bol skamenel.
8790 26| kruh a čľupol do mláčky. Zasipel. Akiste mu ho Darinka z
8791 11| tichým, citným čardášom zasipelo slovo oficieri. Súzvuk v
8792 6 | tvár s utešenými očami. Zaslepia sa a nevidia ostatných.
8793 27| pohľad chceli zachytiť, zaslepiť, podmaniť a zaujať. Blýskali
8794 28| zajtrajška dobrý odpočinok. Zaslúži si ho. Tak. A teraz pozrime,
8795 24| gavaliera, hoci by ste si ho zaslúžili. Gavaliera, ktorý by vám
8796 1 | po vreckách, aby si utrel zaslzené oči. „Bolo mi treba poháňať…”~„
8797 4 | sa nevrátil…”~Oči mu zasa zaslzili. Pocmukoval fajku. Tá nehorela.
8798 28| povedať Malinovej. Tá sa zasmeje. Ozaj, musím ísť k tej Malinovej.
8799 17| musí aj ona… Potom sa jej zasmejem ja do očí… Hlúpe kupčisko
8800 12| červený klobúčik… A keď sa zasmejete. Zuby biele, dobré a dosť
8801 8 | Po tomto sa všetky deti zasmiali. Kikirikí. Turek. Smiech.
8802 17| to radosť tak odrazu sa zasmiať nad takým roztúženým pánom.
8803 19| stiahnuc ju k očiam, a zasmrkala.~„Voľáka otrava,” podotkla, „
8804 22| Kedy—tedy zakašľal, nahlas zasmrkol a odpľul si.~Pri drobnom
8805 28| diplom?”~„Nie.”~„Po druhý raz zasnúbená?”~„Nie.”~„Rozsobášená?”~„
8806 12| nepríde.”~„Nuž ale ako? Zasnúbení ste.”~„Vrátim mu prsteň.
8807 21| podlhovastú, uzučkú. Oznámenie zasnúbenia Eleny Zakalíkovej so statkárom
8808 28| sudcu, že je s Malinovou nie zasnúbený, že ju pozná len zo študentských
8809 17| že ju rád, predsa sa len zasnúbi, keby ma aj nevysmiala…
8810 17| tom. A vy?”~„Vy sa chcete zasnúbiť?” spýtal som sa prekvapený
8811 18| rozsvietiť. Nebude môcť zaspať, svetlo má hneď. Svieca
8812 24| druhý deň uvidím, s tým som zaspával…~„Ej, duby, duby, zelené
8813 24| len keby nie s ňou. Ona zaspieva vysoko, hlasno, tenučko.
8814 24| si rozkážete?”~„Ach, čo! Zaspievajme vašu.”~„No teda!”~„Začnite!”~„
8815 14| bratia jednej rodiny…”~A zaspievali sme i my.~Radosťou nám duše
8816 24| mňa vyberú, hútal som, akú zaspievam? Len keby nie s Elenou.
8817 24| som v prostriedku. No, čo zaspievať, čo? Chytro, chytro! Len
8818 26| kolembalo sem a tam i vtedy, keď zastalo pred paňou, očakávajúc jej
8819 15| sú elegantné a driečne.~„Zastaňte pred kulínovským domom.”~
8820 15| to? A ja by mal vlastne zastať pred skliepkom, kde ma Anička
8821 12| nad ústami sa na chvíľu zastavovali a tiekli ďalej.~„Čo ti je,
8822 19| odkvapom, v belasej tlačenej zásterke s bielymi bodkami a takej
8823 16| ponúkol cigarou a Z., pomýliac zástoj, ju prijal. Daňovský, profesor
8824 15| musím oženiť.~Vyobliekal sa. Zastokol klinček do kabátovej dierky
8825 5 | vodové, ale veľké a do dĺžky zastrihnuté… Musím na ten bál… Áno.
8826 3 | o stolík… a kým si notár zastrúhal ceruzku. Konečne však utíchli
8827 21| cifierky a dlažba boli zasypané snehom. Na plagátovom stĺpe
8828 4 | trpezlivý… Aký by to bol výtečný zať, myslím si… Odbilo osem.
8829 5 | pracovať. Preto keď len mohol, zatajil svoje remeslo, a kde ho
8830 28| Miluškinej izby. Tu bola tma. Zatajila dych, či ju počuje dýchať.
8831 14| so všetkými. S každým si zatancoval, s každým sa objal a bozkal.
8832 19| mrákava prebiehala mu hlavou a zatemňovala mu mozog. To bola tá stužka,
8833 14| zachmúrené ráno. Nebo sa zatiahlo celé popolavým oblakom.
8834 10| na krajinu. Všetko bolo zatiahnuté riedkym tmavomodrým závojom.
8835 1 | ich do svojej izbičky so zatiahnutými fotelmi a posteľou. V izbe
8836 21| Bystro zahovorila a odrazu zatíchla. Opätovne sa červenajúc.~„
8837 21| strechy. Ich čvirikanie zatíchlo, len kedy—tedy ohlásil sa
8838 11| roztrepotali, že museli zatíchnuť na pár minút.~„Olinka, mám
8839 14| Bol podvečer. Po dlažbe, zatienenej rozvetvenými a páchnucimi
8840 19| očami, hlboko pod čelom zatisnutými, ako sedliacke okienka pod
8841 21| fotografiu do zásuvky a zatisol kolenom.~„Odpočívaj v pokoji!
8842 21| ním s bielym slnečníkom.”~Zatlačil cigaretu do popolníka a
8843 11| sa začudoval, ale poznove zatľapkal rukami a zakričal: „Prosím
8844 14| dodrúzgať, pre karty si vedomie zatratíme, ale víno, páni moji, hovorím,
8845 7 | stolom. Očistom si odpľul a zatrel čižmou.~„Roľa Cimenná!”
8846 1 | skrčil v kolene. Potom sa zatrepal v bahne ako ryba na suchu,
8847 9 | ty, Zuza, toľko onačíš,” zatrepotala chytro jazykom mladšia sestra
8848 26| z celej sily, až sa okná zatriasli. Muž ešte spal. Spod periny
8849 1 | chcejúc potlačiť pohnutie, zatrúbil do šatky, sťaby si nos čistil.
8850 3 | sa. Keď zabubnovali alebo zatrúbili na šturmu, odhodlane hnal
8851 8 | hluchý… A hľa! Slúžny tiež zaťukal penicírom na poháriku a
8852 15| veselého života. Človek zatúži po tichom rodinnom živote.
8853 18| krásne, tak náruživo ľúbiť, zatúžila zrazu. Keby tak človeka
8854 5 | obchodu,” zamrmlal pán doktor, zatvárajúc asignáciu do stolíka.~
8855 22| Prskal, zlorečil, skákal, zatváral okno a spúšťal záclonku,
8856 2 | ešte za chvíľu otvárali a zatvárali ústa, potom sa odrazu udreli
8857 2 | tomto čase začali otvárať a zatvárať ústa.~„No, blázni,” hundral
8858 27| napríklad vy. Ale vás, vás, vy zatvorená kniha so zámkou bez kľúča?!
8859 14| Javor.~Praštil všetkým.~Zatvoril obchod.~Zmizol…~Bol podvečer.
8860 27| to blazeovanosť, či akýsi zatvrdnutý smútok. Zdalo sa mi niekedy,
8861 11| sa a dal svojmu buršovi zaucho. Hehehe… Spravili sme päťdesiat
8862 16| fajčí, ani čo by sa chcel zaúdiť. Je mu do zúfania: treba
8863 9 | lebo sa ho aj jej rodina zaujala a bol dobrým gazdom, vdovec
8864 19| na um, ako sa pán rechtor zaujímal o jeho zdravie cez chorobu.
8865 28| neimponovala. O koho sa zaujímala, ten nemohol byť prostý
8866 11| srdcami gavalierov. Dámy sa zaujímali o iných, nie o nich.~Naozaj
8867 27| treba povedať? Vidí, že sa zaujímam, chodím…~„Nie, slečna,”
8868 27| predsa vás niečo zaujíma. Zaujímate sa jedine o seba. Náramne
8869 21| romantizmom. Spravil ju zaujímavou. Vozvýšil nad ostatné, pre
8870 18| hlavou.~„Raz som mal jeden zaujímavý prípad,” začal hneď starý
8871 27| čítali, zaiste veľmi málo zaujímavých kníh by ste pre seba našli.
8872 21| jedným, duševným, hlbokým záujmom o tú druhú osobu. Musí byť
8873 21| potreby, nemá príčinu a je bez záujmov a len s jedným, duševným,
8874 24| ideme, lebo nám napnú nervy, zaujmú myseľ a rozprúdia krv. Tak
8875 27| je to jedno. Len troška záujmu keby som videl, troška teploty
8876 8 | firmu. Povinný je chrániť záujmy firmy. V takom prípade,
8877 27| Opätovne som zamĺkol a zaumienil som si zasa, že budem čušať.
8878 12| odišiel.~Akosi si vtedy zaumienila, že nebude otrokyňou. Nevydá
8879 5 | hodiniek, dve zaprášené zaušnice s červenými sklíčkami, štyri
8880 24| ustavičná myšlienka… Všade mi zavadzia. Nepohodlne mi je pri nej
8881 16| jedenásť hodín večer a stoly sú zavalené prázdnymi fľašami.~Každý
8882 2 | jemná hodvábna šatka. Tento závan prírody vlnil drobnú oziminu
8883 15| do dierky, triasol sa a zaváňal. Však ony u Kulínov bývajú,
8884 27| povetrí bez vánku. Murovaná, zavápenená ohrada záhrady až slepila
8885 14| sedávala pri okne, ba i v noci, zavčas ráno a značila, značila
8886 26| či sa domyslela niečím sa zavďačiť? Horkýže! Keby nie tých
8887 4 | doma. Čímže sa pytačovi zavďačíte? Dobrou večerou. Nech vie,
8888 17| odbilo sedem… Treba si ešte zavečerať a odieť sa na koncert. Ale
8889 18| dcéra. Ja, reku, slečna ma zavedie. Preto bol som taký smelý.”~
8890 6 | veselí ľudia. Zapil som si a zaveselil sa. Spievalo sa, zaspieval
8891 12| svetlom blikotali dva lampáše, zavesené niekde nad stajňou, ďalej
8892 25| podlomených nohách sa kolembal. Zavesený kabát na pleci sa zošuchol
8893 18| štvrtku kretónu, už jej zavesia na krk Marku, starú kuchárku.
8894 9 | famílie pochádzajúcemu na krky zavesili. Navešajú na ne všetky možné
8895 1 | ľavá, božemôj… Moja žena… Zavezte ma domov.”~Hlas mu znel
8896 22| hvižďal a kde zamietol, kde zavial cestu. Okolo nás podchvíľou
8897 18| alebo či je nie kniha zle zaviazaná. Desať strán nikde. A tak
8898 28| stoličku. Pri obede ti musím zaviazať plachtu okolo hrdla, aby
8899 25| koketiek… Zbadal niečo? a teraz závidí.~„Daj jej pokoj,” zavolal
8900 28| Hovorím.”~„Ach, to vám závidím. Môžete v pôvodine čítať…
8901 3 | Čoby bolo! Kto je poctivý, zavidna ide domov. Trafí aj bez
8902 11| tíchol, až umĺkol. Tanečníci zaviedli tanečnice na miesta. Vytiahli
8903 1 | advokátovi. Bankový sluha ho zaviedol až ku dverám… Ďuro zaklopal,
8904 14| akí ste vy mladí! Neviete zaviesť diškurz ľahučko, veselo.
8905 14| hlúpy. Zabudnete, že je závisť na svete a že máte nezaplatenú
8906 28| nebude mať. Ech, budeže to závisti!~Dr. Jaroslav Brveník medzitým,
8907 11| ručičkách. Odrazu svornosť zavládla medzi nimi. Prv si závideli
8908 11| skrsli v srdciach. Smútok zavládol srdcami gavalierov. Dámy
8909 17| Nik… Nazrel som aj cez zavlhnuté sklené dvere do obchodu,
8910 4 | zemiakmi a škračkami. Demikát závodí s bielou kávou, ako dve
8911 23| zahalené v nepriehľadnom bielom závoji.~K večeru prestal padať.
8912 3 | mestský oldomáš, vždy ho zavolá. Čo by sa ťahal s ním za
8913 20| Ty, Bartuš, treba Rypáka zavolať. Ten sa vyzná,” pokračovala, „
8914 18| Bože, ako vonia tá bazička. Zavoňala niekoľko ráz a zadívala
8915 2 | Konečne raz skutočne dostal závrat a musel sa oprieť, navidomoči
8916 11| trúbu. Pod samými oknami zavreskla. Neúprosne, strašne znela
8917 11| znechutili. Čardáš ešte raz zavreskol, potom tíchol, až umĺkol.
8918 1 | podobné zavýjaniu. Do tohto zavýjania plietol meno ženy Verony
8919 1 | zverské, divoké zvuky, podobné zavýjaniu. Do tohto zavýjania plietol
8920 14| si jednu ruku za hlavu, zavýskol a začal preberať nohami…~„
8921 28| nehanebnosť! Toľká bezočivosť!” zavzdychali panie.~„Koketka. Hnusná
8922 18| Škoda.~Ticho sa zdvihla, zavzdychla a pobrala sa za Vladom.
8923 11| keby tak niečo sladké bolo, zavzdychneš. Už máš mrazené. Takí ľudia.
8924 21| nepokračovala. Len po chvíli opäť zavzdychnúc a letkom pozrúc na Čurína,
8925 11| hovoriť a pozerať do očí a zavzdychnúť. Pomocník Ježného už šuchal
8926 19| zaliate čelo… „Och, cholera,” zavzlykala, „i pána rechtora drží…
8927 21| bola mračná, nemesačná noc, zavše zašiel pod samé okná, zastal
8928 27| mäkkosti. Mne zakaždým sa zazdávalo, že svieti v nich jej napolo
8929 22| Ledva som vytiahol notes a zaznačil do neho výdavok, pričom
8930 24| Na kameni kameň.”~Salónom zaznela ťahavá, sentimentálna pieseň:
8931 25| zápach. Veselý hovor a smiech zaznieval smutnou sieňou, poháre štrngotali
8932 13| zaľúbené. V šum a smiech zaznievali tóny cigánskej hudby. Pretŕhal
8933 12| prebehol koč. Zdola zďaleka zaznievalo dunenie basy a niekedy slabučký
8934 14| ozvali sa kroky. V tieni zazreli sme hrubú nízku postavu
8935 18| polovice zakrytých vlasmi, zazrieme veľké korále. Okolo hrdla
8936 21| dôveruje. Potrebovala ho len zazrieť pod svojimi oknami, vidieť,
8937 5 | znamenalo poklonu, mäkko zašeptal svoje meno, prosiac hneď
8938 26| Vrátila sa, ako prišla, zašeptala: „Strakavých niet.”~„To
8939 5 | hlboko sa nahol k zemi, ale zašeptať celkom zabudol.~Hneď nato
8940 18| Dovolíte, aby sme šli spolu?”~Zašibrinkoval paličkou v ruke, pohodil
8941 25| veľkodušní, krutí, ale zaškrabni ho po paprčke, raz, dva,
8942 28| dnu smiech a veselá vrava. Zašlé sladké chvíle prichádzali
8943 6 | Ináč by nešepkala.~Slnce zašlo za hory. Chlad čoraz príjemnejší.
8944 20| Spravil len kríž nad kravou, zašomral, stiahol krave kožu na jednom
8945 15| papučiach, odetý v čiernych zašpinených šatách.~„Štamperlík koňaku.”~„
8946 27| drevený.~Voľačo v záhrade zašramotilo. Prvá zdvihla hlavu a šla
8947 20| druhou dierkou nosa a zas ju zaštopľoval a potriasol tekutinou a
8948 12| nohami v tanci. Niekedy zaštrngali poháre zo susednej, kde
8949 24| kabátika. Papier na nej zašuchotal. Skoro sa naľakala… Ako
8950 10| chladný aprílový vietor a zašumel vrchom krátkeho žita, rozprestierajúceho
8951 4 | O siedmej večer Malvínka zašvitorí: ,Nech sa páči do jedálne.‘
8952 28| vlastne k ševkyni vybrala.~Zaželajme jej do zajtrajška dobrý
8953 23| kúpila?”~„Ja.”~Skočil som, že zaženiem niekam toto protivné zviera,
8954 11| nemilovať. Ako odoprieť, čo si zažiada. Ach, oficier? Civil je
8955 15| ženičku…~Čuprík znova si zažiadal mať pred sebou svoju vlastnú
8956 19| farár.~„Čo vám teda, čo?” zažialila a odvrátila sa k oknu, aby
8957 11| zlatými hviezdičkami. Očká zažiarili, ústa sa usmiali, srdiečko
8958 10| nemôže byť farár, ako býval zaživa. Ak sa ukazuje, nemôže mať
8959 1 | mu počal hlas slabnúť a zažmúril oči. Zdalo sa, že nedýcha.~„
8960 21| Prižmúrené oči sa celkom zažmúrili a dievča, nahnuté k nemu,
8961 21| sa to nedá.~Akože pôjdem? Zbadajú ma. A zima ho už drvila.
8962 19| spolu.”~Učiteľ sa obrátil a zbadajúc farára, vrátil sa k nemu.
8963 24| povedzte rovno! Všetci zbadali, že sa ma tak stránite.
8964 28| je to akási pani!”~A tu zbadáte i elegantnú zamatovú bundu,
8965 5 | pod pazuchu a ako zmyslov zbavený utekal domov. Ani sa nevrátil.
8966 28| Keby sa taký nedostal, zbavil by aj umelec. Len nie človek
8967 5 | čosi dešperátne. Ako sa ho zbaviť, aby nemuseli dať košík,
8968 21| čierne, suché a smutné, zbeleli od nalepeného snehu. Vrabce
8969 28| sa spamätala a začala sa zberať. To sa vie, že pri obliekaní
8970 6 | k opustenej studničke a zbierajú chrobáky alebo králiky.
8971 23| mladú ženu. V prvé týždne zbierali sme králiky a naivne spytovali
8972 13| myslíš, dá sa od zvedavosti zblaznieť?”~„Nie.”~„A ja myslím, že
8973 3 | Sám myslel, že sa mu žena zbláznila.~„Tu som. Čo chceš? Čo sa
8974 2 | by sa všetci traja boli zbláznili, nemôže byť, pomyslel si
8975 20| skúmal gazdinú bedlivo, kedy zbledne, kedy ju začne krčiť, kedy
8976 21| nej na kanapu, obrátil jej zblednutú, temer nežijúcu tvár k sebe.
8977 23| a rozmýšľal som, ako sa zblížim k žene a čo jej poviem?
8978 20| tmavožltou tvárou a zlými zbojníckymi očami, v súkennej bielej
8979 19| zvoľna pokyvujúc hlavou zboka nabok. Cítil sa už zdravý
8980 16| pečať, utvorí sa profesorský zbor. Každý z nás bude reprezentovať
8981 1 | je. Nedá sa. Peňazí niet. Zborgovať nezborgujú… Myslel si, že
8982 11| podmanil celé mesto! Každý ho zbožňoval, a dámy najviac, najmä slečna
8983 18| Zbojníci ho pustili. Kľačia. Zbožňujú ju. Očarila ich. Sladučký
8984 26| perom a sadnúc na jabloň, zdal sa medzi halúzkami ako nejaký
8985 17| svetle bledé, a celá tvár zdala sa mi vážna, tak odrazu
8986 18| príde z kuchyne. Bude sa zdať, akoby ona bola robila večeru.
8987 27| niečo poviem.~„Taká sa mi zdáte,” končil som. „Je to síce
8988 21| klavírovej hre Čurín zrovna sa zdesil, že by rád od nej pohľady
8989 14| spadnete, trápite sa. Kôň môže zdivieť, koč sa dodrúzgať, pre karty
8990 24| dlane, prsty. I jej hlas je zdĺhavý a plačlivý. Belasá toaleta
8991 12| Stratilo sa mi.”~Kráčal zdĺhavým krokom smerom, kam odbehol
8992 20| môže to byť jed… Krava zdochne… Takto ju popreháňame… Dá
8993 2 | kým sa osmelil ísť ďalej.~Zdôveril sa s týmito pocitmi aj mestskému
8994 13| kto si.”~„A keď nie?”~„Zdrapím ti masku.”~„To o tebe neverím.”~„
8995 15| k Nataške… Je to dievča zdravé, pekné a gazdovité…~A zapálil
8996 9 | mladému, hodnému, poriadnemu, zdravému, z dobrej famílie pochádzajúcemu
8997 2 | poézia je, čo vravíš.”~„Čoby. Zdravoveda… Vieš čo? V júni začneme
8998 15| hlučne. Len slečny boli akési zdržanlivé a chladné. Starý Kulín vedel,
8999 6 | robí?” vykríkol som s dávno zdržiavanou zlosťou. „Potvora! Tebe
9000 28| šmariť ju do blata. Dáma ho zdržovala. Len fúkol nosom od hnevu.~„
9001 20| Skutočnosť)~U Bartušov zdulo kravu. Keď to mladšia dcéra
9002 20| pokračovala, „u Žľabiaka pichol zdutej krave nôž do boka a bolo.
9003 11| karty. Ostatní usmiati a zdvorilí vnášali tanečnice.~„Napravo,
9004 22| poklepem ho úctivo po ramene a zdvorilo požiadam, aby sa obul. Keď
9005 13| ruku, „tvoj brat je veľmi zdvorilý.”~„I toho poznáš?”~Zahrali
9006 21| Iste večerajú, myslel si. A Zeim je tam. Díva sa na ňu, možno
9007 21| šviháka, zviedli ju slová Zeimove, zviedli moje a Elenka,
9008 2 | medzi brehmi, ktoré sa už zelenali novou bledozelenou trávou.
9009 24| zaspával…~„Ej, duby, duby, zelené duby,~zelená dubina…”~znelo
9010 19| vidiac farára na foteli skoro zeleného s odvisnutou hlavou pri
9011 13| lampy. Na stenách vchodu sa zelenela čečina a roznášala svoju
9012 15| tým všetkým vysoké voľné zelenkavé nebo skoro celkom bez hviezd.~
9013 4 | tŕňovú palicu aj s plochým zelenkavým klobúkom zložil do kúta
9014 26| Atrament sa rozlial po zelenom súkne. Dievča zostrašené
9015 23| ich a spievali spolu Cez zelenú lúku voda tečie. Neraz,
9016 4 | Na bruchu kolembal sa na zelených šnúrach cez krk prehodených
9017 3 | sedeli páni okolo dlhého, zeleným súknom obtiahnutého stola
|