15-chomu | chopi-drich | driec-hosti | hotel-kolky | kolok-macat | macha-najje | najkr-neohr | neopa-nosu | notar-osi | osik-podlo | podlu-posti | posto-punkt | pupa-sihon | sile-stryn | stud-ukazo | ukazu-vrask | vrata-zachy | zacia-zelen | zemet-zalud | zaluz-zurna
Part
9018 26| nahnevaný, „dom sa rúca, či je zemetrasenie?”~„Všetky kurence nám skapali,”
9019 18| dva zemiačiky.~„Ešte jeden zemiačik. Do tretice.”~„Ďakujem.”~„
9020 18| vzalo kúsok pečienky a dva zemiačiky.~„Ešte jeden zemiačik. Do
9021 4 | pomocou susedy na mrvance so zemiakmi a škračkami. Demikát závodí
9022 20| večeral. Ani lyžicu nevyňal zo zemiakovej polievky, ani si ústa neutrel.
9023 26| priateľov, zverolekára Tuliaka a zemského pána z Obnecoviec Ožikoviča.~
9024 3 | tvárou ako vysušená slivka; zemský pán Hubert s dlhou šedivou
9025 1 | pred týždňom kravu a býčka zexekvovali, a bolo by zostalo aj na
9026 24| prišlo mi na um, ako som zháňal portýra v hoteli, kto by
9027 14| A žena, že za kým sa to zháňam vraj v tej odpornej krčme,
9028 27| krásny na origináli, čo ho zhľadúvate tam niekde v záhrade? Vždy
9029 19| desiatku… Striasol sa od zhnusenia… ľa, hnusí sa mi jedlo…
9030 13| Glück!”~„Ale, krásna maska, zhoď tú larvu,” vravel brat.~„
9031 19| krajností prešla láska a zhoda medzi pánom Červeňom a pánom
9032 1 | doktora,” kričal pán v bunde, zhodiac čapicu a utierajúc si teraz
9033 28| nie, nemýlite sa.”~„Že sa zhodneme, nie?”~„Áno, a tým skôr,
9034 11| už len s ním.”~Srdce mu zhorklo.~Prešiel ku slečne Marienke.~
9035 11| pre jedno jablko. Život zhorkol, tvár sa zapotila, a predsa
9036 1 | vrecku, keď sa chceš s nimi zhovárať. Hľadajú statočnosť vo vrecku
9037 26| ktorou sa ty celé hodiny zhováraš cez plot v záhrade.”~„Darinka?”
9038 21| nedívala. S naklonenou hlavou, zhrbená, ruky držiac v mufe na kolenách,
9039 12| stole. Rodičia našli ju zhrbenú s dlaňou na očiach. Dlho
9040 21| a keď sa publikum počalo zhŕňať vo foyeri, vyšiel rýchlo
9041 16| ho vytrhne z pomykova!” Zhrnul briadku do dlane a zdvihnúc
9042 1 | zhromažďovali sa kvapky a tiekli zhrnutým krajom, kvapkajúc mu pred
9043 1 | strieške končitého klobúka zhromažďovali sa kvapky a tiekli zhrnutým
9044 18| aké holé. Ten obrážtek! Zhrozila sa. Lovec so zajacom na
9045 22| bol spamätal, odrazu som zhúkol na agenta: „Obúvajte sa,
9046 2 | mestskému sluhovi, „len zhurta na nich, aby sa hneď a zaraz
9047 17| Nič. Ticho… Hmla celkom zhustla. V zaokrúhlenom svetle lámp
9048 10| liesky a mladé duby. Tieň zhustol a čochvíľa obklopila ho
9049 17| topánky. Nos, brada, škrane ziabli. Hmla sa mi titlala pod
9050 15| budem celý deň? Ale čaju sa zíde vypiť. Zima.~„Donesteže
9051 19| vyponosujú, keď sa náhodou zídu, tieto dve sa naschvál schádzali,
9052 15| po polnoci. Bola krásna zimná noc. Mesiac svietil. Cesta
9053 21| kancelárii.~Šero včasného zimného mrku sa už vkradlo do chyže
9054 6 | steny náš kráľ s kráľovnou. Zimnej krajinky a lovca, ako sa
9055 19| kým mu chrbtom prebehla zimnica, na čelo vystúpil studený
9056 25| hlave a preveseným žltkavým zimníkom na ľavom pleci. Opretý o
9057 26| roztrhnutým rukávom, so zimnými papučami na bosých nohách
9058 23| drahé, ale aspoň jedno. Na zimu budeme mať jaterničky a
9059 14| je proti reguli. Škoda. Zisk. Ubíja dušu, ducha, srdce.
9060 15| Potom domov?”~„Domov.”~„To získa naša spoločnosť.”~„Ach,
9061 22| stratil a chcel som ho znova získať. Okrem toho aj smrad bol
9062 5 | Odrazu pánu doktorovi sa ziskrilo v očiach. Hmla padla mu
9063 17| Smiešne.” Zasmiala sa a zívla pritom pár ráz plecami. „
9064 7 | vystierajúc údy, hlasno zívol. Richtár prešiel od suda
9065 28| atlase, len aby bola na zjedenie. Božechráň fliačik na drieku
9066 28| núkala. Ledva som jeden zjedla — také obhorené. A tá torta!
9067 19| lacno a pani rechtorka už i zjednala putňu za korunu. Bola celá
9068 27| neodsácali.~I mňa iba tieto oči zlákali. Pre ne som sa k nej priblížil
9069 11| kostola vejár s perami na zlatej retiazočke. Slečna Viera
9070 16| zlatky, z toho vstupné jedna zlatka, dve fľaše piva šesťdesiat
9071 16| nemusí počítať: mám dve zlatky, z toho vstupné jedna zlatka,
9072 28| robí tá kopa ďateliny pred zlatníckym výkladom. Pozriete od chrbta,
9073 14| leješ do seba, ale s ním i zlato lásky, viery, nádeje. Neľúbiš?
9074 12| jedna s druhou v úžiaci sa zlatý pás. Dlhé rady číslovaných
9075 15| mladučkí. Starý spieval. — Čmud zlého tabaku a cesnakový smrad
9076 19| zapálil sviecu. Potom zadkom zliezol z postele a zhrbený prešiel
9077 13| zvukmi! Netúžiaci zatúžil. Zlobný a utíši. Tichý zaluskne
9078 6 | duši, ktorý sa premenil na zlobu. Tieto baby naozaj chcú,
9079 26| hus, kurence… Musí vykutať zlodeja. Musí, a čo by bol pod zemou.
9080 26| veru povedať: ,kistihand‘. Zlodejka!”~„Netáraj! Máš dôkazy?”~„
9081 26| byty na konci dediny medzi zlodejmi a Cigánmi… Tá bosorka u
9082 1 | dvesto korunami, čo dostal za zlomenú nohu. Hlásil sa v banke,
9083 1 | napríklad ruku alebo nohu zlomiť, nedajbože brucho pritlačiť
9084 22| pančuchách ako divý. Prskal, zlorečil, skákal, zatváral okno a
9085 25| desiaty raz ho iste rozhodí zlosť a i najsmelší sa uchýli,
9086 6 | prikrývadlo. Smial som sa v zlosti a zacengal na Zuzku. Odkážem
9087 13| pozhadzovali.”~„Nemožno.”~Zlostil som sa na brata, ale ma
9088 16| videli krásne svedectvo o zloženej skúške. Že ich oklamal,
9089 3 | vstal pán notár Žilinský a zložiac okuliare, vysvetlil, že
9090 27| bola teplejšia… Bože drahý! Zložila svoju hlavu na moje plece.
9091 20| žid s tmavožltou tvárou a zlými zbojníckymi očami, v súkennej
9092 1 | Barbory.~Tučný pán zasa zmäkol a chcejúc potlačiť pohnutie,
9093 1 | vedomí, že zapríčinil smrť, zmätene chodil po izbe a súril doktora.~
9094 18| trafím. Chcete?”~Badal jej zmätenosť a cítil akúsi sústrasť k
9095 18| preto, aby som nevidel jej zmätok. Chúďa!~„Pôjdem za vami,”
9096 3 | včely, keď sa roja. Šum sa zmáhal.~Bolo počuť aj výkriky: „
9097 20| len nič nestalo.~„Ja by sa zmárnila,” skončila s navlhnutými
9098 17| hlas. Prisilil som sa a zmenil ho v posmešný.~„Ale vy zle
9099 24| zmeny? Veď som ju rád videl. Zmenila sa? Veď predtým bola tá
9100 24| nebude. Len kde je príčina zmeny? Veď som ju rád videl. Zmenila
9101 21| tvár jej akoby sa bola zmenšila a oči zväčšili. Chytila
9102 26| Domáca pani sa začervenala a zmiatla.~„Prasiatko ušlo pred zarezaním,”
9103 21| I on by sa ešte väčšmi zmiatol. Nemôžem hovoriť, myslel
9104 15| To je na dlani. Ako to zmierniť?~„Radi by sme divadlo,”
9105 21| uštipla si ma, jašterička, zmijka radostná a ja som ťa nemohol
9106 11| Alarma!”~Ôsmi oficieri zmizli.~Osem tanečníc zostalo stáť.~
9107 21| vezmem. Potom oduševnenie zmizne a ja nič necítim voči tej
9108 2 | boženíkovi… Veru… Aby ma zmlátili,” protestoval Jakub a odstúpil
9109 17| znak poďakovania. Zasa sme zmĺkli a neprehovorili viac slova
9110 2 | neurčitý pocit strachu sa ho zmocňoval, keď prechádzal cez jeho
9111 21| odohnať, čo ju obvíja. Treba zmôcť seba vlastnou energiou.
9112 21| neprezradil, či by sa u nej láska zmohla, pozrela na mňa tak, ako
9113 8 | Košeľa premoknutá, ani čo by zmokol. Vypil zo desať pohárov
9114 2 | sluhovia so šabľami.~Richtár so zmrašteným obočím prezrel zástup.~„
9115 5 | duchu sa usmieval.~Pomaly sa zmrkalo. Ani sneh už nerobil kruhy
9116 21| trhla sa a potom akoby bola zmŕtvela. Celé rameno ochablo. Hlava
9117 28| Chcelo sa mu zakliať, zmrviť v rukách škatuľku a šmariť
9118 12| obočiami a blýskavými očami. Zmyselná nervozita opanúvala všetky
9119 5 | Šuchol frak pod pazuchu a ako zmyslov zbavený utekal domov. Ani
9120 3 | Deň je na svetlo…”~Takto zmýšľali všetci jednoduchí výborníci.
9121 3 | druhom boku notár, ktorý značil prítomných pánov; kupec
9122 14| papiera som odhalil. Samé značky a mená. Známe mená. Celý
9123 26| rybami sa jej snívalo. To znamená starosť.~Pritisla gombík
9124 11| Odpusťte, ale…”~Čo to má znamenať? Košík? Opovrhnutie? pomyslel
9125 6 | slečna, museli ste mať znamenitého učiteľa…”~„V čom?” pýtala
9126 26| mal prázdny pohárik, bol znamenitej vôle.~„Prrassacina!” vykríkol
9127 6 | Cvrčky. Krása, cit, láska. Znamenitý majáles to bol…~Ľahol som
9128 12| voľne rozprávať?”~„Starí známi. Prečo nie?”~„Nenahneváte
9129 16| hospodárstva, zapísal mu skvelú známku. Keď už i Krkavec podpísal
9130 27| čomsi osobitnom, výlučne jej známom. Nevidel som ju nikdy nadchnutú,
9131 21| pritom. Tie prvé týždne ich známosti. Sedávali v okne a hovorili
9132 22| polami bundy. Zápach mi bol známy. Voľakedy som už mal šťastie
9133 14| ženské oči, ramená, dom so známymi oknami. Ty sa tam zajtra
9134 21| Čurín ešte lepšie chcel znázorniť svoju filozofiu. Vytiahol
9135 14| nemajú čo robiť, klebetia, znášajú nepravdy. Vkusná žena to
9136 2 | slávnemu predstavenstvu… Takto znebezpečovať ľudí…! Ak im tak napadne
9137 3 | prijalo v preliminári? Akože zneli účty ohľadom osvetlenia?
9138 12| bedač. Môžu ma len preto znenávidieť. Keď nie iní, ale rodina
9139 28| hlavné. Čo chýba k úplnému zneniu môjho mena.”~„Nejaké naďfaluši,
9140 18| ich koncipient. Elenka sa znepokojila. Iste sa bude zasa červenať.
9141 23| Nepovedal som nič, ale ma to znepokojilo. Čo to tá žena ešte nazháňa?
9142 23| Len čo gagoce daromne a znepokojuje ťa.~Ale nič som nepovedal.~
9143 15| za druhým každého, kto má znesiteľnú tvár. Bude sa treba priblížiť
9144 21| ulici žiaľu a túžbam svojej zneuctenej, pošliapanej duše, a čím
9145 4 | Varí demikát a kávu. To je znevažovanie. Povinná je muža napomáhať
9146 21| chce ju vidieť nešťastnú, zničenú, biednu, pošliapanú, ešte
9147 21| a ako je dnes nešťastný, zničený, biedny, pošliapaný, nízky
9148 14| v ňom kocháme. Váš dych zničí kvety mrazu na tablách a
9149 9 | ako čo by ju boli z már zniesli. Skôr sa podobala ruži,
9150 9 | Zuza,” povedala vážne, so zníženým hlasom Uľa, „ešte raz sme
9151 12| bukréta. Hneď mu vystúpi znoj na čelo a utiera sa bielou
9152 21| stane sa ťažší. Víťazstvo, znovuzrodenie,” pohundrával si a čakal.~
9153 21| zvierajú i po pohanení. Potom znovuzrodenú zocelenú neniesť ju prvej
9154 26| teľaťu obránila. Netreba jej zobák obstrihovať, ani sa nedotkne
9155 7 | budeme licitovať… Ale kravu zoberiem, lebo ju musím priložiť
9156 22| tienidlo lampy. Keď som začal zobliekať bundu a sťahovať pravý rukáv,
9157 18| chýba. Tú treba zriadiť. Zobrala sa a vyhľadala Marku.~„Kde
9158 27| hlava nemohla do odpovede zobrať. Nie som ani prvý, ani posledný.
9159 6 | spýtať Zuzky.~Ráno zavčasu ma zobudili dávno nepočuté hlasy. Baranca,
9160 26| nohách vyšla von.~Kvokanie ju zobudilo.~„To zasa tá stará bašta
9161 19| rýchlosťou. Myslel si, že sa musí zobudiť a že sa už aj zobudil, ale
9162 11| ostatné dni. V deň bálu sa zobudíš včaššie, ideš včaššie do
9163 17| neodvracala. Začalo sa v nej čosi zobúdzať.~„Prečo ty tú Aničku zavádzaš,”
9164 22| najprv vyzlečiem zimník, zobujem kapce a len potom ho o to
9165 22| to požiadam. Keď som si zobul aj kapce, prišlo mi na um,
9166 22| videl, že je neznámy pán zobutý. Ležal iba v čiernych vlnených
9167 21| pohanení. Potom znovuzrodenú zocelenú neniesť ju prvej babe v
9168 21| tablice, nepozorovaný ju zočil, ako spúšťa záclony, ako
9169 28| biely kamín. Ale nemal čas zodpovedať si otázku, keď vošla pani
9170 7 | chladným hlasom. „Na moju zodpovednosť mu môžete zveriť to vádium…
9171 24| Však červený túz najlepšie zodpovie láske?” spýtala sa ma.~„
9172 27| okolo rubínov. Rubín sa zodral, koliesko sa prestáva krútiť…
9173 26| stretáva.~Pozorne sa prikrčila, zodvihla konce sukne a mávajúc nimi
9174 9 | putne naplnila, už sa aj zohla, chytila ich a narovnajúc
9175 17| Všetko ako svieže prútiky. Zohne ich človek na ktorúkoľvek
9176 5 | Sásik bol útlej, trošku zohnutej postavy s veľkou hlavou
9177 21| zavolal nahlas so smiechom, zohnutý stojac nad stolíkom. „Ľaľa,
9178 2 | ako by sa nebol zahrial? Zohrial sa veru do červena a do
9179 25| s ktorou sa prechádza, zohýna sa, pozrie do zrkadla a
9180 1 | kapsou, ktorá sa mu pri zohýnaní zošmykla, a poobzeral sa,
9181 23| sneh. Blízke vysoké vrchy zôkol—vôkol boli zahalené v nepriehľadnom
9182 12| veľkou. Strach!”~„Strach,” zopätovala Elena a zasmiala sa.~„Teraz
9183 5 | veci. Mal síce v ňom len zopár strieborných hodiniek, dve
9184 9 | čižmy a odlupujúc si prstami zoschnuté blato na sárach.~„A do daru,
9185 2 | Cesta sa už prášila a hrudky zoschnutého blata sa mrvili pod nohami.~
9186 1 | zastala, a na pánov, čo z nej zoskočili. Stačil kuknúť aj na dva
9187 10| akýsi chlad. Nohy nápadne zoslabli. Na mňa sa díva, pomyslel
9188 19| bola slivovica. Tu náhle zoslabol, a kým mu chrbtom prebehla
9189 18| vždy vrelejšia. Raz by sme zostali samotní. On by povedal…
9190 4 | dni sa nepostelie. Periny zostávajú rozhádzané, ako boli za
9191 21| chcel ich dohoniť. Napokon zostávala mu prechádzka pod oknami…~„
9192 4 | Teda vajíčka,‘ a beží.~Zostávame zase sami. Od vzrušenia
9193 28| celom meste. Ten vkus! To zostavenie. Ktože ich šil? Krása! Ale
9194 26| po zelenom súkne. Dievča zostrašené vybehlo a milosťpani začala
9195 26| ja nešťastná!”~Za ňou sa zosypali, kabátiky, škatuľky, kefy,
9196 2 | po päty. Notár sa už—už zotavoval a bez strachu prešiel zo
9197 19| pán farár. A obidvaja sa zotavovali. Len jedno sa nemohol dozvedieť
9198 21| Vytiahol šatku z vrecka a zotrel si pot z čela a z hrdla.
9199 9 | Zuzka vo svojom predsavzatí zotrvávala. Mala aj dvoch pytačov.
9200 28| keď ho takto titulujú. Zovňajšok naozaj aristokratický a
9201 19| vraveli, že viac hríbov niet, zozbierali ich do jedného.~Až doma
9202 11| Niekoľko nepatrných párov sa zozbieralo. Inteligencia sedela. Pri
9203 1 | ktorá sa mu pri zohýnaní zošmykla, a poobzeral sa, kde je
9204 25| Zavesený kabát na pleci sa zošuchol a padol mu k nohám. Neosmelil
9205 14| k nemu chodiť. Veď je to zrada!”~„Ale, rozumie sa, bojkotovať!”~
9206 21| vyjavenie v hlase. Jedno zradenie sa. Povedal by ti všetko.
9207 12| lásku svojho srdca. Možno ju zradil vyvolený, alebo neprišiel.
9208 13| brat. No, pravda, ten ma zrádza. Ani nie inak. Vie, že som
9209 14| Lenže, aby sa konzekventne zrádzali, to je vylúčené. To nie
9210 14| vynájde,” rozhodli páni.~Ale zrádzanie neprestávalo.~„To si ty
9211 18| pláštik a rukavice. Jej zrak nenazdajky padol na zrkadlo.
9212 21| bolo to slovíčko, v jeho zraku obrátenom hore k obloku,
9213 18| zábradlie, sa strhla. Práve zrátala pätnásť hviezd, najväčších
9214 15| predsa niečo bližšie… Na zregulovanie života je potrebná žena.
9215 18| Umývadlo chýba. Tú treba zriadiť. Zobrala sa a vyhľadala
9216 5 | že ho Maďari nerozumeli. Zriedkakedy zabŕdol do slovenčiny. Aj
9217 11| nedostať dobré a dobré je aj zriedkavosť. My sme píjali doma znamenité.
9218 13| mal toľko, že už—už som sa zriekol bálu, keď tu doniesli novučičký
9219 14| Všetko čistučké, biele. Zrkadlá…~Ale nemožno sa ti celkom
9220 12| lebo ste hneď bežali k zrkadlu a presvedčili ste sa, že
9221 9 | sú v nich skutočné zlaté zrnká pravdy, ktoré nemožno pozobať.
9222 18| čo je kvapka v mori, čo zrnko piesku na Sahare a čo chvíľa
9223 26| počastovať ich nájdeným zrnom.~Darinka sa usmiala. Zbadala,
9224 21| aby bol poetický, musí sa zrodiť v duši, nie vo vrecku, nie
9225 3 | nie. Ako keď sa chlapec zrúti z lipy, kde vtáčence vyberal.
9226 14| rannom svetle akoby sa boli zrútili. Rozpálené hlavy chladli.
9227 12| prsteň? Nie je toľký hriech zrušiť sľub ako luhať kvôli sľubu.
9228 18| zadívala sa opäť do zeme. Zrýchlila krok bez toho, žeby to bola
9229 14| bandou. Samá harmónia.”~Zrýchlili sme kroky. Popri dunení
9230 12| Básne by mohli písať o takom zúbku… Tretí. Ten, čo je za mliečnym.
9231 11| bola jej odpoveď.~„Také zúbky máte ani perly.”~„Ale choďte!”~„
9232 7 | roli. Lovásik mu vtedy na zuboch ukázal, čo bude orať. A
9233 20| hrubej šatke pre bolenie zubov, s veľkým bruchom, zastanúc
9234 5 | rozhodnúť, či sa má na ňom zúčastniť.~Predstavím sa ako hodinár,
9235 2 | kožka len tak visela, si už zúfal. Zo dňa na deň mu bolo ťažšie
9236 26| na minútu a skočila dolu, zúfalo vykrikujúc: „Oj, ja nešťastná,
9237 14| tvoja biela, čistá krčma? Na zúfanie je život, ako si odišiel.
9238 1 | kričal plačlivo, hľadiac zúfanlivo na pánov.~O chvíľku mu počal
9239 5 | srdečný, veselý, hlasný zunel dvoranou a chytal sa okolitých
9240 17| Podmaním si vás, podmaním… zunelo mi v ušiach. A čo raz ukázala
9241 26| kachle, od kachlí po okno, zúriac:~„Svinstvo, svinstvo, svinstvo,”
9242 13| kedy—tedy krik nejakého zúrivého klauna alebo kupca, núkajúceho
9243 19| žiadali, aby sa Mída na Zuzanku a táto na Mídu tiež hnevala.
9244 3 | svojou tučnou pani majstrovou Zuzanou, rodenou Kiš. Keď vchádzala
9245 19| Zuzanka odrazu sa premenila na Zuzanu a Zuzana musela bezpodmienečne
9246 9 | zreteľne bolo počuť v kuchyni Zuzkin hlas: „Nech odčíta!”~Riekla
9247 9 | sa zasa dostavila aj so Zuzkinou sestrou.~Zuzka stála na
9248 1 | ženy Verony a detí Jana, Zuzy a Barbory.~Tučný pán zasa
9249 28| Dcéru nahovorí, Brveníka zvábi… Ani nebude veľká práca.~
9250 27| do vás. A svojimi očami zvábite. Ľudia idú a búši do nich
9251 27| Úzkosť, ktorú som pocítil, sa zväčšila. Pritom srdce akoby sa stalo
9252 10| zdvihol sa pred ňou ako dym. Zväčšoval sa a postava zmizla. Kaplán
9253 24| Aké má čudné oči. Akési zvädnuté, akoby z jemnučkej, priehľadnej
9254 17| premenila. Oči, tvár, pery zvážneli. Z pyšných rečí nepočul
9255 9 | čo začnú okrúhlieť, už sú zvedavé na svojho budúceho. Počujeme
9256 17| ich oknami. Rozochvený som zvedavosťou, či pôjde na koncert… Malá
9257 1 | pochopil, čo sa s ním robí. Keď zvedel, že ho aj kone i vozík prešli,
9258 14| podotkol: „Keby tak moja žena zvedela…”~„Ech, čo, ženy!” zakričal
9259 4 | myslím si, za akého asi zvera ma pokladá tento človek.
9260 23| bude dosť. Máme z každej zveri, príde rad i na koberce
9261 7 | veď ti to pán exekútor zverí,” upokojil ho farár, usmievajúc
9262 12| priateľku, ktorej niekedy zverovala svoje tajnosti. A nevidí.
9263 1 | rozplakal, vydávajúc zo seba zverské, divoké zvuky, podobné zavýjaniu.
9264 11| mesto sa zaplnilo strašnou zvesťou, že sa bál odročí. Poradu
9265 4 | slaninky niet doma… O desiatej zvestuje: ,Nemáme ani masla. Môžu
9266 1 | Čakáš aj hodinu. Nakoniec ti zvestujú: „Slabé. Ešte jedného žíranta…”
9267 7 | pohodil halenou a začrel do zviazaného rukáva, akoby v ňom mal
9268 21| ju z pút, ktoré ju ešte zvierajú i po pohanení. Potom znovuzrodenú
9269 28| dávno nepocítenej. Akoby ho zvierala čiasi ruka, ktorú miloval.
9270 12| Nemohla dlhšie posedieť. Srdce zvieralo jej niečo ako strach pred
9271 1 | pustené opraty.~Ďuro sŕkal a zvíjal sa, majúc nohu skrivenú
9272 12| Vrkoče husté, veľké, hrubé, zvinuté, až vám ťahajú hlavu naspäť.
9273 21| tvárou. V ruke mala tenký, zvinutý dáždnik a muf.~Za chvíľu
9274 21| ochablo. Hlava ešte hlbšie zvisla. Chrbátik a krk ešte väčšmi
9275 21| pošliapaním vlastného šťastia zvíťazil.~Zapálil lampu a spustil
9276 22| nad chlapom nejakým činom zvíťaziť.~Nechal som tienidlo na
9277 14| poháre piva.”~„Ale to je zvláštne!” ohlásil sa apatekár Čulek. „
9278 23| život bude hnusný, i bez zvláštneho roztrpčenia.~Sám ten čas
9279 28| grófka X. sa zasmiala nejakým zvláštnym spôsobom, už bola Miluška
9280 4 | Vykríkol a hodil rukou. Oči mu zvlhli. Vytiahol veľkú žltú šatku
9281 23| sa po horách; na čiernych zvlhnutých oráčinách ležala hmla. Na
9282 22| bol mokrý a plyš sedadiel zvlhol.~Uvidím, či sa neobuješ,
9283 5 | z dvorany. Vo foyeri si zvliekol frak, roztiahol ho za rukávy
9284 11| bál odročí. Poradu treba zvolať do kaviarne, na kedy?~O
9285 7 | sa môže počkať. Aj rapavý zvolil, keď aj pred neho postavili
9286 19| učiteľa, ako kráča pred ním, zvoľna pokyvujúc hlavou zboka nabok.
9287 23| svetlú stužku, a na stužke zvonček.~„Čia je to koza?” spytujem
9288 13| Srieň sa ligotal. Cvengot zvoncov s tichými saňami sa ozýval
9289 3 | Malinský. Pred ním písma a zvonec. Pri ňom na jednom boku
9290 4 | už ho niet. Odrazu jej zvonia nad hlavou na obed. Vychodím
9291 18| jej, že ju niekto hodil zvonku. Pozrela na stenu. Svetlý
9292 1 | s malou šedivou bradou, zvráskavenej tváre, s červenými, ustavične
9293 20| už vypil.”~Žena vydúchla. Zvraštila tvár a odpľula si.~„Dobré?”~„
9294 2 | lahodne pálilo cez hrubé súkno zvrchníkov. Priezračný a ľahký vzduch
9295 14| poberajúc, obliekali sme zvrchníky, brali klobúky a palice,
9296 24| iskierku? Pozriem nejako zvrchu do jej tváre a možno sa
9297 15| návštevu u Kulínov?~Koč sa zvŕtal do druhej ulice. Kulínovský
9298 24| nesklamalo. Domáca slečna zvrtla mňa a notár Elenu. Stál
9299 11| ste?”~„Čo?”~„Šelmička,” a zvrtli sa zo tri razy odrazu a
9300 15| Musím ísť, dumal. Dolu sa zvrtneme a vrátime. Nevedel by si
9301 17| Olinčiatko moje!” zaspieval, zvrtnúc sa na podpätku, pričom si
9302 18| pršteky vyludzovali tóny, zvučiace tou istou túžbou, tým istým
9303 5 | seba niekoľko ráz čudný zvuk a bol so sebou úplne spokojný.
9304 13| počúvať a neletieť s tvojimi zvukmi! Netúžiaci zatúžil. Zlobný
9305 18| sa usmieval. Pri sladkých zvukoch piana, dumal, rozplynie
9306 12| rodičov a spoločenského zvyku. Tak ako sú všetci ľudia
9307 5 | jednoduchý hodinár. Má panské zvyky. Je veru dosť múdry, a predsa
9308 23| tlieskali si po nich. Zakaždým zvýskla, keď som ju udrel a potom
9309 6 | tak videlo. Srdce vo mne zvýsklo. Slečna Ela šepce, nezachmúri
9310 28| vlastné oči videla.‘” Zasa zvýšila hlas. „Ale to nemohla byť
9311 25| myšlienkach zaliaty obrus so zvyškami pomarančov, salónnych cukríkov,
9312 14| popolavým oblakom. Po kútoch zvyšky nočnej tmy. Domy s pospúšťanými
9313 3 | A to sú len dve lampy. Zvyšujú ešte tri. To je na ostatok
9314 21| mlčím dva roky, po celý môj zvyšujúci život. Nechcem nikoho. Neverím
9315 2 | dvaja mestskí sluhovia so šabľami.~Richtár so zmrašteným obočím
9316 11| hviezdičkami a pantalónmi. Bez šablí a ostrôh. Vidieť, chcú tancovať.
9317 11| ešte dáme! Zdvihne si tú šabličku. Šablička sa zablysne, portepé
9318 12| toaletách, bundičkách a šáloch okolo hlavy. Čakajúci kočiši
9319 13| ľadom a do neho dve fľašky. Šampanské! Teda, teda! Chce vniknúť
9320 11| sa ti zaimponovať.~„Fľašu šampanského!” skríkol si na sklepníka.~„
9321 2 | otvárajú bez príčiny papule… Šándor,” obrátil sa k mladšiemu
9322 7 | tak krava nedajbože niečo, šanujem vás, spravila… Ako by prečítali?
9323 16| Julo je znova elegantný, šarmantný a má peniaze!~A tak to ide
9324 28| jej budú slušať k novým šatám? Vyňala bálový golier, ako
9325 1 | potlačiť pohnutie, zatrúbil do šatky, sťaby si nos čistil. Prešiel
9326 13| Ja som ju odprevádzal k šatnici.~„Dovolíš, aby ťa odprevadil?”~„
9327 23| na rovné nohy a letím so šechtárom na stanicu. Vlak vjachal
9328 10| Pri obede hovoril jeho šéf so smiechom: „Nikdy takého
9329 10| rozkalovskému farárovi, Červenákovmu šéfovi, v akejsi cirkevnej záležitosti.
9330 14| vhupli do myšlienok nervózni šéfovia s ustavičnými rozkazmi,
9331 11| Viete, čo ste?”~„Čo?”~„Šelmička,” a zvrtli sa zo tri razy
9332 1 | dlžníkom.”~„Chudák.”~Takto šepkali za chvíľu. Ďuro medzitým
9333 28| Nahla sa k Rafikovej uchu a šepla:~„To vari kvôli tomu novému
9334 18| Ruže hádže, ruže hádže,” šeptala si Elenka a bolo jej veselo
9335 13| cez prsia videl si všade. Šeptali k maskovaným, rozháňali
9336 5 | Pokukávali, smiali sa, šermujúc vejármi.~Odrazu pánu doktorovi
9337 21| prechádzať po kancelárii.~Šero včasného zimného mrku sa
9338 26| dávalo na známosť.~„Tu sú dva šestáky. Pomasťte si hrdlo,” povedal
9339 4 | kancelárie vošiel bruchatý, asi šesťdesiatročný človek s červenou vyholenou
9340 8 | služby a hasenia dostali šestnásti hasiči nášho dobrovoľného
9341 28| poobzeral sa. Videl pred sebou šestoro dvier. Všade ticho. Nikto
9342 28| akýsi statkár, dávajú vraj šesťtisíc s ňou, a statkár posiaľ
9343 25| k ušiam mladého človeka, šibrinkujúc mu husľami okolo nich. Hral
9344 28| jej dvoch kotercoch ani šiesti nemôžu dobre dýchať, nieto
9345 28| Veľkú prijímaciu sieň a šiestich lokajov.~Lenže v Ľanovom
9346 25| tieto vety:~„… zasa som šiestim pomútila rozumy a srdcia.
9347 23| LÍZA (novela)~Pred šiestimi mesiacmi som sa oženil a
9348 11| pukajúce sa od zdravia. Pery, šija, všetko akoby uliate do
9349 10| zasnežené. Ich tône padali šikmo a obrubovali ju ľahkými
9350 5 | kruhy nad zemou, ale padal šikmým smerom. Pokryl vetvy agátov,
9351 2 | breh s pažiťou a za ním šikovným pohybom vyhodil sa aj notár,
9352 1 | vyhrnutým golierom, v čiapke so šiltom, tučnej tváre s hrdzavými,
9353 24| susedného domu a cez nízke šindľové strechy na biele jednotvárne
9354 11| naberá na seba, väčší, šíri sa a letí, letí ohromná
9355 17| plnšími. Cítim, že sa mi oči šíria a väčšmi blýskajú. Inakšie
9356 2 | a ľahký vzduch mimovoľne šíril nozdry a pľúca. Pohladkával
9357 15| Škvrny čím ďalej väčšmi sa šírili a bledli. Ďaleko, ďaleko
9358 28| im veľmi príjemne. Von v širokej prírode ani jeden veselý
9359 14| mala! Fraňova nôta.~Nízky širokoplecí mládenec s veľkou ostrihanou
9360 15| ďaleko konečne sa spájali v širokú popolavú stuhu pohoria.
9361 16| a u koho si dal nohavice šiť, milý Julko nevedel nijako
9362 11| tento kabát je znamenite šitý, tak ako podsudcov. Uvidel
9363 26| minútu dlhšie bubnovalo a o škálu vyššie dávalo na známosť.~„
9364 28| Panie pokývali hlavami a škandalizovali sa.~„A o tom advokátovi
9365 18| Vždy jej je pri boku to škaredé Marisko. Ani na krok bez
9366 28| tak chránila, v štyroch škatuliach som to držala, aby sa nezababralo.
9367 17| si s kolegom pri bielej škatuľke. V okne zasa len palmové
9368 28| O chvíľu znova potriasol škatuľkou a vyňal zápalku. Vietor
9369 23| pri tenkom agáte. Veľkú škatuľu položila k nohám a utiera
9370 4 | vidličiek a nožíkov. U Škereňov večerali. Ženích istý.~
9371 4 | ôsmej, zašiel Čurida ku škereňovskému domu. Zastal pri osvetlených
9372 4 | včelínov. Chýrny je takzvaný škereňovský med. Kúpil som si štyri
9373 14| Nemožné. Javorová si nebude škodiť,” povedal Fraňo. „A akože
9374 3 | múdry, nebude nikdy proti školám a proti vývinu mestečka.
9375 2 | jeho rada pomohla najmä Škorcovi, a radil každému slnečný
9376 28| Najlepšie, dones si zemiaky, škrab. Vieš, že sa to tebe nepatrí?
9377 1 | doktora… Takéto nešťastie.” Škrabal sa po sluche a utieral si
9378 23| sme chodievali ich kŕmiť a škrabkať.~V júli, už bez opýtania,
9379 4 | všetkým!”~Mlčal za chvíľu, škrabúc sa za uchom.~„Za tridsať
9380 19| prehodiac nevrlo: „Bez škračiek, bez slaninky… Taká šošovica —
9381 4 | na mrvance so zemiakmi a škračkami. Demikát závodí s bielou
9382 17| rukavičky a topánky. Nos, brada, škrane ziabli. Hmla sa mi titlala
9383 26| Marš! Na nič nedáš pozor. Škrata hnusná. Ak ich nenájdeš,
9384 5 | vošiel a škriekal kvôli škreku.~„Čo, čo je to?” jachtal
9385 25| čiernou kontúrou komína na škridľovej streche.~Zasadli sme asi
9386 16| hlave dlžoby. Najväčšmi ho škrie tých dvanásť ceduliek, no
9387 5 | pikolo z kasína vošiel a škriekal kvôli škreku.~„Čo, čo je
9388 28| ďaleko zasnežené vrchy. Sneh škrípal pod krokmi. Lampáše horeli
9389 14| žene, ale som vždy ani na škripci. Pokĺzne sa mi noha na parkete,
9390 26| Dívala sa aj do drevárne škulinami, šškala, zabúchala na doskách,
9391 24| je viac menších červených škvŕn. Bránu majú tmavozelenú
9392 24| červenkasté. Na jednom je veľká škvrna. Má podobu Afriky. Na druhom
9393 20| vycivenou tvárou s červenými škvrnami po bledých lícach, v izbe
9394 26| Žibrienková.~Odetá do červeného šlafroku s bielou šatkou na hlave
9395 4 | Piva!‘ Už by si ho mal… Šľak by trafil každého v takom
9396 28| perom vytiahla ihlicu a šmarila čiapku na posteľ.~„Len si
9397 28| zmrviť v rukách škatuľku a šmariť ju do blata. Dáma ho zdržovala.
9398 23| nový prúd dažďa. Nohy sa mi šmýkali po mokrej pôde. Zle je v
9399 19| Zuzanka strojí teľací šniceľ.”~„Tíí, to je znamenité,
9400 10| sa vinula do diaľky ako šnúra. Kaplán pozrel a asi na
9401 13| lakové čižmičky. Cez plece na šnúre mala prehodenú malú detskú
9402 8 | miesto teba. Ba keby sa ti šnúrka na poltopánkach roztrhla,
9403 19| sám mozog roztiahol sa na šnúru a vial ako stužka vo vetre…
9404 28| sviečkou v ruke sa vrátila, šomrajúc: „Chvalabohu, že som ju
9405 28| zahalila do zamatovej bundy a šomrala: „Strašná osoba táto Vrabcová.
9406 1 | povalenému Ďurovi, zdvihnúc si šosy bundy, aby sa nezablatili.
9407 19| tanier k mise a nabral si šošovice. Ale nezabudol za každou
9408 1 | pomôžu. Bol by vyplatil tým špatám, čo mu pred týždňom kravu
9409 25| ju… Neopovažujte sa o nej špatne… Mne ona tri razy ruku stisla
9410 24| práve tak, ako hovoriť o špatnej veci a ukázať sa v opitom
9411 15| Krajšími chceme byť a čoraz sme špatnejší. Vyháňame zo seba, čo je
9412 15| vernosť postavená je na špatnom egoizme. A i keď sa vydá,
9413 14| zakaždým potkýna o ľudí so špeciálnymi princípmi. Ja som takto
9414 17| nejakou stuhou, rukavičkami, špendlíčkami šiel do ich domu. Chyžná
9415 25| bankový kníhvedúci s vysotenou špicatou bradou a veľkým ohryzkom
9416 13| si Jonatan. Vidím tvoju špicatú bradu.”~Vravela fistulou.
9417 26| spal. Spod periny trčal mu špicatý červený nos. Ale úder dvier
9418 12| takú chudú kostnatú dámu so špicatým nosom a vystupujúcimi lícnymi
9419 26| plecia, tak ako bola, v špinavom reklíku s roztrhnutým rukávom,
9420 28| No, a opováži sa to ešte špintať na vás. Keby ste vedeli,
9421 25| blýskavými tvárami od potu a špiny, s pokrčenými golierikmi
9422 2 | Nervozita,” povedal mu, „šport, kamarát, a ozdravieš. V
9423 8 | pánom Antonom Lalokom v športovej čapici, s tučnými, opuchnutými
9424 15| pozeral do hlbokej doliny. Športy, lumpačky. Potom ona. Vtedy
9425 27| stolec ako inokedy.~„Čo to šramotilo?” spýtal som sa.~„Nič,”
9426 7 | Poženieme,” odvetil mu ktorýsi.~„Štajrant je nie maštaľ,” volal.~„
9427 7 | slamu, i dievku… To všetko v štajrante deponovať… Na tento kúsok
9428 1 | ŠŤASTIE V NEŠŤASTÍ NEŠŤASTIE V ŠŤASTÍ~Ďuro Koštiaľ z Hornych Luhov,
9429 21| S pošliapaním vlastného šťastia zvíťazil.~Zapálil lampu
9430 18| boriť sa cez prekážky, ku šťastiu. V tej túžbe mrieť a ožívať,
9431 6 | Veselosť sa mi vrátila a šťastlivo som dotancoval so slečnou
9432 14| Šturec. „Ako má tajnosti štát, ako majú úrady, pošta,
9433 23| sneh, keď som prišiel. Malá štátna búda bola už skoro do polovice
9434 11| sluky. Tak sladko potichučky štebotali jedno s druhým, že si nepočul
9435 7 | ukázal im písmo. „Koľko štempľov bude treba na kravu, dievku
9436 9 | Skôr sa podobala ruži, štepenej len minulej jari do ohybného
9437 27| by ste mi…”~Robila mokrým štetcom čiary po stole a dívala
9438 27| A akoby urazená chytila štetec, namočila koniec do pohára
9439 26| skapala celkom novučičká nová štetka. Len čo ju oprela o múr —
9440 10| že ku gréckemu účesu sa štica nehodí. Chcel jej povedať,
9441 10| k sluchám, a malú riedku šticu, padajúcu na vysoké, okrúhle
9442 21| Na prahu stála vysoká, štíhla žena v tmavých šatách s
9443 10| Popritom skúmal jej vysokú, štíhlu postavu a grécky účes, prihladený
9444 18| počernými fúzikmi. Je tenký, štíhlučký. Ozaj, a aké má oči? Elenka
9445 15| predsa sedíš a sedíš. Čo ten Štipák hovoril, je len komédia.
9446 21| Severný vietor mu dul do boka, štípal líca, až mu slzy padali.
9447 15| a rozprávaš. Dym. Oči ťa štípu. I nudne ti je, a predsa
9448 1 | zápalku, nadvihol nohu, štrajchol po nohavici a priehrštím
9449 8 | predniesol, že to bude iste štrajk. Musí sa presvedčiť, ako
9450 8 | sčiastky pre vypátranie štrajku, ale z väčšej čiastky preto,
9451 17| v povetrí. Ja som veselo štrkal korčuľami. Na čiapočke viali
9452 3 | otvoril ústa. Kľučka silno štrkla. Dvere tuhým nárazom rozleteli
9453 28| Keď muž je s chuťou a štrngá pritom lyžicou, už ho pani
9454 26| Žibrienka ponúkal jedením, štrngal o poháriky. Nálada bola
9455 26| nohami a odbehlo. Kanva štrngala jej v ruke.~Pani polesná
9456 26| kanvu na mlieko. Veselo ňou štrngalo a kolembalo sem a tam i
9457 13| Zdvihla pohár a ľahučko štrngla o naše. Bola ozaj pôvabná
9458 14| Ostatní sme tiež vstali, štrngli si a pobozkali sa všetci.
9459 25| zaznieval smutnou sieňou, poháre štrngotali a priateľ Jedlovič, mladý
9460 20| Keď sa Citrónia vzpierala, štuchal ju lakťom, potrhával najedovaný
9461 18| Elenka načúvala. Boli to študenti, Vladovi kamaráti. Iste
9462 18| Rozumie sa, že kadetíkov a študentov je mnoho v nedeľu, a tak
9463 16| prepadol.~V kaviarni je veselá študentská spoločnosť. Je ešte len
9464 28| nekoketka. Hodila kus poézie do študentského života, za to večne treba
9465 28| zasnúbený, že ju pozná len zo študentských čias a tá cesta bola iba
9466 16| hovoril, že je nie viazaný na štúdium, na roky etc., etc. — a
9467 13| rukách, hlúposti hovoriť, a študovali kostýmy. Dámy na spevokolných
9468 17| to je jeden z vážnejších, študuje a veľa vie.”~„Vie vyznať
9469 20| Keď to mladšia dcéra Mara, šťúpla, chudá dievka s tenkým hrdlom
9470 3 | zabubnovali alebo zatrúbili na šturmu, odhodlane hnal sa na nepriateľa.
9471 4 | Vždy chodí, behá, lezie, štverá sa ako veverica, a práce
9472 22| bradou, obstrihanou akosi do štvorca. Na vrchu hlavy mal malú
9473 26| bola dva týždne a potom na štvornásobné chodenie chceli vrátiť starú,
9474 11| ŠTVORYLKA (novela)~(Epizóda z malého
9475 12| sedieť a najviac nejakú štvorylôčku. Lenže ty si slečna. Ty
9476 14| si. „Aspoň si vypijeme.”~Štvrtého našli doma pri pive.~„Akéže
9477 27| vy to sama neveríte…”~O štvrťhodinku som odišiel a bol som presvedčený,
9478 28| cigaretu. Odhodil tretiu, štvrtú zápalku.~„No, nezapálim,”
9479 19| päťdesiatročný, rechtor mal štyridsaťdeväť. Mohli sa radi mať aj podľa
9480 9 | tučné líca. Vyzeral najviac štyridsaťročný. Čelo vysoké, ale bez vrások,
9481 7 | že je Dufek dobrý aj na štyritisíc korún…” A potiahnuc si spodnú
9482 12| tancoval, veselo schválne šuchajúc nohami v tanci. Niekedy
9483 20| vytiahli,” pokračovala, šúchajúc si stehno sukňou, aby sa
9484 11| zavzdychnúť. Pomocník Ježného už šuchal nohami so svojou. Pozemná
9485 6 | netýkam, len sa trasiem a šúcham nohami. Ale slečna Ela —
9486 5 | blažený úsmev. Rýchlymi, šúchavými krokmi začal sa pohybovať
9487 24| spevokolu, alebo na próbu. Šuchnete do vrecka.”~„No, tak ju
9488 12| pospevoval. Tak sa zdalo, že čuť šuchot, akoby niekto tancoval,
9489 21| známa svižná postava so šuchotajúcou sukňou, málinko podvihnutou.
9490 24| Napokon domáca slečna začala:~„Šuhajko, luterán…”~Kruh sa pohol
9491 18| Večerný vietor fúka a hora šumí. Konáre vrždia. Zďaleka
9492 25| pomarančov, salónnych cukríkov, šumivých limonád a všelijakých minerálnych
9493 28| Čo sú to? Ľalie? Veľmi šumné šáločky.”~Treba jej servis,
9494 10| ho tma. Namiesto ľavného šumu vetra v žite a slivkách
9495 23| sníva? Jaterničky, klobásky, šunka. A to sa už viac nebudeme
9496 4 | s dcérou, čo majú dať ku šunke, či vajíčka, či chren? Žena
9497 25| okolo prsta a zas odkrucuje, šúpa malými nohami v atlasových
9498 5 | Nenadarmo vraví príslovie, aby šuster sedel na svojej trojnohe.
9499 3 | dívali sa, ako pani majstrová šutruje cez rínok svojho manžela,
9500 18| Príde nejaký bál, a už ju šutrujú — na galériu, a nie dolu,
9501 6 | Zuzka odišla a doniesla šuvix a kefu.~„To si ty len v
9502 1 | tresknú hlavy dovedna, šuškajú a počnú sa ťa vypytovať: „
9503 12| druhom na začiatku ste si šuškali s maminkou, potom ste hľadeli
9504 9 | istou smrťou. Či ich varujú? Šušku borovú ich varujú! Tiskajú
9505 10| samou hlavou. Pod krokmi šušťalo lanské lístie a drobné hrudky
9506 12| cylindre a toalety dám, šuštiacich hodvábom, nechávajúc po
9507 7 | presvedčili, čo je asi tá švajčiarka hodna. Cenili ju rozdielne.
9508 7 | aj kravu, veľkú, strakatú švajčiarku. Priviazal ju o hrušku pred
9509 21| Snúbenicu mu bozkal ktorýsi švihák na bále v bočnej izbičke.
9510 21| iných. Zviedli ju slová toho šviháka, zviedli ju slová Zeimove,
9511 26| aj do drevárne škulinami, šškala, zabúchala na doskách, ale
9512 2 | prechádzal cez jeho holý, žabicou vydláždený priestor. Zdalo
9513 25| tak tuho miluje.~A slečna Žabicová?~Dopočuli sme sa od jej
9514 25| zabratý do seba, na Maru Žabicovú. Od prvej štvorylky som
9515 26| strakavých nám skapalo,” žalovala skoro s plačom.~„Kureniec?”
9516 1 | oznámil, že je jeho dlžoba už žalovaná, aby šiel k advokátovi.
9517 14| príjemne, sladko okolo srdca a žalúdka.~Ale v noci si priam vo
9518 4 | hnusoba,‘ vraví, ,hotový žalúdočný katar…‘ Napadlo mi to v
|