15-chomu | chopi-drich | driec-hosti | hotel-kolky | kolok-macat | macha-najje | najkr-neohr | neopa-nosu | notar-osi | osik-podlo | podlu-posti | posto-punkt | pupa-sihon | sile-stryn | stud-ukazo | ukazu-vrask | vrata-zachy | zacia-zelen | zemet-zalud | zaluz-zurna
Part
9519 12| pásikov dralo cez spustené žalúzie z osvetlenej ulice. Podišla
9520 8 | prsia obnažil. Do spustených žalúzií opieralo sa júlové poobedňajšie
9521 23| sa na mňa dívajú. Jeden žandár zoskočil a ide rovno ku
9522 14| našiel vplyvný pán advokát Žarko, ktorého smädilo. Vošiel
9523 14| sme si len tak namysleli. Žbrnda je to všetko. A takto nás
9524 14| ako si odišiel. Pijeme žbrndy… Ej, páni, páni! Vy ste
9525 24| Žela. A šiel som k slečne Žele. Pamätám sa, že ona najprv
9526 28| nemala ani vraného, ani železného koníka, ani vlastnej ekvipáže.
9527 23| dvore ako biele postavy. Železničná brána triasla sa a vŕzgala.
9528 23| nalepeného. Žrde plota a železničné brány ledva bolo vidieť.
9529 9 | ešte krajšia. Keď zavrtela železným kolesom na studni pred vyhňou
9530 4 | oproti nemu sedela slečna Želmírka Silnická, dcérka direktora
9531 15| človeku. Počkám ešte trošku so ženbou.~Medzičasom ho predstavili
9532 12| teraz vôbec vydávajú alebo ženia z lásky? Je to stará téma,
9533 17| piatich rokoch krv sa mi ženie pri spomienke do líc. Hanbím
9534 4 | už povedal, som Škereň a ženil som sa pred tridsiatimi
9535 15| detinskosť, malodušnosť. Alebo sa žením, alebo nie, filozofoval.
9536 3 | hádzal, stával pri sporáku na ženin rozkaz, aby mlieko nevykypelo,
9537 23| seba samého… Prekristapána! Ženina sukňa a šatka…~Odviezli
9538 28| hriechu, hľadí sa dostať k ženinej ruke. Ak sa dostane, bozká
9539 23| zavrel dvere a obliekol ženinu červenú sukňu. Potom som
9540 15| ona. Vtedy mu prišlo na um ženiť sa. — Mladučká, nízka, plavovlasá.
9541 1 | stovky. Práve toľko, koľko si žiadal.~Chytil pánovi ruku a bozkal
9542 19| tom, že sa oni hnevali, žiadali, aby sa Mída na Zuzanku
9543 6 | vojsť k domácej panej a žiadať vysvetlenie. Ale hneď mi
9544 6 | Baranca, ktorého na moju žiadosť nepúšťali ráno do dvora,
9545 18| sa k nemu modlí, prosby a žiadosti jeho sa splnia.~Hľa, v jedno
9546 7 | rozumejú nemú otázku, ale, žiaľbohu, nemajú.~„Myslel by som,”
9547 17| úprimne.”~Jej hlas znel ticho, žiaľne. Zraky nespúšťala z mojej
9548 21| sa ani doma, ani na ulici žiaľu a túžbam svojej zneuctenej,
9549 27| gavalieri posnímali jej duševný žiar a či ho ona porozosievala.
9550 11| direktne ich obájim. Muž bude žiarliť.~To isté povedala a myslela
9551 15| dáme s peknou tvárou: Betke Žiarovie. Prípadne bude dediť po
9552 26| aj odišla na vandrovku. Žibrienkovej zasa prišla na myseľ všetko,
9553 8 | hrdle košeľu.~„Zasa majú židáci sviatky?” spýtala sa ho.~„
9554 8 | asekuračný agent, mladý, drobný židáčik Blumberg, s tvárou vyhádzanou
9555 28| že ju budeme považovať za židovku. Aby sa nám to nešťastie
9556 1 | Príde zelená koperda zo židovskej — do pece hodím, príde biela
9557 2 | gymnastikou.~Ale nie preto žijeme v malom meste, aby sme sa
9558 28| po úradoch.~Preto Miluška žila v románoch, kde niet reči
9559 22| prísnej tváre s hrubými žilami v sluchách a na prostriedku
9560 3 | Ale keď vstal pán notár Žilinský a zložiac okuliare, vysvetlil,
9561 24| pravej sluche tenučká belasá žilka. Ta som si mal sadať.~S
9562 27| podlhovastej ruky s belasými žilkami.~Pritiahol som si k nej
9563 11| srdci, ale všade, v každej žilôčke, v každom úde, prste, lakti,
9564 1 | zablatenými čižmami.~„Ba, desať žír,” pohundrával sám pre seba, „
9565 1 | zvestujú: „Slabé. Ešte jedného žíranta…” Nepohľadia ti do očí,
9566 10| zašumel vrchom krátkeho žita, rozprestierajúceho sa dookola
9567 10| Namiesto ľavného šumu vetra v žite a slivkách tu bolo ticho.
9568 14| pocítil clivotu vážneho žitia. Zasa vhupli do myšlienok
9569 3 | percent… Žiť sa nedá.” Stolár Žitný už aj päste dvíhal a nadával
9570 10| netopier s ohromnými krídlami. Žito a stromy väčšmi šumeli a
9571 21| lona a pozrela na neho.~„Živá láska je krajšia,” povedal
9572 14| Napitá tiahla s Cigánmi. U Živeckých bola nočná muzika. A nie
9573 20| vyzná,” pokračovala, „u Žľabiaka pichol zdutej krave nôž
9574 21| Cítil fyzický bôľ. Horkosť žlče nad potupením, bôľ nad stratou
9575 23| dvore bolo plno mokrého žltého opadaného lístia z agátov…
9576 1 | prsami, zapriahnuté v ľahkej žltej bričke, leteli mu rovno
9577 14| brunetka s modrými očičkami a žltkastými obrvami. Sedela graciózne
9578 4 | cez krk prehodených starý žltkavý, miestami vypĺznutý jágerský
9579 25| cylindrom na hlave a preveseným žltkavým zimníkom na ľavom pleci.
9580 1 | dažďom a roztápal sa hneď v žltom hlinastom blate cesty s
9581 14| zápalníkmi a pivovými tanierikmi. Žltučké rovné slané rožky s rascou.
9582 1 | klobúčikom s tetrovím perom, v žltých remenných gamašiach, držal
9583 21| úradnými zelenými, kávovými a žltými obálkami bielu, podlhovastú,
9584 6 | akoby ju do vody zamočil, žmýkať a nie utierať sa ňou, hlboko
9585 19| úsmevu.~„Ale tak lacno,” žobronila žena.~„Nebudeme… Nechcem
9586 6 | radosťou: „Ó, áno!”~Slečne Žofii som sa len uklonil. Porozumela
9587 23| učiteľskú dcéru z dediny Jána Žofku. Dobré dievča. Nijako nie
9588 18| román. Hej, požičia si ho od Žofky. Elenka zavrela knihu a
9589 26| iní prasacinu, a nie ty žráč… Veď som to ja len pre teba,
9590 2 | šli z jarmoku a niesli na žrdiach nepredané čižmy. Onedlho
9591 4 | Kúpil som si štyri turecké žreby. Chránim v kasni sedem vkladných
9592 18| topole ako ostré vysoké žuly a olivy s popolavými listami
9593 8 | mala veľké čierne kokardy. Župan modrej farby s čiernym zamatovým
9594 24| je všetkému koniec. Tretí žúr, čo sa stránim, a ona nedajbože
9595 28| byť vari užšie. Tak je v žurnáli? To je inšie!”~Rafiková
|