Strophe
1 22| sväté požehnanie svoje, ~ale túžba moja letí ~len ta,
2 6 | padá, ~ostrohami v bok ju báda.~
3 10| A keď blížili sa k mestu, ~Turkyňa im
4 15| veľmi pekne spieva ona: ~bo spevu na božom svete ~nad
5 5 | vláči, ~po hrobline, po bodľačí: ~starkej krv sa z nôžok
6 6 | na zem padá, ~ostrohami v bok ju báda.~
7 19| mal on hviezdu, znak na boku."~
8 2 | Ľudia boží, utekajte, ~zajať Turkom
9 24| pokoji; ~tam - keď bude vôľa božia - ~i mňa ku nim nech položia."~
10 15| spieva ona: ~bo spevu na božom svete ~nad slovenský nenájdete."~
11 23| mojej lona, na tie krásne brehy Hrona: ~tam kvitol kvet
12 21| Nebudeš už otrokovať, s nami budeš tu panovať, ~chodiť, ako
13 17| Hajaj, búvaj, krásne dieťa! ~Donesiem
14 3 | Skočil Turčín bystrým skokom ~do jelšiny nad potokom; ~
15 7 | Hučia, hučia Turkov čaty, ~poháňajú ľud zajatý: ~
16 10| mestu, ~Turkyňa im zašla cestu: ~a Turkyňa, ako ruža, ~
17 8 | svet ďaleký, ~prešli oni cez tri rieky, ~zašli oni za
18 12| Dobre, dobre sme chodili: ~Maďarov sme si podbili, ~
19 21| nami budeš tu panovať, ~chodiť, ako my, vo zlate a spočívať
20 13| A čože je tu nového? ~Povedz, žienko,
21 13| nového? ~Povedz, žienko, dač' dobrého." ~„Dobrá, dobrá
22 4 | on robí muky: ~do železa dal jej ruky; ~povraz hodil
23 8 | Ten turecký svet ďaleký, ~prešli oni cez tri rieky, ~
24 22| Udeľ vám Boh, deti moje, ~sväté požehnanie
25 17| Hajaj, búvaj, krásne dieťa! ~Donesiem ti z hája kvieťa; ~
26 13| nového? ~Povedz, žienko, dač' dobrého." ~„Dobrá, dobrá tu novinka: ~
27 18| Dopočul to Turčín mladý, ~hneď so
28 17| krásne dieťa! ~Donesiem ti z hája kvieťa; ~donesiem ti z rúže
29 17| Hajaj, búvaj, krásne dieťa! ~Donesiem
30 18| Dopočul to Turčín mladý, ~hneď so starkou stal do vady: ~„
31 14| nášmu synku varovkyňu. ~Keď ho bude kolísavať, ~pekne bude
32 4 | železa dal jej ruky; ~povraz hodil jej na šiju ~a o koňa pripäl
33 20| A Turčín a jeho žena ~hodili sa na kolená: ~„Odpusť,
34 8 | rieky, ~zašli oni za tri hory, ~zastali pri šírom mori.~
35 5 | Turčín starkú, vláči, ~po hrobline, po bodľačí: ~starkej krv
36 24| krížom starší moji ~v tichých hroboch spia v pokoji; ~tam - keď
37 19| môjho v treťom roku, ~mal on hviezdu, znak na boku."~
38 24| keď bude vôľa božia - ~i mňa ku nim nech položia."~
39 5 | nôžok leje ~a Turčín sa iba smeje.~
40 12| Slováci sa nedali, ~preto sme ich zrabovali.~
41 23| kvitol kvet mojej mladi, ~inde sa mne žiť nesladí.~
42 14| A ja vediem otrokyňu, ~nášmu
43 9 | týči k nebu tisíc veží: ~jaj, Bože, len smutno je to: ~
44 1 | Jajže, Bože, strach veliký: ~padli
45 1 | padli, padli o polnoci, ~jaže, Bože, niet pomoci.~
46 3 | Turčín bystrým skokom ~do jelšiny nad potokom; ~našiel on
47 6 | A keď ona už ustáva, ~kančukou ju pošibáva; ~a keď ona
48 16| Turčín sedí, kávu pije, ~a Turkyňa zlatom
49 22| túžba moja letí ~len ta, kde kríž z veže svieti.~
50 20| jeho žena ~hodili sa na kolená: ~„Odpusť, mati, svojmu
51 14| varovkyňu. ~Keď ho bude kolísavať, ~pekne bude mu spievavať.~
52 16| spieva tíše, ~a Turčiatko im kolíše.~
53 4 | povraz hodil jej na šiju ~a o koňa pripäl si ju.~
54 11| vitaj že mi, ~v tej uhorskej krásnej zemi! ~Či sa dobre vám vodilo? ~
55 22| túžba moja letí ~len ta, kde kríž z veže svieti.~
56 9 | je to: ~ne tých vežiach kríža nieto.~
57 24| Tam pod krížom starší moji ~v tichých hroboch
58 3 | on tam starú ženu, ~medzi krovím učupenú.~
59 5 | hrobline, po bodľačí: ~starkej krv sa z nôžok leje ~a Turčín
60 24| bude vôľa božia - ~i mňa ku nim nech položia."~
61 23| brehy Hrona: ~tam kvitol kvet mojej mladi, ~inde sa mne
62 17| dieťa! ~Donesiem ti z hája kvieťa; ~donesiem ti z rúže púčok, ~
63 23| krásne brehy Hrona: ~tam kvitol kvet mojej mladi, ~inde
64 5 | starkej krv sa z nôžok leje ~a Turčín sa iba smeje.~
65 22| požehnanie svoje, ~ale túžba moja letí ~len ta, kde kríž z veže
66 9 | A nad morom mesto leží, ~týči k nebu tisíc veží: ~
67 23| Ta do vlasti mojej lona, na tie krásne brehy Hrona: ~
68 7 | hučia Turkov čaty, ~poháňajú ľud zajatý: ~tri razy mesiac
69 2 | Ľudia boží, utekajte, ~zajať Turkom
70 12| Dobre, dobre sme chodili: ~Maďarov sme si podbili, ~a Slováci
71 19| syna môjho v treťom roku, ~mal on hviezdu, znak na boku."~
72 3 | našiel on tam starú ženu, ~medzi krovím učupenú.~
73 7 | poháňajú ľud zajatý: ~tri razy mesiac omladol, ~a oni vždy tiahnu
74 9 | A nad morom mesto leží, ~týči k nebu tisíc
75 10| A keď blížili sa k mestu, ~Turkyňa im zašla cestu: ~
76 11| Vítaj, mužu, vitaj že mi, ~v tej uhorskej krásnej
77 17| rúže púčok, ~veď si ty môj milý vnúčok."~
78 2 | Turkom sa nedajte: ~a čo mladé - zutekalo, ~a čo staré -
79 23| tam kvitol kvet mojej mladi, ~inde sa mne žiť nesladí.~
80 18| Dopočul to Turčín mladý, ~hneď so starkou stal do
81 24| keď bude vôľa božia - ~i mňa ku nim nech položia."~
82 23| kvet mojej mladi, ~inde sa mne žiť nesladí.~
83 17| z rúže púčok, ~veď si ty môj milý vnúčok."~
84 22| požehnanie svoje, ~ale túžba moja letí ~len ta, kde kríž z
85 22| Udeľ vám Boh, deti moje, ~sväté požehnanie svoje, ~
86 24| Tam pod krížom starší moji ~v tichých hroboch spia
87 8 | hory, ~zastali pri šírom mori.~
88 9 | A nad morom mesto leží, ~týči k nebu
89 4 | Také jej on robí muky: ~do železa dal jej ruky; ~
90 10| ruža, ~pekne víta svojho muža:~
91 11| Vítaj, mužu, vitaj že mi, ~v tej uhorskej
92 21| tu panovať, ~chodiť, ako my, vo zlate a spočívať na
93 7 | omladol, ~a oni vždy tiahnu nadol.~
94 21| Nebudeš už otrokovať, s nami budeš tu panovať, ~chodiť,
95 3 | do jelšiny nad potokom; ~našiel on tam starú ženu, ~medzi
96 14| A ja vediem otrokyňu, ~nášmu synku varovkyňu. ~Keď ho
97 9 | Bože, len smutno je to: ~ne tých vežiach kríža nieto.~
98 9 | morom mesto leží, ~týči k nebu tisíc veží: ~jaj, Bože,
99 21| Nebudeš už otrokovať, s nami budeš
100 24| vôľa božia - ~i mňa ku nim nech položia."~
101 2 | utekajte, ~zajať Turkom sa nedajte: ~a čo mladé - zutekalo, ~
102 12| si podbili, ~a Slováci sa nedali, ~preto sme ich zrabovali.~
103 15| božom svete ~nad slovenský nenájdete."~
104 23| mladi, ~inde sa mne žiť nesladí.~
105 2 | zutekalo, ~a čo staré - nevládalo.~
106 1 | o polnoci, ~jaže, Bože, niet pomoci.~
107 9 | ne tých vežiach kríža nieto.~
108 24| bude vôľa božia - ~i mňa ku nim nech položia."~
109 13| A čože je tu nového? ~Povedz, žienko, dač' dobrého." ~„
110 13| dobrého." ~„Dobrá, dobrá tu novinka: ~požehnal ti pán Boh synka."~
111 5 | bodľačí: ~starkej krv sa z nôžok leje ~a Turčín sa iba smeje.~
112 15| Slovenka to, tam od Hrona; ~veľmi pekne spieva
113 20| hodili sa na kolená: ~„Odpusť, mati, svojmu synu ~prevelikú
114 7 | zajatý: ~tri razy mesiac omladol, ~a oni vždy tiahnu nadol.~
115 6 | a keď ona na zem padá, ~ostrohami v bok ju báda.~
116 21| Nebudeš už otrokovať, s nami budeš tu panovať, ~
117 14| A ja vediem otrokyňu, ~nášmu synku varovkyňu. ~
118 6 | pošibáva; ~a keď ona na zem padá, ~ostrohami v bok ju báda.~
119 13| tu novinka: ~požehnal ti pán Boh synka."~
120 21| otrokovať, s nami budeš tu panovať, ~chodiť, ako my, vo zlate
121 16| Turčín sedí, kávu pije, ~a Turkyňa zlatom šije: ~
122 24| Tam pod krížom starší moji ~v tichých
123 12| chodili: ~Maďarov sme si podbili, ~a Slováci sa nedali, ~
124 7 | Hučia, hučia Turkov čaty, ~poháňajú ľud zajatý: ~tri razy mesiac
125 24| v tichých hroboch spia v pokoji; ~tam - keď bude vôľa božia - ~
126 1 | Poniky; ~padli, padli o polnoci, ~jaže, Bože, niet pomoci.~
127 24| božia - ~i mňa ku nim nech položia."~
128 1 | polnoci, ~jaže, Bože, niet pomoci.~
129 11| vodilo? ~Či vám šťastie poslúžilo?"~
130 3 | bystrým skokom ~do jelšiny nad potokom; ~našiel on tam starú ženu, ~
131 13| A čože je tu nového? ~Povedz, žienko, dač' dobrého." ~„
132 4 | do železa dal jej ruky; ~povraz hodil jej na šiju ~a o koňa
133 6 | už ustáva, ~kančukou ju pošibáva; ~a keď ona na zem padá, ~
134 13| Dobrá, dobrá tu novinka: ~požehnal ti pán Boh synka."~
135 22| vám Boh, deti moje, ~sväté požehnanie svoje, ~ale túžba moja letí ~
136 12| a Slováci sa nedali, ~preto sme ich zrabovali.~
137 20| Odpusť, mati, svojmu synu ~prevelikú jeho vinu.~
138 8 | Ten turecký svet ďaleký, ~prešli oni cez tri rieky, ~zašli
139 8 | oni za tri hory, ~zastali pri šírom mori.~
140 4 | hodil jej na šiju ~a o koňa pripäl si ju.~
141 17| kvieťa; ~donesiem ti z rúže púčok, ~veď si ty môj milý vnúčok."~
142 19| Raz Poniky rabovali, syna môjho s sebou vzali; ~
143 19| Raz Poniky rabovali, syna môjho
144 7 | poháňajú ľud zajatý: ~tri razy mesiac omladol, ~a oni vždy
145 8 | ďaleký, ~prešli oni cez tri rieky, ~zašli oni za tri hory, ~
146 4 | Také jej on robí muky: ~do železa dal jej
147 19| vzali; ~syna môjho v treťom roku, ~mal on hviezdu, znak na
148 4 | muky: ~do železa dal jej ruky; ~povraz hodil jej na šiju ~
149 10| zašla cestu: ~a Turkyňa, ako ruža, ~pekne víta svojho muža:~
150 17| hája kvieťa; ~donesiem ti z rúže púčok, ~veď si ty môj milý
151 19| rabovali, syna môjho s sebou vzali; ~syna môjho v treťom
152 16| Turčín sedí, kávu pije, ~a Turkyňa zlatom
153 3 | Skočil Turčín bystrým skokom ~do
154 3 | Skočil Turčín bystrým skokom ~do jelšiny nad potokom; ~
155 12| Maďarov sme si podbili, ~a Slováci sa nedali, ~preto sme ich
156 15| Slovenka to, tam od Hrona; ~veľmi
157 15| spevu na božom svete ~nad slovenský nenájdete."~
158 5 | nôžok leje ~a Turčín sa iba smeje.~
159 18| starkou stal do vady: ~„Ako ty smieš to spievati? ~Či si mu ty
160 9 | tisíc veží: ~jaj, Bože, len smutno je to: ~ne tých vežiach
161 18| Dopočul to Turčín mladý, ~hneď so starkou stal do vady: ~„
162 15| veľmi pekne spieva ona: ~bo spevu na božom svete ~nad slovenský
163 24| moji ~v tichých hroboch spia v pokoji; ~tam - keď bude
164 18| vady: ~„Ako ty smieš to spievati? ~Či si mu ty stará mati?"~
165 14| kolísavať, ~pekne bude mu spievavať.~
166 21| chodiť, ako my, vo zlate a spočívať na zamate."~
167 18| mladý, ~hneď so starkou stal do vady: ~„Ako ty smieš
168 18| to spievati? ~Či si mu ty stará mati?"~
169 2 | mladé - zutekalo, ~a čo staré - nevládalo.~
170 16| Turkyňa zlatom šije: ~a starká si spieva tíše, ~a Turčiatko
171 5 | po hrobline, po bodľačí: ~starkej krv sa z nôžok leje ~a Turčín
172 18| to Turčín mladý, ~hneď so starkou stal do vady: ~„Ako ty smieš
173 5 | Vláči Turčín starkú, vláči, ~po hrobline, po
174 3 | potokom; ~našiel on tam starú ženu, ~medzi krovím učupenú.~
175 24| Tam pod krížom starší moji ~v tichých hroboch
176 1 | Jajže, Bože, strach veliký: ~padli Turci na
177 22| Udeľ vám Boh, deti moje, ~sväté požehnanie svoje, ~ale túžba
178 8 | Ten turecký svet ďaleký, ~prešli oni cez
179 15| ona: ~bo spevu na božom svete ~nad slovenský nenájdete."~
180 22| len ta, kde kríž z veže svieti.~
181 22| moje, ~sväté požehnanie svoje, ~ale túžba moja letí ~len
182 10| Turkyňa, ako ruža, ~pekne víta svojho muža:~
183 20| kolená: ~„Odpusť, mati, svojmu synu ~prevelikú jeho vinu.~
184 13| novinka: ~požehnal ti pán Boh synka."~
185 14| vediem otrokyňu, ~nášmu synku varovkyňu. ~Keď ho bude
186 20| Odpusť, mati, svojmu synu ~prevelikú jeho vinu.~
187 4 | Také jej on robí muky: ~do železa
188 11| Vítaj, mužu, vitaj že mi, ~v tej uhorskej krásnej zemi! ~
189 8 | Ten turecký svet ďaleký, ~prešli
190 7 | mesiac omladol, ~a oni vždy tiahnu nadol.~
191 24| pod krížom starší moji ~v tichých hroboch spia v pokoji; ~
192 23| do vlasti mojej lona, na tie krásne brehy Hrona: ~tam
193 9 | mesto leží, ~týči k nebu tisíc veží: ~jaj, Bože, len smutno
194 16| šije: ~a starká si spieva tíše, ~a Turčiatko im kolíše.~
195 19| sebou vzali; ~syna môjho v treťom roku, ~mal on hviezdu, znak
196 1 | Bože, strach veliký: ~padli Turci na Poniky; ~padli, padli
197 16| starká si spieva tíše, ~a Turčiatko im kolíše.~
198 8 | Ten turecký svet ďaleký, ~prešli oni
199 2 | Ľudia boží, utekajte, ~zajať Turkom sa nedajte: ~a čo mladé -
200 7 | Hučia, hučia Turkov čaty, ~poháňajú ľud zajatý: ~
201 22| sväté požehnanie svoje, ~ale túžba moja letí ~len ta, kde kríž
202 9 | Bože, len smutno je to: ~ne tých vežiach kríža nieto.~
203 9 | A nad morom mesto leží, ~týči k nebu tisíc veží: ~jaj,
204 3 | starú ženu, ~medzi krovím učupenú.~
205 22| Udeľ vám Boh, deti moje, ~sväté
206 11| mužu, vitaj že mi, ~v tej uhorskej krásnej zemi! ~Či sa dobre
207 6 | A keď ona už ustáva, ~kančukou ju pošibáva; ~
208 2 | Ľudia boží, utekajte, ~zajať Turkom sa nedajte: ~
209 18| hneď so starkou stal do vady: ~„Ako ty smieš to spievati? ~
210 14| vediem otrokyňu, ~nášmu synku varovkyňu. ~Keď ho bude kolísavať, ~
211 17| donesiem ti z rúže púčok, ~veď si ty môj milý vnúčok."~
212 14| A ja vediem otrokyňu, ~nášmu synku varovkyňu. ~
213 1 | Jajže, Bože, strach veliký: ~padli Turci na Poniky; ~
214 15| Slovenka to, tam od Hrona; ~veľmi pekne spieva ona: ~bo spevu
215 22| letí ~len ta, kde kríž z veže svieti.~
216 9 | leží, ~týči k nebu tisíc veží: ~jaj, Bože, len smutno
217 9 | len smutno je to: ~ne tých vežiach kríža nieto.~
218 20| svojmu synu ~prevelikú jeho vinu.~
219 10| Turkyňa, ako ruža, ~pekne víta svojho muža:~
220 11| Vítaj, mužu, vitaj že mi, ~v tej uhorskej krásnej
221 11| Vítaj, mužu, vitaj že mi, ~v tej
222 23| Ta do vlasti mojej lona, na tie krásne
223 17| púčok, ~veď si ty môj milý vnúčok."~
224 21| panovať, ~chodiť, ako my, vo zlate a spočívať na zamate."~
225 11| krásnej zemi! ~Či sa dobre vám vodilo? ~Či vám šťastie poslúžilo?"~
226 24| pokoji; ~tam - keď bude vôľa božia - ~i mňa ku nim nech
227 19| rabovali, syna môjho s sebou vzali; ~syna môjho v treťom roku, ~
228 7 | razy mesiac omladol, ~a oni vždy tiahnu nadol.~
229 8 | cez tri rieky, ~zašli oni za tri hory, ~zastali pri šírom
230 2 | Ľudia boží, utekajte, ~zajať Turkom sa nedajte: ~a čo
231 7 | Turkov čaty, ~poháňajú ľud zajatý: ~tri razy mesiac omladol, ~
232 21| vo zlate a spočívať na zamate."~
233 8 | zašli oni za tri hory, ~zastali pri šírom mori.~
234 10| sa k mestu, ~Turkyňa im zašla cestu: ~a Turkyňa, ako ruža, ~
235 8 | prešli oni cez tri rieky, ~zašli oni za tri hory, ~zastali
236 6 | pošibáva; ~a keď ona na zem padá, ~ostrohami v bok ju
237 11| v tej uhorskej krásnej zemi! ~Či sa dobre vám vodilo? ~
238 21| panovať, ~chodiť, ako my, vo zlate a spočívať na zamate."~
239 16| sedí, kávu pije, ~a Turkyňa zlatom šije: ~a starká si spieva
240 19| treťom roku, ~mal on hviezdu, znak na boku."~
241 12| sa nedali, ~preto sme ich zrabovali.~
242 2 | sa nedajte: ~a čo mladé - zutekalo, ~a čo staré - nevládalo.~
243 16| pije, ~a Turkyňa zlatom šije: ~a starká si spieva tíše, ~
244 4 | ruky; ~povraz hodil jej na šiju ~a o koňa pripäl si ju.~
245 8 | za tri hory, ~zastali pri šírom mori.~
246 11| dobre vám vodilo? ~Či vám šťastie poslúžilo?"~
247 11| Vítaj, mužu, vitaj že mi, ~v tej uhorskej krásnej
248 4 | Také jej on robí muky: ~do železa dal jej ruky; ~povraz hodil
249 20| A Turčín a jeho žena ~hodili sa na kolená: ~„
250 3 | potokom; ~našiel on tam starú ženu, ~medzi krovím učupenú.~
251 13| čože je tu nového? ~Povedz, žienko, dač' dobrého." ~„Dobrá,
252 23| mojej mladi, ~inde sa mne žiť nesladí.~
|