Strophe

 1 2 |                     Duní Dunaj a luna za lunou sa valí: ~
 2 2 |       stráž, tuhí to paholci; ~a pred cárom družina neveliká
 3 2 |    končiny valný Dunaj vlaží, ~a Tatra skalnou hradbou okol
 4 2 |        božie dary nesú, chlieb a soľ, cárovi  ~a smelými
 5 2 |         chlieb a soľ, cárovi  ~a smelými sa jemu primlúvajú
 6 3 |     hradbou okol nej sa väží. ~A zem to požehnaná! Chvála
 7 3 |          pána mať je neprávosť a väčšia byť pánom. ~A človek
 8 3 | neprávosť a väčšia byť pánom. ~A človek nad človeka u nás
 9 3 |   sväté naše heslo je: Sloboda a sláva! - ~Neraz krásnu vlasť
10 3 |    nivy; ~mestá ľahli popolom: a ľud náš úbohý, ~bitý biedami,
11 3 |  naveky po slovänskej vlasti, ~a žiť z našich mozoľov: ale
12 3 |       deň, zlomili sme jarmo. ~A tí, krutým železom čo nad
13 3 |         cáre! meče máme i my, ~a poznáš, že narábať dobre
14 3 |    pýcha ľútnym hnevom žiari. ~A zo stolca zlatého takovým
15 4 | ktorému boh celú zem podnožil ~a osudy národov v ruku jeho
16 4 |        dedov dostane ľud iný. ~A spurné rody vaše pôjdu Rímu
17 4 |     stáda, polia naše plúžiť. ~A junač vašu k mojim junákom
18 4 |       mojim junákom pripojím, ~a z nej krajinám rímskym obranu
19 4 |    rímskym obranu pristrojím. ~A kto sa proti mojim rozkazom
20 4 |       Vedzte, že som pán Rímu, a Rím je pán svetu: ~To moja
21 5 |      tá krv slovänská divoko, ~a junák ti cárovi pozrel okom
22 5 |     cárovi pozrel okom v oko; ~a z oka ti mu božia zablysla
23 5 |     strela, ~ruka sa napružila a na zbroj udrela; ~a jedným
24 5 |  napružila a na zbroj udrela; ~a jedným veľkým citom srdcia
25 5 |      citom srdcia im zahrali; ~a jeden strašný ohlas ústa
26 5 |      družina slovänská odrazu ~a meč zasvietil v pästi každému
27 5 |      víťazu: ~„Mor ho!" kríkla a razom na cára sa metá: ~
28 6 |    zbroje sa bojí podlá duša: ~a tu ti o slobodu dobrý ľud
29 6 |   svoju cár bledý od strachu: ~a zlatý jeho stolec už sa
30 6 |   stolec už sa váľa v prachu; ~a mečom za ním Slovän cestu
31 6 |       Slovän cestu si preráža ~a junák za junákom padá cárska
32 7 |        šíkov zvíjajú sa voje; ~a voj za vojom divým útokom
33 7 |    poli valia sa, ~zem dupotom a nebo rykom sa otriasa. - ~
34 7 |      nebo rykom sa otriasa. - ~A tá naša rodinka, tá slovänská
35 7 |      siahne na tvoju slobodu: ~a čo i tam dušu dáš v tom
36 7 |     boji divokom: ~Mor ty len, a voľ nebyť, ako byť otrokom.~
37 8 |                       Zúri boj a našina stala si dokola: ~
38 9 |                                A môj Slovän ešte raz bystré
39 9 |       túli bohov jeho chrámy. ~A nad riekou biely dom, v
40 9 |     dom, v ňom jeho rod milý, ~a v čistom poli dedov posvätné
41 9 |    posiaľ v piesni ľudu žije. ~A sláva zašlých vekov junáka
42 9 |  zašlých vekov junáka oviala; ~a duša jeho svätým ohňom splápolala, ~
43 9 |      svätým ohňom splápolala, ~a meč v jeho pravici strašnejšie
44 9 |       raty, bité štíty zvonia ~a pyšné prilby rímske do prachu
45 11|                                A boj pomaly tíchne: strašná
46 11|    zúrením sama sa zničila. ~- A kde naši, čo bili ten Rím
47 11|        jeho oceli. ~Už nežije, a ešte hrozí tá tvár bledá, ~
48 12|                                A cár s okom sklopeným na
49 12|   sklopeným na bojišti stojí: ~A čo? - Azda tých padlých
50 12|      svojich hromady tam vidí ~a zo svojho víťazstva radovať
51 12|     svätú za svoj národ dáva. ~A ty mor ho! - hoj mor ho!
52 12|      siahne na tvoju slobodu; ~a čo i tam dušu dáš v tom
53 12|     boji divokom: ~Mor ty len, a voľ nebyť, ako byť otrokom.~