Strophe

 1 2 |   Duní Dunaj a luna za lunou sa valí: ~nad ním svieti pevný
 2 2 |    zastal si táborom: ~belia sa rady šiatrov ďalekým priestorom. ~
 3 2 |   pevní ako skala, ~zdalo by sa ti, že ich jedna mater mala. ~
 4 2 |     skalnou hradbou okol nej sa väží: ~Tá zem, tie pyšné
 5 2 |      soľ, cárovi  ~a smelými sa jemu primlúvajú slovy:~
 6 3 |     skalnou hradbou okol nej sa väží. ~A zem to požehnaná!
 7 3 |      divý: ~na púšť obrátili sa bujné naše nivy; ~mestá
 8 3 |  bitý biedami, cudzím dostal sa pod nohy. ~Bláhal už víťaz
 9 3 | hrobom každému vrahovi stane sa. - ~Nuž, povedzže nám, cáre!
10 3 |  jeho mračnej tvári ~urazená sa pýcha ľútnym hnevom žiari. ~
11 3 |    zo stolca zlatého takovým sa heslom ~ozvali ústa jeho
12 4 |    obranu pristrojím. ~A kto sa proti mojim rozkazom postaví, ~
13 5 | zlatého, ~lenže Slovän nejde sa ľakať pýchy jeho. ~Hoj,
14 5 |     oka ti mu božia zablysla sa strela, ~ruka sa napružila
15 5 |    zablysla sa strela, ~ruka sa napružila a na zbroj udrela; ~
16 5 |       kríkla a razom na cára sa metá: ~To ti na rímsku pýchu
17 6 |        Ale ten nie! - zbroje sa bojí podlá duša: ~a tu ti
18 6 |       a zlatý jeho stolec už sa váľa v prachu; ~a mečom
19 7 |      tábor, do šíkov zvíjajú sa voje; ~a voj za vojom divým
20 7 |  prachu kúdoly po poli valia sa, ~zem dupotom a nebo rykom
21 7 |     zem dupotom a nebo rykom sa otriasa. - ~A tá naša rodinka,
22 7 |   vrahov obstatá. ~Sto mečov sa každému nado hlavou blyští, ~
23 9 |      tých horách sivé mihajú sa väže, ~čo strežú slovenského
24 9 |     jeho pravici strašnejšie sa zvíja; ~bleskom blýska na
25 9 |      prilby rímske do prachu sa ronia.~
26 11|    divým svojím zúrením sama sa zničila. ~- A kde naši,
27 11|   jasných orlov mati! ~Nikdy sa ti tá tvoja detva už nevráti. ~
28 12|   Azda tých padlých Slovänov sa bojí? - ~Nie, lež bedušné
29 12|     svojho víťazstva radovať sa stydí. ~No zahyň, studom