abo-vysok | zabij-zne
Strophe
1 4 | nájdete, ~ktorý by putá minul abo nezahynul, ~akže oproti
2 2 | poslal, zo slávneho snemu, ~aby išli s pozdravom k cárovi
3 3 | ďaky ti ich dávame: ber ich aj ty z ďaky." ~Nevzal cár
4 4 | putá minul abo nezahynul, ~akže oproti Rímu prápor svoj
5 11| povraždení ležia. ~Neostal, ani kto by tú zvesť niesol bratom: ~
6 12| bojišti stojí: ~A čo? - Azda tých padlých Slovänov sa
7 4 | mojim rozkazom postaví, ~beda mu! ten sám sebe záhubu
8 12| Slovänov sa bojí? - ~Nie, lež bedušné svojich hromady tam vidí ~
9 2 | Riman-cár zastal si táborom: ~belia sa rady šiatrov ďalekým
10 3 | z ďaky ti ich dávame: ber ich aj ty z ďaky." ~Nevzal
11 3 | a ľud náš úbohý, ~bitý biedami, cudzím dostal sa pod nohy. ~
12 9 | jeho chrámy. ~A nad riekou biely dom, v ňom jeho rod milý, ~
13 7 | ta letí, ~kde boj na cára bijú tie slovänské deti. ~Husté
14 11| zničila. ~- A kde naši, čo bili ten Rím svetovládny, ~lebo
15 9 | Praštia zlomené raty, bité štíty zvonia ~a pyšné prilby
16 3 | popolom: a ľud náš úbohý, ~bitý biedami, cudzím dostal sa
17 11| nežije, a ešte hrozí tá tvár bledá, ~tá ruka zmeravená meč
18 6 | Skočil medzi stráž svoju cár bledý od strachu: ~a zlatý jeho
19 9 | pravici strašnejšie sa zvíja; ~bleskom blýska na vraha, hromom
20 9 | strašnejšie sa zvíja; ~bleskom blýska na vraha, hromom ho zabíja. ~
21 7 | mečov sa každému nado hlavou blyští, ~lež Slovän nečítava vrahov
22 3 | zem naša, daná Slovänom od Boha. ~Pozri: tu jej končiny
23 9 | v tajné tam lono túli bohov jeho chrámy. ~A nad riekou
24 3 | zem to požehnaná! Chvála Bohu z neba, ~máme pri vernej
25 3 | dar boží ho čaká. ~Pravda, bohy vydaná, káže nám Slovänom: ~
26 6 | koľko pýchy vo tvojej, cáre, bolo reči. - ~Ale ten nie! -
27 10| víťazi! ~Žiadna rana zvuk bôľu z úst im nevyrazí, ~vďačne
28 3 | dne, v noci na stole dar boží ho čaká. ~Pravda, bohy vydaná,
29 5 | okom v oko; ~a z oka ti mu božia zablysla sa strela, ~ruka
30 2 | svieti pevný hrad na vysokom bralí. ~Pod tým hradom Riman-cár
31 8 | jej moc nepredolá: ~lež, brať moja, ak už len padnúť mi
32 11| tú zvesť niesol bratom: ~Bratia vám za česť rodu padli v
33 11| ani kto by tú zvesť niesol bratom: ~Bratia vám za česť rodu
34 3 | Bláhal už víťaz pyšný, že si bude pásti ~vôľu svoju naveky
35 3 | divý: ~na púšť obrátili sa bujné naše nivy; ~mestá ľahli
36 11| boj pomaly tíchne: strašná búry sila ~divým svojím zúrením
37 9 | A môj Slovän ešte raz bystré hodil zraky ~ponad tie šíre
38 2 | im obtáča, ~modré ich oči bystro v okolo si páča. ~Rastom
39 3 | noci na stole dar boží ho čaká. ~Pravda, bohy vydaná, káže
40 2 | tuhí to paholci; ~a pred cárom družina neveliká stojí: ~
41 7 | naša rodinka, tá slovänská čata, ~už vám je zôkol-vôkol
42 2 | k cárovi rímskemu. ~Oni čelom nebijú, do nôh nepadajú: ~
43 4 | Mocný pán, ktorému boh celú zem podnožil ~a osudy národov
44 11| niesol bratom: ~Bratia vám za česť rodu padli v boji svätom. ~
45 6 | a mečom za ním Slovän cestu si preráža ~a junák za junákom
46 3 | vernej práci voždy svoj kus chleba. ~Zvyk náš je nie napadať
47 2 | kraju, ~lež božie dary nesú, chlieb a soľ, cárovi ~a smelými
48 9 | tam lono túli bohov jeho chrámy. ~A nad riekou biely dom,
49 3 | väží. ~A zem to požehnaná! Chvála Bohu z neba, ~máme pri vernej
50 9 | nápady. ~Ich popoly dávno už čierna zem tam kryje, ~ale ich
51 9 | strežú slovenského národa čierťaže. ~Svätoháj, stovekými zelený
52 9 | ňom jeho rod milý, ~a v čistom poli dedov posvätné mohyly: ~
53 5 | udrela; ~a jedným veľkým citom srdcia im zahrali; ~a jeden
54 3 | neprávosť a väčšia byť pánom. ~A človek nad človeka u nás nemá práva: ~
55 3 | byť pánom. ~A človek nad človeka u nás nemá práva: ~sväté
56 3 | cáre! mocná ruka tvoja ~čože nám nesie: či meč, či vetvu
57 2 | družina neveliká stojí: ~sú to cudzí víťazi, každý v jasnej zbroji. ~
58 3 | naše dvere ~zaklope ruka cudzia v úprimnej dôvere: ~kto
59 3 | náš úbohý, ~bitý biedami, cudzím dostal sa pod nohy. ~Bláhal
60 3 | mozoľov: ale bláhal darmo! ~Dal nám Boh zas dobrý deň, zlomili
61 9 | šíre rovne, na kraj svoj ďaleký. ~Tam na tých horách sivé
62 2 | belia sa rady šiatrov ďalekým priestorom. ~Pokraj táboru
63 3 | ľudu: ~Zem, ktorú v údel dali Slovänom nebesá, ~tá zem
64 3 | tvoja noha, ~to je zem naša, daná Slovänom od Boha. ~Pozri:
65 3 | Vo dne, v noci na stole dar boží ho čaká. ~Pravda, bohy
66 3 | našich mozoľov: ale bláhal darmo! ~Dal nám Boh zas dobrý
67 12| obeť svätú za svoj národ dáva. ~A ty mor ho! - hoj mor
68 3 | našej znaky; ~z ďaky ti ich dávame: ber ich aj ty z ďaky." ~
69 2 | to vlasť ich, to kolíska dávna synov slávy. ~Slovenský
70 9 | odrážal nápady. ~Ich popoly dávno už čierna zem tam kryje, ~
71 3 | Dal nám Boh zas dobrý deň, zlomili sme jarmo. ~A tí,
72 7 | cára bijú tie slovänské deti. ~Husté prachu kúdoly po
73 11| mati! ~Nikdy sa ti tá tvoja detva už nevráti. ~Páč! Nad valným
74 5 | rozovrela tá krv slovänská divoko, ~a junák ti cárovi pozrel
75 3 | vlasť našu vrah napadol divý: ~na púšť obrátili sa bujné
76 9 | radievali rady, ~ktorých meč divých vrahov odrážal nápady. ~
77 3 | zblíza, či zďaleka: ~Vo dne, v noci na stole dar boží
78 3 | my, ~a poznáš, že narábať dobre vieme s nimi; ~ak s pokojom:
79 6 | No, dokáž teraz, či máš toľko sily
80 8 | Zúri boj a našina stala si dokola: ~to vie, že premoc rímsku
81 9 | chrámy. ~A nad riekou biely dom, v ňom jeho rod milý, ~a
82 3 | úbohý, ~bitý biedami, cudzím dostal sa pod nohy. ~Bláhal už
83 4 | túto zem vašich dedov dostane ľud iný. ~A spurné rody
84 3 | zaklope ruka cudzia v úprimnej dôvere: ~kto je, ten je; či je
85 11| nevráti. ~Páč! Nad valným Dunajom krvavô pobrežia: ~tam ti
86 2 | Duní Dunaj a luna za lunou sa
87 7 | kúdoly po poli valia sa, ~zem dupotom a nebo rykom sa otriasa. - ~
88 3 | nežiada. Ale keď na naše dvere ~zaklope ruka cudzia v úprimnej
89 3 | nemá práva: ~sväté naše heslo je: Sloboda a sláva! - ~
90 3 | stolca zlatého takovým sa heslom ~ozvali ústa jeho ku slovänským
91 7 | Sto mečov sa každému nado hlavou blyští, ~lež Slovän nečítava
92 3 | urazená sa pýcha ľútnym hnevom žiari. ~A zo stolca zlatého
93 9 | môj Slovän ešte raz bystré hodil zraky ~ponad tie šíre rovne,
94 11| Slovänstvo zradný: - ~Kde naši? - Hojže, Tatro, jasných orlov mati! ~
95 9 | svoj ďaleký. ~Tam na tých horách sivé mihajú sa väže, ~čo
96 2 | valí: ~nad ním svieti pevný hrad na vysokom bralí. ~Pod tým
97 2 | vysokom bralí. ~Pod tým hradom Riman-cár zastal si táborom: ~
98 3 | Slovänom nebesá, ~tá zem hrobom každému vrahovi stane sa. - ~
99 12| Nie, lež bedušné svojich hromady tam vidí ~a zo svojho víťazstva
100 9 | bleskom blýska na vraha, hromom ho zabíja. ~Praštia zlomené
101 11| oceli. ~Už nežije, a ešte hrozí tá tvár bledá, ~tá ruka
102 7 | bijú tie slovänské deti. ~Husté prachu kúdoly po poli valia
103 3 | vetvu pokoja? ~S mečom ak ideš: cáre! meče máme i my, ~
104 4 | vašich dedov dostane ľud iný. ~A spurné rody vaše pôjdu
105 2 | zo slávneho snemu, ~aby išli s pozdravom k cárovi rímskemu. ~
106 3 | zas dobrý deň, zlomili sme jarmo. ~A tí, krutým železom čo
107 2 | to cudzí víťazi, každý v jasnej zbroji. ~Pobelavé kaderie
108 11| Kde naši? - Hojže, Tatro, jasných orlov mati! ~Nikdy sa ti
109 2 | si páča. ~Rastom sú ako jedle, pevní ako skala, ~zdalo
110 2 | zdalo by sa ti, že ich jedna mater mala. ~Krásna zem -
111 5 | napružila a na zbroj udrela; ~a jedným veľkým citom srdcia im zahrali; ~
112 2 | soľ, cárovi ~a smelými sa jemu primlúvajú slovy:~
113 4 | stáda, polia naše plúžiť. ~A junač vašu k mojim junákom pripojím, ~
114 11| boji svätom. ~Lež každý na junáckej spočíva posteli, ~na kope
115 9 | A sláva zašlých vekov junáka oviala; ~a duša jeho svätým
116 2 | jasnej zbroji. ~Pobelavé kaderie šije im obtáča, ~modré ich
117 3 | čaká. ~Pravda, bohy vydaná, káže nám Slovänom: ~pána mať
118 3 | železom čo nad nami vládli, ~kdeže sú? - My stojíme; ale oni
119 3 | svojom, ~cudzie nežiada. Ale keď na naše dvere ~zaklope ruka
120 3 | Národ slovenský, kňazstvo i staršina naša, ~kroz nás
121 3 | Lebo - veky to svedčia - vo knihách osudu ~tak stojí napísané
122 2 | moravy: ~to vlasť ich, to kolíska dávna synov slávy. ~Slovenský
123 6 | máš toľko sily v meči, ~koľko pýchy vo tvojej, cáre, bolo
124 11| junáckej spočíva posteli, ~na kope vrahov, zbitých od jeho
125 11| ten Rím svetovládny, ~lebo koval úmysel na Slovänstvo zradný: - ~
126 9 | ponad tie šíre rovne, na kraj svoj ďaleký. ~Tam na tých
127 4 | junákom pripojím, ~a z nej krajinám rímskym obranu pristrojím. ~
128 2 | otroč neznáma slovenskému kraju, ~lež božie dary nesú, chlieb
129 2 | že ich jedna mater mala. ~Krásna zem - jej končiny valný
130 4 | Skloníte šije i vy. - Tie krásne roviny, ~túto zem vašich
131 3 | Sloboda a sláva! - ~Neraz krásnu vlasť našu vrah napadol
132 3 | prináša. ~Zem tá, na ktorú kročiť mieni tvoja noha, ~to je
133 3 | kňazstvo i staršina naša, ~kroz nás ti, slávny cáre! svoj
134 3 | zlomili sme jarmo. ~A tí, krutým železom čo nad nami vládli, ~
135 11| Páč! Nad valným Dunajom krvavô pobrežia: ~tam ti tvoji
136 9 | dávno už čierna zem tam kryje, ~ale ich meno posiaľ v
137 4 | Mocný pán, ktorému boh celú zem podnožil ~a
138 4 | jeho či jeden nájdete, ~ktorý by putá minul abo nezahynul, ~
139 3 | heslom ~ozvali ústa jeho ku slovänským poslom:~
140 7 | slovänské deti. ~Husté prachu kúdoly po poli valia sa, ~zem dupotom
141 3 | vernej práci voždy svoj kus chleba. ~Zvyk náš je nie
142 3 | bujné naše nivy; ~mestá ľahli popolom: a ľud náš úbohý, ~
143 5 | lenže Slovän nejde sa ľakať pýchy jeho. ~Hoj, rozovrela
144 10| úst im nevyrazí, ~vďačne lejú vernú krv po osudnom poli: ~
145 5 | hriema zo stolca zlatého, ~lenže Slovän nejde sa ľakať pýchy
146 3 | pozdrav ťa pán neba i zeme, ~lepšie, ako ťa my tu pozdraviť
147 7 | za vojom divým útokom ta letí, ~kde boj na cára bijú tie
148 11| tvoji synovia povraždení ležia. ~Neostal, ani kto by tú
149 9 | Svätoháj, stovekými zelený lipami, ~v tajné tam lono túli
150 9 | zelený lipami, ~v tajné tam lono túli bohov jeho chrámy. ~
151 2 | Duní Dunaj a luna za lunou sa valí: ~nad ním
152 2 | Duní Dunaj a luna za lunou sa valí: ~nad ním svieti
153 3 | tvári ~urazená sa pýcha ľútnym hnevom žiari. ~A zo stolca
154 2 | sa ti, že ich jedna mater mala. ~Krásna zem - jej končiny
155 3 | káže nám Slovänom: ~pána mať je neprávosť a väčšia byť
156 2 | zdalo by sa ti, že ich jedna mater mala. ~Krásna zem - jej
157 11| Hojže, Tatro, jasných orlov mati! ~Nikdy sa ti tá tvoja detva
158 3 | S mečom ak ideš: cáre! meče máme i my, ~a poznáš, že
159 6 | teraz, či máš toľko sily v meči, ~koľko pýchy vo tvojej,
160 7 | od vrahov obstatá. ~Sto mečov sa každému nado hlavou blyští, ~
161 3 | obrátili sa bujné naše nivy; ~mestá ľahli popolom: a ľud náš
162 5 | kríkla a razom na cára sa metá: ~To ti na rímsku pýchu
163 3 | Zem tá, na ktorú kročiť mieni tvoja noha, ~to je zem naša,
164 9 | Tam na tých horách sivé mihajú sa väže, ~čo strežú slovenského
165 9 | biely dom, v ňom jeho rod milý, ~a v čistom poli dedov
166 4 | nájdete, ~ktorý by putá minul abo nezahynul, ~akže oproti
167 8 | vie, že premoc rímsku jej moc nepredolá: ~lež, brať moja,
168 3 | Nuž, povedzže nám, cáre! mocná ruka tvoja ~čože nám nesie:
169 4 | Mocný pán, ktorému boh celú zem
170 2 | kaderie šije im obtáča, ~modré ich oči bystro v okolo si
171 9 | čistom poli dedov posvätné mohyly: ~dedov, ktorých niekdy
172 2 | tie pyšné hory, tie žírne moravy: ~to vlasť ich, to kolíska
173 7 | vrahov na bojišti, ~ale morí. - Hoj, mor ho! detvo môjho
174 3 | vlasti, ~a žiť z našich mozoľov: ale bláhal darmo! ~Dal
175 3 | Nevzal cár božie dary, z jeho mračnej tvári ~urazená sa pýcha
176 7 | obstatá. ~Sto mečov sa každému nado hlavou blyští, ~lež Slovän
177 4 | medzi národy jeho či jeden nájdete, ~ktorý by putá minul abo
178 3 | tí, krutým železom čo nad nami vládli, ~kdeže sú? - My
179 3 | chleba. ~Zvyk náš je nie napadať cudzie vlasti zbojom: ~Slovän
180 3 | Neraz krásnu vlasť našu vrah napadol divý: ~na púšť obrátili
181 9 | meč divých vrahov odrážal nápady. ~Ich popoly dávno už čierna
182 3 | knihách osudu ~tak stojí napísané o slovänskom ľudu: ~Zem,
183 5 | zablysla sa strela, ~ruka sa napružila a na zbroj udrela; ~a jedným
184 3 | máme i my, ~a poznáš, že narábať dobre vieme s nimi; ~ak
185 9 | čo strežú slovenského národa čierťaže. ~Svätoháj, stovekými
186 4 | celú zem podnožil ~a osudy národov v ruku jeho vložil: ~ten
187 4 | pozrite po svete: ~medzi národy jeho či jeden nájdete, ~
188 3 | si bude pásti ~vôľu svoju naveky po slovänskej vlasti, ~a
189 3 | Tieto dary božie sú priazne našej znaky; ~z ďaky ti ich dávame:
190 3 | slovänskej vlasti, ~a žiť z našich mozoľov: ale bláhal darmo! ~
191 8 | Zúri boj a našina stala si dokola: ~to vie,
192 3 | sláva! - ~Neraz krásnu vlasť našu vrah napadol divý: ~na púšť
193 3 | ktorú v údel dali Slovänom nebesá, ~tá zem hrobom každému
194 2 | cárovi rímskemu. ~Oni čelom nebijú, do nôh nepadajú: ~taká
195 7 | valia sa, ~zem dupotom a nebo rykom sa otriasa. - ~A tá
196 10| padnúť za národ - oj, veď to nebolí!~
197 12| pokúša. ~Lež večná meno toho nech ovenčí sláva, ~kto seba
198 7 | hlavou blyští, ~lež Slovän nečítava vrahov na bojišti, ~ale
199 11| ruka zmeravená meč odjať si nedá.~
200 2 | na zlatom stolci; ~okol neho cárska stráž, tuhí to paholci; ~
201 5 | stolca zlatého, ~lenže Slovän nejde sa ľakať pýchy jeho. ~Hoj,
202 3 | človek nad človeka u nás nemá práva: ~sväté naše heslo
203 11| synovia povraždení ležia. ~Neostal, ani kto by tú zvesť niesol
204 2 | Oni čelom nebijú, do nôh nepadajú: ~taká otroč neznáma slovenskému
205 3 | nám Slovänom: ~pána mať je neprávosť a väčšia byť pánom. ~A človek
206 8 | že premoc rímsku jej moc nepredolá: ~lež, brať moja, ak už
207 3 | je: Sloboda a sláva! - ~Neraz krásnu vlasť našu vrah napadol
208 3 | mocná ruka tvoja ~čože nám nesie: či meč, či vetvu pokoja? ~
209 2 | slovenskému kraju, ~lež božie dary nesú, chlieb a soľ, cárovi ~
210 2 | paholci; ~a pred cárom družina neveliká stojí: ~sú to cudzí víťazi,
211 11| sa ti tá tvoja detva už nevráti. ~Páč! Nad valným Dunajom
212 10| rana zvuk bôľu z úst im nevyrazí, ~vďačne lejú vernú krv
213 3 | ber ich aj ty z ďaky." ~Nevzal cár božie dary, z jeho mračnej
214 4 | ktorý by putá minul abo nezahynul, ~akže oproti Rímu prápor
215 2 | nôh nepadajú: ~taká otroč neznáma slovenskému kraju, ~lež
216 3 | žne len na svojom, ~cudzie nežiada. Ale keď na naše dvere ~
217 11| zbitých od jeho oceli. ~Už nežije, a ešte hrozí tá tvár bledá, ~
218 9 | mohyly: ~dedov, ktorých niekdy ľud radievali rady, ~ktorých
219 11| Neostal, ani kto by tú zvesť niesol bratom: ~Bratia vám za česť
220 11| Tatro, jasných orlov mati! ~Nikdy sa ti tá tvoja detva už
221 3 | že narábať dobre vieme s nimi; ~ak s pokojom: pozdrav
222 3 | púšť obrátili sa bujné naše nivy; ~mestá ľahli popolom: a
223 3 | či zďaleka: ~Vo dne, v noci na stole dar boží ho čaká. ~
224 2 | rímskemu. ~Oni čelom nebijú, do nôh nepadajú: ~taká otroč neznáma
225 3 | ktorú kročiť mieni tvoja noha, ~to je zem naša, daná Slovänom
226 3 | biedami, cudzím dostal sa pod nohy. ~Bláhal už víťaz pyšný,
227 9 | nad riekou biely dom, v ňom jeho rod milý, ~a v čistom
228 3 | každému vrahovi stane sa. - ~Nuž, povedzže nám, cáre! mocná
229 12| ovenčí sláva, ~kto seba v obeť svätú za svoj národ dáva. ~
230 4 | a z nej krajinám rímskym obranu pristrojím. ~A kto sa proti
231 3 | vrah napadol divý: ~na púšť obrátili sa bujné naše nivy; ~mestá
232 7 | je zôkol-vôkol od vrahov obstatá. ~Sto mečov sa každému nado
233 2 | Pobelavé kaderie šije im obtáča, ~modré ich oči bystro v
234 11| vrahov, zbitých od jeho oceli. ~Už nežije, a ešte hrozí
235 2 | šije im obtáča, ~modré ich oči bystro v okolo si páča. ~
236 11| tá ruka zmeravená meč odjať si nedá.~
237 5 | kríkla družina slovänská odrazu ~a meč zasvietil v pästi
238 9 | ktorých meč divých vrahov odrážal nápady. ~Ich popoly dávno
239 5 | na rímsku pýchu slovänská odveta.~
240 4 | moja cárska vôľa; to vám na odvetu."~
241 5 | zahrali; ~a jeden strašný ohlas ústa im vydali: ~„Mor ho!"
242 9 | oviala; ~a duša jeho svätým ohňom splápolala, ~a meč v jeho
243 5 | pozrel okom v oko; ~a z oka ti mu božia zablysla sa
244 5 | ti cárovi pozrel okom v oko; ~a z oka ti mu božia zablysla
245 2 | modré ich oči bystro v okolo si páča. ~Rastom sú ako
246 3 | kto je, ten je; či je on zblíza, či zďaleka: ~Vo
247 4 | minul abo nezahynul, ~akže oproti Rímu prápor svoj rozvinul. ~
248 11| Hojže, Tatro, jasných orlov mati! ~Nikdy sa ti tá tvoja
249 1 | Zleteli orly z Tatry, tiahnu na podolia, ~
250 10| vďačne lejú vernú krv po osudnom poli: ~oj, veď padnúť za
251 3 | to svedčia - vo knihách osudu ~tak stojí napísané o slovänskom
252 4 | boh celú zem podnožil ~a osudy národov v ruku jeho vložil: ~
253 7 | dupotom a nebo rykom sa otriasa. - ~A tá naša rodinka, tá
254 2 | do nôh nepadajú: ~taká otroč neznáma slovenskému kraju, ~
255 12| Lež večná meno toho nech ovenčí sláva, ~kto seba v obeť
256 9 | sláva zašlých vekov junáka oviala; ~a duša jeho svätým ohňom
257 3 | zlatého takovým sa heslom ~ozvali ústa jeho ku slovänským
258 11| tvoja detva už nevráti. ~Páč! Nad valným Dunajom krvavô
259 2 | ich oči bystro v okolo si páča. ~Rastom sú ako jedle, pevní
260 6 | preráža ~a junák za junákom padá cárska stráža.~
261 12| stojí: ~A čo? - Azda tých padlých Slovänov sa bojí? - ~Nie,
262 8 | mi máš v boji, ~to že mi padni, ako víťazom pristojí.~
263 5 | odrazu ~a meč zasvietil v pästi každému víťazu: ~„Mor ho!"
264 2 | neho cárska stráž, tuhí to paholci; ~a pred cárom družina neveliká
265 3 | vydaná, káže nám Slovänom: ~pána mať je neprávosť a väčšia
266 3 | je neprávosť a väčšia byť pánom. ~A človek nad človeka u
267 3 | víťaz pyšný, že si bude pásti ~vôľu svoju naveky po slovänskej
268 2 | páča. ~Rastom sú ako jedle, pevní ako skala, ~zdalo by sa
269 2 | sa valí: ~nad ním svieti pevný hrad na vysokom bralí. ~
270 9 | ale ich meno posiaľ v piesni ľudu žije. ~A sláva zašlých
271 4 | nám naše stáda, polia naše plúžiť. ~A junač vašu k mojim junákom
272 2 | každý v jasnej zbroji. ~Pobelavé kaderie šije im obtáča, ~
273 11| Nad valným Dunajom krvavô pobrežia: ~tam ti tvoji synovia povraždení
274 4 | pán, ktorému boh celú zem podnožil ~a osudy národov v ruku
275 1 | orly z Tatry, tiahnu na podolia, ~ponad vysoké hory, ponad
276 4 | iný. ~A spurné rody vaše pôjdu Rímu slúžiť, ~strážiť nám
277 3 | nesie: či meč, či vetvu pokoja? ~S mečom ak ideš: cáre!
278 3 | dobre vieme s nimi; ~ak s pokojom: pozdrav ťa pán neba i zeme, ~
279 2 | šiatrov ďalekým priestorom. ~Pokraj táboru sedí cár na zlatom
280 11| A boj pomaly tíchne: strašná búry sila ~
281 1 | šíru vodu, ~sadli tam za pomedzím slovenského rodu.~
282 3 | naše nivy; ~mestá ľahli popolom: a ľud náš úbohý, ~bitý
283 9 | vrahov odrážal nápady. ~Ich popoly dávno už čierna zem tam
284 9 | tam kryje, ~ale ich meno posiaľ v piesni ľudu žije. ~A sláva
285 2 | slávy. ~Slovenský rod ich poslal, zo slávneho snemu, ~aby
286 3 | ústa jeho ku slovänským poslom:~
287 4 | sa proti mojim rozkazom postaví, ~beda mu! ten sám sebe
288 11| každý na junáckej spočíva posteli, ~na kope vrahov, zbitých
289 9 | a v čistom poli dedov posvätné mohyly: ~dedov, ktorých
290 3 | vrahovi stane sa. - ~Nuž, povedzže nám, cáre! mocná ruka tvoja ~
291 11| pobrežia: ~tam ti tvoji synovia povraždení ležia. ~Neostal, ani kto
292 7 | surmity, volajú do zbroje: ~povstal tábor, do šíkov zvíjajú
293 3 | zeme, ~lepšie, ako ťa my tu pozdraviť umieme. - ~Tieto dary božie
294 2 | slávneho snemu, ~aby išli s pozdravom k cárovi rímskemu. ~Oni
295 3 | cáre! meče máme i my, ~a poznáš, že narábať dobre vieme
296 5 | divoko, ~a junák ti cárovi pozrel okom v oko; ~a z oka ti
297 3 | daná Slovänom od Boha. ~Pozri: tu jej končiny valný Dunaj
298 4 | ten pán velí: Slovänia! pozrite po svete: ~medzi národy
299 3 | okol nej sa väží. ~A zem to požehnaná! Chvála Bohu z neba, ~máme
300 3 | z neba, ~máme pri vernej práci voždy svoj kus chleba. ~
301 4 | nezahynul, ~akže oproti Rímu prápor svoj rozvinul. ~Skloníte
302 3 | človek nad človeka u nás nemá práva: ~sväté naše heslo je: Sloboda
303 3 | stole dar boží ho čaká. ~Pravda, bohy vydaná, káže nám Slovänom: ~
304 9 | splápolala, ~a meč v jeho pravici strašnejšie sa zvíja; ~bleskom
305 9 | vraha, hromom ho zabíja. ~Praštia zlomené raty, bité štíty
306 2 | stráž, tuhí to paholci; ~a pred cárom družina neveliká stojí: ~
307 1 | hory, ponad rovné polia; ~preleteli cez Dunaj, cez tú šíru vodu, ~
308 8 | stala si dokola: ~to vie, že premoc rímsku jej moc nepredolá: ~
309 6 | mečom za ním Slovän cestu si preráža ~a junák za junákom padá
310 3 | Chvála Bohu z neba, ~máme pri vernej práci voždy svoj
311 3 | Tieto dary božie sú priazne našej znaky; ~z ďaky ti
312 2 | sa rady šiatrov ďalekým priestorom. ~Pokraj táboru sedí cár
313 9 | bité štíty zvonia ~a pyšné prilby rímske do prachu sa ronia.~
314 2 | cárovi ~a smelými sa jemu primlúvajú slovy:~
315 3 | slávny cáre! svoj pozdrav prináša. ~Zem tá, na ktorú kročiť
316 4 | junač vašu k mojim junákom pripojím, ~a z nej krajinám rímskym
317 4 | mu! ten sám sebe záhubu pripraví. ~Vedzte, že som pán Rímu,
318 8 | že mi padni, ako víťazom pristojí.~
319 4 | krajinám rímskym obranu pristrojím. ~A kto sa proti mojim rozkazom
320 4 | obranu pristrojím. ~A kto sa proti mojim rozkazom postaví, ~
321 4 | jeden nájdete, ~ktorý by putá minul abo nezahynul, ~akže
322 3 | našu vrah napadol divý: ~na púšť obrátili sa bujné naše nivy; ~
323 3 | mračnej tvári ~urazená sa pýcha ľútnym hnevom žiari. ~A
324 5 | sa metá: ~To ti na rímsku pýchu slovänská odveta.~
325 9 | dedov, ktorých niekdy ľud radievali rady, ~ktorých meč divých
326 12| vidí ~a zo svojho víťazstva radovať sa stydí. ~No zahyň, studom
327 10| ale sťa víťazi! ~Žiadna rana zvuk bôľu z úst im nevyrazí, ~
328 2 | bystro v okolo si páča. ~Rastom sú ako jedle, pevní ako
329 9 | zabíja. ~Praštia zlomené raty, bité štíty zvonia ~a pyšné
330 9 | A môj Slovän ešte raz bystré hodil zraky ~ponad
331 5 | víťazu: ~„Mor ho!" kríkla a razom na cára sa metá: ~To ti
332 6 | pýchy vo tvojej, cáre, bolo reči. - ~Ale ten nie! - zbroje
333 9 | bohov jeho chrámy. ~A nad riekou biely dom, v ňom jeho rod
334 2 | vysokom bralí. ~Pod tým hradom Riman-cár zastal si táborom: ~belia
335 9 | štíty zvonia ~a pyšné prilby rímske do prachu sa ronia.~
336 2 | išli s pozdravom k cárovi rímskemu. ~Oni čelom nebijú, do nôh
337 4 | pripojím, ~a z nej krajinám rímskym obranu pristrojím. ~A kto
338 7 | sa otriasa. - ~A tá naša rodinka, tá slovänská čata, ~už
339 4 | dostane ľud iný. ~A spurné rody vaše pôjdu Rímu slúžiť, ~
340 9 | prilby rímske do prachu sa ronia.~
341 4 | šije i vy. - Tie krásne roviny, ~túto zem vašich dedov
342 9 | hodil zraky ~ponad tie šíre rovne, na kraj svoj ďaleký. ~Tam
343 1 | ponad vysoké hory, ponad rovné polia; ~preleteli cez Dunaj,
344 4 | pristrojím. ~A kto sa proti mojim rozkazom postaví, ~beda mu! ten sám
345 5 | ľakať pýchy jeho. ~Hoj, rozovrela tá krv slovänská divoko, ~
346 4 | oproti Rímu prápor svoj rozvinul. ~Skloníte šije i vy. -
347 4 | podnožil ~a osudy národov v ruku jeho vložil: ~ten pán velí:
348 7 | sa, ~zem dupotom a nebo rykom sa otriasa. - ~A tá naša
349 1 | Dunaj, cez tú šíru vodu, ~sadli tam za pomedzím slovenského
350 4 | rozkazom postaví, ~beda mu! ten sám sebe záhubu pripraví. ~Vedzte,
351 11| sila ~divým svojím zúrením sama sa zničila. ~- A kde naši,
352 12| nech ovenčí sláva, ~kto seba v obeť svätú za svoj národ
353 4 | postaví, ~beda mu! ten sám sebe záhubu pripraví. ~Vedzte,
354 2 | priestorom. ~Pokraj táboru sedí cár na zlatom stolci; ~okol
355 3 | zbojom: ~Slovän na svojom seje, i žne len na svojom, ~cudzie
356 11| pomaly tíchne: strašná búry sila ~divým svojím zúrením sama
357 6 | dokáž teraz, či máš toľko sily v meči, ~koľko pýchy vo
358 9 | ďaleký. ~Tam na tých horách sivé mihajú sa väže, ~čo strežú
359 2 | sú ako jedle, pevní ako skala, ~zdalo by sa ti, že ich
360 4 | Rímu prápor svoj rozvinul. ~Skloníte šije i vy. - Tie krásne
361 12| A cár s okom sklopeným na bojišti stojí: ~A čo? -
362 6 | slobodu dobrý ľud pokúša. - ~Skočil medzi stráž svoju cár bledý
363 2 | Slovenský rod ich poslal, zo slávneho snemu, ~aby išli s pozdravom
364 3 | staršina naša, ~kroz nás ti, slávny cáre! svoj pozdrav prináša. ~
365 2 | to kolíska dávna synov slávy. ~Slovenský rod ich poslal,
366 3 | práva: ~sväté naše heslo je: Sloboda a sláva! - ~Neraz krásnu
367 4 | jeho vložil: ~ten pán velí: Slovänia! pozrite po svete: ~medzi
368 12| čo? - Azda tých padlých Slovänov sa bojí? - ~Nie, lež bedušné
369 7 | kde boj na cára bijú tie slovänské deti. ~Husté prachu kúdoly
370 3 | pásti ~vôľu svoju naveky po slovänskej vlasti, ~a žiť z našich
371 3 | osudu ~tak stojí napísané o slovänskom ľudu: ~Zem, ktorú v údel
372 3 | heslom ~ozvali ústa jeho ku slovänským poslom:~
373 11| svetovládny, ~lebo koval úmysel na Slovänstvo zradný: - ~Kde naši? - Hojže,
374 2 | nepadajú: ~taká otroč neznáma slovenskému kraju, ~lež božie dary nesú,
375 2 | smelými sa jemu primlúvajú slovy:~
376 4 | spurné rody vaše pôjdu Rímu slúžiť, ~strážiť nám naše stáda,
377 3 | Boh zas dobrý deň, zlomili sme jarmo. ~A tí, krutým železom
378 2 | chlieb a soľ, cárovi ~a smelými sa jemu primlúvajú slovy:~
379 2 | ich poslal, zo slávneho snemu, ~aby išli s pozdravom k
380 2 | božie dary nesú, chlieb a soľ, cárovi ~a smelými sa jemu
381 4 | záhubu pripraví. ~Vedzte, že som pán Rímu, a Rím je pán svetu: ~
382 9 | a duša jeho svätým ohňom splápolala, ~a meč v jeho pravici strašnejšie
383 11| Lež každý na junáckej spočíva posteli, ~na kope vrahov,
384 4 | dedov dostane ľud iný. ~A spurné rody vaše pôjdu Rímu slúžiť, ~
385 5 | a jedným veľkým citom srdcia im zahrali; ~a jeden strašný
386 10| Hynú i naši, hynú, ale sťa víťazi! ~Žiadna rana zvuk
387 4 | slúžiť, ~strážiť nám naše stáda, polia naše plúžiť. ~A junač
388 8 | Zúri boj a našina stala si dokola: ~to vie, že premoc
389 3 | zem hrobom každému vrahovi stane sa. - ~Nuž, povedzže nám,
390 3 | Národ slovenský, kňazstvo i staršina naša, ~kroz nás ti, slávny
391 7 | zôkol-vôkol od vrahov obstatá. ~Sto mečov sa každému nado hlavou
392 3 | vládli, ~kdeže sú? - My stojíme; ale oni padli. - ~Lebo -
393 2 | táboru sedí cár na zlatom stolci; ~okol neho cárska stráž,
394 3 | zďaleka: ~Vo dne, v noci na stole dar boží ho čaká. ~Pravda,
395 6 | od strachu: ~a zlatý jeho stolec už sa váľa v prachu; ~a
396 9 | národa čierťaže. ~Svätoháj, stovekými zelený lipami, ~v tajné
397 6 | stráž svoju cár bledý od strachu: ~a zlatý jeho stolec už
398 11| A boj pomaly tíchne: strašná búry sila ~divým svojím
399 9 | splápolala, ~a meč v jeho pravici strašnejšie sa zvíja; ~bleskom blýska
400 5 | srdcia im zahrali; ~a jeden strašný ohlas ústa im vydali: ~„
401 6 | junák za junákom padá cárska stráža.~
402 4 | vaše pôjdu Rímu slúžiť, ~strážiť nám naše stáda, polia naše
403 5 | ti mu božia zablysla sa strela, ~ruka sa napružila a na
404 9 | sivé mihajú sa väže, ~čo strežú slovenského národa čierťaže. ~
405 12| radovať sa stydí. ~No zahyň, studom večným zahyň, podlá duša, ~
406 12| svojho víťazstva radovať sa stydí. ~No zahyň, studom večným
407 7 | Zasurmili surmity, volajú do zbroje: ~povstal
408 3 | človeka u nás nemá práva: ~sväté naše heslo je: Sloboda a
409 9 | slovenského národa čierťaže. ~Svätoháj, stovekými zelený lipami, ~
410 11| za česť rodu padli v boji svätom. ~Lež každý na junáckej
411 12| sláva, ~kto seba v obeť svätú za svoj národ dáva. ~A ty
412 9 | junáka oviala; ~a duša jeho svätým ohňom splápolala, ~a meč
413 3 | padli. - ~Lebo - veky to svedčia - vo knihách osudu ~tak
414 4 | velí: Slovänia! pozrite po svete: ~medzi národy jeho či jeden
415 11| kde naši, čo bili ten Rím svetovládny, ~lebo koval úmysel na Slovänstvo
416 4 | som pán Rímu, a Rím je pán svetu: ~To moja cárska vôľa; to
417 2 | lunou sa valí: ~nad ním svieti pevný hrad na vysokom bralí. ~
418 12| svojich hromady tam vidí ~a zo svojho víťazstva radovať sa stydí. ~
419 12| bojí? - ~Nie, lež bedušné svojich hromady tam vidí ~a zo svojho
420 11| strašná búry sila ~divým svojím zúrením sama sa zničila. ~-
421 2 | vlasť ich, to kolíska dávna synov slávy. ~Slovenský rod ich
422 11| pobrežia: ~tam ti tvoji synovia povraždení ležia. ~Neostal,
423 7 | volajú do zbroje: ~povstal tábor, do šíkov zvíjajú sa voje; ~
424 2 | hradom Riman-cár zastal si táborom: ~belia sa rady šiatrov
425 2 | ďalekým priestorom. ~Pokraj táboru sedí cár na zlatom stolci; ~
426 9 | stovekými zelený lipami, ~v tajné tam lono túli bohov jeho
427 3 | svedčia - vo knihách osudu ~tak stojí napísané o slovänskom
428 2 | nebijú, do nôh nepadajú: ~taká otroč neznáma slovenskému
429 3 | žiari. ~A zo stolca zlatého takovým sa heslom ~ozvali ústa jeho
430 11| zradný: - ~Kde naši? - Hojže, Tatro, jasných orlov mati! ~Nikdy
431 1 | Zleteli orly z Tatry, tiahnu na podolia, ~ponad
432 6 | No, dokáž teraz, či máš toľko sily v meči, ~
433 3 | deň, zlomili sme jarmo. ~A tí, krutým železom čo nad nami
434 1 | Zleteli orly z Tatry, tiahnu na podolia, ~ponad vysoké
435 11| A boj pomaly tíchne: strašná búry sila ~divým
436 3 | tu pozdraviť umieme. - ~Tieto dary božie sú priazne našej
437 12| pokúša. ~Lež večná meno toho nech ovenčí sláva, ~kto
438 6 | No, dokáž teraz, či máš toľko sily v meči, ~koľko pýchy
439 2 | okol neho cárska stráž, tuhí to paholci; ~a pred cárom
440 9 | lipami, ~v tajné tam lono túli bohov jeho chrámy. ~A nad
441 4 | vy. - Tie krásne roviny, ~túto zem vašich dedov dostane
442 11| nežije, a ešte hrozí tá tvár bledá, ~tá ruka zmeravená
443 3 | božie dary, z jeho mračnej tvári ~urazená sa pýcha ľútnym
444 6 | v meči, ~koľko pýchy vo tvojej, cáre, bolo reči. - ~Ale
445 11| krvavô pobrežia: ~tam ti tvoji synovia povraždení ležia. ~
446 2 | hrad na vysokom bralí. ~Pod tým hradom Riman-cár zastal
447 3 | pánom. ~A človek nad človeka u nás nemá práva: ~sväté naše
448 3 | ľahli popolom: a ľud náš úbohý, ~bitý biedami, cudzím dostal
449 3 | slovänskom ľudu: ~Zem, ktorú v údel dali Slovänom nebesá, ~tá
450 5 | sa napružila a na zbroj udrela; ~a jedným veľkým citom
451 3 | ako ťa my tu pozdraviť umieme. - ~Tieto dary božie sú
452 11| svetovládny, ~lebo koval úmysel na Slovänstvo zradný: - ~
453 3 | dvere ~zaklope ruka cudzia v úprimnej dôvere: ~kto je, ten je;
454 3 | dary, z jeho mračnej tvári ~urazená sa pýcha ľútnym hnevom žiari. ~
455 10| Žiadna rana zvuk bôľu z úst im nevyrazí, ~vďačne lejú
456 7 | voje; ~a voj za vojom divým útokom ta letí, ~kde boj na cára
457 3 | pána mať je neprávosť a väčšia byť pánom. ~A človek nad
458 9 | tých horách sivé mihajú sa väže, ~čo strežú slovenského
459 6 | zlatý jeho stolec už sa váľa v prachu; ~a mečom za ním
460 2 | Dunaj a luna za lunou sa valí: ~nad ním svieti pevný hrad
461 7 | Husté prachu kúdoly po poli valia sa, ~zem dupotom a nebo
462 11| detva už nevráti. ~Páč! Nad valným Dunajom krvavô pobrežia: ~
463 4 | ľud iný. ~A spurné rody vaše pôjdu Rímu slúžiť, ~strážiť
464 4 | krásne roviny, ~túto zem vašich dedov dostane ľud iný. ~
465 4 | polia naše plúžiť. ~A junač vašu k mojim junákom pripojím, ~
466 10| bôľu z úst im nevyrazí, ~vďačne lejú vernú krv po osudnom
467 12| ľud môj mi pokúša. ~Lež večná meno toho nech ovenčí sláva, ~
468 12| stydí. ~No zahyň, studom večným zahyň, podlá duša, ~čo o
469 4 | sám sebe záhubu pripraví. ~Vedzte, že som pán Rímu, a Rím
470 9 | ľudu žije. ~A sláva zašlých vekov junáka oviala; ~a duša jeho
471 3 | ale oni padli. - ~Lebo - veky to svedčia - vo knihách
472 4 | ruku jeho vložil: ~ten pán velí: Slovänia! pozrite po svete: ~
473 5 | zbroj udrela; ~a jedným veľkým citom srdcia im zahrali; ~
474 3 | Chvála Bohu z neba, ~máme pri vernej práci voždy svoj kus chleba. ~
475 10| im nevyrazí, ~vďačne lejú vernú krv po osudnom poli: ~oj,
476 3 | čože nám nesie: či meč, či vetvu pokoja? ~S mečom ak ideš:
477 12| bedušné svojich hromady tam vidí ~a zo svojho víťazstva radovať
478 8 | našina stala si dokola: ~to vie, že premoc rímsku jej moc
479 3 | poznáš, že narábať dobre vieme s nimi; ~ak s pokojom: pozdrav
480 3 | sa pod nohy. ~Bláhal už víťaz pyšný, že si bude pásti ~
481 8 | boji, ~to že mi padni, ako víťazom pristojí.~
482 12| hromady tam vidí ~a zo svojho víťazstva radovať sa stydí. ~No zahyň,
483 5 | zasvietil v pästi každému víťazu: ~„Mor ho!" kríkla a razom
484 3 | krutým železom čo nad nami vládli, ~kdeže sú? - My stojíme;
485 4 | osudy národov v ruku jeho vložil: ~ten pán velí: Slovänia!
486 1 | preleteli cez Dunaj, cez tú šíru vodu, ~sadli tam za pomedzím
487 7 | šíkov zvíjajú sa voje; ~a voj za vojom divým útokom ta
488 7 | tábor, do šíkov zvíjajú sa voje; ~a voj za vojom divým útokom
489 7 | zvíjajú sa voje; ~a voj za vojom divým útokom ta letí, ~kde
490 4 | pán svetu: ~To moja cárska vôľa; to vám na odvetu."~
491 7 | Zasurmili surmity, volajú do zbroje: ~povstal tábor,
492 3 | pyšný, že si bude pásti ~vôľu svoju naveky po slovänskej
493 3 | máme pri vernej práci voždy svoj kus chleba. ~Zvyk náš
494 3 | Neraz krásnu vlasť našu vrah napadol divý: ~na púšť obrátili
495 9 | zvíja; ~bleskom blýska na vraha, hromom ho zabíja. ~Praštia
496 3 | tá zem hrobom každému vrahovi stane sa. - ~Nuž, povedzže
497 4 | rozvinul. ~Skloníte šije i vy. - Tie krásne roviny, ~túto
498 5 | jeden strašný ohlas ústa im vydali: ~„Mor ho!" kríkla družina
499 3 | boží ho čaká. ~Pravda, bohy vydaná, káže nám Slovänom: ~pána
500 1 | tiahnu na podolia, ~ponad vysoké hory, ponad rovné polia; ~
501 2 | ním svieti pevný hrad na vysokom bralí. ~Pod tým hradom Riman-cár
|