Son.
1 1 | krídla~hviezd oky posiate v šír rozstre ponad zem:~jak
2 1 | záujem~sa vracia z poľa činov v úkryt svojho bydla.~Do seba
3 1 | zas, otrasúc šatný lem,~v sieň, ktorú vyzdobili vidín
4 1 | žije plným žitím pre seba a v sebe.~Len keď strasť zemskú
5 1 | hlivie, zájsť môž’ na čas v nebe.~
6 2 | 2~Noc v šerom, červánkami obrúbenom
7 2 | červánkami obrúbenom šate,~mrak v brvách zlovestný a hrozba
8 2 | pomsty príchod, zmrzol, v zmätku-chvate~uskočil ku
9 2 | okno dokorán, ha! — pozde! v komoru~už vlieta čierny
10 2 | diaľ, vržená jak hlaveň v povíchricu.~A sestra vzteklejšia
11 2 | chvatla, čo jej ňadrá kryli,~a v srdce vrazila mu dýku —
12 3 | pruhy~sa noria do tieňov, v ich hynú záveju;~to značí
13 3 | nadobre zotlejú,~obraznosť v svoju ma hneď pozve aleu,~
14 3 | svoju ma hneď pozve aleu,~v stráň, kde kvet, pod nebo,
15 3 | maľovaný,~nič cudzieho niet v ňom, svit i tieň mojo je,~
16 4 | zaveď, kde môj duch sa v pravde pouhostí;~v dňoch
17 4 | duch sa v pravde pouhostí;~v dňoch týchto pre neho, ach,
18 6 | stíny.~Jej hory už len ako v okne rozmaríny.~Zdá sa,
19 6 | memento mori";~duch-fönix v tvojej vyhni tiež len jak
20 7 | mudrlantský blude —~ja verím v kráľovstvo, moc, slávu ducha,
21 8 | verím! — a s tým šiniem v taj sa nekonečna.~Som atóm,
22 8 | sväto-rečná.~Jak voľno v hrudi mi! Nu, v ducha domovine —~
23 8 | Jak voľno v hrudi mi! Nu, v ducha domovine —~nič netiesni
24 8 | brat! —~Vtrieď, kam chceš, v službu, len daj svietiť,
25 9 | Ďakujem za tú mrvu svitu v mojej duši,~za štipku frknutých
26 9 | často ostrý tŕň,~čo bodá v srdci ma, keď v lieni hlivie,
27 9 | čo bodá v srdci ma, keď v lieni hlivie, čuší.~Tu vzchopím
28 9 | vzkaz prísny mi zahrmí v uši:~Si krovím u cesty,
29 10| to rozkaz tebe dnes:~máš v kraj, kam ľudská túžba ešte
30 10| tvojej samopaši:~len raz si v nádhernom chcel kmitnúť
31 11| duše mi žiar šibe do líca~a v oku vidmom dúh sa jeho lúče
32 11| poľom ohnica,~ja nezapálil v obeť planú, márnu slamu? —~
33 11| Jak mnohý, než by vzozrel v slávy výšin stropy,~kde
34 12| kedysi mdlým húfom na púšti.~V milostný ono čas sťa dážď
35 12| prívale!~Dosť sedal posaváď v snoch trudných na skale;~
36 13| priadze.~Z ľalie prerod v ružu, z ruže do nevädze,~
37 13| vetchý nástroj tela,~dal v návod výpočet a krídlom
38 14| áno, vskutku Voz;~spräž v letku nezbednom — no, ničto,
39 14| šumný zježil sa, hoc posmel v Srdienci,~a ľakom zsineli
40 15| Regúl… všetci bohatýri~v oruží nádhernom sa hrnú
41 15| dial’nych brál.~Orion hupol v kruh a zápas započal;~ryk
42 15| víri! —~Keď Kanop vystal, v boj sa Slnko vrhlo zas.~
43 16| stavby pralesa,~že neponechá v kľude ani jednej sneti.~
44 17| veľkolepí ste, jak kráčate tak v kole,~vy jasní pútnici,
45 17| jasní pútnici, hoc mnohí, v zhode preds’;~nie cudzej,
46 17| si trôfa vedomec:~i štára v tajných hmlách a zvŕta nebožiec,~
47 17| lúč… a už vtáčka chvatol v dlane!…~Ja, pravda, chválim
48 17| k ústam, z úst do výšin v slove: Pane!~
49 18| svety: vstávajú a zapadajú v lóže;~sú hmoty obrazy, a
50 18| hmoty obrazy, a preto idú v zmar.~Ja smiem však vyvolať: „
51 18| rozkrídlené deje arcidielo,~tu v rozkvete už plnom, tamto
52 18| rozkvete už plnom, tamto v čaro-puku —~Dosť — teraz
53 19| hviezdny, jasný Kríž,~tak vetím v žasnutí. „VčuP pozri hodne
54 19| vidím husté davy,~muž na ňom v tiesni muk — ston, osrk —
55 20| Hymn, zdá sa, počujem znieť v sveta priestranstvách:~„
56 20| za pravdu —", hoc zotlel v márny prach,~nezhynul, nesmrtnosťou
57 20| dolu na svete:~húf verných v potupe a planstvo vo kvete,~
58 21| nehasne pri žiadnom zatmení;~v milostný ono čas sa zdrojom
59 21| slovy.~Dá smelosť, krásu v líce, zaštiepi v ráz kovy,~
60 21| krásu v líce, zaštiepi v ráz kovy,~na zlato prepáli
61 21| kovy,~na zlato prepáli hruď v svätom plameni;~v broň odie,
62 21| prepáli hruď v svätom plameni;~v broň odie, doručí aj prápor
63 21| zrachotí — zhon ďasov rozveje —~V žeň zlatú vyklasia sa zlaté
64 21| vyšší, dokáž, zapáľ ho, v ňom zhorli: —~z hniezd —
|