Son.
1 1 | 1~Keď slnko zájde skonom a noc temné krídla~hviezd
2 1 | ako Ixion sa zvíjal tam a sem,~do seba vojde zas,
3 1 | unikol jak vtáča nástrahe,~a žije plným žitím pre seba
4 1 | žije plným žitím pre seba a v sebe.~Len keď strasť zemskú
5 2 | mrak v brvách zlovestný a hrozba úporu,~vtom divo
6 2 | zbúchala na bráne obzoru~a skríkla: Nezmárnils’ ma,
7 2 | zmätku-chvate~uskočil ku dverám a tisol závoru;~no okno dokorán,
8 2 | komoru~už vlieta čierny vták a klesá kruhovate.~Boj nastal
9 2 | šticu~brat zlato-lúčovú a napnul svetla sily:~mdlie
10 2 | jak hlaveň v povíchricu.~A sestra vzteklejšia je samej
11 2 | chvatla, čo jej ňadrá kryli,~a v srdce vrazila mu dýku —
12 3 | 3~A preds’ som rád, keď mrká,
13 3 | asi jak keď nivy kopnejú~a kde sneh prvej, obraz vteľuje
14 3 | sa túhy,~túžoby po jare. A nie on obraz púhy:~až svetlá
15 3 | ňom, svit i tieň mojo je,~a končí sa najďalšej hviezdy
16 4 | bár stmel sa vôkol svet,~a k tomu ostrovu, kde blaha
17 4 | ciest dusný usadol sa kúdol~a hviezdo-glorie vzpláť čisto
18 4 | Pod nami hlboko už bied a nárku údol —~však vyššie,
19 5 | svitla si mu techou z vesmíru~a sestrou otroku si padla
20 5 | skvost znáša z Ofiru …~a na vzdor Olympským pruh
21 5 | prietrž utajenú cherubovmu oku~a noci pod tieňmi vše vpustíš
22 6 | 6~Zem níži sa a klesá temna do hlbiny,~jak
23 8 | 8~Ja verím! — a s tým šiniem v taj sa nekonečna.~
24 9 | čistých zŕn,~i za ten čudesný a často ostrý tŕň,~čo bodá
25 9 | zápalu nech puky roztvára~a dúha vzlietne krás jak z
26 10| nádhernom chcel kmitnúť prôčelí,~a vďačne padals’ potom, padol
27 11| 11~I vznášam sa a šiniem ako stužka plamu,~
28 11| duše mi žiar šibe do líca~a v oku vidmom dúh sa jeho
29 11| stropy,~kde márnosť neznáma a šťastie nezmenné,~by plazil
30 11| oných neľza viazať snopy! —~A predsa bedák on… Len božské
31 13| nevädze,~dúh vlanie čudesné a drahokamov hra,~roj kúzel
32 13| tela,~dal v návod výpočet a krídlom teleskop?~Ech, slabá
33 13| teleskop?~Ech, slabá výpomoc a trocha k náuke!~Nadšenie
34 14| hoc posmel v Srdienci,~a ľakom zsineli i driečni
35 14| zbil, toť, víťaz vo venci!~A spása Pegasa je vesmír preveliký!~
36 15| brál.~Orion hupol v kruh a zápas započal;~ryk Aldebarana,
37 15| jas~plá slávou k venčeniu a Panna núka klas,~— kde Herkul? —
38 15| kde Herkul? — zvolal kráľ. A onen skrsol vraz;~i najskôr
39 16| 16~A vskutku ulovil ju, stúpa,
40 16| on centrom stvorenstva a osou kolesa?~on zopäl na
41 17| i štára v tajných hmlách a zvŕta nebožiec,~i nebesá
42 17| slnečných;~diaľ skúša, beh, lúč… a už vtáčka chvatol v dlane!…~
43 18| môže.~Zriem svety: vstávajú a zapadajú v lóže;~sú hmoty
44 18| v lóže;~sú hmoty obrazy, a preto idú v zmar.~Ja smiem
45 19| kárnej vravy.~„Viď hor’ a rec, čo zrieš?” — Zriem
46 19| musel na zmar — zbilo lže a tmy ho plemä;~no trpev za
47 19| pravdu, ten jasný zobjal Kríž~a patrí Bohu vo tvár všeslávy
48 19| patrí Bohu vo tvár všeslávy a lásky! —~Co ty? — kde rany,
49 20| 20~S tým zmĺkol. — A ja strezvel, srozumel mu
50 20| tam zdivel k vzteklosti a kmáše slzný hrach —~tam
51 20| svete:~húf verných v potupe a planstvo vo kvete,~zboj
52 20| komore, zradný predaj krve…~A dni, čo svitnú, horšie,
53 21| prápor zvlnený;~tak k obeti a k činom slávy prihotoví!~
54 21| k činom slávy prihotoví!~A búra zrachotí — zhon ďasov
55 21| vyklasia sa zlaté nádeje —~a vo svet večne sa zaskvejú
|